Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105221392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2105221392.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcov: 1. F. O.,

narodený XX. X. XXXX, M.R. V. XXX/XX, E., 2. L. B., rodená O., narodená XX. XX. XXXX, V. XXX/XX,
O., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Marônek & Partners s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO:
47 234 661, proti žalovanej: P.. V. F., rodená O., narodená XX. X. XXXX, Q. X/XXXX, zastúpená: PhDr.
JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie neplatnosti alografného závetu
a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej
listine sú neplatné.

II. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. 10. 2005 domáhajú určenia, že alografný
závet a listina o vydedení poručiteľa T. O. zo dňa 13. 6. 2001 sú neplatné. Svoj návrh odôvodnili tým, že
dňa 26. 5. 2005 predložila žalovaná súdnemu komisárovi listinu, ktorá je alografným závetom a zároveň
listinou o vydedení zo dňa 13. 6. 2001. Žalobcovia považujú závet za absolútne neplatný z dôvodu,
že nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka. Prehlásenie svedkov, že
boli prítomní pri prejavení poslednej vôle závetcu súčasne, a jeho poslednú vôľu, listina neobsahuje.

Prehlásenie je dopísané až pod podpismi poručiteľa a svedkov. Vydedenie je neplatné. Dôvod vydedenia
neexistuje. Údaje o finančných daroch v závete, vôbec nezodpovedajú skutočnosti.

Na pojednávaní dňa 23. 11. 2006 súd pripustil zmenu návrhu tak, súd určuje, že alografný závet a
vydedení zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13. 6. 2001 v jednej listine sú neplatné a dôvody vydedenia
syna F. O. a dcéry L. B. uvedené v alografnej listine zriadenej poručiteľom z 13. 6. 2001 nie sú dané.

Rozsudkom č. k. 8C/116/2005-102 zo dňa 5. 6. 2007 súd rozhodol, I. Súd určuje, že alografný závet a
vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné. II. Vo zvyšnej časti
súd návrh zamieta. III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudkom č. k. 9CoD/31/2008-184 zo dňa 27. 11. 2008 Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh o určenie, že alografný závet a listina o vydedení zo dňa 13. 6. 2001
je neplatný sa zamieta a určuje sa, že dôvody vydedenia navrhovateľov v listine o vydedení zo dňa 13.

6. 2001 nie sú dané (právoplatné dňa 20. 2. 2009). Odvolací súd nepovažoval klauzulu nachádzajúcu
sa pod podpismi poručiteľa a svedkov za neplatnú, pretože bola podľa názoru odvolacieho súdu
nadbytočná, keďže už v úvode závetu poručiteľ uviedol, že závet obsahuje prejav jeho poslednej vôle,
odvolacísúdsanestotožnilanisozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcimsaneplatnostilistinyzdôvodovzviazanie dvoch listov závetu. Vyslovil názor, že zopnutie listov pomocou spínacieho strojčeka spinkami
na troch miestach je pre platnosť závetu dostatočné. Mal za to, že neboli predložené konkrétne dôkazy
o tom, že by prvý list závetu bol vymenený. Odvolací súd určenie neexistencie dôvodov vydedenia

odôvodnil ich nedostatočnou konkretizáciou v listine o vydedení.

Uznesením č. k. 4Cdo/93/2009-206 zo dňa 28. 7. 2010 Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9CoD 31/2008 v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bol zamietnutý návrh o určenie
neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa 13. 6. 2001 a vo výroku o trovách konania

zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. Záver o tom, že pre platnosť listiny nie je
rozhodujúce, že sporný text sa nachádzal pod podpismi svedkov, za správny. Nesprávny je záver, podľa
ktorého pre platnosť závetu je bez ďalšieho dostatočné spojenie dvoch listov závetu spinkami pomocou
spínacieho strojčeka. Rozhodujúcou otázkou, od riešenia ktorej bolo závislé správne právne posúdenie
veci tak bola otázka, aké právne následky z hľadiska platnosti závetu má okolnosť, že jednotlivé listy,
z ktorých listina pozostáva, sú spojené spôsobom, ktorý umožňuje ich ľahkú a ťažko zistiteľnú zámenu.

Dovolací súd otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov závetu, ktoré nie sú pevne spojené,
riešilpoužitímhistorickéhovýkladuporovnávajúczároveňrozdielnosťprávnychúpravvobdobíprávneho
dualizmu súkromného práva v bývalej Čsl. republike do 31.12.1950. Dovolací súd tak dospel k záveru,
že ak je závet napísaný na dvoch alebo viacerých navzájom voľných listoch, postačuje podpis poručiteľa
aj len na poslednom liste za predpokladu, že súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých

listov je nepochybná (vychádzajúc z komentára k Občianskemu zákonníku, Praha, Panorama 1987,
strana 694). Dovolací súd uviedol, že ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, pričom spojenie
kovovou sponou - spinkou sa nepovažuje za pevné spojenie, právnym následkom tejto skutočnosti nie
je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti závetu v takom prípade
vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti

jednotlivých listov závetu.

Uznesením č. k. 9CoD/77/2010-217 zo dňa 26. 7. 2011 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti o určení, že alografný závet a vydedenie zriadené nebohým poručiteľom T. O. dňa
13.06.2001 v jednej listine sú neplatné a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že dovolaním bola napadnutá
iba zmeňujúca časť výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom výrok o určení neexistencie dôvodov
vydedenia sa stal právoplatným. Súd prvého stupňa sa preto ďalej bude zaoberať len rozhodovaním o
určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa musí vysporiadať
s okolnosťami spísania závetu, vykonať dokazovanie na tvrdenie žalobcov, že poručiteľ, ktorý závet

podľa jeho výslovného znenia spisoval sám, neovládal právnu terminológiu v ňom použitú. Vykoná
dokazovanie potrebné na zistenie, či vzťah svedka závetu X. A. k žalovanej spĺňal podmienku blízkej
osoby a stal by sa tak prekážkou v zmysle § 476f Občianskeho zákonníka. Vypočutím žalovanej bude
potrebné vyriešiť otázku, z akého dôvodu žalovaná predložila závet až takmer štyri roky od smrti
poručiteľa.

Predmetom konania je určenie neplatnosti alografného závetu poručiteľa T. O. zo dňa 13. 6. 2001.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov K. O., E. O., F.. X.
A. (aj jej doplnením), I. L., P. J., T. Z., X. Q., F. X., M. J., I. Z., výsluchom znalca V. J., oboznámením sa

obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 3. 10. 2005, návrhom zo dňa3. 10. 2005, listinou
„Závet“, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 17. 6. 2001, podaním žalobcov zo dňa
11. 1. 2007, podaním žalovanej zo dňa 10. 1. 2007, znaleckým posudkom č. 4/2014, podaním žalobcov
zo dňa 25. 8. 2014, doplnkom č. 1/2016 k znaleckému posudku, vyjadrením D.. Bc. P. F. zo dňa 4. 4.
2016, odborným vyjadrením č. 11/2016, odporkyne zo dňa 10. 1. 2007, spisu tunajšieho súdu 8D/728/01

(4D/59/2008), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Z výpovede žalobcu v rade 1 súd zistil, že podpis na predmetnej listine nie je vlastnoručný podpis
jeho otca. Písací stroj si mesiac pred smrťou poručiteľa zobrala žalovaná k sebe domov, čo mu
povedala a aj poručiteľ. Svedkov na závete pozná. Zdravotný stav poručiteľa bol dobrý aj po fyzickej

aj psychickej kondícii primeraný veku. Poručiteľ nemal predpísané okuliare, nemal problém s písaním,
bol vyšetrovateľom, disponoval literatúrou k trestnému právu, ktorú našiel po smrti poručiteľa v dome,
žiadna iná právnická literatúra ani občiansky zákonník v dome nebola. Dňa 13. 6. 2001 prišiel o 16.00
hod, pán Q. a X. vykonávali na dome poručiteľa prácu už od rána. Nikto okrem pánov Q. a X., žalobkynev rade 2 a poručiteľa tam nebol. Všetci sa spolu bavili do 22.00 hod až 23.00 hod. Poprel, že poručiteľ
mu poskytol dar 200.000,-Sk a žalobkyni v rade 2 80.000,-Sk. Otec išiel do dôchodku v 55 rokoch,
pracoval ako vyšetrovateľ na úseku drobných prečinov na NB v Trnave. Do 65 rokov poberal výsluhový

dôchodok, bol zamestnaný ako strážnik, kurič. Pán A. začal chodiť k otcovi asi tri roky pred jeho smrťou
za žalovanou. Najskôr vozil ju vozil k otcovi, neskôr chodievali spolu na pobyty z ich práce, trávili spolu
čas. Povedala im, že pán A. je jej priateľ aj intímny. Na rodinné stretnutia u otca, chodievala žalovaná
v spoločnosti pána X. A..

