Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202016
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:1017202016.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci
žalobcu: U. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Poľská republika, S., S. X/X, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 76, Čadca, IČO: 46 889 124, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 26284-3/2017-BA zo dňa 12. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: 47575-1/2016-
CA zo dňa 27.10.2016 rozhodla tak, že U. S. T. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi MANIOM s.r.o.
od 01.04.2016 do 30.06.2016 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a)
bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o
sociálnom poistení). V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že od 01. mája 2010 sa
uplatňuje Nariadenie EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení
nariadenia EP a Rady č. 988/2009 a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.
septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Poukázal na článok 11 ods. 3 písm. a)
základného nariadenia, ako aj na článok 13 ods. 1 základného nariadenia. Sociálnej poisťovni bolo
dňa 26.09.2016 doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, Zakład
Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Wroclawiu (ďalej len ZUS), z ktorého vyplýva, že U. S. T. od
01.04.2016 do 30.06.2016 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti tejto osobe nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi MANIOM s.r.o. od
01.04.2016 do 30.06.2016 podľa slovenskej legislatívy.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 26284-3/2017 zo
dňa 12. septembra 2017 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s
právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a to konkrétne poukázal na nariadenie
č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie 987/2009. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť
uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov
a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce
uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave II. základného nariadenia v znení neskorších zmien a
doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo

viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať
legislatíva žiadneho členského štátu. Poukázal najmä na článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 3
vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí
uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na článok 13 základného
nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia
informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského
štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Následne predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov
stanovené v ods. 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené
príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné
právne predpisy, neboli definitívne určené na základe ods. 4. Skonštatoval, že Sociálnej poisťovni
bolo v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia (ZUS) oznámenie, ktorým ZUS určila, že U. S. T. podlieha v období od 01.04.2016
do 30.06.2016 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že
Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v
súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. To znamená, že ZUS ako príslušná
inštitúcia štátu bydliska účastníka v spolupráci so Sociálnou poisťovňou rešpektujúc postupy určené
v článku 16 vykonávacieho nariadenia, určila, že menovaný zamestnanec bude v období od 01.
04. 2016 do 30.06.2016 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z
koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia
uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS
na toto určenie. Ďalej vo všeobecnosti žalovaný sa zaoberal termínom zanedbateľnej činnosti podľa
praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisov v Európskej únii, európskom hospodárskom
priestore a vo Švajčiarsku. Samotné námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa
týka registračného listu fyzickej osoby - prihláška, uviedol, že táto má deklaratórne účinky a nemôže
deklarovať vznik povinného nemocenského poistenia ani ďalších povinných poistení v rozpore s
koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Na základe skutočností, že zamestnancovi bola určená
poľská uplatniteľná legislatíva, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zamestnávateľ prihlásil
od 01. 04. 2016 do 30.06.2016 zamestnanca do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne.
Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo spochybnené Sociálnou poisťovňou ani ZUS a bolo
určené v súlade s článkom 15 a 16 a vykonávacieho nariadenia. Je záväzné a nemôže do neho
zasahovať ani súd. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie,
ktorým deklaroval, že zamestnancovi zamestnávateľa povinné poistenia od 01.04.2016 do 30.06.2016
podľa slovenskej legislatívy nevznikli.

