Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206240
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816206240.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO 35 724 803, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO 36
613 843 proti povinnému: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o udelenie poverenia, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11Er/722/2016-26 zo
dňa 4.apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému,
a to sumy vo výške 814,35 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu -rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn.

SRSAspA 00546/15 zo dňa 02.12.2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 16.05.2016 a vykonateľným dňa
20.05.2016. Dňa 17.08.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného a pripojeným exekučným titulom, a žiadal udeliť
poverenie pre vymoženie istiny vo výške 814,35 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno

vyhovieť. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa
06.06.2005, ktorou oprávnený poskytol povinnému úver. Táto zmluva je v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom
(t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie -
oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Samotný zámer oprávneného dosiahnuť

vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku s povinným zo dňa 26.05.2013 súd
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní
dohodybolinaplnenéznakytohtoinštitútu,atonedostatokodbornejstarostlivostinastraneoprávneného
a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného
ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej

viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako
slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahuv nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v
konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe
k právnej pomoci a pod. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v

prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V
tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane
vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním Dohody a „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej
zmluvy naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé

obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Skutočnosť, že dodávateľ v
súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej v samostatnej rozhodcovskej zmluve
uzatvorenej s povinným dňa 26.05.2013, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Súd prvej inštancie
mal zato, že spotrebiteľ riešil spor pred rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo
na návrh oprávneného, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú

rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol ju odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v
posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi
predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Pre

konštatovanie, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať,
neexistuje žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu
nepodpísať, ale mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal
sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Zmluva na
základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 06.06.2005, pričom

rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 26.05.2013, po takmer viac ako siedmich rokoch od
poskytnutia finančných prostriedkov. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Oprávnený
poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto
nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva, že pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný

na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.
Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne

príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným
postupomarozhodovanímsúdudochádzakneoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávneného
na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom
uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP

v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že

zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 06.06.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko
právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý má poskytovanie
úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

10. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

11. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie
sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26.5.2013 je zrejmé, že ide
o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom iné zmluvné ustanovenia

boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal
individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že
nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

12. Občiansky zákonník účinný k 26.5.2013 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)

považuje aj dojednanie, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní
bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

14. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

15. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

16. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj
rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinnýmohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú
zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k nekalej
obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku zároveň aj spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby ho výslovne upozornil, že podpísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy je dobrovoľné a uzavretie Dohody o uznaní záväzku nie je podmienené podpísaním aj
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Uvedeným konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami
odbornej spôsobilosti, teda porušil starostlivosť, ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by
zodpovedala čestnej obchodnej praxi, aby narušil ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri

dostatku informácií inak neurobil. Na základe uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za
preukázané, že nekalou obchodnou praktikou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a
tým k naplneniu dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka.

17. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

18. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,

na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je
neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský

rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

19. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo

tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o
rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo
spotrebiteľskérozhodcovskékonanievyvolanédodávateľom.Napriekodvolacejnámietkeoprávneného,
že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných

stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej
zmluvy,tedaževšetkyspory,ktorévzniknúzDohodyouznanízáväzku,podpísanejdňa26.5.2013,budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z uvedeného nevyplýva
žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde
spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené taktiež z uvedenej zmluvy nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu

spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z predložených listinných
dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd za to, že spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku, pričom
zo strany oprávneného nedošlo k upozorneniu povinného, že predmetnú zmluvu nemusí podpísať a
uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku, ak konanie

povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní svojho záväzku.

20. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

21. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie

poverenia zamietol.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávneného.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).