Z výpovede žalobkyne v rade 2 súd zistil, že dňa 13. 6. 2001 jej otec volal, aby k nemu prišla, že sú
tam majstri, aby im niečo navarila. Počas jej prítomnosti v dome otca nebol v dome nikto cudzí, potom
prišiel žalobca v rade 1. Pani K. O. chodievala k otcovi, párkrát ju tam stretla. Ohľadom vzdelania otca a
ovládania právnej terminológie sa stotožňuje s vyjadrením brata. Sestra jej povedala, že pána X. A. je jej
priateľ, so sestrou chodieval do domu otca na rodinné oslavy. Po smrti mamy tam maľovali izbu v dome,
hovorili a otec to tiež povedal, že izbu maľujú preto, aby mali kde prespať, keď tam prídu na víkend.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. Závet je platný a pravý, podpis je otcov,
sú tam traja svedkovia, stačili by iba dvaja. O existencii závetu otca sa dozvedela až na kare, závet
jej odovzdala pani O.. V júni 2001 bola zamestnaná na Kriminalistickom expertíznom ústave PZ v
Bratislave.Zdravotnýstavotcabolnajehovecuspokojivý,bolvitálny.Písacístrojbolodcudzenýkoncom

roku 2001 alebo začiatkom roku 2002. V deň karu sa písaní stroj nachádzal v dome. Originál závetu
predložila notárovi v marci 2005 na pojednávaní. Závet nepredložila skôr preto, že od roku 2002 bola
dva roky PN a na liečeniach. Dňa 27.3.2003 na súde OS Bratislava 2 bola spísaná zápisnica, v ktorej
sa vyjadrila k súpisu majetku poručiteľa, zároveň uviedla, že otec zanechal závet. V roku 2004 požiadal
Okresný súd Trnava Okresný súd Bratislava III. o vykonanie dožiadania, v ktorom sa vyjadrovala opäť.

Nikto odo nej stále závet nepýtal, len stále konštatovali, že poručiteľ zanechal závet. Následne sa
dvakrát dožadovala právna zástupkyňa žalobcov nahliadnutia do originálu závete, avšak v tej dobe opäť
bola vážne chorá a hospitalizovaná. Medzi ňou a X. A. nešlo o žiadny blízky vzťah, boli kolegovia v práci,
vypomáhali si. Mal rodinný dom v Nitre, keď išiel cez Hlohovec, tak ju tam vysadil a pomáhal otcovi,
lebo bol zručný strihať stromy a podobne a raz vymaľoval miestnosti v dome otca. Nezúčastňoval sa

rodinných osláv, len keď mal otec narodeniny a išli okolo, tak mu podal ruku. X. A. patril medzi jej bližších
kolegov na pracovisku, bol priateľskejší s tým, že keď ju vozieval tak vedel aj o celej rodine a poznal ju,
neboli druh a družka. S otcom boli občas aj v dome X. A.. Veľmi málo chodievala na dom X. A. z piatka
na sobotu, alebo zo soboty na nedeľu.

Z výpovede svedkyne K. O. súd zistil, že za života otca účastníkov k nemu chodievala denne cez týždeň,
nie v nedeľu. Žalovaná chodievala k otcovi každú sobotu, nedeľu. Otec účastníkov mal zdravú myseľ,
povedal, že žalovanej chce dať svoj podiel na dome, aj čiastku po manželke. Požiadal svedkyňu, aby
mu to podpísala, svedkyňa poprosila manžela, aby tam prišiel aj on. Otec účastníkov to mal dohodnuté
aj s pánom A.. Asi 13. júna 2001 pred obedom sa stretli, svedkyňa, jej manžel, pán A. v dome u otca

účastníkov. Prišla pred obedom o 11.30 hod, priniesla mu jedlo, potom tam prišiel pán A. a manžel
svedkyne. Nikto iný okrem ich štyroch v dome nebol. Z domu odišiel ako prvý pán A., nato odišiel aj
manželsvedkyne,svedkyňaodišlaasio12.45hod.Otecúčastníkovichvšetkýchpoprosil,čibymumohli
niečo podpísať, pretože chcel niečo zanechať žalovanej. Závet už bol napísaný, otec účastníkov pred
nimi už nič nepísal. Svedkyňa to prečítala, otec účastníkov to podpísal, potom to podpísala svedkyňa,

jej manžel a potom pán A.. Otec účastníkov na listinu, závet povedal, že takto sa rozhodol. Následne
vložil listinu do obálky a požiadal svedkyňu, aby to odovzdala žalovanej. Na kare svedkyňa odovzdala
zalepenú obálku žalovanej.

Z výpovede svedka E. O. súd zistil, že poslednýkrát videl otca účastníkov v deň, keď sa spisoval závet,

bolo to asi v stredu 13. 6. 2001. Manželka mu povedala, že pán O. sa jej pýtal, či by mu svedok mohol
dať svoje iniciály. Potom sa svedok dozvedel, keď tam prišli, že sa jedná o závet. Prišiel s manželkou
niekedy pred obedom, v dome už bol pán O. starší a pán A.. Poručiteľ vytiahol dve listiny, ktoré boli
zopnuté z kufríka od písacieho stroja. Oboznámil ich s obsahom listín. Požiadal svedkovu manželku,
aby mu to prečítala, potom ako to prečítala, listinu podpísal pán O. starší, potom svedkova manželka,

svedok a pán A.. Po podpísaní listinu uložil do obálky, ktorú odovzdal svedkovej manželke. Uviedol, že
pred ním poručiteľ nespísal, iba ho podpísal pred svedkom a ďalšími svedkami. Spolu s manželkou
a pánom A. opustili dom okolo 12.00 hod - 12.30 hod. Pri odchode nestretli nikoho cudzieho. Dňa 13.6. 2001 bol svedok zamestnaný ako vodič, nevedel či toho dňa mal dovolenku, ale na obed chodieval
domov polhodinu až hodinu.

Z výpovede svedka F.. X. A. súd zistil, že k otcovi účastníkov chodieval, vozil žalovanú k jej otcovi, bolo
to takmer každý týždeň, po ceste do Nitry, väčšinou v piatok okolo 17.00 hod. - 18.00 hod. Naposledy
sa s otcom účastníkov stretol pár dní pred jeho smrťou. Poručiteľ mu telefonoval v nedeľu, bolo to asi
10. júna 2001 a chcel vedieť, kedy bude mať cestu do Bratislavy, dohodli sa, že v stredu okolo obeda
sa u neho môže zastaviť. V ten deň bol v dome pán O. starší, pani K. O., potom prišiel muž pani O..

