Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8206205002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu M., s.r.o., K. XX, XXX XX Z., R.: XX
XXX XXX, zastúpený JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, Južná trieda 1, Košice proti žalovaným 1/ J.
V., nar. XX.XX. P., B. XX, bl. K., XXX XX Z., 2/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, bl. K., XXX XX Z., 3/
Z., M.., W. 7, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, 4/ R.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, B. Z. K., XXX XX Z., 5/ W..
F. N., nar. XX.XX.XXXX, B. Z. XXX XX Z., 6/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Z., 7/ W..
O. W., nar. XX.XX.XXXX, B. Y. XXXX/XX, Z., 8/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX W. F. M. R., NY XXX/X
9/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX S. L., N. XXXXX, I. V., XX/ W.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX

XX Z., XX/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., XX/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX
Z., XX/ W.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z., XX/ V. W., B. XX, XXX XX Z., XX/ Z. W., B. XX, XXX
XX Z., XX/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., XX/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z.,
XX/ R.. R. H., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., XX/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z.,
XX/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., XX/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., XX/
K. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jozef Stašak, advokát,
Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, o nároky za služby spojené s užívaním bytu, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 3C/215/2006-462 z 25.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalovaným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie, v poradí druhým,
žalobcom odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalovaní

majú nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný,
lebo od 01.07.2006 a ani v čase vyhlásenia rozsudku nebol správcom bytového domu K., preto sa s
úspechom nemôže domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s užívaním bytu od jednotlivých
vlastníkov, lebo žiadať takéto plnenia môže iba správca, ktorým je žalovaný 3/, vo vzťahu ku ktorému
žalobca nepreukázal žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by mu nebolo možné priznať pre rozpor

s dobrými mravmi a bolo by aj navyše, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaného 3/, premlčané. Uvedené závery podoprel ustanoveniami § 6, § 8, § 8b, §10 zák. č.
182/1993Z.z., § 3, § 100, § 107, § 451, § 454, § 563 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.3.Tentorozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadolžalobcaformálnecitujúcodvolaciedôvodyuvedené
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/ - h/, ods. 2 CSP. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do

nasledovných rovín: (i) námietka, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názoru odvolacieho
súdu po tom, ako boli v troch samostatných konaniach vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn.
3C/215/2006, 3C/149/2008 a 5C/44/2008 jeho rozhodnutia zrušené rozhodnutiami odvolacieho súdu
pod sp. zn 19Co/136/2017, 3Co/112/2017 a 3Co/166/2017, pričom súd prvej inštancie po zrušení vecí
urobil jediný úkon, a to spojil všetky uvedené konania pod jedno a následne vo veci rozhodol; (ii)

námietka, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a svojvoľný, lebo súd prvej inštancie odôvodňuje
svoje rozhodnutie dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v spise; (iii) námietka nesprávneho
a nezákonného vyporiadania sa s otázkou premlčania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/,
ktorý vzťah má podľa žalobcu nepochybne obchodnoprávny charakter, premlčacia doba na vydanie
prípadného bezdôvodného obohatenia začína plynúť až momentom určenia, kto je domnelý správca,
a k takémuto určeniu došlo až právoplatnosťou rozsudku vo veci sp. zn. 4C/4/2007 s tým, že na

žalovaným 3/ vznesenú námietku premlčania, nebolo možné, pre jej rozpor s dobrými mravmi prihliadať,
lebo to bol práve žalovaný 3/, ktorý si neplnil svoje základe správcovské povinnosti, a ktoré za neho
plnil žalobca; (iv) v ostatnom ide opakovanú hmotnoprávnu argumentáciu žalobcu k predmetu sporu,
predovšetkým ku splneniu predpokladov pre relevantné rozhodovanie vlastníkov bytov vo vzťahu k
správe. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

4. Žalovaní unisono navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili trovy konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, s nariadením odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle
ustanovenia § 384 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

6. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b/ odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

7. V rámci odvolacieho konania odvolací súd v súlade s ustanovením § 390 CSP a najmä právom
na spravodlivý proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nasl., vo
veci nariadil odvolacie pojednávanie za účelom zopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu
z dôvodu, že súd prvej inštancie i napriek vyslovenému právnemu názoru v troch rozhodnutiach

odvolacieho súdu, ten nerešpektoval.

