Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717010227.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júla 2017 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Deáka,
v trestnej veci obžalovaného E. E., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Tr. zák., konajúc o odvolaniach okresného prokurátora a
obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 4T/98/2017 zo dňa 28.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného E. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/98/2017 zo dňa 28.06.2017 bol obžalovaný E. E. uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a),
d) Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

od presne nezistenej doby roku 2012 do 22.01.2017 v spoločnej domácnosti na adrese D.. XXX, okres X.
opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D.č.XXXtým,ženajmäpodvplyvomalkoholujejrôznevulgárnenadával,žejepiča,kurva,neoprávnene
ju podozrieval z nevery, najmenej od roku 2014 na ňu fyzicky útočil, a to fackovaním, ťahaním za vlasy,
odstrkovaním, odkopávaním, udieraním a bitím päsťami do tváre, hlavy a celého tela, niekoľkokrát ju
vyhnal zo spoločnej domácnosti aj bez oblečenia, následkom čoho musela poškodená zotrvať v nízkych

teplotách, pričom viac krát poškodená vyhľadala lekárske ošetrenie, viackrát jej aj bránil v odchode z ich
spoločnej domácnosti tak, že zamkol dom, pričom toto jeho konanie vyústilo do fyzického útoku, kedy
ju v presne nezistenom čase od 17:00 hod. do 22:00 hod. dňa 21.01.2017 stiahol za nohu z postele
na zem, a potom čo chcela zo spálne ujsť, chytil ju a stiahol pri tom za vlasy, následkom čoho spadla
na zem, kde ju niekoľkokrát rukami zovretými v päsť udieral do rôznych častí tela, vrátane aj do oblasti
pravého ramena a vulgárne jej pritom nadával, že je kurva, piča, aby vypadla, čím poškodenej C. B.

týmto konaním spôsobil zlomeninu vonkajšieho konca pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov s dobou
liečenia a PN v trvaní 12 týždňov.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. b), f) Tr. zák. súd obžalovanému uložil bez použitia
technických prostriedkov obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a v zákaze

kontaktu s poškodenou C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, t. č. bytom u matky I. J., D.-O.,ul. J. L. XXX/X, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zák. súd obžalovanému uložil bez použitia
technických prostriedkov povinnosti spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, t. č. bytom u matky I. J., D.-O., ul. J. L. XXX/X, na vzdialenosť
menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo v určenom mieste, kde
sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje a v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:

- C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, t. č. bytom u matky I. J., D.-O., ul. J. L. XXX/X, škodu
vo výške 883,- Eur

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.719,- Eur.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak okresný
prokurátor, ako aj obžalovaný.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o uznanie viny, tak s takýmto
rozhodnutím okresného súdu súhlasí, avšak pokiaľ ide o výšku trestu, ktorý bol obžalovanému za takéto
trestné konanie uložený, má za to, že v danom prípade bol obžalovanému ukladaný mierny trest, a to
s ohľadom na tú skutočnosť, že mu bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru

prokurátora mal byť v danom prípade obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody,
hlavne vzhľadom na charakter skutku a spôsob jeho spáchania. Jedná sa o skutok, ktorý je násilnej
povahy, spáchaný verbálne ale aj fyzicky voči poškodenej, pričom konaním obžalovaného v konečnom
dôsledkubolopoškodenejspôsobenézraneniesdobouliečeniaaPNvtrvaní12týždňov.Takétokonanie
podľa názoru prokurátora vykazuje známky konania, ktoré by bolo možné označiť ako závažné, o čom

svedčí aj trestná sadzba, za ktorú je páchateľa takejto trestnej činnosti možno odsúdiť, a to v rozmedzí
od 7 až do 15 rokov. Pritom ďalej prokurátor poukázal na to, že u obžalovaného súd nezistil žiadnu
poľahčujúcu, prípadne priťažujúcu okolnosť, preto nebol dôvod na mimoriadne zníženie trestu.
Konanie obžalovaného vykazuje známky dlhotrvajúceho konania násilného charakteru, ktorého
charakter konania podľa názoru prokurátora odôvodňuje uloženie trestu bez aplikácie ustanovení o

mimoriadnom znížení trestu, pričom naviac poukázal aj na postoj obžalovaného k trestnému konaniu,
v rámci ktorého nepriznal spáchanie skutku, čo bolo aj dôvodom nepriznania mu žiadnej poľahčujúcej
okolnosti. Preto je prokurátor toho názoru, že ani súdom uložené zákazy a obmedzenia, resp. ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou nemôžu postačovať na nápravu páchateľa, resp. nebudú
pôsobiť dostatočným spôsobom na páchateľa a nezabezpečia jeho nápravu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto má prokurátor za to, že obžalovanému mal byť ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody a trest, ktorý mu bol uložený, považuje za neprimerane mierny,
neodrážajúci závažnosť skutku a jeho následky. Navrhol preto, aby krajský súd rozhodujúci o odvolaní
napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zrušil a buď rozhodol sám, prípadne aby vrátil vec

súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.