Okrem nich štyroch tam už nikto iný nebol. Pán O. vytiahol kufrík, v ktorom bol písací stroj a ďalej vytiahol
písomnosti, ktoré podal pani O., aby im to prečítala, ona to prečítala. Zistili, že to je závet. Pán O. ich
poprosil, aby to podpísali ako svedkovia, prvý sa pred nimi podpísal pán O., potom sa podpísala pani O.,
po nej jej manžel a potom svedok. Pán O. následne so slzami v očiach podpísaný závet vložil do obálky
a podal ju pani O.. Na predmetnú listinu, závet sa nič nedopísalo, listina, ktorá mala dve strany bola
podpísaná. Žalovaná je jeho dlhoročná kolegyňa z práce. Ich vzťah bol kolegiálny, bola lepšia kolegyňa.

Mávali spoločnú cestu, ona mala rodičov v Hlohovci, on chodieval do Nitry, cestou ju vysadil, v nedeľu,
keď sa vracal tak ju zas vyzdvihol odviezol do Rače. Bolo to veľmi často. Občas ho pozvali na kávu, bol
tam 10 - 15 minút. Porozprával sa s jej otcom, lebo bol bývalý policajt. Nechodieval tam, keď bola nejaká
rodinná oslava. Poznal a párkrát videl jej brata a sestru. Aj po roku 2001 žalovanú vozil na rodičovský
dom v Hlohovci, ale už menej. V Bratislave prestal pracovať asi v roku 2007. Žalovanú raz alebo dva

razy pozval na kávu do domu v Nitre. Pán O. bol u neho na dome len raz. Občas mu priniesol potraviny
na varenie, alebo navarené jedlo, keď bola žalovaná na liečení a mal cestu okolo, občas mu pomohol
na dome v záhradke. Nikdy u neho na dome neprenocoval.

Z výpovede svedkyne I. L. súd zistil, že poručiteľa pána O. poznala, boli susedmi cez ulicu, stretávali

sa. Okrem navrhovateľov nevidela nijaké osoby chodiť do jeho domu.

Z výpovede svedkyne P. J. súd zistil, že asi dva tri týždne pred smrťou pána O. ho už tak často nevidela
cezzáhradu,ajvtomtoobdobíajpredsmrťoutamchodilinavrhovateliaaodporkyňasem-tam,vsobotu,
v nedeľu. Nikdy nevidela pani O. vojsť do domu pána O..

Z výpovede svedkyne T. Z. súd zistil, že pán O. bol na svoj vek vitálny. Pani O. videla sedieť na lavičke
s pánom O. dva mesiace, dva - trikrát v mesiaci.

Z výpovede svedka X. Q. súd zistil, že korýtka na dome pána O. robil spolu s pánom F. X., za prítomnosti

pána O. a poobede tam prišiel aj žalobca v rade 1. Nevie presne, či sa korýtka robili v stredu alebo
vo štvrtok, spolu s pánom X. prišli ráno o 7:00 hod. do domu pána O., večer o 18:00 hod. s prácou
skončili. Pán O. bol v dome sám. Poobede asi o štvrtej, pol piatej prišla žalobkyňa v rade 2. Asi pol
desiatej večer sedeli na lavičke s pánom O., žalobcami, pánom X.. Kvôli čestnému prehláseniu prišiel
za svedkom žalobca v rade 1.

Z výpovede svedka F. X. súd zistil, že asi v roku 2001-2002 spolu s pánom Q., zaťom navrhovateľky
v rade 2 boli u pána O. a opravovali strešné korýtka. Stretli sa s pánom Q. okolo 7-8 hod. a išli do
domu pána O.. Asi navečer skončili okolo 5.00 hod. Pán O. bol buď v dome alebo sedel na lavičke.
Vo večerných hodinách k pánovi O. prišiel aj navrhovateľ v rade 1. Okolo 19.00 hod -19.30 hod. asi z

domu pána O. odišli. Svedok nikoho iného okrem žalobcu v rade 1 nevidel vojsť ani do dvora ani do
domu. Opravu strechy určite realizovali cez týždeň. Prehlásenie zo dňa 11. 6. 2005 svedok podpísal,
pani Halgošová v deň opravy v dome nebola.

Z výpovede svedkyne M. J. súd zistil, že nebohého pána O. poznala osobne, párkrát spolu s manželom

ho navštívila, bolo to na požiadanie pani odporkyne a dlhšiu dobu pred smrťou pána O..

Z výpovede svedkyne I. Z. súd zistil, že nebohý T. O. k nej chodieval, bol jej ujo. Pred smrťou bol u nej a
spomínal, že iba V. chce nechať byt so záhradou. Chcel niečo spísať, aspoň o tom hovoril, ale nestačil,
asi mu prišlo špatne, porážka si nevyberá. Pán T. O. je písal listy strojom, podpísal sa vlastnoručne.

Pracoval na polícii.

Z výpovede znalca V. J. súd zistil, že znalec sa môže vyjadriť jednoznačne, je podpis pravý, alebo s
najväčšou pravdepodobnosťou je podpis pravý, alebo nie je možné ani potvrdiť ani vylúčiť pravosť, jenepravý podpis s najväčšou pravdepodobnosťou a posledným piatym stupňom je jednoznačne nepravý
podpis. Trvá na závere doplnku č. 1/2016 k znaleckému posudku č. 4/2014, originál sporného podpisu
vyhotoveného k vlastnému menu a priezvisku T. O. na písomnosti závet datovaná dňa 13.6.2001 nie je

vlastnoručným podpisom nebohého T. O., ktorý je jednoznačným záverom. Podpis bol pravdepodobne
vyhotovený tzv. priesvitom, čo znamená, že keď nebol k dispozícii presvecovací stôl, nasvietením
podpisu, z ktorého bol vyhotovený bol podpis prepísaný na miesto, kde bol umiestnený. V znaleckom
posudku č. 4/2014 sa riešil tento podpis za situácie, kedy boli v podstate k dispozícii dva podpisy, čo bolo
pre znalecké dokazovanie pravosti podpisu nedostatočné. V doplnku znaleckého posudku č. 1/2016

bolo predložených 12 porovnávacích podpisov, ktoré boli vyhotovené pred vznikom sporného podpisu
a po vzniku sporného podpisu a v rámci porovnávacích materiálov zohľadňoval aj dva porovnávacie
materiály z predchádzajúceho znaleckého posudku, konkrétne predvolanie označené /PM1/ a list /PM2/.
Pričom porovnávací materiál bol v dostatočnom množstve na vypracovanie znaleckého posudku, nie je
potrebné použiť ďalšie podpisy z roku 2001. Nie je možné, aby sa v akýchkoľvek skúmaných podpisoch
vyskytli dva identické podpisy, nakoľko táto skutočnosť ak by k tomu prišlo je podozrivá, že jeden z tých

podpisov nie je pravým podpisom. Nie je možné, aby jeden pisateľ vyhotovil dva podpisy tak, že sú
identické. Vždy je určitá variabilita, ktorá oddeľuje jeden podpis od druhého podpisu, vždy sú markantné
znaky. V zmysle doplnku znaleckého posudku na strane 8 a 9, pričom neberie do úvahy sporný podpis
a porovnávacie podpisy PM-3 a PM-4, sú podpisy vyhotovené v určitom časovom období od 1990 do
2001, sú to nesporne pravé podpisy pána O., sú navzájom zhodné ale nie sú identické. Ak by nebral do

