Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010498
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116010498.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému Ing. W.

A.,nar.:XX.XX.XXXXpreprečinublíženianazdravípodľa§156ods.XTrestnéhozákonavjednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J.. W. A., nar. XX.XX.XXXX v W.
trvale bytom: W. č. XXX

prechodne bytom: K. nad F. č. 4
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 15.06.2013 v čase okolo 19.00 h v Križovanoch nad Dudváhom, v areáli Základnej školy a bytovky
č. 251 fyzicky napadol R. M. tak, že ako sedel vo vozidle zn. Škoda Felícia, bielej farby, ev. č. TT 219CN,
pristúpil na strane vodiča k predným dverám vozidla, na ktorých päsťou udrel do sklenenej výplne,
následne ju vytrhol, cez okno chytil R. M. za vlasy a hlavu mu udieral o stredový stĺpik, čím spôsobil R.

M. pomliaždenie krčnej chrbtice s dobou liečenia a práceneschopnosti do 24.06.2013,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1
(jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal dňa 14.03.2016 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného J.. W. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
na skutkovom základe, že:

dňa 15.06.2013 v čase okolo 19.00 h v Križovanoch nad Dudváhom, v areáli Základnej školy a bytovky
č. 251 fyzicky napadol R. M. a W. A., ktorá bola v tom čase v 19. týždni gravidity tak, že ako obaja sedeli
vo vozidle zn. Škoda Felícia, bielej farby, ev. č. TT 219CN, pristúpil na strane vodiča k predným dverám

vozidla, na ktorých päsťou udrel do sklenenej výplne, následne ju vytrhol, cez okno chytil R. M. za vlasy
a hlavu mu udieral o stredový stĺpik, pričom keď tomuto chcela zabrániť W. A., sediaca vo vozidle na
zadnom sedadle tak, že obv. J.. W. A. držala ruky, ľavú ruku, ktorú mala čiastočne vysunutú von cez
okno vodičových dverí jej udrel o stredový stĺpik vozidla, čím spôsobil R. M. pomliaždenie krčnej chrbtice
s dobou liečenia a práceneschopnosti do 24.06.2013 a Patrícii A. pomliaždenie dolnej tretiny ľavého

predlaktia s dobou liečenia 2-3 týždne.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný J.. W. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.06.2013 chcel ísť so synom R. A. za
vnučkou B. A. na adresu Križovany nad Dudváhom č. 251. Keď prišli na miesto, na dvore pred bytovkou
videli B., jej matku W. M. a pani P. M.. Keď ich zbadali, išli sa všetky tri schovať do garáže. V tom
čase stál na chodníku asi 25 metrov od garáže. Na tomto mieste bol krík, cez ktorý na garáž nebolo

vidieť. Jeho syn stál pred garážou a žiadal, aby mu umožnili stretnúť sa s dcérou. O 18:58 hod. prišiel
pred garáž na osobnom motorovom vozidle R. M.. B., W. M. a P. M. nastúpili do motorového vozidla.
Vozidlo najprv začalo cúvať. Potom počul ako poškodený R. M. kričal na jeho syna, nech zmizne z cesty.
Motorové vozidlo sa na parkovisku pohlo dopredu a zrazilo jeho syna. Počul len krik svojho syna a tupí
náraz a následne zbadal, ako jeho syn ležal na kapote motorového vozidla a nohami sa šúchal po zemi.

Vodič pomaly motorovým vozidlom tlačil jeho syna asi 12,5 metra. S úmyslom zastaviť vozidlo vyskočil
na kapotu motorového vozidla, prebehol po kapote na pravú stranu k čelnému oknu, do ktorého kopol,
avšak sklo nepovolilo. Potom sa šmykol dolu k dverám na strane vodiča, buchol päsťou do okna, to opäť
nepovolilo, a preto ho cez skulinu vytrhol. Poškodeného R. M. chytil za vlasy a asi 3 krát mu buchol
hlavu o vrchný tapacír motorového vozidla. Na iných členov osádky motorového vozidla neútočil. W.

