Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206636
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117206636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Ľ. U., T..:

XX.XX.XXXX, H. Š. N. XXX, B. G., zastúpenej Občianskym združením Právna pomoc poškodeným,
so sídlom Janka Kráľa c. 12 Lipany, IČO : 50951947, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o určenie
neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.3.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že úverová
zmluva č. SUA14/005058 je neplatná ako celok. V odôvodnení svojej žaloby uviedla so žalovaným
uzatvorila zmluvu o úvere č. SUA14/005058 zo dňa 20.11.2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver výške 8.592,- eur Žalobkyňa použila finančné prostriedky z poskytnutého úveru na osobné účely a
to kúpu osobného motorového vozidla, pre vlastnú, osobnú potrebu. Žalobkyňa uzatvorila súčasne so
žalovaným k zmluve č. .SUA14/005058, zmluvu o zriadení záložného práva. Žalobkyňa uhradila na účet

žalovaného ku dňu podania tohto návrhu z titulu zmluvy o úvere č. SUA14/005058 súhrne sumu vo výške
5670,- eur. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným plynúci z uzatvorenia predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere neobsahuje viacero podstatných
náležitostí, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úroku a poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Na základe toho je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že predmetné zmluvy o úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako
neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Najrozpornejšímiustanoveniami,ktorésúvzrejmomahrubomrozporesdobrýmimravmisúustanovenia

týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata za poskytnutie úverov dosahuje úroveň, ktorá
výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, Čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi. Ročná úroková sadzba
presahuje úroky požadované v bankách o viac ako 100%.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že neuvedenie všetkých
náležitosti nemá za následok neplatnosť zmluvy. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok tak v bode

4 „podmienky splácania úveru“ sú upravené presné údaje o výške mesačnej splátky - 210,10 eura,
počte splátok - 72., o konečnej splatnosti úveru dňa 18.11.2020, o dátume prvej splátky 18.12.2014 a
termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Taktiež žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy uviedol,
že veriteľ použil presné dátumové vymedzenie konečnej splatnosti dňa 18.11.2020, podľa ktorého
spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15, podľa ktorého: „Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa
na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v

zmysle článku 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku. Za primerané
by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto
sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi
náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä názov a sídlo príslušného orgánu

dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice. Za týchto okolností je potrebné odpovedať
nasiedmuotázkutak,žečlánok23smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ K výške úrokovej sadzby uviedol, že výška odplaty, ktorú
súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, súdy však akceptujú výšku odplaty do 2,5
násobku priemeru.

3. Žalobkyňa v duplike uviedla, že zmluvné podmienky v ods. 5 a 6 obsahujú početné sankcie, ktoré sú

pre spotrebiteľa neprimeranými sankciami, a preto aj neprimeranými podmienkami. Zmluvnú pokutu vo
výške 10% z ceny vozidla si môže dodávateľ uplatniť v prípade porušenia akékoľvek v zmluve uvedenej
povinnosti. Tieto zmluvné podmienky môžu ovplyvniť celkovú výšku ročnej úrokovej sadzby a RPMN,
ktorá je uvedená v zmluve. Nároky žalobkyne sú odôvodnené aj s ohľadom na európske smernice
na ochranu spotrebiteľa ,ktorých cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských

zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Je nepredstaviteľné, aby zmluvy o revolvingovom úvere a všeobecné
obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Preto je povinnosťou členských
štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 smernice a
zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, ak obsahuje značné

množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a
účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad
európskeho spotrebiteľského práva. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa poukázala
na rozsudok Najvyššie súdu SR, ktorý uviedol: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v

súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto
také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje
voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na

skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.“ Ďalej uviedla, že pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informáciezhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s

odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie k najvyšším úrokovým sadzbám. Zároveň žalobkyňa
namietal neskúmanie bonity spotrebiteľa. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a takto získane informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie

splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
ako aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje. Žalovaný neskúmal bonitu žalobkyne, príjmový pokladničný doklad zo dňa
20.11.2014 v čase 18:37 hod. je po skončení pracovnej doby zamestnávateľa, prípadne sociálnej