úvahy porovnávacie podpisy PM-3 a PM-4, ani z jedného porovnávacieho podpisu, PM-1,PM-5, PM-6,
PM-7, PM-8, PM-9, PM-10, PM-11, PM-12 nebol vyhotovený priesvitom sporný podpis na závete. Podpis
PM-2 vylúčil z porovnávania vzhľadom na to, že je obťahovaný. Sporný podpis nie je identický ani s
jedným z porovnávacích podpisov okrem PM-3 a PM-4. Podpis z osvedčovacej knihy zo dňa 8. 3. 2000
nehodnotil. V závere doplnku znaleckého posudku na strane 10 a 11 sú uvedené také identifikačné

znaky na základe, ktorých je možné určiť jednoznačný záver, že sporný podpis nie je pravým podpisom,
ide o neistotu ťahov, váhanie, roztrasenosť v písacom pohybe a upravovania jednotlivých detailov,
jednoznačné prerušovania ťahov. Úroveň zvláštna v písmoznalectve znamená konštrukcia jednotlivých
písmen, písmových ťahov v spornom podpise. V prípade pripustenia zdravotného problému pisateľa a
to, že je určité obdobie trvale chorý, že sa to odráža na jeho podpise, napr. na tomto spornom podpise,

ide o chorobný stav trvalý. Nevie aké zdravotnícke zariadenie by chorobu vyliečilo za jeden deň, že by
pán Habda urobil taký perfektný podpis ako podpis zo dňa 14.6.2001, deň po spornom podpise. Pri
vykonávaní znaleckého skúmania aj u starších osôb nie je žiadna iná metóda ako u mladších osobách,
ale znalec si vyžiada ďalšie porovnávacie podpisy z toho časového obdobia, kedy vznikol sporný podpis
a po ňom. V tomto prípade znalec uvedené mal k dispozícii aspoň jeden podpis po vzniku sporného

podpisu. Trvá na tom, že sporný podpis je ako celok nečitateľný. Je možné identifikovať iba niektoré
písmená, ktoré sú uvedené v zátvorke. V tomto prípade bol predložený porovnávací materiál s menom
a priezviskom zo dňa 24.8.2000, z 2.9.2000. Porovnávacie podpisy mimo PM-3 a PM-4 sú vyhotovené
bez trasu, bez trému, bez neistoty ťahov. Neistota ťahov je charakteristická pre falšovateľov podpisu. Na
podpisoch je evidentne možno pozorovať, že sú vyhotovené kvalitnými ťahmi, bez známok roztrasenosti

a váhania a neistoty ťahov, okrem podpisov označených PM3 a PM4. Pri mikroskopickom skúmaní
podpisov PM3 a PM4 bolo opätovne zistená vzájomná identita medzi týmito dvomi podpismi, čo nie
je možné potvrdiť u ostatných porovnávacích podpisoch, čo v písmoznalectve nie je možné, aby dva
podpisy v tomto prípade PM3 a PM4 boli navzájom identické. To znamená, že minimálne jeden z týchto
podpisov musí byť falšovaný, keďže nie sú originály. Ak je podpis PM3 vyhotovený z originálu, resp.

písomnosť je vyhotovená z originálu, nie je možné, aby pán T. O. vyhotovil identický podpis na listinné
prehlásenie vyhotovené o 6 mesiacov neskôr. Pri porovnávaní podpisov PM 3 a PM4 so sporným
podpisom, bolo zistené, že sú identické všetky tri. Použil metódu komparácie a to je postačujúce na
záver skúmania, okrem iných identifikačných znakov, ktoré boli zistené, a ktoré prispeli k tomuto záveru.
Či podpisy PM-3 a PM-4 boli skutočne antidatované, nie je možné zistiť vzhľadom na časovú väzbu.

Možno sa spoliehať iba na dátum, ktorý je na písomnosti uvedený, pričom písomnosť čestné prehlásenie
je overená matričným úradom. V súvislosti s antidatovaním neexistuje žiadna znalecká metóda. Dá
sa zistiť, že tá listina bola antidatovaná iba v takom prípade, keď písací stroj, ktorým bola písomnosť
napísaná nebol vyrobený ku dňu vyhotovenia listiny, teda bol vyrobený až potom. V tomto prípade sa
jednalo o typ písacieho stroja Consul, ktorý bol už vyrobený v čase vyhotovenia listiny. Opísaný tras nie

je vinou podložky a vylúčil nekvalitnú podložku. Ak by bol podpis vyhotovený na nekvalitnej podložke,
napr. stôl s obrusom, tak by sme mohli očakávať roztrasenosť písacieho pohybu aj vzostupnom ťahu
oválu písmena d priezvisku Habda, ako aj vzostupnom ťahu zvislice písmena d, ktoré sú vyhotovené bez
roztrasenosti písacieho pohybu. Ďalej poukázal na vzostupný ťah písmena H, keď v spornom podpisesú kvalitné vedené do stratena. V písmoznalectve nie je možné zistiť, že určitý typ podpisu bude mať
pisateľ bez použitia lieku, ktorý pravidelne berie a určitý podpis po tom, ako liek zoberie. Rozhodujúcim
znakom pre stanovenie záveru skúmania v tomto prípade bol sporný podpis, ktorý je vyhotovený

neistotou písacích ťahov, roztrasenosťou písacích ťahov, častým prerušením a znovunasadením, čo sa
v origináloch porovnávacích podpisoch vyhotovených pred výskytom sporného podpisu a po výskyte
sporného podpisu nevyskytuje a zároveň aj výskyt identicky vyhotovených fotokópií podpisov, ktoré
sú založené v spise. Posudok musí mať všeobecnú a zvláštnu rovinu skúmania. Všeobecná rovina
skúmania charakterizuje celkový vzhľad podpisu, jeho výzor, z čoho sa skladá, jeho hodnotenie aký

je to podpis, akým písmom atď. Neuvedenie jednotlivých kritérií ktorých je niekoľko do znaleckého
posudku neznamená, že znalec sa tomu nezaoberal. V doplnku ZP sa v časti analýzy zaoberal aj,
keď to nie je úplne vyčerpateľne v posudku vyznačené. Znalec neodopínal jednotlivé spinky závetu ani
počas skúmania ani po ňom. Poukázal na znalecký posudok č. 4/2014 fotografia na č.l. 19, z ktorej
vyplýva, že klince zo spinky sú navrchu na lepiacej páske. K odpojeniu spornej písomnosti závetu sa
vyjadril znalec z odboru grafickej diagnostiky a záver sa nachádza na str. č. 15-19 posudku č. 4/2014.

Originál sporného podpisu, podpis a jeho detaily boli digitálne nasnímané a uložené v počítači, čiže
zodpovedajú kvalite sporného podpisu. Ak by ako porovnávací materiál nepoužil podpisy PM3 a PM4,
bol by záver znaleckého posudku v bode č. 1 rovnaký. Pokiaľ originál podpisu je identický s týmito
„sfalšovanými podpismi“, ktoré boli vyhotovované priesvitom, nie je možné hovoriť, že sporný podpis
je pravým podpisom. Oprávnenie skúmať strojové písmo majú na Slovensku iba dvaja znalci pani B. a

znalec. Trvá na závere znaleckého posudku č. 4/2014. Na strane 14 znaleckého posudku č. 4/2014 sú
v zelenom rámčeku texty, ktoré boli dodatočne dopisované a to jednoznačne. Pokiaľ ide o písací stroj,
obidve strany písomnosti boli napísané tým istým písacím strojom, jedná sa o písací stroj mechanický
značky Consul, ktorý bol vyrobený v rozmedzí rokov 1969 - 1970. Prvá strana písomnosti závet bola
napísaná na jedno založenie písomnosti do stroja, to znamená, že počas vyhotovovania prvej strany

nebolapísomnosťvyťahovanáapotomnáslednevkladádostroja,čižedoprvejstranypísomnostinebolo
nič dopisované. Pokiaľ ide o druhú stranu písomnosti, nebola napísaná na jedno založenie písomnosti
v stroji, teda konkrétne do textu bola vyhotovená oprava dátumu z čísla 7 na číslo 3 a zápis v zátvorke
13. júna 2001 zátvorka. Táto časť písomnosti bola do druhej strany závetu dodatočne dopisovaná.
Dôkaz o tom je podaný v znaleckom posudku na č.l. 13-14. Do znaleckého dokazovania bol pribratý

konzultant, pán F.. X. F., X.., konzultant v odbore kriminalistika odvetvie grafická diagnostika, ktorý na
strane 15-19 znaleckého posudku podal dôkaz, že číslica 7 bola prepísaná na číslicu 3 a s listinou
čo sa týka zošitých častí bolo manipulované. Pokiaľ ide o hornú spinku, nachádzajú sa na nej ešte
dve dierky z predchádzajúceho zopnutia. Pokiaľ ide o druhú stranu spornej písomnosti aj spodná časť
písomnostibolavyhotovenánajednozaloženiespoluspredchádzajúcimtextom.Riadkovaniemohlobyť