M. ho chytila za ruku, keď držal poškodeného R. M. za vlasy a odťahovala jeho ruku. Motorové vozidlo
zastavilo na križovatke a cúvlo 3,7 metra dozadu, kde vodič vypol motor. Následne ho zozadu chytil jeho
syn, ktorý mu povedal, aby to nechal tak a vtedy poškodeného R. M. pustil. Zavolal záchranku, pretože
jeho syn bol zrazený. Keď prišla sanitka, dal jeho syn pri vyšetrení prednosť W. M., ktorá bola v tom
čase tehotná. Následne prišla na miesto aj polícia.

Svedok - poškodený R. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.06.2013 sa nachádzal s rodinou
na adrese Križovany nad Dudváhom č. 435, odkiaľ okolo 18:40 hod. odišli jeho manželka P. M., dcéra
W. M. a vnučka P. M. do miesta trvalého bydliska na adresu Križovany nad Dudváhom č. 251. Okolo
19:00 hod. mu volali, aby prišiel pre ne, pretože prišiel Lukáš A. s obžalovaným. Keď prišiel na miesto,

dcéra, manželka a vnučka boli zavreté v garáži. Keď prišiel ku garáži videl, že na mieste sú obžalovaný
a R. A., ktorý sa presunul pred garáž. Do auta nastúpili jeho manželka, dcéra a vnučka a chceli odísť
preč. R. A. sa mu postavil do cesty. Vyzval ho, aby odstúpil, čo neurobil a povedal mu, že môže stáť, kde
chce. Priblížil sa k nemu motorovým vozidlom na 20 cm a vtom pribehol obžalovaný a chcel ho udrieť
päsťou do tváre. Úderu sa vyhol a potom ho obžalovaný chytil za vlasy a 3 až 4 krát mu buchol hlavu

o stredový stĺpik vozidla a vykrikoval, že ho zabije. Potom ho obžalovaný pustil a odišiel od vozidla a
rovnako odišiel od vozidla na tri metre aj R. A.. Opätovne k nemu prišiel motorovým vozidlom asi na 20
cm, auto zastavil a vtedy manželka vypla motor. Obžalovaný vyskočil telom na prednú kapotu vozidla,
zrazil svojho syna na zem, prišiel k jeho strane vozidla a päsťou udrel do skla, ktoré odolalo, a preto
rukami vytrhol sklo. Chytil ho za vlasy a opakovane ho udieral o stredový stĺpik. W. ho chytila zo zadného

sedadla ľavou rukou, aby ho pustil, čo neurobil a buchol jej ruku o stredový stĺpik. Potom jeho manželkazavolala políciu. R. A. privolaná záchranka neošetrila, pretože skonštatovali, že mu nič nie je. Útokom
mu bolo spôsobené pomliaždenie krku.

Svedkyňa - poškodená W. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 15.06.2013 sa s rodinou vrátili
domov z výletu. S dcérou B. a mamou P. M. išli na dvor, kde si všimla motorové vozidlo zn. Škoda Felícia
zelenej farby, ktoré patrilo obžalovanému. Zľakla sa, pretože už v minulosti sa medzi nimi vyskytli rôzne
incidenty a na R. A. podala trestné oznámenie za týranie, a preto sa s matkou a dcérou schovali do
garáže. Matka zavolala jej otcovi a ten pre ne prišiel na motorovom vozidle. Nasadli od auta a od otca

sa dozvedela, že na mieste je R. A. s obžalovaným. Keď sa autom otočili, postavil sa pár metrov pred
nich R. A. a napriek výzvam odmietol odísť. Jej otec mu povedal, aby odtiaľ vypadol a priblížil sa k
nemu s vozidlom, avšak nedotkol sa ho ním. Na to vyletel obžalovaný z kríkov, niečo zakričal a chcel
päsťou udrieť jej otca, čomu sa však vyhol. Potom ho chytil za vlasy a búchal mu hlavu o stĺpik okna.
Po chvíli ho obžalovaný pustil a niekam odišiel. R. A. sa posunul o pár metrov dozadu a oni chceli odísť
z areálu, tak sa k R. A. opäť priblížili vozidlom. Vtedy povedali otcovi, nech zastaví vozidlo, čo urobil a

