Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Milan Morava
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sdo/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200118
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3016200118.3
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu E., v zastúpení: Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza, so sídlom Stavbárov
6, Prievidza, IČO: 00 173 801, zastúpený: JUDr. Bohuslav Gelatka, advokát so sídlom Námestie
SNP 17, Rajec, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Hviezdoslavova 3, Trenčín, konajúc o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Sžk/21/2017 zo dňa 1. augusta 2018, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.4Sžk/21/2017 zo dňa 1. augusta 2018 podľa
§ 461 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol kasačnú
sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/6/2016-39 zo dňa 10.1.2017.
Účastníkom s poukazom na § 170 písm. a) v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nárok na náhradu trov
kasačného konania nepriznal.
2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.
3. Predmetným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/21/2017 zo dňa
1.8.2018 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.
4. Podľa § 452 ods. 1 S.s.p., na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 99 písm. b) S.s.p., správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno
odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 S.s.p.
6. Podľa § 25 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
7. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), o dovolaní rozhoduje
najvyšší súd.
8. Podľa § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného sporového
poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku ustanovujúceho správne
súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve.
Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako
súd dovolací nemá právomoc konať.
10. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom
zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež
neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle Správneho súdneho
poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu
konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok Správny súdny poriadok neupravuje.
V § 25 S.s.p. je síce daný vzťah subsidiarity medzi S.s.p. a C.s.p., avšak predmetná subsidiarita sa
obmedzuje len na prvú a druhú časť C.s.p., zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je
upravený v štvrtej časti C.s.p.. Aj na základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a
nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.
11. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.
12. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 písm. b) S.s.p. v spojení
s § 452 ods. 1 S.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS
87/09, IV. ÚS 208/08).
14. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti
dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom
konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť
rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný
od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je
kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej
správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusíbyťzjednocovanéprostredníctvomdovolania,pretožedruhostupňovérozhodovanienajvyššieho
súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a
civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS
208/08).
15. S poukazom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o nutnosti
konanie pre nedostatok podmienok konania zastaviť.
16. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z
účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.