poisťovne na overenie bonity klienta.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise a to priemernými úrokovými mierami z úverov na č.l. 2-3, Úrokovými mierami z úverov na č.l.
24-25, Úverovou zmluvou na č.l. 6-8, Zmluvou o zriadení záložného práva na č.l. 9-10, Splátkovým

kalendárom zmluvy o úvere na č.l. 11-12, Mimoriadnou splátkou úverovej zmluvy na č.l. 13, Úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. na č.l. 14-18, Technickou kartou vozidla
na č.l. 19, Výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver na č.l. 20, Interaktívnou kalkulačkou na výpočet
RPMN na č.l. 21-22, Príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 26, Daňovým dokladom na č.l. 27-28,
Vyjadrením žalovaného na č.l. 34-36, Vyjadrením k žalobe na č.l. 37-39, Vyjadrením žalobkyne na

č.l. 42-45, Príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 46, Priemernými úrokovými mierami na č.l. 47,
Súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch na č.l. 48, Kúpnou zmluvou
na č.l. 76, Vyjadrením žalovaného na č.l. 80-82 a 85-87, Doplnením príjmov a výdavkov na č.l. 95,
Mzdovým listom na č.l. 96, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č.l. 97, Platobným dokladom SIPO na
č.l. 98, Zmluvou o pôžičke na č.l. 99-100, Výpisom z osobného účtu na č.l. 101-102, Oznamom pre

klientov Poštovej banky na č.l. 103, Výpisom z účtu na č.l. 104-108, Pokladničným dokladom na č.l. 109,
Vyjadrením žalobkyne na č.l. 110-111 a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 20.11.2014 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu úverová zmluva č.
SUA14/005058 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 8.592,-

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť 72 mesačných splátkach po 210,10 eura. Dátum prvej splátky bol
18.12.2014 a konečnej splatnosti dňa 18.11.2020. Zmluvne strany si zároveň dohodli, že Úver sa úročí
úrokovou sadzbou vo výške 20,915061%. V rovnaký deň strany zároveň uzatvorili zmluvu o zriadení
záložného práva č.: SUA14/005058, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Hyundai ix 20 1.4i CVVT
Style. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu aj splátkový kalendár k zmluve o úvere.

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sa dostavila do predajne AAA auto v Prešove. Vyskúšala
auto, previezla sa ňom, resp. predajca ma previezol. Auto sa jej páčilo avšak v tom momente mala
pri sebe iba 100 eur. Túto sumu zaplatila. Povedala, že nemá peniaze. Bola možnosť zobrať úver od
Slovenskej leasingovej spoločnosti, od Home Credit Slovakia a tretej spoločnosti. Zistili odo nej kde

robím a koľko zarobí. Nadiktovala minimálnu mzdu a potom jej telefonovali od žalovaného, jej mi schválili
úver. Po dvoch mesiacoch prišla na to, že ručná brzda nefunguje. Opravovať ju museli v Bardejove v
Hyundai. Bola tam s dcérou a oni jej povedali, že sa musím obrátiť na leasingovku, ak by chcela auto
vrátiť.

7. Svedkyňa W. X. pri svojom výsluchu uviedla, že od každej úverovej spoločnosti majú splnomocnenie,
ktoré podpisovali. Ona spracovávam zmluvy, je finančný agent, má pridelené číslo a preto môže
uzatvárať úverové zmluvy a poistenia. Ďalej uviedla, že s klientom najprv konzultujú výšku splátky.
Následnesaspíšežiadosť.Tátožiadosťjezaslanáspoločnostiavprípadeakjeschválená,takpodpisuje
sa zmluva. Ďalej uviedla, že od klienta zisťujú kde je zamestnaný, od kedy a ako dlho, koľko zarába,

koľko má detí. Jedná sa o údaje na vyplnenie žiadosti.

8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.) odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri

výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

19. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky

odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

20. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

21. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSU“). Tento právny
predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

28. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

29. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. SUA14/005058.

30. V súvislosti s prípustnosťou takejto určovacej žaloby súd poukazuje na § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase rozhodovania súdu, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred

súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zákonodarca teda jednoznačne takúto
žalobu pripustil s poukazom na § 137 písm. c/ a d/ CSP.

31. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).

Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.32. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalovaný poskytol dňa
20.11.2014 žalobkyni, na základe zmluvy o úvere, spotrebiteľský úver vo výške 8.592,- eur s úrokovou

sadzbou 20,915061 %. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy ako celku
a to z dôvodov chýbajúcich náležitosti, rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi, neprijateľných
podmienok v zmluve a neskúmania bonity žalovaným pri uzatváraní zmluvy.

33. Pokiaľ ide o chýbajúce náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSU a neskúmania bonity žalovaným,

tak súd poukazuje na ust. § 11 ZoSÚ, podľa ktorého pri tam vymenovaných chýbajúcich náležitostiach
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak zákon spája s absenciou náležitosti
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, je nepochybné, že ich absencia
nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku. Rovnako zákon počíta so sankciou pre veriteľa, ak
nekonal s odbornou starostlivosťou, prípadne pri hrubom porušení povinnosti, keď neskúmal schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak teda žalovaný neskúmal riadne bonitu žalobkyni, tak ako to

bolo aj v tomto prípade, keďže nepreukázal opak, to má za následok, že sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, nespôsobuje to však neplatnosť zmluvy.

34. Súd sa nestotožnil ani s dôvodom neplatnosti zmluvy pre rozpor úrokovej sadzby s dobrými
mravmi. Súd je toho názoru, že tento dohodnutý úrok nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy

možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa

údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2014 pri úveroch nad 5 rokov na úrovni
12,54% ročne. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža
aj vo výške úroku, a preto dohodnutá výška úrokov 20,915061%, je v danom prípade súladná s dobrými
mravmi.

35. V tejto súvislosti súd preskúmal, aj či odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
je v súlade so zákonom. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Podľa § 1a nariadenia č. 87/1995 Z.z.

odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa

súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 (zverejnených 31.10.2014) bola ročná percentuálna miera
nákladov pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur so
splatnosťou nad od 5 rokov do 10 rokov vo výške 12,84%. RPMN predmetného úveru je 23,03% a teda
neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.

36. Nakoniec žalobkyňa namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto
súvislosti však súd poukazuje na to, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, neplatná je iba časť, a preto nemožno zo strany súdu konštatovať neplatnosť celej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako sa dožadovala žalobkyňa podanou žalobou. Navyše súd zastáva názor, že

predmetné poplatky ani nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

37. Súd v danom prípade vychádzal z princípu zmluvnej voľnosti strán a neplatnosť zmluvy má byť skôr
výnimkou, a nie zásadou. Žalobkyňa zmluvu uzatvorila slobodne a vážne. V Zmluve je jasne a zreteľné
uvedená výška poskytnutého úveru, výška splátky, doba splácania a výška úrokovej sadzby. Údajne

chýbajúce náležitosti by nespôsobili neplatnosť zmluvy, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Súd teda
dospel k záveru, že zmluva je platná a žalobu zamietol.38. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.. Žalovaný mal v konaní

plný úspech, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa v prejednávanej veci súd považoval majetkovú situáciu strán konania. Žalobkyňa je invalidná
dôchodkyňa. Poberá invalidný dôchodok vo výške 264.60 eura. Okrem toho poberá mzdu 420,- eur. Platí
inkaso 114.04 eura, má pôžička u zamestnávateľa pri mesačnej splátke 100,- eur, v Home credit, pri
mesačnej splátke 210,10 eura, v Tatra banka, pri mesačnej splátke 107,02 eura a v poštovej banke, pri

mesačnej splátke 77,52 eura. Žalobkyňa je v zlej finančnej situácii, po úhrade všetkých splátok a inkase,
jej zostane cca 80,- eur a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalovanému by túto zlú finančnú
situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak povinnosť znášať si trovy konania sám, sa
žalovaného existenčne nedotkne. Navyše za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval aj
skutočnosť, že žalovaný pri poskytovaní úveru hrubo porušil svoje povinnosti a riadne neskúmal
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Bolo by preto nespravodlivé ak by bola žalobkyňa

zaviazaná hradiť trovy konania žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).