Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15Er/473/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205682
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914205682.3

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnému S.,
štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka60podsp.zn.EX9955/14ovymoženiesumy1.709,83euraspríslušenstvomonámietkach
povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 28. 2. 2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.709,83
eura s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 01987/12 zo dňa 13. 6. 2012. Súdnemu
exekútorovi bolo dňa 17. 9. 2014 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor dňa 6. 10. 2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené

26. 6. 2015. Povinný podaním datovaným dňa 30. 6. 2015 adresovaným tunajšiemu súdu podal
„odvolanie voči začatiu exekúcie“, v ktorom uviedol, že od oprávneného si požičal sumu 300,- eur, z
ktorej mu bola reálne vyplatená suma 260,- eur, zvyšok predstavoval manipulačný poplatok. Uvedené
skutočnosti by vedel zdokladovať, ale potrebné doklady má v zahraničí. Dodal, že žije v zahraničí, preto
si vedel zásielku prevziať len teraz. Vymáhanú sumu 8.122,03 eura pokladá za astronomickú a nereálnu.
Z tohto dôvodu sa odvoláva voči upovedomeniu, s ktorým nesúhlasí. Záverom povinný prejavil ochotu

pristúpiťkrozumnejdohode,vzmyslektorejvyplatísumu1.709,83eura,akoajsúdnetrovy.Súdpodanie
povinného, posudzujúc podanie podľa jeho obsahu (§ 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 41 ods. 2 O. s.
p.) považuje za námietky proti exekúcii.

Oprávnený považoval námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné, keďže povinný v nich neuvádza
žiadnu skutočnosť, ktoré by mohla byť relevantná z pohľadu aplikácie ustanovenia § 50 ods. 1

Exekučného poriadku.

Na dopyt súdu súdny exekútor oznámil, že námietky proti exekúcii mu zo strany povinného neboli
doručené a dozvedel sa o nich až na základe postúpenia podania zo strany exekučného súdu (rovnopis
bol súdnemu exekútorovi doručený 16. 7. 2015 - pozn. súdu). Námietky povinného pritom musia byť v
zákonnej lehote podané u súdneho exekútora.Podľa§50ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
v znení neskorších zmien a doplnkov povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 55 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,
predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.

Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 13. 6. 2012 (deň vydania
rozhodcovského rozsudku)doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 161 O. s. p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo
do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno

doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na
zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho
sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou
alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy
do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o
doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom

vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa
deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Z vrátenej doručenky súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
26. 6. 2015. Podľa citovaných zákonných ustanovení mal teda dať námietky na poštovú prepravu

najneskôr dňa 10. 7. 2015. V tejto súvislosti je však obzvlášť dôležité, že námietky musia byť v
zákonnej lehote odoslané subjektu, ktorý je zo zákona oprávnený ich prijímať, t. j. súdnemu exekútorovi
konajúcemu vo veci. Meritórne prejednať možno len námietky, ktoré boli v zákonnej lehote odoslané
súdnemu exekútorovi. Pokiaľ povinný svoje podanie doručí priamo exekučnému súdu, ide o nesprávnypostup,ktorémunemožnopriznaťprávnuochranu.Tentonázorniejeodrazomtechnokratickéhoriešenia
preferovanímdoslovnéhozneniazákona.Vychádzaztoho,žedoručenienámietoksúdnemuexekútorovi
spôsobuje vážne procesné účinky - vyvoláva kvázisuspenzívny účinok vo vzťahu k exekučnému

príkazu. Súdny exekútor musí získať subjektívnu vedomosť o tom, že námietky boli podané, aby mohol
postupovať podľa § 52 Exekučného poriadku. Ak by súdny exekútor nezískal vedomosť o podaní
námietok, mohol by vydať exekučný príkaz a uskutočniť exekúciu, čím by došlo k ireverzibilnému
právnemu stavu podľa § 61 Exekučného poriadku. Tento právny názor je prezentovaný M. Števčekom a
S. Ficovou a kol. v: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck 2011, strana 135-136,

s ktorým sa súd stotožňuje s výnimkou záveru autorov o tom, že v zákonnej 14-dňovej lehote musia byť
námietky súdnemu exekútorovi aj doručené (nie len odoslané). námietky proti exekúcii neboli odoslané
súdnemu exekútorovi v zákonnej 14-dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu súd námietky povinného proti
exekúcii zamietol bez ich meritórneho preskúmania