8. Na prvom mieste po námietke žalujúcej strany, odvolací súd sa vyporiadal s otázkou procesnej
subjektivity žalovanej 10/, ktorá v priebehu sporu dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom z pripojených
dedičských spisov OB BJ, sp. zn. 4D/144/2016 a sp. zn. 1D/42/2017 boli oboznámené uznesenia, sp.

zn. 4D/144/2016 z 27.02.2017 a sp. zn. 1D/42/2017 z 14.11.2014, z ktorých vyplynulo, že dedičmi po
nej boli žalovaní 7/ až 9/, s ktorými následne odvolací súd pokračoval v konaní uznesením vyhláseným
na odvolacom pojednávaní dňa 13.06.2019, ktoré nebolo potrebné ani vyhotovovať a ani doručovať ( §
235 ods. 1, 2 CSP).

9.Pôvodnebolivedenétrisamostatnékonania,atopodsp.zn.3C/215/2006,3C/149/2008a5C/44/2008
(toto bolo spojené s konaním pod sp. zn. 1C/92/2012), v ktorých súd prvej inštancie svojimi prvými
rozsudkami zamietol návrhy na spojenie vecí, žaloby vo veci samej zamietol a vyslovil, že žalovaní
majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Všetky uvedené rozhodnutia
prvoinštančného súdu boli na odvolania žalobcu zrušené uzneseniami odvolacieho súdu, a to pod

sp. zn. 19Co/136/2017 z 07.11.2017 vo veci 3C/215/2006, sp. zn. 3Co/112/2017 z 21.11.2017 vo
veci 3C/149/2008 a sp. zn. 3Co/166/2017 z 30.01.2018 vo veci 5C/44/2008. Odvolací súd súdu prvej
inštancie v týchto zrušujúcich uzneseniach vytýkal jednak nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutých
rozhodnutí a jednak to, že tie vychádzali z dôkazov, ktoré pred súdom prvej inštancie neboli vykonanézákonom predpísaným spôsobom. Uložil mu vo veci znova konať, zrealizovať riadne dokazovanie,
vo veci nanovo rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Tu možno súhlasiť s názorom
odvolateľa, že sa tak nestalo. Súd prvej inštancie po zrušení týchto troch vecí odvolacím súdom,

tie iba spojil na spoločné konanie uznesením sp. zn. 3C/215/2006 z 28.03.2018 a na nasledujúcom
pojednávaní bez vykonania akéhokoľvek dokazovania opätovne rozhodol.

10. Odvolací súd tak na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to
z pripojeného spisu OS BJ, sp. zn. 3C/215/2006 bolo odkázané na tieto nasledovné listinné dôkazy:

zmluva z č.l. 43-48, výpoveď zmluvy o výkone správy z č.l. 53, prezenčné listiny z č.l. 54-55, zápisnica o
schôdzi z č.l. 90-92, prezenčná listina z č.l. 93, zmluva z č.l. 14-22, rozsudok OS BJ, sp. zn. 4C/4/07 z č.l.
290, zmluva o poskytovaní služieb z č.l. 4, evidenčný list z č.l. 3 až 5 a súčasne z č.l. 460 a 461, doklady
M. od V. J. za obdobie 1/06, 2/06, 3/06, 4/06, 5/06; z pripojeného spisu OS BJ, sp. zn. 3C/149/2008 bolo
odkázané na listiny na č.l. 5, 6, 7 a 8, a to konkrétne evidenčné listy, zmluva o poskytovaní služieb medzi
M. a R.. V. N. a konečné vyúčtovanie nákladov za rok 2006; z pripojeného spisu OS BJ, sp. zn. 5C/44/08

