Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202454
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7918202454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcov 1/ C.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX,
D. XX/XX, XXX XX E., X/ Z. O., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, X/ Ľ. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX,
XXX XX E., X/ A. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., všetci zastúpení žalobcom v 1. rade Bc.
Michalom Hrabovským, proti žalovaným: 1/ P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX, X. XX/XX, C., X/ Z.. S. E.Q., H..
XX.XX.XXXX, D. XX/XX, Z., zastúpení JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018,
075 01 Trebišov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo 14.12.2018 sp.zn. 12C/38/2018-72

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu žalobcov zamietol
(výrok I.). Žalobcovia sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Vychádzal z toho, že žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva z 27.04.2014, ktorou žalovaná
v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom v katastrálnom

území N. E. evidovaným na LV č. XXX ako parcely registra E KN:
parcelné číslo 252/11, orná pôda o výmere 5000 m2, parcelné číslo 1100/5, orná pôda o výmere 10048
m2, parcelné číslo 1101/14, orná pôda o výmere 9865 m2, parcelné číslo 1189/8, orná pôda o výmere
4939 m2, parcelné číslo 1190/18, orná pôda o výmere 10000 m2, parcelné číslo 1191/8, orná pôda o
výmere 10000 m2, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým , že žalovaná v 1. rade bola v čase uzatvorenia
tejto kúpnej zmluvy spoluvlastníčkou podielu 4/16- in a žalobcovia boli spoluvlastníkmi zvyšných
spoluvlastníckych podielov, pričom pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaná v 1. rade si nesplnila

svoju povinnosť umožniť žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom využiť zákonné predkupné právo.
Takýto postup zo strany žalovanej v 1. rade podľa žalobcov je v rozpore s platnou právnou úpravou a
zakladá dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 1. rade previedla spoluvlastnícke podiely
na žalovaného v 2. rade.
Obaja žalovaní svojimi podaniami zo 17.07.2018 a z 19.07.2018 vzniesli námietku premlčania
nároku žalobcov, tvrdiac, že lehota na uplatnenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka na iné osoby než sú ostatní spoluvlastníci, možno uplatniť iba

v zákonnom stanovenej lehote 3 rokov, pričom ku dňu podania žaloby žalobcov, táto lehota už uplynula,
preto vznášajú námietku premlčania a z dôvodu zániku žalobcov na uplatnenie práva na neplatnosť
takejto zmluvy uplynutím premlčacej doby žiadajú žalobu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade považovala
splneniepovinnostiponukymožnostivyužitiapredkupnéhoprávaprežalobcovdojednaniesožalovanýmv 2. rade o jeho predkupnom práve na uvedené pozemky v nájomnej zmluve, ktorou mu tieto pozemky
mali byť prenajaté. Nájomnú zmluvu však nepredložila.
Žalovaný v 2. rade zároveň ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol aj nesplnenie zákonnej podmienky

preukázania naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti takejto zmluvy zo strany žalobcov,
hoci podľa neho je povinnosťou žalobcov takýto naliehavý právny záujem preukázať.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v 1. rade, že na základe podmienok dohodnutých
v nájomnej zmluve o predkupnom práve žalovaného v 2. rade na vyššie uvedené pozemky,
ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej v 1. rade, bola splnená podmienka podľa §

140 Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu nepredložila a nepreukázala existenciu žiadneho
prejavu ako spoluvlastníčky smerujúceho k umožneniu predkupného práva žalobcom pred prevodom
spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 2. rade. Nesplnila teda svoju povinnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka umožniť využitie predkupného práva svojich
spoluvlastníckych podielov žalobcom ako ostatným spoluvlastníkom týchto pozemkov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súdcitoval§137,§140,§40a,§100,§101O.z.adôvodil,žekeďzamietolžalobužalobcovzdôvodu,že
žalobcovia uplatnili nárok na neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov žalovanej
v 1. rade na žalovaného v 2. rade po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej lehoty odo dňa, keď nárok

mohli uplatniť po prvýkrát, tak ako je to uvedené vyššie. K zápisu vlastníckeho práva na žalovaného v
1. rade došlo 24.07.2014 a žalobcovia sa domáhali neplatnosti tejto zmluvy podaním žaloby na súde
29.05.2018, teda po uplynutí doby viac ako 4 rokov odo dňa keď právo mohli uplatniť po prvýkrát.
Po prvýkrát žalobcovia mohli uplatniť právo na neplatnosť kúpnej zmluvy už 25.07.2014, teda deň
nasledujúci po dni, keď vlastnícke právo žalovaného v 2. rade bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti.

