Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209602
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114209602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
odporcom: 1/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. D. O., Z. XXXX/XX, 2/ O. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. D. O., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 4.812,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/154/2014-86 zo dňa 04. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania

potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 25C/154/2014-86 zo dňa 04. 02. 2015 uložil odporcom 1/, 2/
povinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovisumu3.975,18eur,úrokzomeškaniavovýške
15,03 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.975,18 eur od 14. 11. 2011 do zaplatenia

a trovy konania vo výške 181,93 eur titulom náhrady súdneho poplatku a 608,26 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, s prvou splátkou splatnou
najneskôr do 20. 03. 2015 a s každou ďalšou splátkou najneskôr do 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca
až do úplného uhradenia, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 17. 03. 2014 domáhal voči odporcom
1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.812,06 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0312691584 zo dňa 17. 01. 2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcami 1/, 2/.
Súd citujúc ust. § 497 až § 500, § 502, § 503, § 506 Obchodného zákonníka návrhu navrhovateľa v
časti vyhovel.
Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami 1/, 2/ vznikol
právny vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17. 01. 2006, na základe ktorého právny
predchodca navrhovateľa zapožičal odporcom sumu 150.000,- Sk. Odporcovia mali uvedenú sumu
splácať v splátkach po 69,74 eur. Odporcovia 1/, 2/ si svoje povinnosti zo zmluvy voči právnemu

predchodcovi navrhovateľa neplnili riadne a včas.
Zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa28.09.2011bolapredmetnápohľadávkapostúpenázprávneho
predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa. Výzvou zo dňa 25. 10. 2011 navrhovateľ zosplatnil zostatok
úveru dňom 25. 10. 2011.S poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007
Z. z.“) súd z úradnej povinnosti prihliadal na premlčanie.

Keďže sa jedná o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy, súd na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia
§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 101 Občianskeho zákonníka a dňa podania
návrhu navrhovateľom súd konštatoval, že nie sú premlčané splátky splatné odo dňa 10. 04. 2011 do
budúcna, t. j. do poslednej splátky splatnej dňa 10. 12. 2015. Nie je tak premlčaných 57 splátok po 69,74
eur, čím celkový dlh odporcov 1/, 2/ predstavuje sumu 3.975,18 eur.

Súd preto zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi časť žalovanej sumy vo výške 3.975,18
eur a vo zvyšku (v časti nároku navrhovateľa na splátky splatné pred dátumom 10. 04. 2011) návrh
navrhovateľa zamietol.
Citujúc ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vyčíslenie omeškania dlžníka so
splátkami v poradí od dátumu splatnosti od 10. 04. 2011 po splátku s dátumom splatnosti 10. 11. 2011
a uplatnené omeškanie dlžníka navrhovateľom dňom 14. 11. 2011, súd priznal navrhovateľovi aj úrok

z omeškania z uvedených splátok k dátumu 13. 11. 2011 vo výške 15,03 eur a vo výške 9 % ročne zo
sumy 3.975,18 eur od 14. 11. 2011 až do zaplatenia.
Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu odporcov a súhlas navrhovateľa súd povolil odporcom
1/, 2/ splácať priznanú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O. s. p.“) a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech vo veci, priznal právo na náhradu
ich pomernej časti.
Navrhovateľ mal úspech v časti nároku uplatneného vo výške 5.145,84 eur, t. j. v rozsahu 81,53 %,
neúspech odporcu je 18,47 %. Pri porovnaní pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľ bol úspešný
v rozsahu 63,06 %. Súd tak navrhovateľovi priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške

181,93 eur (63,06 % zo sumy 288,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, §
13 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za štyri úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania,
účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 a 04. 02. 2015), náhradu za stratu času a cestovné na

pojednávanie dňa 09. 07. 2014 a 04. 02. 2015 spolu vo výške 608,26 eur.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, podal navrhovateľ
prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého
rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 17. 01. 2006, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To
znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom,
ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred

01.01.2008sapretospravujúustanoveniamiObchodnéhozákonníkabezohľadunapovahuúčastníkov.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť
až dňa 01. 05. 2014. Má za to, že aplikáciou uvedeného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania
bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu
princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka

predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do jeho majetkových práv.
Vzhľadom na to, že v konaní si uplatnil nárok návrhom dňa 17. 03. 2014, pričom ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym
posúdením veci.Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného

súdu v napadnutom výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa, tieto
spočívali jednak v nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v aplikácii Občianskeho zákonníka na
obchodno-záväzkový právny vzťah a v porušení rovnosti účastníkov konania aplikáciou ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z.

V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami, založený zmluvou o splátkovom úvere č. 0312691584
zodňa17.01.2006,jeprávnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy.Zuvedenejzmluvyoúverejezrejmé,
že ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v rámci ktorej mali odporcovia (ktorí
neboli podnikateľmi a úver nebrali za účelom podnikania či výkonu povolania) postavenie spotrebiteľov
a Slovenská sporiteľňa, a. s. (ako finančná inštitúcia poskytujúca, mimo iných služieb, úvery) postavenie
dodávateľa. I keď ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi

spotrebiteľské zmluvy zaraďoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi

spotrebiteľské zmluvy zaraďoval všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného
dôvodu bolo potrebné na právny vzťah medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a
odporcami 1/, 2/, i keď zmluva o úvere je absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aplikovať ustanovenia,

ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb. a prostredníctvom neho (§ 23a) aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľa spočívajúcu v

nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania uplatneného
nároku za nedôvodnú. Nakoľko právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami založený zmluvou o
splátkovomúvere,jeprávnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,bolopotrebnéposudzovaťhovzmysle
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj
finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa,

pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom
do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov
sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. a následne i § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu

obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom
(ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna
zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným
zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnakú úpravu, ako už bolo vyššie uvedené, pritom

obsahovalo aj ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcami. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom dotýka aj
právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 250/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je
obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová

zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s
aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná

zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a

vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod
nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej vychádzajúc zo znenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských
vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvého stupňa na premlčanie
nárokov uplatnených navrhovateľom v tomto konaní aplikoval ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného pri splátkach úveru, splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, začala
plynúť trojročná premlčacia doba dňom nasledujúcim po ich splatnosti, t. j. pri splátke splatnej dňa 10.
04. 2010 dňa 11. 04. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 05. 2010 dňa 11. 05. 2010, pri splátke splatnej
dňa 10. 06. 2010 dňa 11. 06. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 07. 2010 dňa 11. 07. 2010, pri splátke
splatnej dňa 10. 08. 2010 dňa 11. 08. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 09. 2010 dňa 11. 09. 2010, pri

splátke splatnej dňa 10. 10. 2010 dňa 11. 10. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 11. 2010 dňa 11. 11.
2010, pri splátke splatnej dňa 10. 12. 2010 dňa 11. 12. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 01. 2011 dňa 11.
01. 2011, pri splátke splatnej dňa 10. 02. 2011 dňa 11. 02. 2011, pri splátke splatnej dňa 10. 03. 2011 dňa
11. 03. 2011 a skončila uplynutím troch rokov od tohto dátumu, t. j. podľa poradia jednotlivých splátok
dňa 11. 04. 2013, 11. 05. 2013, 11. 06. 2013, 11. 07. 2013, 11. 08. 2013, 11. 09. 2013, 11. 10. 2013, 11.

11. 2013, 11. 12. 2013, 11. 01. 2014, 11. 02. 2014 a 11. 03. 2014. Pokiaľ bol návrh navrhovateľa podaný
na súde až dňa 17. 03. 2014, došlo k premlčaniu uvedených splátok ešte pred podaním návrhu, ako to
správne konštatoval i súd prvého stupňa.

Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku navrhovateľa spočívajúcu v porušení

rovnosti účastníkov konania zo strany súdu prvého stupňa v súvislosti so zamietnutím návrhu z
dôvodu premlčania, napriek tomu, že odporcovia námietku premlčania nevzniesli. V tejto súvislosti
odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) poukazuje na to, že s účinnosťou od 1. mája 2014
bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetným ustanovením §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej

povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach preto aj
bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť
skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosťprihliadnuť a navrhovateľovi nárok nepriznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny
charakter, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto
ustanovenienormujepredovšetkýmprocesnúčinnosťorgánurozhodujúcehoonárokuzospotrebiteľskej

zmluvy. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť,
že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bolo účinné, súd
prvého stupňa bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní
začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 01. 05. 2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním navrhovateľa napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok

okresného súdu nedotknutý.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešnými
účastníkmi odvolacieho konania boli odporcovia 1/, 2/, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.