Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/318/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212156
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212156.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu N. C. A., s. r. o., so sídlom
K., O. 5, T.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Q. XXXX/XX, prechodne
bytom E. XX, o zaplatenie 1.405,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 6Csp/208/2017 zo dňa 11. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov

konania (pred súdom prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.405,14 € spolu s príslušenstvom titulom
nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o sporožírovom účte a o vydaní bankovej karty č.
XXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 1998. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila
svoju povinnosť podľa zmluvy a pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky zo
A. sporiteľne, a. s. na terajšieho žalobcu zo dňa XX. 06.2017 sumu 1,405,14 €, ktorá suma pozostávala

z istiny vo výške 1.203,08 €, riadneho úroku vo výške 76,42 €, úroku z omeškania vo výške 115,64 € a
z poplatkov vo výške 10,- €. Po postúpení pohľadávky žalovaná neuhradila nič.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že spoločnosť A. sporiteľňa a. s., uzatvorila so
žalovanou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o sporožírovom účte a zároveň Zmluvu o vydaní a používaní
bankovej karty, ktorá bola medzi zmluvnými stranami viackrát obnovovaná a menená. K Zmluve o

bežnom účte pristúpil dňa 31. 10. 2003 pristupujúci majiteľ (O. Y.) a v rovnaký deň bola uzavretá Zmluva
o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 32.000,- Sk (t. j. 1.062,21 €),
pri výške úrokovej sadzby 10,85 % konečnej splatnosti úveru 30. 10. 2004 a úroku z omeškania vo výške
26,40%.Dňa21.12.2011došlokuzatvoreniuZmluvyopostúpeníprávapovinnostízozmluvyobežnom
účte a Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodnými majiteľmi, na základe ktorej sa
novým majiteľom účtu stala žalovaná. Slovenská sporiteľňa, a. s., ako právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 28. 09. 2015, jeho doručenie
však nepreukázal. Následne banka poslala žalovanej dňa 22. 03. 2017 výzvu na úhradu nesplateného
úveru, ktorý žalovaná neprevzala a zásielka sa vrátila späť žalobcovi, pričom dôvod vrátenia zásielky
súdu nebol známy, nakoľko žalobca nepredložil súdu kompletnú fotokópiu zásielky, ale len jej prednú
stranu. Zmluvný vzťah medzi stranami súd považoval za vzťah spotrebiteľský, resp. poskytnutý úver
považoval za spotrebiteľský úver (viď. bod 12. dôvodov napadnutého rozsudku). Dňa 23. 06. 2017

bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky žalobcu. Okresným súd mal zato, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, v zmysle
ktorého ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľuplatniťprávopodľa§565najskôrpouplynutí3mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky

a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd
nemal za preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzýval žalovanú na zaplatenie nedoplatku,
v dôsledku čoho nemožno brať ani do úvahy platnosť predčasného zosplatnenia úveru pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Súd mal za to, že neboli v konaní splnené ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 23. 06. 2017, a teda neuplynulo 90 dní odo

dňa, keď mala byť žalovaná vyzvaná na úhradu svojej pohľadávky. K doručeniu výzvy žalovanej došlo
listom zo dňa 22. 03. 2017, avšak tento bol podaný na prepravu najskôr dňa 28. 03. 2017, pričom k
postúpeniu pohľadávky došlo už 23. 06. 2017, a teda neuplynulo 90 dní odo dňa, keď mala byť žalovaná
vyzvaná na úhradu svojej pohľadávky. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, t. j. nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 06. 2017 je absolútne
neplatnou v zmysle § 39 OZ, nakoľko je v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností súd

žalobu zamietol.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 524 ods. 1, 2 OZ a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
podľa zásady úspechu v konaní. Žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu

úspešná, keďže jej ale žiadne trovy konania pred súdom prvej inštancie nevznikli, súd jej náhradu týchto
trov nepriznal.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1, veta prvá, CSP) odvolanie
žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že
postupca pred postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 ZoB ukladá,
a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v

omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzvaná na
úhradu omeškaných splátok (výzvou zo dňa 28.09.2015 označenou ako „Výpoveď zmluvy“ a výzvou
zo dňa 22. 03. 2017). K výzve zo dňa 22. 03. 2017 pripojil žalobca kópiu vrátenej obálky, ktorá
preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanej. Poukázal ďalej na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, v

zmysle ktorého ustanovenia skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a nad rámec
zákona „upravuje“, že omeškanie dlžníka nastáva až doručením výzvy banky, je v priamom rozpore
s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci
zákonodarnej a nie moci súdnej. Normu obsiahnutú v § 92 ods. 8 ZoB považoval za skutočnosť, ktorá

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Rozsudok okresného súdu žiadal
zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne
právne závery, a teda vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že by bol súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,alebožesúdprvejinštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.8. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. V súdenej veci žalobca nepreukázal, že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky bolo účastníkmi zmlúv, či už o kontokorentnom úvere, o sporožíre alebo k
zmluve o bežnom účte uzatvorenými medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, dohodnuté,
alebo bolo v rozhodnutí určené. Navyše podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie týchto podmienok
uvedených v § 53 ods. 9 OZ. Žalobca nepreukázal, že právo podľa § 565 uplatnil po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď neuviedol so zaplatením ktorej splátky sa dostala
žalovaná do omeškania a súčasne nepreukázal, že súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca nepreukázal, kedy a s ktorou splátkou sa žalovaná
dostala do omeškania, a teda nemohol preukázať ani to, či spotrebiteľku upozornil na uplatnenie práva
minimálne v 15-dňovej lehote a po uplynutí troch mesiacov od omeškania. Takýmto dôkazom nie je ani
predloženie všetkých transakcií na účtoch spotrebiteľa - dlžníčky. Žalobca v konaní nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, ako to skonštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Okresný súd

správne žalobu zamietol a odvolací súd v ďalšom len poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými, ako bolo uvedené, sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná aj v odvolacom konaní, a preto by mala nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, keby jej takéto trovy boli vznikli (§ 255 ods. 1 CSP) podľa pomeru úspechu

vo veci. Žalovanej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).