Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201521
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818201521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. S., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, G., o zaplatenie
5.503,65 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
11.10.2018, sp. zn. 6Csp/54/2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.10.2018, č.k. 6Csp/54/2018-125 v
napadnutom výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlh splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR,
splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy

do konca toho ktorého mesiaca, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok,
nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.503,65 EUR s úrokom vo výške 112,75 EUR, s úrokom z
omeškania vo výške 2,39 EUR, s úrokom vo výške 5,90 % ročne z nezaplatenej istiny 5.503,65 EUR
od 20.04.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.503,65

EUR, od 20.04.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 112,75 EUR od 20.04.2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,42
EUR a náhradu trov konania vo výške 100 %, podľa pomeru úspechu vo veci, všetko v mesačných
splátkach po 50,- EUR, splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne
právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty
výhody splátok, nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy z úverovej
zmluvy uzavretej dňa 10.02.2017 so žalovanou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 6.200,- EUR.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že žaloba
žalobcu je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Žalovanej umožnil splácať dlh v mesačných
splátkach po 50,- EUR od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne

právoplatnosť. Uviedol, že žalovaná predložila súdu listinné dôkazy na preukázanie svojich majetkových
pomerov, z ktorých vyplýva, že je živnostníčkou a odvádza odvody v Rakúsku vo výške 350,- EUR.
Pracuje prostredníctvom agentúry, ktorej uhrádza poplatok z každého turnusu vo výške 70,- EUR.
Nájomné na adrese Kyjevská 8, Rožňava, kde momentálne býva činí 270,- EUR, platí úrazové poistenievo výške 19,05 EUR a poplatok za mobilný telefón vo výške 46,- EUR. Jej príjem v čistom činí 1.050,-
EUR a po odrátaní uvedených nevyhnutných nákladov jej ostáva suma 295,- EUR. Na preukázanie
týchto skutočností žalovaná priložila Živnostenský list vystavený Magistrátom mesta Viedeň zo dňa

05.06.2009, potvrdenie o výške platu zo dňa 10.07.2018 vo výške 1.050,- EUR, potvrdenia o príkazoch
na úhradu pre Agentúru zo dňa 06.07.2018 vo výške 70,- EUR, pre Sociálnu Poisťovňu - Viedeň zo dňa
12.06.2018 (350,- EUR), 20.05.2018 (350,- EUR), 25.04.2018 (300,- EUR), 17.04.2018 (200,- EUR),
prehľad vystavený Sociálnou poisťovňou Viedeň ku dňu 31.05.2018, faktúry vystavené spoločnosťou
Orange Slovensko, a.s. zo dňa 02.07.2018 s pripojeným pokladničným dokladom o ich úhrade vo

výške 46,89 EUR, Nájomnú zmluvu zo dňa 20.01.2011 a potvrdenie o príkaze na úhradu nájomného
za byt vo výške 270,- EUR zo dňa 17.06.2018, Potvrdenie o postení - Poistná zmluva Penzia plus č.
1001157577 zo dňa 06.05.2013 a potvrdenie o príkaze na úhradu poistného vo výške 19,05 EUR zo
dňa 12.06.2018. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby výška mesačnej splátky predstavovala
50,- EUR mesačne. Súd prvej inštancie tak v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP s použitím princípu
v znení čl. 6 CSP, vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, povolil zaplatenie dlhu v dlhšej

lehote. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovaná predmetný dlh v roku 2017 splácala pravidelne formou
mesačných splátok. Z vykonaných lustrácii súdu a predložených listinných dôkazov žalovanou, mal
súd za preukázané, že žalovaná má záujem vyrovnať svoj dlh, nakoľko dochádza do zahraničia za
prácou a v zmysle priložených listinných dôkazov svoje finančné záväzky si plní dôsledne, riadne a
načas, pričom si vedie aj prehľad uskutočňovaných platieb. Jej celkový mesačný príjem síce dosahuje

1.050,- EUR, avšak po odrátaní jej nevyhnutných nákladov (odvody vo výške 350,- EUR, poplatok za
sprostredkovanie zamestnania pre agentúru 70,- EUR, nájomné 270,- EUR, úrazové poistenie 19,05
EUR, mobilný telefón 46,- EUR) jej ostáva približne 295,- EUR mesačne, pričom všetky svoje náklady
žalovaná dostatočne preukázala listinnými dôkazmi. V danom prípade predstavuje žalobcovi priznaná
istina viac ako 10-násobok čistého mesačného príjmu žalovanej. Pri rozhodovaní o splátkach súd zobral

do úvahy okolnosti prípadu, z ktorých je zrejmé, že vzhľadom na pomery žalovanej, je splnenie uloženej
povinnosti v lehote do troch dní objektívne nemožné a zároveň že spĺňa podmienky pre povolenie
splácať dlh v splátkach. Splácanie dlžnej sumy v splátkach vo výške 460,- EUR mesačne, tak ako
navrhol žalobca, pri príjme žalovanej by pre ňu bolo likvidačné. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že
povolenie splácať dlh v splátkach nemôže žalobcovi ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej úvery,

ohroziť jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru, navyše sa aj v
zmysle uzavretej úverovej zmluvy jednalo o spotrebiteľský úver, ktorý sa poskytoval na dlhšie časové
obdobie. Povolením nižších mesačných splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná
rozsudkom, vrátane úrokov z omeškania a trov konania, len v dlhšom časovom horizonte. Lehota
bola predĺžená súdom, povolením plnenia dlhu v mesačných splátkach v sume, ktorú súd v zmysle

preukázaných pomerov žalovanej, považuje za plniteľnú. Z toho dôvodu určil výšku mesačnej splátky
v sume 50,- EUR, splatnou do konca každého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že ak by aj povolil splátky vo výške 460,- EUR mesačne
respektíve rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť dlh v lehote do troch dní, v konečnom
dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam, keďže príjem žalovanej jej nedovoľuje splácať dlžnú