Posledný deň 3 ročnej lehoty, v ktorom žalobcovia mohli uplatniť nárok podaním žaloby na súde bol
25.07.2017. Keďže premlčané právo nemožno priznať, súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
žalobu žalobcov zamietol.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že v prípade neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckych
podielov pri nedodržaní § 140 Občianskeho zákonníka, ide o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje.

Práve ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka ako špeciálna právna úprava zakotvuje výnimku
z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade nedodržania podmienky
vyplývajúcejzustanovenia§140Občianskehozákonníkaumožňujeostatnýmspoluvlastníkomdomáhať
sa z toho dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod spoluvlastníckych podielov na inú osobu
ako spoluvlastníkov len po dobu uvedenú v § 101 Občianskeho zákonníka.

Ak tvrdili žalobcovia, že po prvýkrát mohli uplatniť nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu až v
januári 2018, keďže dovtedy nemali vedomosť o prevode spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade
na žalovaného v 2. rade ako aj o zmenách v zápisu v katastri nehnuteľnosti, tak toto tvrdenie žalobcov
nemá oporu v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka
totiž zohľadňuje stav, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o skutočnosti zakladajúcej uplatnenie

nároku a nie kedy sa skutočne dozvedela. Žalobcovia sa mohli dozvedieť o zápise vlastníckych práv
k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade s určitosťou 25.07.2014, a
to získaním informácie z katastra nehnuteľností, pretože zápis bol vykonaný 24.07.2014. Lehota na
uplatnenie nároku teda začala plynúť 25.07.2014. Tvrdenie žalobcov, že žalovaná v 1. rade prevodom
spoluvlastníckeho podielu previedla na žalovaného v 2. rade aj ich časti pozemku, a preto je daný dôvod

neplatnosti zmluvy, vyplýva z nedostatočných právnych vedomostí o spoluvlastníckom podiele ako
právnej kategórie, keďže ide o ideálny podiel a nie konkrétne vymedzenú časť alebo určité priestorové
miesto vytvorené na pozemku. Z neznalosti právnej úpravy vyplýva aj tvrdenie žalobcov o dôvode
neplatnosti zápisu prevodu vlastníctva, ktorým označujú postup katastrálneho odboru pri zápise zmien
bez zistenia, či žalovaná v 1. rade umožnila žalobcom možnosť predkupného práva.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom pre ktorý súd žalobu žalobcov zamietol nejaví sa zo strany
súdu potreba osobitne hodnotiť procesnú obranu žalovaného v 2. rade ohľadne námietky nedostatku
naliehavého záujmu žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým je vyššie uvedená kúpna
zmluva.Žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, uložil
žalobcom povinnosť uhradiť pre žalovaných trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. V podanom odvolaní žalobcovia žiadali napadnutý rozsudok zmeniť, lebo kúpna zmluva zo dňa
27.6.2014 uzavretá medzi žalovanými ohľadne predmetných nehnuteľností v bode 1 pôvodnej žaloby je
neplatná, žalovaný sú povinní uhradiť trovy konania.

4. Rozhodnutie je nesprávne, pretože moment, kedy sa mohli prvýkrát dozvedieť o zmene vlastníckeho
práva zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade nie je správny, oni nevedeli, že žalovaný v 1.rade
zamýšľa uskutočniť prevod, predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na popísaných nehnuteľnostiach,
nemohlianisadozvedieť,žedôjdekzmeneprávnehovzťahuatedaajkuzmenevkatastrinehnuteľnosti.
Oni sa dozvedeli o tejto skutočnosti až v januári 2018. Samotná kúpna zmluva teda prevod nehnuteľností
medzi žalovanými má čisto špekulatívny charakter.

5. Okrem iného namietali, že Ústavný sú Českej republiky sa zaoberal uplatnením námietky premlčania,
ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi (a to v rozhodnutí I. ÚS 2235/11 ako aj I. ÚS 2364/11
Českej republiky, podobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 176/2011).

6. Transakcia medzi žalovanými bola v rozpore s dobrými mravmi. Sudca detailnejšie s týmito
skutočnosťami o transakcii nezaoberal, ďalej pochybenie je aj v tom, že nemal prihliadať na námietku
premlčania. Žalovaný v 2.rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k poľnohospodárskej pôde ako fyzická
osobaanieakopoľnohospodár,vsúdnomkonanítakbolpredloženýlistinnýdôkaz-kúpnazmluva,ktorá
jednoznačne preukazuje, že on nadobudol spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskym pozemkom

v rozpore s § 3 a § 6 zák. č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
naliehavý právny záujem oni preukázali, ich zámerom je navrátenie právnych pomerov do stavu
existujúceho pred prevodom spoluvlastníckeho podielu podľa Zákona o katastri.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní v 1. a 2.rade navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny,

argumentácia žalobcov, že o prevode spoluvlastníckeho podielu sa dozvedeli až v januári 2018 a tam
platí 10 ročná premlčacia doba, nemajú oporu v zákone a prvostupňový súd sa s ňou dostatočne
vyporiadal. Priznanie účinkov premlčania neznamená pre žalobcov tvrdý postih, nakoľko žalobcovia
ostávajú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v rovnakom rozsahu ako keby súd
žalobe vyhovel.