3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako základné žalobné body
uviedol. Postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia o neexistencii
povinného poistenia zamestnanca žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení
je z právneho hľadiska nesprávny. Poukázal na oznámenie ZUS, že sa na zamestnanca žalobcu v
období od 01.04.2016 do 30.06.2016 vzťahujú právne predpisy Poľskej republiky v oblasti sociálneho
zabezpečenia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ
bolo rozhodnuté poľskou inštitúciou o určení uplatniteľnej legislatívy a pokiaľ žalovaná nenamietala
toto určenie, existencia takého rozhodnutia mala mať zásadné dôsledky aj na postup žalovanej. Po
takomto určení aplikovateľnej legislatívy, ak sa stala definitívnym, totiž Sociálna poisťovňa nemá vôbec
právomoc konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení ako aj zo
slovenského právneho poriadku (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/160/2015). Žalobca teda konštatoval,
že žalovaný nie je oprávnený vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu
v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Ďalej namietal, skutočnosť,
že osoba vykonávala činnosť marginálneho charakteru treba posudzovať z pohľadu niekoľkých
ukazovateľov, a teda individuálne. Žalovaný sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu
veci a v tomto ohľadne rozhodnutie prakticky neodôvodnil. Paušálne poukázanie na ustanovenia
právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou posudzovanej osoby je
nedostatočné a nezákonné. Samotná definícia marginálnej práce uvedená v príručke je nezrozumiteľná.
Nejednoznačnosť spočíva v použití spojok a/alebo ako kritérií pri určení ukazovateľov zanedbateľných
činností. Určenie výšky príjmu ale v zmysle všeobecných zásad je nemožné, nepoužiteľné a v rozpore
so zásadou rovnosti, ktorá je spolu so zásadou právnej istoty odvodená z ústavných tradícií členských
štátov a medzinárodných nástrojov, zaručuje predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov v oblasti
úniového práva. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2018. Zotrval na právnom posúdení veci ako
ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v danom prípade Sociálna poisťovňa nerozhodovala
o určení uplatniteľnej legislatívy ako to tvrdí žalobca, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla vo veci
nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Ďalší účastník totiž prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov od 01.04.2016 do
30.06.2016, pričom zamestnanec v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Preto bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej
registrácie zamestnanca v registri poistencov, požadovanú nápravu nesprávnej registrácie bolo možné
zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa
slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca žalobcu sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje
uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Práve z dôvodu, že zamestnanec bol prihlásený do registra
poistencov, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako neoprávnené, pobočka Sociálnej poisťovne musela
za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym vydať rozhodnutie, že zamestnancovi
sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Taktiež následne jediný procesný postup, ktorý
mohla využiť Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci odvolacieho konania, bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdiť. K žalobcom citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že
tieto rozsudky boli vydané v prípadoch, v ktorých bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou
medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Postup podľa
tohto článku sa využíva až v prípade, ak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16
ods. 2 vykonávacieho nariadenia, preto mal za to, že predmetné námietky žalobcu sú irelevantné.
Naopak poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/20/2015, podľa
ktorého, ak žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s článkom
15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo
sporné sa Najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia
krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Takéto definitívne určenie
uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. Ďalší účastník vyjadrenie k žalobe nepodal.

6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa §
137 ods. 4 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1
písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.12.2019 o čom bola spísaná zápisnica,
ktorá je súčasťou súdneho spisu.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných
bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v
prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty vydané
inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia

a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané,
uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani
nevyhlásil za neplatné.

Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1
základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo
viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s
výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na
početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď
boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo
najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
1) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Zo správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład
Ubezpieczeń Społecznych (ďalej ZUS) podaním zo dňa 21.09.2016 Značka listu: 470000/510/2016-
UBS1 dala žalovanému na vedomie, že určila uplatniteľnú legislatívu v intenciách článku 16 ods. 2
vykonávacieho nariadenia s tým, že žalobca podlieha poľskej legislatíve od 01.04.2016 do 30.06.2016
vzhľadom na vedenie podnikateľskej činnosti na území Poľskej republiky a vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca nepredložil podklady potvrdzujúce skutočné vykonávanie práce na základe priloženej
zmluvy, najmä dokumentov potvrdzujúcich výmeru pracovnej doby, ktorá skutočnosť je relevantná pre
stanovenie, či má práca vykonávaná na území Slovenskej republiky marginálny charakter.

9. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne
registračným listom fyzickej osoby prihláškou ako zamestnanec zamestnávateľa MANIOM s.r.o. za
obdobie od 01.04.2016 do 30.06.2016.