sumu v takto vysokých splátkach, a už vôbec nie zaplatiť ju v plnej výške jednorazovo. Nakoľko žalovaná
by žalobcovi dlžnú sumu, či vcelku alebo v splátkach po 460,- EUR mesačne nebola schopná splácať,
viedlo by to k exekúcii, čím by sa celkové splatenie dlhu z časového hľadiska aj tak predĺžilo. Splácanie
splátok v lehote splatnosti a v určenej výške súd povolil pod podmienkou, že v prípade ak sa žalovaná
dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celé plnenie jednorázovo.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1, 2 CSP a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku a to iba proti výroku, ktorým súd povolil žalovanej plnenie v splátkach podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a
zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni
náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

6. Namietal, že oprávnenie priznať plnenie v splátkach je výnimočné a každá takáto výnimka sa považuje

za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv
veriteľa. Táto výhoda povinnej musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť,
že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanej,ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok sú najmä osobné a majetkové pomery strán,
výškapriznanéhoplnenia,platobnáschopnosťžalovaného,snahaosplneniezáväzku,možnosťžalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, doba, po ktorú by týmto spôsobom

došlo k zaplateniu dlžnej sumy, s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor
veriteľa. Žalobca mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky,
pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery (9 rokov), že sa tým poprel samotný
účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Rozhodnutie súdu
nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej, pričom priznaním splátok vo výške 50,-

EUR súd priznal žalovanej splácať úver v nižšej splátke, než v akej mala hradiť úver v zmysle zmluvy.
Takéto rozhodnutie súdu je motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti,
pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú nižšiu splátku, a teda výhodnejšie postavenie ako
pôvodne zmluvne dohodnuté. Žalovaná mala možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a
tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej
finančným možnostiam. Žalovaná tak neurobila a počas celého konania neuskutočnila ani jednu úhradu.

Žalobca ďalej uviedol, že súd bral do úvahy výdavky žalovanej na odvody vo výške 350,- EUR mesačne,
pričom ale z dôkazov predložených žalovanou len vyplýva, že táto uhradila preddavky na poistné 200,
300 a 350,- EUR mesačne. Súd taktiež neskúmal, v akej výške malo byť poistné skutočne uhradené,
keďže platba preddavku nie je skutočným výdavkom, nakoľko pri zúčtovaní môže dôjsť k preplatku
alebo nedoplatku. Výdavky žalovanej na telefón žalobca považoval za neprimerane vysoké vzhľadom

na situáciu žalovanej, nakoľko takýto výdavok nie je v uvedenej výške nevyhnutný a nie je odôvodnený.
Súd pri skúmaní výdavkov žalovanej bral do úvahy aj poistné vo výške 19,- EUR, pričom nie je zrejmé,
či ide o poistné ročné alebo mesačné a žalobca tento výdavok nepovažoval za nevyhnutný. Na záver
žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380

ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a rozsudok v
napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.12.2019 o 9.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

10. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený.

13. Odvolací súd považuje rozsudok vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v
mesačných splátkach vo výške 50,- EUR pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s
plnením ktorejkoľvek splátky za vecne správny.

14. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.15. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla
však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o
priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná

schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého
plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom
prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty
naplneniealebopovoleniesplátokdlžníkovitedaniejezávisléodnávrhuúčastníka,alesúdjeoprávnený
sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť

plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

18. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 (4) a čl. 6 CSP a uvedenými
zásadami, pokiaľ povolil žalovanej možnosť zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade
neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaná stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh

naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na príjmové a majetkové pomery
žalovanej a jej platobnú (ne)schopnosť preukázané jej podaním zo dňa 19.07.2018 a výpoveďou na
pojednávaní dňa 11.10.2018. Výpoveďou doplnila, že je slobodná, bezdetná, úver nevedela splácať
vzhľadom na zdravotné problémy, keď ostala sama a až následne jej pomáhal brat. Zmluvne dojednanú
splátku nevedela splácať a sama by navrhla mesačnú splátku vo výške 20,- až 30,- EUR, ale súhlasila

aj so splátkou 50,- EUR mesačne.

19. Vychádzajúc z uvedeného, súčasný príjem žalovanej neumožňuje, aby istinu vo výške 5.503,65 EUR
s prísl. zaplatila jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanej
uložil povinnosť splácať žalobcovi pohľadávku v splátkach po 50,- EUR mesačne.

20. Aj keď výška splátky priznaná súdom prvej inštancie je nižšia (50,- EUR) ako zmluvne dohodnutá
splátka (90,14 EUR), je väčší predpoklad, že takouto splátkou žalovaná splatí dlh aj keď v dlhšom
časovom úseku. Vzhľadom na výšku jej príjmu splatenie pohľadávky jednorázovo, resp. splátkami vo
výške 460,- EUR, tak ako žiadal žalobca, je menej pravdepodobné, priam nereálne.

21. Odvolací súd poukazuje aj na postoj žalovanej k svojmu záväzku a v konaní prejavenú snahu
o jeho splnenie v rámci svojich možností, a má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobcu,
ktorý je podnikateľským subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v
prípade omeškania jednotlivej (ktorejkoľvek) splátky je žalobca chránený stratou výhody splátok, preto

rozhodnutím súdu nebude výrazne zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.

22. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov
rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd povolil splácanie dlhu v splátkach, preto na

odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej
inštancie povolil žalovanej plnenie v splátkach, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Úspešnejžalovanejpreukázateľnežiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,apretoodvolacísúdrozhodoltak,žestranámsporunáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).