vypol aj motor. V tej chvíli z kríkov opäť vyskočil obžalovaný na prednú kapotu vozidla. Potom prišiel
obžalovaný k oknu na strane vodiča. Najskôr buchol päsťou do okna, ktoré sa nerozbilo a potom ho
vytrhol. Obžalovaný chytil opäť jej otca za vlasy a znovu mu začal búchať hlavu o stĺpik okna a začal
vykrikovať, že ho zabije. Dostala o otca strach a tak sa svojimi rukami snažila, aby obžalovaný jej otca
pustil, a preto obžalovanému chytila ruku, búchala ho a štípala. Následne sa obžalovaný opäť snažil

udrieť hlavu jej otca o stredový stĺpik a vtedy pocítila úder do ruky, konkrétne úder ruky o stredový stĺpik
motorového vozidla. Vtedy zavolala jej mama políciu.

Svedkyňa P. M., manželka poškodeného R. M., na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 15.06.2013
bola v garáži, kam k nej z dvora dobehla jej dcéra W. s vnučkou, zavrela dvere a povedala jej, že

prišiel obžalovaný s jeho synom R.. Zavolala manželovi, aby pre ne prišiel autom a odviezol ich preč.
Keď prišiel, nasadli do auta a pomaly odchádzali preč. Na príjazdovej ceste stál R. A. a fotil si ich alebo
nahrával. Vždy stál tak 3 - 5 metrov od nich čelom k autu, ale pohyboval sa smerom dozadu. R. A. došiel
do konfliktu s jej manželom, lebo ten mu povedal, aby nestál v ceste a odstúpil preč, čo R. neurobil. Ku
kontaktu auta s R. neprišlo. K. sa priblížili ku kríkom, zrazu spoza kríka vybehol obžalovaný, prebehol

pred auto a päsťou chcel vraziť manželovi do tváre. Manžel sa stihol uhnúť a tak ho chytil za vlasy a
začal ho udierať o stĺpik auta. V tom čase už bolo auto vypnuté. Po tomto útoku na manžela odstúpil
obžalovaný od auta a zase prešiel za kríky. Obžalovaný sa zrazu znova vynoril spoza kríkov, vyskočil
telom na kapotu auta a zrazil R. pred auto. Obžalovaný dobehol k okienku na strane vodiča a udrel
päsťou do skla a keď sa mu ho nepodarilo rozbiť, tak ho chytil s oboma rukami a okno vytrhol von a

opätovne začal búchať manželovu hlavu o stredový stĺpik auta. W., ktorá sedela na zadnom sedadle
dala medzi stĺpik a manželovu hlavu ruku v časti od zápästia po lakeť, aby stlmila nárazy, pretože sa bála
o otca. Na žiadosť manžela zavolala políciu a keď to obžalovaný videl, sadol si aj so synom na múrik
pred školou. Potom prišli policajti a privolali aj dopravnú políciu, aby zhodnotila, či prišlo k dopravnej
nehode. Policajti jej kázali zavolať záchranku pre dcéru, ktorá bola tehotná.

Svedok R. A., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.06.2013 ho kontaktoval
obžalovaný, že potrebuje pomôcť. Obžalovaný pre neho prišiel motorovým vozidlom a cestou k rodičom
prechádzali okolo bytovky, kde bývala jeho manželka W. M. s jeho dcérou B. a svokrovcami. Uvidel, že
W. so B. a svokrou sú na dvore a tak obžalovaného požiadal, či môžu ísť za nimi. Obžalovaný zastavil

auto, vystúpili z neho a ako ich uvidela W. tak utekali so B. ku garáži. Prišiel za nimi ku garáži a hovoril
Patrícii, že sa chce stretnúť so B.. Ako odtiaľ odchádzal, videl prichádzať auto poškodeného R. M. ku
garáži a nastúpili do neho W., B. a svokra. Potom sa pán M. autom otočil a on kráčal smerom k autu
tak, že stál autu v ceste. Auto prišlo tesne k nemu a následne ho pán M. nabral. Kontakt bol slabý, auto
išlo pomaly, a preto urobil reflexívny krok dozadu. Následne sa auto opäť rozbehlo a nabralo ho tak, že