V odvolaní obžalovaného podaného cestou jeho obhajkyne tento uviedol, že taktiež nesúhlasí s
vyhláseným rozsudkom okresného súdu. Podľa jeho názoru, z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že by svedkovia, vypočutí v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, neboli

svedkami akéhokoľvek fyzického násilia z jeho strany voči poškodenej. Všetci svedkovia potvrdili,
že alkoholické nápoje požíval nielen on, ale vo zvýšenej miere ich požívala aj poškodená, pričom
ona požívala alkohol aj sama. Obžalovaný dodal, že trvá na tom, že vedome úmyselne poškodenej
nespôsobil žiadne zranenie, a to ani zlomeninu kľúčnej kosti, nekopal ju a ani neťahal za vlasy. Niesi je vedomý, že by poškodenej dňa 22.01.2017 spôsobil akékoľvek zranenia. Poškodenú netýral, táto
mohla kedykoľvek odísť preč, pokiaľ nebola spokojná s ich vzájomným spolužitím. Ďalej obžalovaný
poukázal aj na závery znaleckého posudku znalkyne C.. T., z ktorého vyplýva, že sa u neho prejavuje

zvýšená závislosť v partnerskom vzťahu, partnerku vníma ako dominantnejšiu, presadzujúcejšiu sa, čo
sa výrazne vymyká z charakteristiky týranej osoby a k postaveniu násilníka a obete. Je pravdou, že kvôli
požívaniu alkoholu obidvomi spolužijúcimi, teda ním aj poškodenou, vznikali medzi nimi časté hádky,
avšak aktívni v týchto hádkach boli obidvaja.

V roku 2014 bola poškodená takmer 3 mesiace odsťahovaná a žila s iným partnerom, pričom nikdy
žiadnym spôsobom nebola obmedzená pri výkone bežných činností, resp. na každodennom bežnom
živote. Poškodená mala kedykoľvek možnosť odísť, či už k bratovi, mame alebo v konečnom dôsledku
si mohla sama zabezpečiť ubytovanie, pretože bola zdravá, mala vlastný príjem a do ukončenia
zamestnania bola ekonomicky nezávislá.

Pokiaľ ide o zranenia poškodenej, ktoré mala utrpieť dňa 21.01.2017, naozaj si nie je vedomý toho, že
by poškodenej spôsobil nejaké zranenia. Ohľadne vzniku zranení sú vážne pochybnosti, ktoré vyplývajú
najmä z výpovedi poškodenej v porovnaní s výpoveďou jej dcéry C. B.. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že tento typ zlomeniny nevzniká pri udieraní päsťou do oblasti ramena, ani pri trhnutí ramenom.
Obžalovanýjepretotohonázoru,ženavznikupredmetnéhozraneniasazásadnýmspôsobompodpísalo

užitie alkoholu poškodenou.

V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne G.. D., kde táto
uvádza, že v sociálnych kontaktoch je poškodená bezprostredná, s prvkami impulzivity, má tendenciu
byť stredobodom pozornosti a presadzovať sa. Znalkyňa tiež pripustila, že poškodená mohla dať príčinu

ku konfliktu, k hádke, keď sa správala nevhodne a vyprovokovala konanie obžalovaného. Taktiež
obžalovaný poukázal na závery znaleckého posudku znalkyne C.. T., kde táto nezistila u poškodenej
syndróm týranej osoby.

Poškodená v značnej miere požívala alkoholické nápoje, potom bola konfliktná a provokovala

obžalovaného, ktoré uvedené faktory sa spolupodieľali na celkovej vzniknutej situácii a spolužití medzi
obžalovaným a poškodenou. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd alternatívne buď zrušil
napadnutý rozsudok prvého stupňa a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. alebo napadnutý rozsudok prvého stupňa zruší a vráti vec okresnému súdu, aby
ho v potrebnom rozsahu v intenciách jeho odvolania znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaniach procesných strán, bol prítomný jednak
obžalovaný, ako aj jeho obhajkyňa, krajský prokurátor, ale aj poškodená C. B..