Vzhľadom na tvrdenie povinného, že žije v zahraničí, súd preskúmal, či rozhodcovský rozsudok mu bol

doručený účinne. Doručenie rozhodcovského rozsudku vykonané v súlade s procesnými predpismi je
totižnevyhnutnoupodmienkounadobudnutiaprávoplatnostiavykonateľnostirozhodcovskéhorozsudku.
Ak k takému doručeniu nedôjde, predložený rozhodcovský titul nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul a sú dané podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku Ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní,

rozhodcovský rozsudok musí byť účastníkom konania doručený do vlastných rúk. Uvedené ustanovenie
odkazuje na § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti ide zrejme o § 45 O. s. p.,
keďže Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie § 45a. Od uvedeného spôsobu doručovania
sa nemožno odchýliť ani dohodou účastníkov, preto súd neskúmal, ako je upravená otázka doručovania
v interných procesných predpisoch rozhodcovského súdu. Doručovanie do vlastných rúk je komplexne

upravené v ustanovení § 47 ods. 1, 2 O. s. p. Pokiaľ nedôjde k doručeniu osobne do rúk účastníka,
prichádza do úvahy náhradné doručenie, avšak len pri splnení všetkých podmienok podrobne opísaných
v § 47 ods. 2 O. s. p. Z predložených dokladov nevyplýva, že by tento proces doručovania bol dodržaný.
NavýzvusúduStályrozhodcovskýsúdzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.predložil
fotokópiu svojho spisu sp. zn. SR 01987/12. Z predložených dokladov vyplýva, že povinnému bol

rozhodcovský rozsudok doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu (Kráľ č. 285). Z fotokópie vrátenej
doručenky vyplýva, že zásielka s podacím číslom RR 22 117 539 6 SK bola dňa 25. 6. 2012 uložená po
zistení pošty, že adresát nebol v daný deň zastihnutý. Na obálke sa nenachádzali predtlačené údaje o
prvom a druhom pokuse o doručenie, nachádzal sa na nej len priestor na vyznačenie dátumu uloženia
- tak, ako to býva pravidlom pri doručovaní zásielok neurčených do vlastných rúk adresáta. Zásielka

bola následne 11. 7. 2012 vrátaná odosielateľovi s poznámkou doručovacej pošty, že adresát zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Doručovanie rozhodcovského rozsudku prebehlo v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 2 O. s. p. v tom, že po prvom neúspešnom pokuse o doručenie povinný nebol upovedomený o
časeopakovanéhodoručovaniaatakýtoopakovanýpokuspodľaobsahudoručenkyaninebolvykonaný.
Už len v dôsledku tohto pochybenia nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu rozhodcovského rozsudku

povinnému. Rozhodcovský rozsudok sa nemohol stať právoplatným a vykonateľným, preto sú naplnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Nad rámec uvedeného sa žiada uviesť aj to, že fikcia náhradného doručenia vzniká len v tom
prípade, ak sa adresát na mieste doručovania skutočne zdržiava. Písomnosti zasielané povinnému v

rozhodcovskom konaní (2 výzvy na žalobnú odpoveď) ani v jednom prípade neboli povinnému doručené
osobne. Všetky zásielky sa odosielateľovi vrátili s poznámkou doručovacej pošty, že zásielka nebola
vyzdvihnutá v úložnej dobe. Na základe tejto skutočnosti vznikajú vážne pochybnosti, či sa adresát
v čase doručovania písomností aj fakticky zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu, a to najmä v
kontextestvrdenímpovinného,žežijevzahraničí(ostávanejasné,odkedy).Vosvetlevyššieuvedeného

poznatku o nesprávnom spôsobe doručovania však súd z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal, či
táto podmienka doručovania náhradným spôsobom bola naplnená.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251
ods. 4 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p. z dôvodu, že v súčasnosti nedisponuje vyčíslením

trov exekúcie. Zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupné na webovej stránke tohto súdu).Poučenie:

Proti výroku č. II tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Proti výrokom č. I a III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.