spadol na kapotu, na ktorej sa niekoľko sekúnd viezol. Kapoty sa držal rukami, no nevedel sa udržať
a nevedel sa ani postaviť na nohy. Keď auto zastavilo, zviezol sa na zem, postavil sa na nohy a videl
ako obžalovaný držal pána M. za vlasy a mixoval s ním. Prišiel k otcovi a dohováral mu, aby ho pustil.
Potom niekto vypol motor auta, nasledovalo prekrikovanie a potom obžalovaný poškodeného pustil. Po
pár sekundách poškodený znova naštartoval auto, obžalovaný k nemu znova pristúpil a znova ho chytil

za vlasy a držal ho. Následne motor zhasol. Prišlo mu zle, a preto sa posadil na trávu. Obžalovaný sa ho
spýtal, či je v poriadku a odišli von z areálu. Obžalovaný zavolal sanitku. Potom na miesto prišla polícia
sa následne aj volaná sanitka, avšak lekárom povedal, aby sa išli pozrieť na W., ktorá mala údajne
zlomenú ruku. V dôsledku uvedeného incidentu mal ošuchnuté koleno a neskôr sa mu spravili modriny.Svedok W. X., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal nočný výjazd do obce Križovany
nad Dudváhom na preverenie dopravnej nehody. Stretol sa tam s obžalovaným a poškodenými a riešila

sa dopravná nehoda, pri ktorej mal poškodený R. M. zraziť syna obžalovaného. Kolegovia z obce
Zavar riešili napadnutie poškodeného Šurana a jeho dcéry W. obžalovaným. Dopravná nehoda bola
zadokumentovaná a vec bola ukončená tak, že sa o dopravnú nehodu nejednalo, pretože neprišlo ku
škode ani k poškodeniu zdravia.

Svedok V. F. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia V.. V. N. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodená W. M. utrpela pri incidente dňa 15.06.2013 pomliaždenie dolnej
tretiny ľavého predlaktia, ktoré mohlo vzniknúť úderom o stredový stĺpik motorového vozidla. Doba

liečenia bola stanovená 2 - 3 týždne. Z dôvodu nasadenia sadrovej fixácie bola obmedzená v obvyklom
spôsobeživotado25.07.2013.W.R.M.priincidentedňa15.06.2013utrpelpomliaždeniekrčnejchrbtice,
ktoré mohlo vzniknúť nárazom o stredový stĺpik motorového vozidla. Predmetné zranenia poškodeného
nemohli vzniknúť údermi o horný tapacír vozidla, lebo inak by nedošlo k pomliaždeniu krčnej chrbtice a
obžalovaný by rukami musel dvíhať celú hmotnosť poškodeného zo sedadla vodiča. Poškodený sa liečil

od 15.06.2013 do 24.06.2013, pričom 5 dní mal nasadený fixačný golier. Počas liečby bol obmedzený
v obvyklom spôsobe života.

Znalkyňa z odboru psychológia W.. D. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
dlhodobo dominantne ovplyvňoval život svedka R. A.. K výpovedi je kritický a rovnako k správaniu

obžalovaného. Niektoré skutočnosti presne nereprodukuje, čo možno pripísať snahe nezhoršiť situáciu
pre obžalovaného.