Krajský prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania

okresného prokurátora a navrhol, aby mu bolo vyhovené a obžalovanému bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto nepovažuje za dôvodné a navrhol ho
ako také zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného len stručne poukázala na dôvody odvolania, ktoré boli písomne súdu

predložené a navrhla, aby súd rozhodol v zmysle petitu uvedeného v tomto ich odvolaní.

KrajskýsúdtiežpožiadalozáverečnýnávrhpoškodenúC.B.,ktoráuviedla,žesnapadnutýmrozsudkom
tiež nesúhlasí, za 6 rokov spolužitia s obžalovaným bola týraná a spravila najväčšiu chybu, že sa k nemu
stále vracala.

Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že si nie je vedomý toho, že by poškodenej spôsobil
zranenia, je pravda, že jej raz dal facku, ale ona mu kradla peniaze, pila a on za ňu platil všetky dlžoby
aj školné za dcéru, pričom je toho názoru, že ho udala len preto, lebo nemala zaplatené sociálne dávky.

Následne na to krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora a aj obžalovaného E. E. nie sú dôvodné.Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu
umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. tieto dôkazy následne aj správne

vyhodnotil jednotlivo a aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Z podrobne odôvodneného odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, ako sa okresný súd
vysporiadal s obhajobou obžalovaného, s tvrdeniami poškodenej, prečo niektorým skutočnostiam uveril
a prečo niektorým skutočnostiam neuveril.

Krajský súd v Banskej Bystrici v tejto súvislosti musí konštatovať, že nemá pochybnosti o správnosti

skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je jednoznačne
a nepochybne preukázané, že obžalovaný E. E. blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie tým,
že ju bil, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a činom

spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čím sa teda
dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a),
d) Tr. zák.

Ďalej však musí krajský súd konštatovať, že aj napriek takto zistenej vine obžalovaného, správne

postupoval prvostupňový súd, keď za takéhoto stavu obžalovaného odsúdil pri uložení mu aj príslušných
obmedzení na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5
rokov, za súčasného uloženia aj ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou a zároveň, ak
ho aj zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným stranám, a to C. B. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni
spôsobenú škodu.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného, tak
ako je to vyššie uvedené, okresný súd dostatočne podrobne a presvedčivo poukazuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto výrokoch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a
závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Tu krajský súd musí konštatovať, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom
zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom odvolateľa a odvolací súd sa pri potvrdení
prvostupňového rozhodnutia v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa,
čo vyplýva aj zo súdnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa doterajšej judikatúry aj

Ústavného súdu SR z citovaných článkov ústavy a Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené
súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať
za zásadný pre svoju argumentáciu.

Krajský súd musí konštatovať že, v odvolacích dôvodoch obžalovaného sú produkované tie isté dôkazy,

ako ich produkoval aj v priebehu prípravného konania, či hlavného pojednávania. Keďže krajský súd
tak, ako je to vyššie uvedené sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, na
argumenty obžalovaného, ktoré sú len opakovaním jeho pôvodným argumentov ďalej reagovať nebude,
keďže ich nepovažuje za dôvodné.

Pokiaľ ide o argumentáciu okresného prokurátora v súvislosti s uloženým trestom obžalovanému, tu
krajský súd musí konštatovať, že na trestnej činnosti obžalovaného sa zásadným podielom, tak ako to
vyplýva zo znaleckých dôkazov aj výpovedí svedkov podieľala aj samotná poškodená C. B.. Táto už
v súčasnosti nebýva v dome obžalovaného, odsťahovala sa a obžalovanému boli uložené zákazy a
opatrenia spočívajúce v tom, aby sa k poškodenej nepriblížil a vzhľadom aj na vek obžalovaného a jeho

fakticky predchádzajúcu netrestnosť, kde bol len jedenkrát v podstate odsúdený, aj to za požitie alkoholu
pri šoférovaní, teda pre inú trestnú činnosť, možno mať za to, že aj prísny podmienečný trest odňatia
slobodysobmedzeniami,ktorémuokresnýsúduložilaajsuloženouústavnouprotialkoholickouliečbou,
budú viesť k jeho náprave a prevýchove tak, aby sa do budúcna ďalšej trestnej činnosti nedopúšťal.Keďže potom krajský súd sa nemohol stotožniť ani s jedným odvolaním procesných strán, teda
okresného prokurátora a obžalovaného E. E., musel tieto odvolania ako nedôvodné postupom podľa §

319 Tr. por. zamietnuť.

Z týchto dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.