bolo odkázané na listiny nachádzajúce sa na č.l. 5, 6, 7 a 8, evidenčné listy, zmluva o poskytovaní služieb
a vyúčtovanie za rok 2006 a z pripojeného spisu OS BJ, sp. zn. 1C/92/2012 bolo odkázané na listiny na
č.l. 5 až 26, išlo o vyúčtovania za roky 2009 a 2010, ktoré urobila spoločnosť M. vo vzťahu k vlastníkom
bytov v obytnom dome K.11. Žalovaní na odvolacom pojednávaní poukazujúc na ich argumentáciu v
priebehu celého sporu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnili trovy konania.

12. Žalobca na odvolacom pojednávaní navrhol vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhol vykonať na
súde prvej inštancie a na ktoré poukázal vo svojom odvolaní. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v ostatných troch zrušujúcich
uzneseniach, neustálil si okruh účastníkov. Odvolací súd sa podľa neho na odvolacom pojednávaní

nezaoberal ani meritom veci za obdobie jún 2006. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Strany sporu na odvolacom pojednávaní zhodne potvrdili, že majú k dispozícii všetky listinné dôkazy,
na ktoré odvolací súd odkázal. Žalovaní namietali iba vyúčtovania za roky 2009 a 2010 z dôvodu, že

žalobca nie je správcom bytového domu K.. Nebolo však potrebné po uvedenom spochybnení vykonať
dôkaz týmito listinami ich oboznámením postupom podľa § 204 CSP, lebo odvolací súd dospel k záveru,
že v tomto období žalobca správcom nebol. Žalobca poukázal, že ide iba o fotokópie týchto listín. K
tomu odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, aby za dôkaz nemohla slúžiť
aj fotokópia listiny. Ak navyše všetky žalobcom spochybnené listiny boli do konania predložené práve

z jeho strany, neboli kumulatívne splnené ani obe podmienky pre oboznámenie týchto listín postupom
podľa § 204 CSP, t.j., že by listina nebola druhej strane doručená a súčasne, že by strana (žalovaní),
ktorú listinu nepredložila, jej obsah spochybňovala.

14. Kruciálnou otázkou v tomto spore bola otázka platnosti výpovede zmluvy o výkone správy žalobcovi,

ktorá bola schválená na schôdzi vlastníkov bytov dňa 21.12.2005.

15. V tomto smere potom bolo odvolacím súdom vykonané dokazovanie ohľadne priebehu schôdze
vlastníkov bytov v bytovom dome K. dňa XX.XX.XXXX a po oboznámení sa so zápisnicou zo schôdze
vlastníkov bytov zo dňa 21.12.2005, prezenčnej listiny zo schôdze konanej dňa 21.12.2005, samotnej

písomnejvýpovede,dospelodvolacísúdkzáveru,žepredmetnáschôdzaprebehlavsúladesozákonom
a výsledky hlasovania, vrátane schválenia výpovede zmluvy o správe žalobcovi a schválenie nového
správcu bytového domu Z., s.r.o., sú platné. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že na schôdzi konanej dňa 21.12.2005 za výpoveď zmluvy o výkone správy so žalobcom hlasovala
nadpolovičná väčšina, t.j. 13 z 24 vlastníkov bytov bytového domu. Písomná výpoveď zmluvy o výkone

správy bola žalobcovi doručená dňa 22.12.2005 a nikto z prehlasovaných vlastníkov bytov nedal na súd
žalobu o neplatnosť rozhodnutia väčšiny vlastníkov bytov. V zmysle písomnej výpovede začala dňom
01.01.2006 plynúť šesťmesačná výpovedná lehota a skončila dňa 30.06.2006 a od dňa 01.07.2006
novým správcom bytového domu sa stal Z. s.r.o. -žalovaný 3/. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov
bytov zo dňa 21.12.2005 bolo zistené, že zmluvu o výkone správy so spoločnosťou Z., s.r.o. schválila

