Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Peter Tóth
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010240
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010240.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému D.. P. F. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale
bytom B. B., t.č. bytom L. J. č. XX, okres A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 17.12.2018, sp.zn. 1T/53/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.01.2020 v
Trenčíne, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný D.. P. F. - nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom B.
B., t.č. bytom L. J. č. XX, okres
A.,
podľa § 285 písm.f) Tr.por. s použitím § 86 písm.a) Tr.zák.
o s l o b o d z u j e
v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp.zn. 1Pv/442/15/3307-94
zo dňa 16.4.2018, podanej na Okresnom súde v Prievidzi dňa 18.4.2018, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, že
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna Q. F., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 12P 32/2007-295 zo dňa 02. apríla 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
4CoP 29/2009-311 zo dňa 18. júna 2009, bol zaviazaný platiť matke syna F.. F. P. výživné na syna Q. F.,
teraz F. 450 eur mesačne a to do 20-teho dňa v mesiaci, túto povinnosť v mieste pobytu syna v X. a v J.
a v mieste svojho pobytu v Z. X. a v B. B. od 01. mája 2014 do 17. decembra 2018 úmyselne neplnil v
termínoch a vo výške určenej súdom, hoci mu jeho majetkové a osobné pomery umožňovali vyživovaciu
povinnosť plniť v plnom rozsahu, pretože v roku 2012 sa za nápadne nevýhodných podmienok zbavoval
hnuteľného a nehnuteľného majetku v hodnote 550.000 eur, ktoré predal svojej dcére s tým, že cenu má
nový nadobúdateľ zaplatiť po 15-tich rokoch od potvrdenia zápisu do katastra nehnuteľností, v júni 2014
zaplatil výživné 450 eur, od februára 2016 do 17. decembra 2018 zaplatil prostredníctvom exekútora
výživné spolu 3.292,12 eur a na výživnom zostal dlhovať poškodenému Q. F. 21.017,88 eur,
pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.12.2018, sp.zn. 1T/53/2018, bol obžalovaný D.. P. F.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.zák.
na skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho
syna Q. F., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 12P 32/2007 zo dňa
02. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 4CoP 29/2009 zo dňa 18. júna 2009, bol zaviazaný platiť matke syna F.. F.
P. výživné na syna Q. F., teraz F. 450 eur mesačne a to do 20-teho dňa v mesiaci, túto povinnosť v
mieste pobytu syna v X. a v J. a v mieste svojho pobytu v Z. X. a v B. B. od 01. Mája 2014 do 17.
decembra 2018 úmyselne neplnil v termínoch a vo výške určenej súdom, hoci mu jeho majetkové a
osobné pomery umožňovali vyživovaciu povinnosť plniť v plnom rozsahu, pretože v roku 2012 sa za
nápadne nevýhodných podmienok zbavoval hnuteľného a nehnuteľného majetku v hodnote 550.000
eur, ktoré predal svojej dcére s tým, že cenu má nový nadobúdateľ zaplatiť po 15-tich rokoch od
potvrdenia zápisu do katastra nehnuteľností, v júni 2014 zaplatil výživné 450 eur, od februára 2016 do
17. decembra 2018 zaplatil prostredníctvom exekútora výživné spolu 3.292,12 eur a na výživnom zostal
dlhovať poškodenému Q. F. 21.017,88 eur.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2
Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky a podľa § 49 ods.1
písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods.4 písm. d)
Trestného zákona uložil súd obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia skúšobnej
doby zaplatiť poškodenému Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, X., J. A. č. XXX/XX, prechodne bytom
XXXX V., N. 67/8 zameškané výživné vo výške 21.017,88 eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor
odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a odvolanie v zákonnej lehote proti výroku
o vine aj treste podal obžalovaný.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaniach, konanom dňa 10.12.2019 za splnenia
zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, predložil obhajca doklady (poštové poukazy
zo dňa 09.12.2019) o úhrade celého zameškaného výživného k rukám syna Q. F.. Za účelom
preverenia deklarovanej úhrady dlžného výživného krajský súd odročil verejné zasadnutie a požiadal
splnomocnenkyňu Q. F., F.. F. P. o potvrdenie, či syn obžalovaného (vzhľadom na zmenené priezvisko)
prevzal uvedenú čiastku, resp. či mu bola poštou vyplatená. Splnomocnenkyňa zaslala súdu fotokópie
potvrdení o dodaní dlžného výživného synovi obžalovaného v celkovej sume 21.017,88 Eur a na
odročenom verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 14.01.2020, na ktorom bola prítomná, aj osobne
potvrdila, že dlžné výživné bolo obžalovaným uhradené a predmetná suma bola Q. F. vyplatená.
Zástupkyňa krajskej prokurátorky vzhľadom na to, že obžalovaný po vyhlásení rozsudku okresného
súdu uhradil v celom rozsahu dlžné výživné, pričom trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky,
modifikovala odvolanie okresného prokurátora a navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.d)
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a aby podľa § 285 písm.f) Tr.por. obžalovaného
oslobodil spod obžaloby, nakoľko trestnosť činu zanikla s poukazom na ustanovenie § 86 ods.1 písm.
a) Tr.zák.
Splnomocnenkyňa Q. F., F.. P. uviedla, že obžalovaný je osobou, ktorá nerešpektuje rozhodnutia súdov,
no vyjadrila súhlas s tým čo uviedla prokurátorka vo svojom návrhu.
Obhajca rovnako súhlasil s návrhom prokurátorky a taktiež navrhol oslobodiť obžalovaného spod
obžaloby.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava návrhu svojho obhajcu, chce len dodať toľko, že splnomocnenkyňa
poškodeného ho prenasleduje už roky a vznáša voči nemu krivé obvinenia a nepravdy.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolacísúdpreskúmajúcnapadnutýrozsudokvintenciách§317Tr.por.dospelkzáveru,žesúdprvého
stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,
preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že za predmetné obdobie a ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého
stupňa, obžalovaný dlhoval na výživnom Q. F. sumu 21.017,88 Eur. Aj odvolací súd po preskúmaní
vykonaných dôkazov nemal pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného
súdu.
Z poštových poukážok predložených obžalovaným na verejnom zasadnutí krajského súdu vyplynulo, že
po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu obžalovaný uhradil celkovo sumu 21.017,88 Eur k rukám
syna Q. F. (predtým Q. F.), teda celé dlžné výživné ustálené súdom prvého stupňa za žalované obdobie.
Podľa § 86 písm.a) Tr.zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Na základe tej skutočnosti, že obžalovaný D.. P. F. do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaniach
celé dlžné výživné zaplatil, pričom nezistil, že by trestný čin mal trvalo nepriaznivé následky, vo veci
rozhodol odvolací súd sám tak, že v súlade so zákonom podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného podľa § 285 písm.f ) Tr. por. s použitím § 86 písm.
a) Tr.zák. oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp.zn.
1Pv/442/15/3307-94 zo dňa 16.4.2018, podanej na Okresnom súde v Prievidzi dňa 18.4.2018, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Trestného zákona na tam uvedenom
skutkovom základe, pretože trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.