urobené pákou alebo valcom manuálne, to znamená, že zariadkovaním a ešte prípadným manuálnym
posunutím riadka o jeden zub ozubeného kolieska. Sporná písomnosť mu bola odovzdaná a následne
ju odovzdal na posúdenie pánovi F., keď písomnosť bola zopnutá spinkou a cez spinku bola prelepená
aj lepiacou páskou. Nevie presne, či bola najskôr prelepená a zošitá alebo zošitá a prelepená. Pokiaľ
ide o predložené podpisy, poukazuje na to, že písmená b,d,t, boli ešte určitým spôsobom dokreslené,

resp.obtiahnuté.Abyznalecmoholjednoznačnezodpovedaťnaotázku,čipisateľvlastnoručnevyhotovil
podpis, musel by mať k dispozícii 15 - 20 originálov podpisov z obdobia čo najbližšie vzniku sporného
podpisu. Pokiaľ ide o druhú stranu spornej písomnosti a číslice 3 a 7. Či je číslica 7 vyššie alebo nižšie,
nie je dôležité, podstatné je, že bola prepisovaná. Na druhej strane je v roku 2001 napr. číslica 1 vyššie
a v tom istom riadku je číslica 1 zarovno s predchádzajúcou číslicou 0. Závisí to od spôsobu písania

ale aj opotrebovania stroja.

Z listinných dokladov vyplýva, že písomnosť Závet bola spísaná dňa 13. 6. 2001, preklepnuté 17. 6.
2001, slovom 13. 6. 2001 písacím strojom, označeným poručiteľom T. O., označení svedkovia K. O.,
E. O., X. A. a je zároveň aj listinou o vydedení žalobcov. V dedičskom konaní sp. zn. D728/2001 dňa

26. 5. 2005 notárka prezerala závet datovaný dňa 13. 6. 2001, preklepnutý dňa 17. 6. 2001, slovom 3.
6. 2001. Čestným prehlásením zo dňa 11. 6. 2005 svedkovia X. Q. a F. X. uviedli, že dňa 13. 6. 2001
na rodinnom dome p. T. O. svojpomocne opravovali strešné korýtka, v dome sa nikto iný nenachádzal,
ani na pozemku v ten deň neboli prítomné iné osoby. Čestným prehlásením zo dňa 4. 6. 2007 T. L.
uviedla, že dňa 13. 6. 2001 ako doručovateľka priniesla pánovi O. účet za telekomunikačné služby, v

dome nebol nikto v dome prítomný.

Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2004 zo dňa 29. 5. 2014 znalca V. J. vyplýva, že Závet datovaný
13. 6. 2001 bol v celom rozsahu napísaný písacím strojom zn. CONSUL, ktorý bol vyrobený v rozmedzírokov 1969 až 1970. Je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti konštatovať, že pôvodný zápis
sporného dátumu „17. 6. 2001“ bol dodatočne prepísaný na dátum 13. 6. 2001 a to preklepnutím
číslice 7 na číslicu 3. Na predloženej listine bola zistená manipulácia so spinkami - zošívacími klincami.

Pôvodný zošívací klinec v ľavom hornom rohu bol odstránený, miesto bolo prelepené priesvitnou páskou
a prešité súčasným klincom. Spôsob upevnenia zošívacích klincov na listine umožňuje manipuláciu
s jednotlivými stranami listiny. Nie je možné vykonať objektívne skúmanie a overiť pravosť sporného
podpisu vzhľadom na skutočnosť, že na porovnanie sporného podpisu „T. O.“ boli k dispozícii iba
dva originály porovnávacích aj to nevhodných podpisov. Je možné konštatovať, že sporný podpis

na písomnosti Závet mohol vzniknúť priesvitom z fotokópií podpisov, ale nie je možné overiť či T.
O. vyhotovil podpisy aj na origináloch písomností (PM-3, PM-4) nie je možné toto konštatovanie
jednoznačne potvrdiť. Okrem zápisu „3 (trinásteho júna 2001“)/, ktorý je obsiahnutý na druhom liste
spornej písomnosti, bol prvý aj druhý list tejto písomnosti napísaný na jedno založenie papiera do
písacieho stroja. Zápis „3 (trinásteho júna 2001“), bol do spornej písomnosti dodatočne dopisovaný.

Zo záverov Doplnku č. 1/2016 k znaleckému posudku č. 4/2014 zo dňa 12. 1. 2016 znalca V. J. vyplýva,
žeoriginálspornéhopodpisuvyhotovenéhokvlastnémumenuapriezvisku„T.O.“,ktorýjeobsiahnutýna
písomnosti „Závet“, datovaný 13. 6. 2001 nie je originálnym podpisom nebohého T. O.. Sporný podpis „T.
O.“, obsiahnutý na písomnosti „Závet“, datovaný 13. 6. 2001, nie je vyhotovený prostredníctvom určitého
technického zariadenia, napr. skenerom. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o podpis vyhotovený tzv.

„priesvitom“.

Z vyjadrenia D.. Bc. P. F. zo dňa 4. 4. 2016 vyplýva, že listina „Závet“ bola realizovaná naraz, v jednom
časovom okamihu bez prerušenia, t. j. papier z písacieho stroja nebol vytiahnutý a opäť založený,
nebol posunutý odľahčením prítlačnej lišty a ani nijako inak s ním (papierom alebo strojom) nebolo

manipulované.

Z odborného vyjadrenia č. 11/2016 znalkyne F.. J. X. vyplýva, že na základe nedostatkov v predložených
porovnávacích materiálov by nepristúpila k jednoznačnému záveru, ku ktorého dospel znalec V. J. a to,
že originál sporného podpisu vyhotovený k menu a priezvisku „T. O.“, ktorý je obsiahnutý na spornej

písomnosti „Závet“, datovaný 13. 6. 2001 nie je vlastnoručným podpisom nebohého T. O.. V. J. nemal
k dispozícii vyhovujúci porovnávací materiál. Osobne by na základe predloženého porovnávacieho
materiálu k znaleckému posudku nepristúpila a tento by žiadala doplniť.

Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je neplatný ak je
podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej

listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v
prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, ods.

2 v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Pri dodržaní podmienok uvedených v tomto ustanovení poručiteľ má možnosť jednostranným prejavom
vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím majetkom, pričom na platnosť tohto jeho prejavu
sa vzťahujú aj ustanovenia § 35, § 37 až 40. Ide o poručiteľov prejav vôle, pri ktorom sa nemôže

dať zastúpiť, a to ani zástupcom na základe udeleného plnomocenstva, ani zákonným zástupcom (v
prípade osoby staršej ako 15 rokov). Pri zriaďovaní závetu sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých
náležitostí,ktorézákonvyžadujenaplatnosťakéhokoľvekprávnehoúkonu,aokremtohoajnadodržanie
náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479). Odôvodňuje
to skutočnosť, že poručiteľov závet sa uplatní až v čase, keď on už nežije, a preto už nebude možné

prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval (čo
chcel ním dosiahnuť).Podľa ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí
byť vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ustanovenia § 476e Občianskeho zákonníka svedkovia môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé
na právne úkony. Svedkovia nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie ktoré nepoznajú jazyk,
v ktorom sa prejav vôle robí a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Podľa ustanovenia § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im
blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo
predčitatelia.