nadpolovičná väčšina, t.j. 13 vlastníkov bytov, nikto z vlastníkov bytov nebol proti a dvaja vlastníci bytov
sa zdržali hlasovania.16. Odvolací súd dáva do pozornosti v súvislosti s námietkou neplatnosti schôdze i, že z ustanovenia §
14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005
nevyplýva, že predpokladom relevantnosti schôdze je účasť správcu na schôdzi, z odseku 4 tohto

ustanovenia to, že je to prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo
obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý
z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou
prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo, rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.

17. Odvolací súd zastáva názor o nemožnosti limitovania výkonu práva vlastníkov bytov vôľou správcu.
To, že výsledok hlasovania vlastníkov môže mať dosah na podnikateľské aktivity žalobcu nemôže byť
faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva
aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj
z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o
otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj právo zveriť inému správu

vlastného majetku, a to na základe vlastných preferencií. Ak je preferenciou väčšiny vlastníkov bytov
zmena správcu bytového domu, je povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko je
záväzné. Uvedené sa týka aj výpovede zo zmluvy o výkone správy.

18. Nároky uplatňované v tomto spore po spojení vecí voči žalovaným, s výnimkou nároku voči

žalovanému 3/ sú nárokmi za služby spojené s užívaním bytu po 01.07.2006, kde ku žalovaných 1/ a
2/ bol uplatnený nárok i za mesiac jún 2006.

19. Keďže odvolací súd dospel k záveru o platnosti výpovede zmluvy o výkone správy žalobcovi, žalobe
žalobcu voči žalovaným (okrem žalovaného 3/), ako vlastníkom bytu v bytovom dome H/3, nemohol

vyhovieť, keďže žalobca od 01.07.2006 nie je správcom bytového domu H/3, pričom od žalovaných sa
domáhal zaplatenia úhrad za služby spojené s užívaním bytu za obdobie po 01.07.2006. Žiadať plnenia
za služby spojené s bývaním od vlastníka bytu v bytovom dome môže iba správca bytového domu,
ktorým je od 01.07.2006 žalovaný 3/, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto
plnenia na súde. Zmena v osobe správcu nemôže byť na ujmu vlastníkom bytov, ako to ustanovuje §

8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.

20. Jedinou výnimkou čo sa týka obdobia, za ktoré žalobca bol správca bytového domu K./X sú žalovaní
1/ a 2/, od ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok aj za obdobie, kedy vykonával správu bytového domu
K. konkrétne za jún 2006. Aj v tomto prípade však akékoľvek nedoplatky môže od vlastníka vymáhať

iba aktuálny správca bytového domu, toto právo prechádza na správcu okamihom zániku, resp. vzniku
postavenia správcu bytového domu. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť
daným okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a nemôže od
neho požadovať akékoľvek nedoplatky. Tieto nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom
vzťahusvlastníkomaotázkanedoplatkovzminuléhoobdobiajevecouvysporiadaniapredchádzajúceho

a súčasného správcu, tak ako to upravuje zákon č. 182/1993 Z.z.. Žalobca v súčasnosti a ani v čase
podania žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ nebol správcom bytového domu K./X a teda nemal postavenie
správcu, ktorý výlučne môže vymáhať od vlastníkov nedoplatky.

21. Obdobný právny názor k otázke platnosti výpovede zmluvy o výkone správy žalovanému, zaujal

Krajský súd v Prešove aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Co/20/2016 z 23.03.2017, 9Co/42/2017
z 5.10.2017, 19Co/116/2017 z 28.09.2017 a 5C/77/2018 z 29.01.2019, od ktorého sa nemá rozumný
dôvod odkloniť odvolací súd ani v tomto prípade.