Znalec z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel,
odhad hodnoty cestných vozidiel J.. W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na motorovom vozidle

zn. Škoda Felícia, e. č. TT219CN pred incidentom sa nachádzalo poškodenie prednej masky -
zlomenie lakovaného rámu, poškodenie pravej prednej hmlovky, zlomenie podložky pod evidenčným
číslom na ľavej a pravej strane a nesúmerné umiestnenie evidenčného čísla. Po incidente boli na
predložených fotografiách identické poškodenia a navyše poškodenie prednej kapoty nad ľavým
predným svetlometom, ktoré vzniklo silovým pôsobením zhora nadol, nie nárazom do prekážky. Na

fotografiách nie je dokumentované také poškodenie motorového vozidla, ktoré by vzniklo nárazom
motorového vozidla do svedka R. A.. Stopy na asfaltovom povrchu komunikácie nie je možné
jednoznačne identifikovať ako stopy po tlačení R. A. vozidlom.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ , ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2014/12361 zo dňa 14.09.2015 vyplýva, že bol vyhotovený doslovný prepis vybraných nahrávok
(príloha ZP), pričom hlasový prejav nebolo možné prideliť konkrétnej

Zo záznamu o odložení veci, ČVS: ORPZ-TT-ODI1-306/2013 zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že vec
týkajúca sa podozrenia poškodeného R. M. zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky (zrazenie svedka R. A.) bolo odložené, pretože nie je dané podozrenie zo spáchania
priestupku.

Zo správy spol. Falck Záchranná a.s. zo dňa 15.01.2015 vyplýva, že dňa 15.06.2013 bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť pacientke W. M. (vtedy A.).

Zo správy spol. Falck Záchranná a.s. zo dňa 22.01.2015 vyplýva, že dňa 15.06.2013 bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť pacientovi R. A., pričom boli zistené povrchové poranenia oboch kolien, pričom
pacient dňa 15.06.2013 odmietol poskytnutie odporúčanej zdravotnej starostlivosti.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse ČVS: ORP-1732/LP-TT-2013-DR zo dňa 27.12.2013 vyplýva
spôsob, akým mal byť podľa výpovede poškodených realizovaný útok obžalovaného na poškodených,
pričom z priebehu vyšetrovacieho pokusu bola vyhotovená fotodokumentácia.Zo záznamu z previerky ČVS: ORP-1732/LP-TT-2013 zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že z miesta činu
sa bytovka nachádza po chodníku vo vzdialenosti 16 metrov, škola od vozidla je vzdialená 9,5 metra.
Uvedené vozidlo bolo v čase obklopené z oboch strán kríkmi. Z bytovky č. 251 nebol možný výhľad na

miesto činu, nakoľko je bytovka situovaná v smere ku oproti stojacej garáži.

Z prepisu hovoru ČVS: ORP-1732/LP-TT-2013-DR zo dňa 22.01.2014 vyplýva, že dňa 15.06.2013
telefonovala svedkyňa P. M. na linku 158 a žiadala, aby polícia prišla na adresu Križovany nad F. č. XXX,
pretože prišlo k rozbitiu auta.

Z prepisu zvukového záznamu vyhotoveného svedkom R. A. dňa 15.06.2013 ČVS: ORP-1732/LP-
TT-2013 zo dňa 08.03.2014 vyplýva hádka medzi viacerými osobami, pričom v úvode svedok R. A.
opakovane hovorí: „Ocino nechaj ho tak“ a obžalovaný hovorí: „ty si ho zrazil kamarát“, čo následne
hovoril aj svedok Lukáš A..

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného vyplýva, že v roku 2014 bol tri krát postihnutý za
priestupky na úseku cestnej premávky, v roku 2015 bol jedenkrát postihnutý za priestupky na úseku
cestnej premávky a v roku 2016 bol jedenkrát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd odmietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania obžalovaného, pretože sa týkali okolností
nepodstatných pre rozhodnutie. Svedkovia - orgány činné v trestnom konaní, ktorých navrhoval
obžalovaný vypočuť, nemali význam pre zistenie skutkového stavu, ale týkali sa výlučne priebehu
vyšetrovania skutku, čo vzhľadom na skutočnosť, že súd vychádzal výlučne z dôkazov, ktoré vykonal

