Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7918202454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcov: X/ C.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX,

D. XX/XX, XXX XX E., X/ Z. O., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, X/ Ľ. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX,
XXX XX E., X/ A. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., všetci zastúpení žalobcom v 1. rade C..
Z. D., proti žalovaným: X/ P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX, X. XX/XX, C., X/ Z.. S. E., H.. XX.XX.XXXX, D.
XX/XX, Z., zastúpení JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva z 27.04.2014, ktorou žalovaná v 1. rade previedla
na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom v katastrálnom území N.E. E.
evidovaným na LV č. XXX ako parcely registra E KN:
parcelné číslo XXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere
XXXXX m2, parcelné číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná
pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXXX m2, parcelné číslo

XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým , že žalovaná v 1.
rade bola v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy spoluvlastníčkou podielu 4/16- in a žalobcovia boli
spoluvlastníkmi zvyšných spoluvlastníckych podielov, pričom pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaná v
1. rade si nesplnila svoju povinnosť umožniť žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom využiť zákonné
predkupné právo. Takýto postup zo strany žalovanej v 1. rade podľa žalobcov je v rozpore s platnou
právnou úpravou a zakladá dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 1. rade previedla
spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2. rade.

2. Obaja žalovaní svojimi podaniami zo 17.07.2018 a z 19.07.2018 vzniesli námietku premlčania
nároku žalobcov, tvrdiac, že lehota na uplatnenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka na iné osoby než sú ostatní spoluvlastníci, možno uplatniť iba
v zákonnom stanovenej lehote 3 rokov, pričom ku dňu podania žaloby žalobcov, táto lehota už uplynula,
preto vznášajú námietku premlčania a z dôvodu zániku žalobcov na uplatnenie práva na neplatnosť
takejto zmluvy uplynutím premlčacej doby žiadajú žalobu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade považovala

splneniepovinnostiponukymožnostivyužitiapredkupnéhoprávaprežalobcovdojednaniesožalovaným
v 2. rade o jeho predkupnom práve na uvedené pozemky v nájomnej zmluve, ktorou mu tieto pozemky
mali byť prenajaté. Nájomnú zmluvu však nepredložila.3. Žalovaný v 2. rade zároveň ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol aj nesplnenie zákonnej podmienky
preukázania naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti takejto zmluvy zo strany žalobcov,
hoci podľa neho je povinnosťou žalobcov takýto naliehavý právny záujem preukázať.

4. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaných v podaní zo 17.09.2018 uvádzajú, že námietka premlčania
nároku zo strany žalovaných je neakceptovateľná, pretože podľa nich sa práva zo spoluvlastníctva
nepremlčujú.Zároveňtvrdili,žeajkebysamalovychádzaťztrojročnejpremlčacejlehoty,podľažalobcov,
premlčacia lehota má začať plynúť až odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli o existencii prevodu

spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou. O prevode
podľa ich tvrdenia sa mali dozvedieť až v januári 2018, a preto nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej
lehoty do podania žaloby, ktorá bola podaná na súde 29.05.2018. Podľa žalobcov skutočnosť, že
v nájomnej zmluve uzavretej medzi žalovanou v1. rade na jednej strane a žalovaným v 2. rade
ako nájomcom bola dohoda ohľadne predkupného práva žalovaného v 2. rade v prípade odpredaja
prenajatých pozemkov, nemôže byť toto považované za splnenie povinnosti žalovanej v 1. rade umožniť

využitie predkupného práva pri scudzení svojich spoluvlastníckych podielov vo vzťahu k žalobcom ako
ostatným spoluvlastníkom.

5. Súd zistil a medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia a žalovaný v 1. rade boli spoluvlastníkmi
pozemkov uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia, a že kúpnou zmluvou z 25.06.2014 žalovaná v

1. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2. rade. Zároveň nie je sporné, že
ku vkladu do katastra nehnuteľnosti týchto spoluvlastníckych podielov pre žalovaného v 2. rade došlo
zápisom z 24.07.2014 pod číslom zmien XX/XX Okresným úradom R., katastrálny odbor. Toto súd zistil
z predloženej kúpnej zmluvy.

6. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

7. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v 1. rade, že na základe podmienok dohodnutých

v nájomnej zmluve o predkupnom práve žalovaného v 2. rade na vyššie uvedené pozemky,
ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej v 1. rade, bola splnená podmienka podľa §
140 Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu nepredložila a nepreukázala existenciu žiadneho
prejavu ako spoluvlastníčky smerujúceho k umožneniu predkupného práva žalobcom pred prevodom
spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 2. rade. Nesplnila teda svoju povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka umožniť využitie predkupného práva svojich
spoluvlastníckych podielov žalobcom ako ostatným spoluvlastníkom týchto pozemkov.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú

vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.13. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol

žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia uplatnili nárok na neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode
spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade po uplynutí zákonom stanovenej
3-ročnej lehoty odo dňa, keď nárok mohli uplatniť po prvýkrát, tak ako je to uvedené vyššie. K zápisu
vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade došlo 24.07.2014 a žalobcovia sa domáhali neplatnosti
tejto zmluvy podaním žaloby na súde 29.05.2018, teda po uplynutí doby viac ako 4 rokov odo dňa
keď právo mohli uplatniť po prvýkrát. Po prvýkrát žalobcovia mohli uplatniť právo na neplatnosť kúpnej

zmluvy už 25.07.2014, teda deň nasledujúci po dni, keď vlastnícke právo žalovaného v 2. rade bolo
zapísané do katastra nehnuteľnosti. Posledný deň 3 ročnej lehoty, v ktorom žalobcovia mohli uplatniť
nárok podaním žaloby na súde bol 25.07.2017. Keďže premlčané právo nemožno priznať, súd podľa §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcov zamietol.

16. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že v prípade neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckych
podielov pri nedodržaní § 140 Občianskeho zákonníka, ide o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje.
Práve ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka ako špeciálna právna úprava zakotvuje výnimku
z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade nedodržania podmienky
vyplývajúcejzustanovenia§140Občianskehozákonníkaumožňujeostatnýmspoluvlastníkomdomáhať

sa z toho dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod spoluvlastníckych podielov na inú osobu
ako spoluvlastníkov len po dobu uvedenú v § 101 Občianskeho zákonníka.

17. Pokiaľ tvrdia žalobcovia, že po prvýkrát mohli uplatniť nárok na určenie neplatnosti právneho
úkonu až v januári 2018, keďže dovtedy nemali vedomosť o prevode spoluvlastníckych podielov

žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade ako aj o zmenách v zápisu v katastri nehnuteľnosti,
tak toto tvrdenie žalobcov nemá oporu v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka totiž zohľadňuje stav, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o
skutočnosti zakladajúcej uplatnenie nároku a nie kedy sa skutočne dozvedela. Žalobcovia sa mohli
dozvedieť o zápise vlastníckych práv k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 1. rade na žalovaného

v 2. rade s určitosťou 25.07.2014, a to získaním informácie z katastra nehnuteľností, pretože zápis
bol vykonaný 24.07.2014. Lehota na uplatnenie nároku teda začala plynúť 25.07.2014. Tvrdenie
žalobcov, že žalovaná v 1. rade prevodom spoluvlastníckeho podielu previedla na žalovaného v 2. rade
aj ich časti pozemku, a preto je daný dôvod neplatnosti zmluvy, vyplýva z nedostatočných právnych
vedomostí o spoluvlastníckom podiele ako právnej kategórie, keďže ide o ideálny podiel a nie konkrétne

vymedzenú časť alebo určité priestorové miesto vytvorené na pozemku. Z neznalosti právnej úpravy
vyplýva aj tvrdenie žalobcov o dôvode neplatnosti zápisu prevodu vlastníctva, ktorým označujú postup
katastrálneho odboru pri zápise zmien bez zistenia, či žalovaná v 1. rade umožnila žalobcom možnosť
predkupného práva.

18. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom pre ktorý súd žalobu žalobcov zamietol nejaví sa zo strany
súdu potreba osobitne hodnotiť procesnú obranu žalovaného v 2. rade ohľadne námietky nedostatku
naliehavého záujmu žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým je vyššie uvedená kúpna
zmluva.

19. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
uložil žalobcom povinnosť uhradiť pre žalovaných trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).