Zo skutkové zistenia vyplýva, že účastníkmi konania sú deti poručiteľa T. O., zomrelého XX.XX.XXXX.
Žalovaná v dedičskom konaní sp. zn. D728/2001 predložila dňa 26.05.2005 listinu pozostávajúcu z

dvoch listov zopnutých na troch miestach spinkami, napísanú písacím strojom a označenú ako závet,
obsahom ktorého je aj vydedenie žalobcov. Závet mal spísať poručiteľ na svojom písacom stroji za
prítomnosti troch svedkov: K. O., E. O. a X. A.. Zo závetu vyplýva, že poručiteľ odkazuje žalovanej svoje
podiely v závete bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, a keďže jeho deti L. B. a F. O. mu v rozpore s
dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v starobe a chorobe a trvalo o neho neprejavujú opravdivý

záujem, nemôžu byť dedičmi po jeho smrti a preto ich vydedil. Závet a listina o vydedení sú podpísané
na druhom liste poručiteľom a tromi svedkami s dátumom 13.06.2001. Pod podpismi sa nachádza text
v znení: „Potvrdzujeme svojimi podpismi, že pán T. O. pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie
uvedený závet dnes vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Prečítané nahlas K. O..“. V rámci dokazovania výsluchom svedkov, ktorí mali byť svedkami spísania

závetu, súd zistil, že poručiteľ predložil svedkom závetu na podpis už pripravený a napísaný závet. Po
jeho prečítaní svedkyňou O. a podpísaní ho vložil do obálky a dal tejto svedkyni, aby ho po jeho smrti
odovzdala žalovanej, čo sa podľa zhodného vyjadrenia svedkyne O. a žalovanej stalo na kare poručiteľa.
Dňa 17. 6. 2011 bola nebohému T. O. poskytnutá lekárska prvá pomoc.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd právny závet, že alografný závet a vydedenie zriadené
poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné, teda považoval žalobu za dôvodnú.
Súd má za to, že alografný závet a vydedenie spísané v jednej listine ako jednostranný hmotnoprávny
úkon poručiteľa sú neplatné v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
keď predovšetkým podľa vykonaného dokazovania neobsahujú vlastnoručný podpis poručiteľa T. O..

Uvedené má súd preukázané znaleckým posudkom č. 4/2014 v spojení s doplnkom k znaleckému
posudku č. 1/2016, keď znalec zistil, že originál sporného podpisu vyhotoveného k vlastnému menu
a priezvisku „T. O.“, ktorý je obsiahnutý na písomnosti „Závet“, datovaný 13. 6. 2001 nie je originálnym
podpisom nebohého T. O.. Sporný podpis „T. O.“, obsiahnutý na písomnosti „Závet“, datovaný 13. 6.
2001, nie je vyhotovený prostredníctvom určitého technického zariadenia, napr. skenerom. S najväčšou

pravdepodobnosťou ide o podpis vyhotovený tzv. „priesvitom“. Na uvedenom závere zotrval aj pri svojich
výpovediach na pojednávaniach 16. 3. 2016 a 19. 5. 2016, ktorého sa zúčastnila aj žalovaná, ktorá mu
položiladoplňujúceotázkykznaleckémuposudku.Pričomsvojzáverdoplniloto,žejednáojednoznačný
záver. Znalec svoj záver odôvodnil tým, že nie je možné, aby jeden pisateľ vyhotovil dva identické
podpisy tak, že sú identické, úplné zhodné. Vždy je určitá variabilita, ktorá oddeľuje jeden podpis od

druhého podpisu. Porovnávacie podpisy T. O. okrem PM-3, PM-4 a sporného podpisu, sú podpisy
vyhotovené v období 1990 - 2001, pričom sú to nesporne pravé podpisy T. O., sú navzájom zhodné ale
nie sú identické. Ani z jedného porovnávacieho podpisu PM-1,PM-5, PM-6, PM-7, PM-8, PM-9, PM-10,
PM-11, PM-12 nebol vyhotovený priesvitom sporný podpis na závete. Sporný podpis nie je identický ani
s jedným z porovnávacích podpisov okrem PM-3 a PM-4. Znalec označil identifikačné znaky na základe,

ktorých určil jednoznačný záver, ktoré sú neistota ťahov, váhanie, roztrasenosť v písacom pohybe a
upravovania jednotlivých detailov, jednoznačné prerušovania ťahov a neistota ťahov je charakteristická
prefalšovateľovpodpisu.PričomporovnávaciepodpisymimoPM-3aPM-4súvyhotovenébeztrasu,bez
trému,bezneistotyťahov.Ďalejuviedol,žepriporovnávanípodpisovPM3aPM4sospornýmpodpisom,
bolo zistené, že sú identické všetky tri, pričom porovnávacie podpisy mimo PM-3 a PM-4 sú vyhotovené

bez trasu, bez trému, bez neistoty ťahov. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec použil metódu
komparácie a zároveň sa vyjadril tak, že porovnávací materiál je postačujúci na znalecké skúmanie
na rozdiel od odborného vyjadrenia znalkyne F.. J. X. č.11/2016, ktoré predložila žalovaná, a v ktorom
sa znalkyňa vyjadrila svoj názor, že znalec V. J. nemal k dispozícii vyhovujúci porovnávací materiál. Vtejto súvislosti súd uvádza, že je na odbornom posúdení každého znalca pri vypracovávaní znaleckého
posudku, či mu predložený porovnávací materiál umožňuje vykonať požadovaný znalecký úkon. Znalec
zároveň na pojednávaní dňa 19. 5. 2016 doplnil doplnok k znaleckému posudku svojím vyjadrením o

zvláštnu úroveň skúmania, ktorú písomne neuviedol v písomnom vyhotovení doplnku k znaleckému
posudku. Súd má za to, že znalec sa vo výpovedi náležite vysporiadal aj s výhradami žalovanej o
možnom vplyve veku a zdravotného stavu poručiteľa na jeho podpis, keď uviedol, že podpis už zo dňa
14. 6. 2001 je perfektný, t. j. deň po spornom podpise, ktorý mal k dispozícii ako porovnávací materiál.
Zároveň uviedol, že opísaný tras nie je vinou podložky a vylúčil nekvalitnú podložku. Ak by bol podpis

vyhotovený na nekvalitnej podložke, napr. stôl s obrusom, tak by bolo možné očakávať roztrasenosť
písacieho pohybu aj vzostupnom ťahu oválu písmena d priezvisku O., ako aj vzostupnom ťahu zvislice
písmena d, ktoré sú vyhotovené bez roztrasenosti písacieho pohybu. Pričom v písmoznalectve nie je
možné zistiť, že určitý typ podpisu bude mať pisateľ bez použitia lieku, ktorý pravidelne berie a určitý
podpis po tom, ako liek zoberie. Súd konštatuje, že o odborné vyjadrenie znalkyne F. J. X. sa týka
výhradkpostupuznalcaprivypracovaníznaleckéhoposudku,tedanejednásaonovýznaleckýposudok,

ktorý by zodpovedal na identické otázky, ktoré súd položil súdom ustanovenému znalcovi. Súd má za
to, že predmetné odborné vyjadrenie nespochybnilo záver znalca V. J. a uvedené odborné vyjadrenie
nebolo podkladom na to, aby súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktorého sa domáhala
žalovaná, keď vykonaným dokazovaním nebol záver znalca V. J. hodnoverne spochybnený zo strany
žalovanej, pričom nespokojnosť so záverom znaleckého dokazovania nie je dôvodom na kontrolné

znalecké dokazovanie, a takýmto dôvodom podľa názoru súdu nie je ani odborné vyjadrenia F.. J. X..

Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky
zákonníkvyžadujepreplatnosťakéhokoľvekprávnehoúkonu (§37,§38,§39,§40ods.1Občianskeho
zákonníka), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 - § 479 Občianskeho

zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje, v zmysle ustanovenia § 476 ods.
2 Občianskeho zákonníka, neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho
podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, o závet
alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice. Je pravda, že Občiansky zákonník neurčuje miesto, kde

sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať. Dátum, kedy bol závet podpísaný, ako už z
vyššie uvedeného vyplýva, musí byť uvedený priamo v závete; inak je závet neplatný. Dátum podpísania
môže byť uvedený na začiatku závetu alebo môže byť umiestnený aj na konci závetu, vždy však musí
byť uvedený v závete (pozri znenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa má dovŕšiť podpisom
závetcu a v prípade závetu podľa § 476b, § 476c Občianskeho zákonníka podpismi svedkov (Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2003, sp.zn. 2 Cdo 5/03). Z obsahu predmetnej
listiny „Závet“ vyplýva, že na začiatku je uvedený dátum 13. 6. 2001 (závet napísaný dňa 13. 6. 2001),
na konci druhej strany pred podpismi označeného poručiteľa a označených svedkov je uvedený dátum
13. 6. 2001 /trinásteho júna 2001/, pričom číslica „7“ je prepísaná na číslicu „3“. Čo vyplýva zo záveru
znaleckého posudku č. 4/2014 (znalec z odboru grafická diagnostika), ktorý zistil, že s vysokou mierou

pravdepodobnosti možno konštatovať, že pôvodný zápis sporného dátumu „17. 6. 2001“ bol dodatočne
prepísaný na dátum „13. 6. 2001“ a to preklepnutím číslice „7“ na číslicu „3“. Ďalej znalec zistil, že obidve
strany závetu, boli spísané písacím strojom Consul, vyrobeným v roku 1969 - 1970, ktorý podľa zistení
v konaní patril poručiteľovi. Pričom prvá strana písomnosti závet bola napísaná na jedno založenie
písomnosti do stroja, čiže do prvej strany písomnosti nebolo nič dopisované. Druhá strana písomnosti,

nebola napísaná na jedno založenie písomnosti v stroji, teda konkrétne do textu bola vyhotovená oprava
dátumuzčísla7načíslo3azápisvzátvorke13.júna2001zátvorka.Tátočasťpísomnostiboladodruhej
strany závetu dodatočne dopisovaná. Pričom s týmto záverom žalovaná nesúhlasila, keď predložila
vyjadrenie D.. Bc. P. F. zo dňa 4. 4. 2016, ktoré záver znalca poprel. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
D.. Bc. P. F. nie je ku dňu podania vyjadrenia zapísaný v zozname znalcov v odbore strojové písmo, keď

v roku 2008 bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Súd má za to, že predmetné vyjadrenie neodôvodňuje
prijať iný záver ako záver, ktorý zistil súdom ustanovený znalec, a aj z dôvodu hospodárnosti súd v
konaní nevypočul ako svedka D.. Bc. P. F., keď táto skutočnosť by zásadne neovplyvnila záver súdu o
neplatnosti závetu, ktorý ma súd odôvodnený už skutočnosťou, že listina závet neobsahuje vlastnoručný
podpis poručiteľa. Napriek spochybňovaniu záveru súdom ustanoveného znalca žalovanou má súd za

to, že prepísanie číslice 7 na 3 v dátume na druhej strane závetu spochybňuje dátum podpísania závetu.
Pričom dátum napísania závete 13. 6. 2001 na začiatku závetu na prvej strane nie je automaticky
aj dátumom podpísania, ktorý sa vyžaduje ako formálna náležitosť závetu v zmysle § 476 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Z výpovedí svedkov závete vyplynulo a uvedené nebolo sporné, že závet malporučiteľ už napísaný, teda svedkovia neboli prítomní spísania samotného závetu. Svedkovia zhodne
tiež vypovedali, že závet za ich prítomnosti podpísal poručiteľ a svedkovia zároveň. Uvedenú skutočnosť
pochybňovali žalobcovia, svedkovia Q. a X., ktorí vo veci predložili aj čestné prehlásenia s tým, že dňa

13. 6. 2001 boli v dome poručiteľa, v ktorom okrem neho neboli iné osoby. Ďalej v tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že vo večerných hodinách dňa 17. 6. 2001 bol poručiteľ ošetrený lekárskou záchrannou
službou. Na základe uvedeného súd konštatuje, že spochybnenie dátumu podpísania závetu, ktorý tento
obsahuje, je dôvodom neplatnosti závetu, t. j. spôsobuje, že predmetný závet neobsahuje dátum (deň)
jeho podpísania.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná listina závet pozostáva z dvoch samostatných
listov, bola spojená na troch miestach spinkami, a teda tieto listy nie sú spojené takým spôsobom,
aby nebolo možné listy od seba vzájomné oddeliť. Pričom už v odôvodnení Uznesenia sp. zn.
4Cdo/93/2009-206 zo dňa 28. 7. 2010 Najvyšší súd SR konštatoval, že vzhľadom na právnu istotu
účastníkov konania mala byť predmetná listina spojená tak, aby nebolo možné jej jednotlivé listy

oddeliť, prípadne na zabezpečenie právnej istoty, keďže sa jedná o závet a listinu o vydedení, aby
oba samostatné listy písomnosti boli podpísané poručiteľom a svedkami, tak aby nebola pochybnosť
platnostipísomnosti.Dovolacísúdtakdospelkzáveru,žeakjezávetnapísanýnadvochaleboviacerých
navzájom voľných listoch, postačuje podpis poručiteľa aj len na poslednom liste za predpokladu, že
súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých listov je nepochybná (vychádzajúc z komentára

k Občianskemu zákonníku, Praha, Panorama 1987, strana 694). Dovolací súd uviedol, že ak listina
závetu pozostáva z viacerých listov, pričom spojenie kovovou sponou - spinkou sa nepovažuje za pevné
spojenie, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu.
Záver o platnosti závetu v takom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o
pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu. V tejto súvislosti súd konštatuje,

že v konaní bola preukázaná manipulácia so spojením dvoch strán listiny závet a to znaleckým
posudkom č. 4/2014, z ktorého v tejto súvislosti vyplýva, že na predloženej listine bola zistená
manipulácia so spinkami - zošívacími klincami. Pôvodný zošívací klinec v ľavom hornom rohu bol
odstránený, miesto bolo prelepené priesvitnou páskou a prešité súčasným klincom. Spôsob upevnenia
zošívacích klincov na listine umožňuje manipuláciu s jednotlivými stranami listín, čím nie zabezpečená

súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých listov. Súd má za to, že v prípade väčšieho počtu
listín ako 1 by uvedené zabezpečilo podpísanie každej listiny tak poručiteľom ako aj svedkami.

Pokiaľ ide o posúdenie schopnosti poručiteľa spísať závet, ktorý obsahuje právnu terminológiu
vzťahujúcu sa k dedičskému právu a konkrétne odkazy na §§§ Občianskeho zákonníka, v konaní nebolo

sporné, že poručiteľ mal písací stroj, ktorý aj využíval. Bol vyšetrovateľ a disponoval literatúrou k
trestnému právu. Nebolo preukázané, že mal k dispozícii Občiansky zákonník, resp. mal vedomosť o
ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne časti dedenia. Skutočnosť tvrdená žalobcom v rade
1, že písací stroj si mesiac pred smrťou poručiteľa zobrala žalovaná ako aj ním tvrdená skutočnosť,
že poručiteľ už nebol schopný pred smrťou používať písací stroj nebola preukázaná. Tiež niebolo

preukázané tvrdenie žalovanej, že v čase karu bol písací stroj v dome poručiteľa. Súd teda nemá
preukázané, že poručiteľ vo veku 81 rokov bol schopný sám bez pomoci ďalšej osoby spísať závet,
listinu o vydedení, ktorá obsahuje konkrétne ustanovenia §§ Občianskeho zákonníka a dokonca aj
citáciu znenia § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, keď nemal potrebné právnické
vzdelanie a teda súd nemal preukázané, že poručiteľ ovládal právnu terminológiu. Aj uvedené je ďalšou

skutočnosťou, ktorá spochybňuje pravosť predmetnej listiny.