10. Správny súd v prvom rade vyhodnotil námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa nemala oprávnenie
vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1
písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu bolo v kompetencii Sociálnej
poisťovne, pobočky Čadca rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení
o nevzniku jednotlivých povinných
poistení žalobcovi, ako zamestnancovi MANIOM s.r.o. od 01.04.2016 do 30.06.2016. Bolo totiž
preukázané, že zamestnávateľ túto fyzickú osobu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom
01.04.2016 do 30.06.2016 a zároveň Sociálna poisťovňa má preukázané, že od 01.04.2016 do
30.06.2016 sa na túto istú fyzickú osobu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, a
preto nemôže byť poistencom na území Slovenskej republiky.

Uvedené mala Sociálna poisťovňa preukázané v súlade s citovaným ustanovením článok 16 ods.
2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského
štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia,
pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v
administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka
produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr.
podanie správnej žaloby v Poľskej
republike, ktorou by žalobca namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení - opatrení). Márnym
uplynutím lehoty 2 mesiacov v zmysle cit. článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné
určenie uplatniteľných predpisov ZUS vo Wroclawi stalo sa definitívnym. Žalovaný bol informovaný o
predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy podaním zo dňa 21.09.2016 (č.l. 5 administratívneho spisu)
uplynutím dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia tak nastal právny následok predvídaný citovaným
ustanovením článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia keďže žalovaná neinformovala (uvedené ani
v konaní netvrdila) ZUS vo Wroclawi o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci
odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné právne predpisy určené na
základe odseku 4 článku 16.
V preskúmavanej veci teda nastala v zmysle listín administratívneho spisu sporná situácia, keď na jednej
strane bolo definitívne rozhodnuté o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3 v nadväznosti
na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra poistencov
Sociálnej poisťovne bola zo strany zamestnávateľa žalobcu podaná k tomu istému obdobiu, na ktoré
sa vzťahovala pre žalobcu poľská legislatíva. Preto prvostupňovým rozhodnutím bol tento sporný stav
odstránený, pričom práve ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení je
zákonodarcom prijatý na riešenie aj takýchto situácií.

11. Správny súd zdôrazňuje, že prvostupňovým správnym rozhodnutím nebolo rozhodnuté o
uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi, to znamená, že v tomto rozhodnutí prvostupňový správny
orgán sa vôbec nezaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k určeniu
poľskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom
nevykonával dokazovanie vo vzťahu k vykonávanej práci žalobcu na území Slovenskej republiky, taktiež
neposudzoval jej prípadný marginálny charakter. Neuviedol, že by sa na žalobcu nevzťahoval článok
13 ods. 3 základného nariadenia, ani nekonštatoval aplikáciu článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho
nariadenia týkajúceho sa marginálneho charakteru práce. Naopak všetky tieto skutkové okolnosti
vyhodnocoval už ZUS vo Wroclawi, o čom bola žalovaná aj žalobca informovaní podaním ZUS zo dňa
21.09.2016. Ak potom správny orgán rozhodol na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych
predpisov poľským orgánom sociálneho zabezpečenia (o ktorom bol oboznámený oznámením, z ktorého
obsahu vychádzal, a ktorý je v intenciách citovaného článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia viazaný),
tak že na žalobcu sa jednotlivé povinné poistenia na Slovensku nevzťahujú a to konkrétne od 01.04.2016
do 30.06.2016, kedy bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, len odstránil rozpor, ktorý vzhľadom
na podanie tejto prihlášky bol daný.

12. V tejto súvislosti správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných
právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle
článku 4 ods. 3 Zmluvy Európskej únií (napr. rozsudok Súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05)
uviesť, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie
sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v
zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie
uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných
nedávkových konaní bola žalovaná oprávnená rozhodnúť aj o zániku povinného nemocenského
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca po tom,
čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej
(a to podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Neprekročila teda svoju právomoc rozhodovať
v zmysle zákona o sociálnom poistení, keďže len využila oprávnenie dané jej podľa tohto zákona, keď
nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ktorej podlieha žalobca (obdobne rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 10Sžsk/13/2017 zo dňa 27. apríla 2018).

13. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade nie je možné postupovať ani v zmysle citovaného
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/160/2015, keďže tento riešil odlišnú situáciu keď v

prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, či došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy za
skutkovej situácie kedy žalovaná tvrdila, že akceptovala návrh ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody
podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ktorá skutočnosť v intenciách citovaného ustanovenia
článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je podstatná z hľadiska definitívneho určenia. Z tohto
rozhodnutia taktiež nevyplýva zásadný právny záver, ako ho interpretoval žalobca, že pokiaľ takéto
rozhodnutie bolo vydané, nie je možné rozhodovať o nevzniknutí povinných poistení v zmysle § 178
ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Rovnako nie je možné v danom prípade aplikovať
ani podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorý sa týkal
iného skutkového prípadu a to dohody v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a Najvyšší
súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, pretože zmienka o tejto dohode v rozhodnutí
správnych orgánov absentovala a nebola ani súčasťou administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené
rozsudky, na ktoré poukazoval žalobca, nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec.

14. Čo sa týka ďalšej námietky, a to nedostatku dôvodov ohľadne vyhodnotenia činnosti žalobcu na
území Slovenskej republiky ako činnosti marginálneho charakteru súd uvádza, že táto námietka je v
plnom rozsahu nedôvodná. Ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení, správny orgán prvého stupňa sám
nevykonal dokazovanie v tejto otázke (vykonať dokazovanie v tejto otázke ani nemohol pre nedostatok
právomocí rozhodnúť o určení uplatniteľnej legislatívy). Rovnako aj žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len vo všeobecnosti uviedol termíny, ako zanedbateľná činnosť, ukazovatele jej vykonávania
v zmysle praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisov EÚ, EHP a vo Švajčiarsku len vo
všeobecnosti. Správny súd poukazuje na to, že táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
nadbytočná. Dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia, nebola tá skutočnosť,
že by slovenské správne orgány sociálneho zabezpečenia posudzovali túto skutkovú okolnosť t. j. či
žalobca na území Slovenskej republiky vykonával alebo nevykonával zanedbateľné činnosti, ale tá
skutočnosť, že poľská legislatíva bola pre žalobcu definitívne určená v zmysle článku 16 ods. 2 a 3
vykonávacieho nariadenia na základe oznámenia ZUS zo dňa 21.09.2016, ktoré sa stalo definitívnym
v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uplynutím lehoty dvoch mesiacov odo dňa jeho
doručenia. Táto skutočnosť bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán
sociálneho zabezpečenia, to znamená Sociálna poisťovňa a vzhľadom na súčasnú registráciu žalobcu v
registri Sociálnej poisťovne od 01.04.2016 do 30.06.2016, potom musel tento sporný prípad vyriešiť tak,
že vydal rozhodnutie o nevzniku týchto poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jeho registri. Teda
všetky námietky týkajúce sa nedostatku dôvodov, pre ktoré by mala byť činnosť žalobcu vyhodnotená
ako zanedbateľná činnosť nemôžu byť v tomto súdnom konaní už dôvodné. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti so
zanedbateľnou činnosťou žalobcu na území Slovenskej republiky bolo potrebné vzniesť v konaní pred
ZUS, resp. inštančnom postupe a prípadnom správnom súdnom konaní a to na území Poľskej
republiky. Pokiaľ by aj o tejto otázke bolo rozhodnuté poľskými inštitúciami nesprávne (t.j. v rozpore
so základným a vykonávacím nariadením), súdy Slovenskej republiky, ani správne orgány Slovenskej
republiky si túto otázku po jej definitívnom určení už nemôžu posúdiť inak (obdobne rozsudok NS SR
č.k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27.04.2016).

15. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov
ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky
na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne
uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ďalšiemu
účastníkovi mohol náhradu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.