na hlavnom pojednávaní, nepovažoval za relevantné. Výsluchy lekárov súd považoval za nadbytočné
z dôvodu, že vo veci bol vyhotovený znalecký posudok V.. V. N., ktorý súd považuje za postačujúci na
zistenie poškodenia zdravia poškodených. Z oboznámených správ spol. Falck Záchranná a.s. vyplýva,
že poskytli lekársku starostlivosť v súvislosti s incidentom zo dňa 15.06.2013 a uvedenie nesprávneho
dátumu predstavuje výlučne chybu v písaní. Záznam z obecného zastupiteľstva zo dňa 25.03.2014

nemá význam pre ustálenie skutkového stavu, pretože podľa vyjadrenia obžalovaného sa má jednať len
o vyjadrenia poškodenej o podanej obžalobe niekoľko mesiacov po skutku. Rovnako fotodokumentácia
vyhotovená obžalovaným sa mala týkať len miesta, kde malo prísť k spáchaniu trestného činu, čo nemá
význam pre ustálenie stíhaného skutku, konkrétne priebehu skutkového deja.

- Výrok vo vine -

Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel
k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným
spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli
obžalovaný, poškodený R. M., poškodená W. A., svedkyňa P. M. a svedok R. A..

Na základe výpovede obžalovaného a predmetných svedkov bolo vykonaným dokazovaním

preukázané, že dňa 15.06.2013 v čase okolo 19.00 hodiny v Križovanoch nad Dudváhom v areáli
Základnej školy a bytovky č. 251, teda na mieste verejnosti prístupnom, prišlo ku konfliktu medzi rodinou
obžalovaného a rodinou poškodeného R. M.. Tento konflikt pramenil z narušených manželských vzťahov
medzi svedkom R. A. a W. M. a ich nedoriešených rodičovských práv k maloletej P. A.. W. M. sa tento
konflikt snažila riešiť odchodom z miesta, na ktorom sa R. A. s obžalovaným zdržovali, pričom v odchode

im bránil R. A., čo poškodený R. Šuran riešil tým, že sa motorovým vozidlom zn. M. Felícia, bielej farby,
ev. č. TT 219CN priblížil k osobe R. A., čím demonštroval jeho záujem odísť z miesta napriek tomu, že
mu v tom R. A. svojim konaním bránil.

Z výpovede obžalovaného a svedka R. A. ďalej vyplynulo, že malo prísť ku kontaktu motorového

vozidla poškodeného R. M. s telom svedka R. A.. Tento kontakt však vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný a vzhľadom na poškodenie motorového vozidla poškodeného bol tento kontakt vylúčený
znalcom J.. W. M.. Ak by sme aj pripustili určitý kontakt motorového vozidla poškodeného so svedkom
R. A., tento nemohol byť, vzhľadom na vyššie uvedené, takej intenzity, že by R. A. padol na kapotumotorového vozidla a nohami sa šúchal o zem, čiže tento kontakt by bolo možné označiť len za nepatrný,
čo dokumentujú aj zistené zranenia R. Bašovského, a to povrchové poranenia oboch kolien.

Na základe výpovedí poškodeného R. M., poškodenej W. A., svedkyne P. M. a svedka R. A. je
preukázané, že obžalovaný vytrhol sklenú výplň okna motorového vozidla na strane vodiča, dvakrát
napadol poškodeného R. M. a to tak, že ho cez okno chytil za vlasy a udieral mu hlavu o stredový
stĺpik motorového vozidla. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že obžalovanému udieral hlavu o
horný tapacír motorového vozidla je okrem výpovedí vyššie uvedených svedkov vyvrátená znaleckým

posudkom V.. V. N., ktorý uviedol, že poškodený R. M. utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice, ktoré
mohlo vzniknúť nárazom o stredový stĺpik motorového vozidla. Predmetné zranenia poškodeného
nemohli vzniknúť údermi o horný tapacír vozidla, lebo inak by nedošlo k pomliaždeniu krčnej chrbtice
a obžalovaný by rukami musel dvíhať celú hmotnosť poškodeného zo sedadla vodiča. Z predmetného
znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že v dôsledku spôsobeného zranenia poškodenému bol tento od
15.06.2013 do 24.06.2013 obmedzený v obvyklom spôsobe života a 5 dní nosil fixačný golier, čím je

preukázané, že obžalovaný poškodenému v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížil na zdraví.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že konal v nutnej obrane, v konaní nebola preukázaná.
Konanie poškodeného, ktorý sa motorovým vozidlom približoval k svedkovi R. A., dokonca aj v
prípade, ak by prišlo k nepatrnému kontaktu medzi motorovým vozidlom poškodeného a osobou R.