8. V replike k vyjadreniu žalovaných potom následne žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na podanom
odvolaní, lebo so žalovanou p. C. sú v príbuzenskom vzťahu a žalovaný p. E. vystupuje ako tretia osoba,
tieto podiely aj mali podľa zákona na ne predkupné právo, ktoré im boli odopreté. Oni chceli odkúpiť tieto
podiely ako celá rodina v príbuzenskom vzťahu.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne a žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemenia ani podané odvolania.

10. Žalobcovia uplatnili odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza,
že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno

podradiť pod § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného)
je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr.

osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.11. Žalobcovia v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený
odvolací dôvod neuvádzali, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

12. Žalobcovia uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,

aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach

a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

16. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný, so zreteľom na §
40a Obč.zák. v spojení s § 100 ods.2 Obč.zák., ak ide o vlastnícke právo v prípade neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, toto sa nepremlčuje. Ide o špeciálnu právnu úpravu
zakotvenú výnimočne v ust. § 100 ods.2 Obč.zák. Žalobcovia, ak tvrdili, že mohli uplatniť nárok na

určenie neplatnosti právneho úkonu až v januári 2018, lebo dovtedy nemali vedomosť o prevode
spoluvlastníckych podielov žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade ako aj o zmenách v zápise
katastra nehnuteľnosti, toto nemá oporu v § 101 Obč.zák. Zákonné ustanovenie § 101 Obč.zák.
bolo zákonodarcom prijaté práve preto, ak sa oprávnená osoba môže dozvedieť o skutočnostiachzakladajúcej uplatnenie nároku a nie kedy sa skutočne dozvie. Oni sa mali dozvedieť a mohli dozvedieť
o zápise vlastníckych práv k spoluvlastníckemu podielu žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade
s určitosťou až 25.7.2014 a to získaním informácie z katastra nehnuteľnosti, lebo zápis bol vykonaný

24.7.2014, lehota začala plynúť 25.7.2014 a teda nie je daný dôvod neplatnosti zmluvy. Z neznalosti
právnej úpravy vyplýva aj tvrdenie žalobcov o dôvode neplatnosti zápisu prevodu vlastníctva, ktorým
označujú postup katastrálneho odboru pri zápise zmien bez zistenia, či žalovaná v 1.rade umožnila
žalobcom možnosť predkupného práva, a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol (osobitne
nebolo potrebné vyhodnocovať procesnú obranu žalovaného v 2.rade ohľadne nedostatku naliehavého

právneho záujmu žalobcov na určenie neplatnosti právneho úkonu).

17. Teda, ak žalobcovia sa domáhali neplatnosti predmetnej zmluvy podaním žaloby na súde 29.5.2018
a tak až po uplynutí doby viac ako 4 rokov, odo dňa, kedy právo mohli uplatniť po prvý raz, t.j. 25.7.2014,
vlastnícke právo práve vtedy bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti na žalovaného v 2.rade. Posledný
deň 3-ročnej lehoty, v ktorom žalobcovia mohli uplatniť nárok podaním žaloby na súde bol 25.7.2017 a

premlčané právo nebolo možné priznať na námietku, preto súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti stranám sporu, že pri rozhodovaní správne súd aplikoval ust. § 140
vety prvej Obč.zák., lebo ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
iba že ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117 OZ), aj § 603 oda.3 Obč.zák., podľa ktorého, ak sa

predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol
na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované, oprávnený spoluvlastník z predkupného
práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber ďalšie možnosti okrem
vyslovenia sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva podľa § 40a Obč.zák.,
môže sa aj domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za

rovnakých podmienok, za ktoré ich kúpil od zaviazanej osoby, ak tak nadobúdateľ k podielu neurobí
dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (pozri aj rozhodnutie NS ČR vo veci 22Cdo/1875/2005,
33Cdo/4846/2009).

19. Keďže žalobcovia neboli úspešní v tomto konaní a žalovaní 1., 2. nežiadali priznať náhradu trov
konania v odvolacom konaní, preto podľa § 396 CSP odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.