Súd prisvedčil žalobcom v tom, že ďalšou okolnosť, ktorá spochybňuje pravosť a pravdivosť listiny
je, že svedkovia závetu neboli prítomní spísania závetu, hoci táto skutočnosť je uvedená v závete
na 1. strane závetu, čo zhodne uviedli svedkovia závete. Ďalšou takouto okolnosťou je obsahová

súvislosť listov závetu, keď na prvom liste poručiteľ vyjadril svoju vôľu započítať žalobcom finančné dary,
konkrétne žalobcovi v rade 1 vo výške 200 000 Sk a žalovanej v rade 2 vo výške 80 000 Sk, ktorých
poskytnutie žalobcovia popreli a na druhom liste žalobcov vylučuje z dedenia. Podstatným atribútom,
ktorý absentuje v spojitosti s obidvomi listami závetu je jeho súvislosť. Je nelogické, aby na jednej strane
poručiteľ žalobcom započítal dary a na druhej strane ich zároveň vydedil. Pričom uvedená nelogickosť je

zvýraznená aj tým, že obidva právne úkony sú zachytené na jednej listine, a teda si navzájom odporujú,
čo spochybňuje ich platnosť.Tak ako už bolo vyššie súdom skonštatované, že svedkovia závetu zhodne vypovedali, závet už bol
spísaný, predtým ako ho podpísali, pričom neboli prítomní jeho spísania, teda sa nevyjadrili ani k
pisateľovi závetu. Uviedli, že poručiteľ závet podpísal a pred nimi uviedol, že sa jedná o jeho poslednú

vôľu. Avšak uvedené by malo relevanciu len za predpokladu, že by bola závet platný, čo bolo v konaní
nebolo preukázané. Ďalšou významnou skutočnosťou podľa názoru súdu vo veci je správanie sa
samotnej žalovanej, ktorej bol závet odovzdaný svedkyňou K. O. na kare, pričom až dňa 26. 5. 2005 bol
závetžalovanoupredloženýknahliadnutiunotárkevdedičskomkonaní.Žalovanáakodôvoduvedeného
uviedla to, že od roku 2002 bola dva roky PN a na liečeniach. Ďalej uviedla, že dňa 27.3.2003 na

súde OS Bratislava 2 bola spísaná zápisnica, v ktorej uviedla, že otec zanechal závet. Následne sa
dvakrát dožadovala právna zástupkyňa žalobcov nahliadnutia do originálu závetu, avšak v tej dobe opäť
bola vážne chorá a hospitalizovaná. Svoje tvrdenia o chorobe a hospitalizácii súdu nijakým spôsobom
žalovaná nepreukázala. Na základe uvedeného súd konštatuje, že poručiteľ zomrel 19. 6. 2001, pričom
žalovaná po dvoch rokoch v dedičskom konaní uviedla, že poručiteľ vyhotovil závet, ktorý bol v jej
prospech a následne o ďalšie dva roky dňa 26. 5. 2005 predložila závet k nahliadnutiu notárke. Napriek

tvrdeniu žalovanej o dlhodobej práceneschopnosti, žalovaná súdu nedala hodnoverné vysvetlenie z
akého dôvodu neposkytla súčinnosť v dedičskom konaní pokiaľ ide o predloženie závetu spísaného
v jej prospech, pričom súdu sa javí uvedená doba ako neobvykle a neprimerane dlhá tým skôr, že
žalovaná mala mať skutočný a relevantný záujem, aby bola vykonaná posledná vôľa poručiteľa čo
najskôr, keďže bola v jej prospech. Takéto správanie žalovanej je ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa

názoru súdu spochybňuje platnou závetu.

Podľaustanovenia§116Občianskehozákonníkablízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný
alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela
jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek
príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom

na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník
k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To by však
nepostačovalo. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

Podľa ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou,
musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ustanovenia § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im

blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo
predčitatelia. V tejto súvislosti z vykonaného dok

Z konanie vyplynulo, že svedkami závetu boli svedkovia K. O., E. O. a X. A., pričom na platnosť závetu,
ktorýnebolspísanývlastnourukouporučilabolaprítomnosťdvochsúčasneprítomnýchsvedkov.Svedok

závetu X. A. bol spochybnený, keď tento mal byť podľa vyjadrenia žalobcu v rade 1 intímnym priateľom
žalovanej. Túto skutočnosť nepotvrdila ani žalovaná ani svedok X. A.. Pričom obaja uviedli, že boli lepší
kolegovia v práci, ktorí si vypomáhali. Svedok vozil žalovanú takmer každý týždeň k otcovi v piatok a
v nedeľu ju vyzdvihol. Občas ho pozvali na kávu, bol tam 10 - 15 minút. Nechodieval tam, keď bola
nejaká rodinná oslava. Pánovi O. občas priniesol potraviny na varenie, alebo navarené jedlo, občas

mu pomohol na dome v záhradke. Nikdy u neho na dome neprenocoval. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by svedok X. A. bol blízkou osobou žalovanej v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka.Keďžalobcovianeunieslidôkaznébremenoohľadomichtvrdeníodruhovskomvzťahumedzi
žalovanou a svedkom X. A.. Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj v prípade, že by svedok X. A. bol
osobou blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka žalovanej, uvedené by samo osebe nemalo za

následok neplatnosť závetu vo vzťahu k svedkom závetu, keďže tento podpísali ďalší dva svedkovia.

Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať
spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ju zriadiť v inej písomnejforme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bola podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu
vydedenia, uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka), v listine o vydedení. Bez splnenia

týchto formálnych ako aj materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Keďže o návrhu žalobcov časti
určenia, že dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané bolo právoplatne rozhodnuté a ich návrhu bolo
vyhovené v tomto štádiu konania sa súd týmto už ďalej v konaní nezaoberal.

Podľaustanovenia§469ods.1Občianskehozákonníkaporučiteľmôževydediťpotomka,aka)vrozpore

s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
ods. 3 o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa ustanovenia § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej

zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Z uvedeného vyplýva, že na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto,
ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť aj vlastnoručne, pri dodržaní podmienok
ustanovených v § 476 alebo môže ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nie je vylúčené, aby poručiteľ

urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie o tom, že svojho potomka
vylučuje z dedenia.

Pri vydedení, ak boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby poručiteľov potomok bol
v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu jeho povinného

podielu (§ 479). Preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z
oboch týchto dôvodov.

Nakoľko listina o vydedení je súčasťou listiny závet a táto podľa ustanovenia § 469a ods. 3 Občianskeho
zákonníka musí spĺňať obdobne ustanovenia § 476 a § 480, pričom súd aj túto listinu o vydedení

považuje za neplatnú a to z dôvodov vzťahujúcich sa k neplatnosti závetu, súd odkazuje na dôvody
neplatnosti skonštatované vyššie. Ďalej už len dopĺňa, že listina o vydedení neobsahuje výslovné
uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia vo vzťahu k žalobcom, ktoré je materiálnou náležitosťou, a
uvedené je dôvodov neplatnosti listiny o vydedení.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalovaná titulom vydania bezdôvodného obohatenia bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 219 415,50
Sk/7283,26 eur, avšak voči tejto požiadavke vzniesla námietku premlčania v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka, s ktorou sa súd stotožnil.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi, znaleckým posudkom založenými v
spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia vo svojom
návrhu boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť

dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd
teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcami a žalovanou, ktorými odôvodňovali svoje
tvrdenia. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany žalovanej kontrolného znaleckého
dokazovania, výsluchu svedka D.. Bc. P. F. svedka, keď uvedené návrhy nepovažoval s ohľadom na

zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne, pričom k dôvodom sa už bližšie vyjadril vyššie. Keďže
vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci
samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani
zo samotného návrhu žalobcov. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považovalsúd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím

na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním
nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho,
ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by
sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
keď najskôr je potrebné rozhodnúť o odvolaní voči uzneseniu č. k. 8C/130/2011-388 zo dňa 24. 6. 2014
(znalečné) a o odvolaní voči uzneseniu č. k. 8C/130/201-518 zo dňa 8. 2. 2016 (znalečné).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.