22. K nároku žalobcu uplatneného ku žalovanému 3/ odvolací súd uvádza, že ak došlo k bezdôvodnému

obohateniu sa nového správcu - žalovaného 3/ na úkor starého správcu - žalobcu tým, že určitú
dobu ešte starý správca poskytoval plnenia vlastníkom namiesto nového správcu, hoc už na to nebol
právny dôvod (v dôsledku zmeny v subjekte správcu), je potrebné odoprieť žalobcovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi, tak ak to správne uviedol i súd prvej inštancie,
lebo žalobca majúci vedomosť o okolnostiach podmieňujúcich zánik s ním uzatvorenej zmluvy o

výkone správy k 30.06.2006, aj napriek tejto vedomosti neobozretne pristupoval k poskytovaniu plnení
vlastníkom bytov a v podstate týmto svojím nedbanlivým postupom dal príčinu k vzniku bezdôvodného
obohatenia sa na strane žalovaného 3/. Okrem toho bola zo strany žalovaného 3/ vznesená i námietka
premlčania a tú treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie podľa Obchodnéhozákonníka, tak ako sa to mylne domnieva žalobca. Rozhodujúcou tu totiž nie je skutočnosť, že starý
správca - žalobca bol držiteľom oprávnenia na podnikanie v oblasti správy bytov a domov, ale posúdenie
podstaty spoločenského vzťahu, v ktorom vystupoval. V súdenom spore je z vykonaného dokazovania

nepochybné, že žalobca poskytoval v rozhodnom období plnenia vlastníkom bytov bez platnej písomnej
zmluvy o výkone správy, teda nie ako správca (tým bol žalovaný v 3/), a preto jeho konanie a
právne postavenie nie je možné posúdiť ako podnikanie a podriadiť ho Obchodnému zákonníku, ako
osobitnému zákonu, upravujúceho právne vzťahy medzi podnikateľmi. Vzhľadom na uvedené by bolo
potrebné nároky žalobcu, ktoré uplatnil za obdobia rokov 2006 a 2007, vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania žalovaným 3/, vyhodnotiť aj za premlčané. Ak žalobca sám dlhodobo porušoval dobré mravy,
nemôže sa potom domáhať odoprenia práva uplatniť námietku premlčania žalovanému 3/.

23. Odvolací súd návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu zamietol s poukazom na princíp
koncentrácie a neúplnej apelácie. Na to aby odvolací súd mohol v zmysle návrhu žalobcu doplniť
dokazovanie museli by byť splnené všetky tri zákonom (§ 384 ods. 2 CSP) vyžadované podmienky, a

to: 1. návrh na vykonanie dôkazu na súde prvej inštancie, 2. zamietnutie jeho vykonania súdom prvej
inštancie a 3. návrh na jeho vykonanie v odvolaní. Práve tretia podmienka, a to návrh na vykonanie
dôkazu v odvolaní, aj napriek názoru odvolateľa, naplnená nebola, pretože obsah žalobcom podaného
odvolania neosvedčuje, aby bol žalobca takýto návrh skutočne v odvolaní urobil. Okrem toho, žalobca
ako správca bytového domu K. nie je osobou oprávnenou namietať závery schôdze vlastníkov bytov,

touto osobou je len prehlasovaný vlastník bytu, pričom žiaden z vlastníkov bytu sa na súd neobrátil,
teda márnym uplynutím zákonnej lehoty toto právo zaniklo a závery schôdze vlastníkov bytov sú teda
záväzné.

24. Jediný jeho návrh na doplnenie dokazovania v odvolaní bol urobený k ne/existencii osobitného účtu

pre vlastníkov obytného domu K. do konca roka 2015, ktorý by spravoval žalovaný 3/. Vykonanie tohto
dôkazu však nemohlo spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci, preto jeho vykonanie bolo rovnako
zamietnuté.

25. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku

na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným

titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie tak v merite veci ako i vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

28.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednupoznámku,čipripomienkustranysporu,ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).