A., nemožno hodnotiť ako trvajúci útok na záujem chránený zákonom, pričom je nutné zohľadniť, že
R. A. úmyselne bránil odchodu motorového vozidla poškodeného. V tomto prípade vyššie ustálené
konanie obžalovaného nezodpovedá konaniu v nutnej obrane, a teda v prípade obžalovaného nie je
daná okolnosť vylučujúca protiprávnosť jeho konania. Je potrebné zdôrazniť, že pri v prvom útoku na
poškodeného obžalovaný v útoku pokračoval napriek tomu, že motorové vozidlo poškodeného zastavilo

a až po tom, čo k nemu pristúpil svedok R. A., tak s pretrvávajúcim útokom prestal, pričom druhý útok
obžalovaného na poškodeného bol realizovaný v čase, kedy poškodený opätovne naštartoval motorové
vozidlo.

Pokiaľideoformuzavineniaobžalovaného,súdjetohonázoru,žeobžalovanýkonalvpriamomúmyslev

zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný chcel napadnúť
poškodeného R. M. a tým mu ublížiť na zdraví. Vzhľadom na opakované útoky obžalovaného a ich
intenzitu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného
súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.

Súd sa stotožnil s obranou obžalovaného, ktorá sa týkala jeho útoku na poškodenú W. M. a spočívala v

tom, že na iných členov osádky, s výnimkou poškodeného R. M., neútočil. Z výpovede poškodenej W. M.
vyplynulo, že ona bola tou osobou, ktorá obžalovaného chytila za ruku, búchala ho a štípala s tým, aby
pustil jej otca. B. P. M. dokonca uviedla, že poškodená W. M. dala medzi stĺpik a hlavu poškodeného R.
M. svoju ruku v časti od zápästia po lakeť, aby stlmila nárazy, pretože sa bála o otca. Za takto zisteného
skutkového stavu a priebeh útoku obžalovaného je vylúčený úmysel obžalovaného ublížiť poškodenej

W. M. na zdraví, čím nie je naplnená subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd ďalej skúmal, či nemožno konanie obžalovaného posúdiť ako nedbanlivostné konanie, avšak
vzhľadom na dokumentované zranenia poškodenej W. M., a to pomliaždenie dolnej tretiny ľavého

predlaktia s dobou liečenia 2 - 3 týždne dosahujúce intenzitu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2
Trestného zákona, bolo nevyhnutné obžalovanému preukázať porušenie dôležitej povinnosti v zmysle
§ 158 Trestného zákona, čo v konaní preukázané nebolo.

Z dôvodu, že sa jednalo o jeden skutok, súd upravil skutok uvedený v obžalobe tak, že útok

obžalovaného na poškodenú W. M. zo skutkovej vety vypustil.

- Výrok o treste -Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil, že obžalovaný sa dopustil dvoch
trestných činov v jednočinnom súbehu, pričom pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov a pri
prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody do 3 rokov. S poukazom na jednočinný súbeh trestných činov súd pri ukladaní úhrnného trestu
vychádzal z absorbčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Skúmajúc pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nie je potrebné
upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, nakoľko zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to že obžalovaný pred spáchaní trestného činu viedol
riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a to že spáchal viac
trestných činov.

V upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení,
súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal so sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do
3 rokov. V takto určenej trestnej sadzbe súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 6 mesiacov,
teda na dolnej hranici.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného

zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania
sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Súd nerozhodoval o nároku poškodených na náhradu škody, nakoľko nárok na náhradu škody nebol
poškodenými uplatnený v súlade so zákonom (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku), konkrétne nebol

uplatnený čo do dôvodu a výšky do skončenia vyšetrovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok