Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117214216.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: X. I. Ž.,

L.. XX.X.XXXX, X. Y. Ž., L.. X.X.XXXX, M. J. G., G. XX, právne zastúpení JUDr. Vladimírom Babinom,
advokátom v Prešove, Hlavná 29, proti žalovaným: X. W.. D. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G., G. XX, X. K. Y.,
O.. Ž., L.. X.X.XXXX, J. G., G. XX, právne zastúpená JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou v Košiciach,
Húsková 19, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná v 2. rade m á nárok na náhradu trov konania od žalobcov v 1. a 2. rade vo výške 100 %

s tým, že o výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 CSP.

III. Žalovaný v 1. rade n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 1.6.2017 doručili žalobu, ktorou žiadali určiť, že sú výlučnými vlastníkmi bytu č. 61
na 11. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici G. XX E. G., zapísanej na LV č. XXXX,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX,
zapísaných na LV č. XXXX s ťarchou záložného práva v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.
z., spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. T.-Q. XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere

538 m2, na ktorom je postavený dom v podiele XX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. Prešov
a ďalej vlastníkmi pozemku parc. č. T.-Q. XXXX/XXX o výmere 22 m2 a na ňom stojacej garáže so
súpis. č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov, keď svoj nárok odôvodňovali tým, že so
žalovanými uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 16.9.2014 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a
to bytu č. 61 na 11. poschodí so súpis. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX, spoluvlastníckeho podielu
na pozemku parc. č. T.-Q. XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 538 m2, na ktorom je postavený

dom v podiele XX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. Prešov, pozemku T.-Q. XXXX/XXX o
výmere 22 m2 a na ňom stojacej garáže, súpis. č. XXXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov, keď vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor dňa 7.10.2014, č. vkladu E. XXXX/
XXXX. Žalovaní im neuhradili kúpnu cenu, a to ani pri podpise zmluvy, ani napriek viacerým urgenciám.
Žalovaní tak porušili kúpnu zmluvu, od ktorej odstúpili listom zo dňa 6.2.2017 a zároveň podali návrh na
zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade na ich list nereagoval,

preto sú toho názoru, že odstúpenie od zmluvy uznal. Žalovaná v 2. rade listom doručeným 8.3.2017
považuje odstúpenie od zmluvy za neplatné.2. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení uznal uplatnený nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
lebo kúpna cena nebola uhradená.

3. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že sporné nehnuteľnosti
nadobudla od žalobcov, ktorí sú jej rodičia do BSM spolu s manželom na základe kúpnej zmluvy zo
16.9.2014, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Prešov 7.10.2014 č. vkladu E. XXXX/XXXX.
Odstúpenie od zmluvy považuje za nedôvodné, lebo nie je dôvod na odstúpenie, nakoľko žalobcom bola
kúpna cena v plnej výške riadne uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy a žalobcovia ako predávajúci

priamo v kúpnej zmluve potvrdili, že prevzali celú dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti. Kúpna zmluva
bola žalobcami riadne podpísaná, pravosť ich podpisov bola overená na notárskom úrade I.. E. Č. a
Centrálny register osvedčených podpisov pridelil im poradové číslo XXXXXXX/XXXX S. XXXXXXX/
XXXX. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy môže spočívať v
zákone alebo v dohode. Vzhľadom na znenie zákonného ustanovenia je zrejmé, že žalobcovia nemali
žiadny dôvod na to, aby od kúpnej zmluvy odstúpili, nakoľko kúpna cena bola žalovanými kupujúcim

uhradená a predávajúci kúpnu cenu prevzali, čo potvrdili svojimi podpismi na kúpnej zmluve. Naviac
žalobcovia odstúpili od kúpnej zmluvy z údajného dôvodu neuhradenia kúpnej ceny cca 2,5 roka odo
dňa jej uzatvorenia a takéto ich konanie považuje za špekulatívne. Kúpna zmluva mala všetky zákonom
predpísané náležitosti, na jej základe bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaných. Aj táto skutočnosť svedčí tomu, že v prípade, ak by žalovanými nebola uhradená

kúpna cena, žalobcovia by pravdepodobne odstúpili od kúpnej zmluvy okamžite a nečakali by na
odstúpenie 2,5 roka. Túto žalobu považuje za účelovú z dôvodu, že rozsudkom OS Prešov sp. zn.
XXP/XX/XXXX zo dňa 19.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2016 bolo jej manželstvo
so žalovaným v 1. rade rozvedené a tým zaniklo aj BSM. Následne po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku o rozvode pristúpila k vysporiadaniu BSM, pričom jeho masu tvoria v prevažnej miere sporné

nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade napriek počiatočnému prísľubu, že sa chce pri vyporiadaní BSM
dohodnúť,výhovorkamioddiaľovalrokovaniaoBSMavtomtosmerebolmaximálnepasívny.Žalobcovia
odstúpili od zmluvy 6.2.2017, pričom ona 8.3.2017 podala na súd návrh o vyporiadanie BSM vedený pod
sp. zn. XXPc/XX/XXXX. Následne žalobcovia žiadali na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore
vykonanie zmeny vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam záznamom dňa 25.5.2017, pričom

žalovaný v 1. rade 25.5.2017 žiadal o prerušenie konania o vyporiadanie BSM z dôvodu, že žalobcovia
odstúpili od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, ktoré patria do masy BSM.
Žalobcovia, ktorí sú jej rodičmi, nemajú s ňou dobré vzťahy, ktoré sa zhoršili najmä po tom, čo dňa
20.6.2016 ako svedok vypovedala v konaní, ktoré viedol manžel jej zosnulej sestry o úpravu práv a
povinností k maloletým deťom a po svedeckej výpovedi, kde podporila švagra X. žalobcovia jej vulgárne

nadávali na súde a zároveň kategoricky nesúhlasili, aby opustila spolu s dcérou manžela, čo však
realizovala 30.6.2016 a následne podala návrh na rozvod manželstva. Reakciou jej rodičov bolo, že v júli
2016 darovali byt, v ktorom žijú jej sestre p. G.. Takto úmyselne ponížili dedičstvo po nich s úmyslom ju
vytrestať za to, že opustila manžela. Žalovanému v 1. rade táto situácia vyhovuje, nakoľko toto konanie
môže oddialiť, prípadne zmariť konanie o vyporiadanie BSM.

4. Žalobcovia v reakcii na jej vyjadrenie sa písomne vyjadrili 5.10.2017, kde uviedli, že úhrada kúpnej
ceny jednoznačne nebola vykonaná a zmluva bola predložená zo strany vtedajších kupujúcich a nimi
podpísaná s vedomím, že im peniaze dajú neskôr, čo im nesúrilo. Neexistuje žiadny doklad, že úhrada
bola vykonaná. Ustanovenie o kúpnej zmluve a jej úhrada sú podstatnou náležitosťou zmluvy a jej

neuhradenie založilo im právo od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia očakávali úhradu kúpnej ceny, ale napriek
ubezpečeniam k nej nedošlo a následne využili svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, kúpnymi zmluvami, výpismi z LV, návrhom
na záznam do katastra nehnuteľností, vyjadrením žalovanej v 2. rade k odstúpeniu od zmluvy,

oboznámením sa so spismi OS Prešov sp. zn. XXP/XX/XXXX a sp. zn. XXPc/XX/XXXX, darovacou
zmluvou, vyjadrením notárskeho úradu I.. E. Č., výpismi z účtu, e-mailovou správou z 31.1.2017 a zistil
tento skutkový stav:

6. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. 61 v bytovom dome súpis.

č. XXXX na ulici G. XX E. G. na 11. poschodí, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu v podiele XX/XXXX, spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. T.-Q.
XXXX/XXX o výmere 538 m2 v podiele XX/XXXX, parc. č. T.-Q. XXXX/XXX o výmere 22 m2 a garáže
stojacej na tomto pozemku súpis. č. XXXXX, lebo pri prevode týchto nehnuteľností na základe kúpnejzmluvy zo 16.9.2014 im žalovaní neuhradili kúpnu cenu a listom zo 6.2.2017 žiadali odstúpenie od
zmluvy.

7. Žalobca v 1. rade uviedol, že pokiaľ ide o kúpnu cenu, mali ju žalovaní zaplatiť, keď našetria peniaze,
k tomu nebola určená doba. K úhrade ich slovne urgoval, keďže na to nereagovali, následne pristúpil k
odstúpeniu od zmluvy. Písomne neurobil vyhlásenie o urgenciách, lebo dcére veril, potvrdil, že v kúpnej
zmluve je uvedené, že podpisom sa potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny, ale kúpna cena nebola vyplatená.
To, že kúpnu cenu vyplatia neskôr, sa dohodli až potom, keď to prejde na katastri, lebo nechceli brániť

dcére, aby prevod vlastníckeho práva bol vykonaný. V tomto byte v súčasnej dobe býva žalovaný v 1.
rade. Nevyzývali ho, aby byt odovzdal a vrátil kľúče, ani takýto postup mu nenavrhli.

8. Žalobkyňa v 2. rade sa na súdne pojednávanie neustanovovala. Odôvodňovala to svojimi zdravotnými
problémami napriek tomu, že bol súdom nariadený jej výsluch.

9. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že kúpnu zmluvu zo 16.9.2014 pripravovali spolu s manželkou a robili
ju tak, aby bola pre nich výhodná. Pôvodne to bol ich byt, ktorý odpredali žalobcom a potom ho následne
späť od rodičov žalovanej odkúpili. Takto postupovali zo špekulatívnych dôvodov jeho bývalej manželky,
ktorá chcela ponížiť ich majetok v súvislosti s tým, že sa v tej dobe viedlo konanie o výživné na jeho
deti z prvého manželstva. Keď tieto konania boli skončené a on už prestal platiť výživné, bola urobená

kúpna zmluva z r. 2014. Kúpna cena v zmluve nezodpovedá hodnote nehnuteľnosti, je symbolická a
túto ani nevyplatili. Vyplatenie kúpnej ceny im žalobcovia občas pripomenuli, keď sa stretli pri sviatkoch.
Predtým, keď predávali ten istý byt žalobcom, zaplatili im kúpnu cenu. Text v zmluve, že podpisom
predávajúcipotvrdzujeprevzatiekúpnejcenybolzahrnutý,pretožetochcelioni.Svojimspôsobomchceli
oklamať žalobcov, resp. vedeli, že kúpnu cenu nikdy neuhradia. Možno v budúcnosti by ju vyplatili, keby

si nasporili peniaze. Dnes to nemá význam vyplatiť, keďže žalobcovia už odstúpili od zmluvy. Sám nemá
hotovosť, aby kúpnu cenu vedel zaplatiť. Z kúpnej ceny 5 000 Eur nevyplatili ani cent. V spornom byte
býva v súčasnej dobe on, tiež užíva garáž, má od nej kľúče, všetky poplatky s užívaním sám platí, lebo
žalovaná v 2. rade nie je ochotná na to prispievať. Predmetné nehnuteľnosti užíva, lebo doposiaľ je ich
vlastníkom, má o tom LV a čaká na rozhodnutie súdu. V r. 2014 mal príjem 1 400 Eur.

10. Žalovaná v 2. rade uviedla, že peniaze na vyplatenie kúpnej ceny z predaja bytu mali, pretože
v r. 2011 ako živnostníčka mala odložených 9 000 Eur od bývalého manžela a tieto peniaze stále
boli k dispozícii. Kúpnu cenu riadne vyplatili pri podpise a overovaní podpisu na notárskom úrade.
Žalobcovia sú jej rodičia a s jej bývalým manželom, t. j. žalovaným v 1. rade, vychádzali výborne, s

ňou boli stále v konflikte, čo je uvedené aj v znaleckom posudku v súvislosti s riešením rodičovských
práv k ich spoločnej dcére. Predmetný byt predávali v r. 2005 rodičom nie kvôli výživnému v súvislosti s
vyživovacou povinnosťou žalovaného v 1. rade, ale preto, že jeho bývalá manželka sa im vyhrážala, že
ak zmešká výživné čo len o 1 deň, bude im exekuovaný majetok, pričom jej manžel bol exekútor. Mali
z toho obavu, a preto tento byt previedli na rodičov za kúpnu cenu, ktorá je v zmluve uvedená a túto im

aj rodičia vyplatili. V r. 2014, keď sa uzatvárala táto kúpna zmluva, týkala sa spätnej kúpy bytu, peniaze
mali z predaja rodinného domu v Kapušanoch, ktorý v tej dobe odpredali za 90 000 Eur a vtedy ešte
otcovi vyplatila aj 1 000 Eur za to, že sa staral o záhradu. Dôkazom toho, že jej otec má ku nej zlý vzťah
vyplýva z toho, že svoj byt obaja rodičia previedli na jej sestru, aby ju pripravili o dedičstvo. Jej bývalý
manžel a otec si rozumejú, obaja sú alkoholici a ženy sú v ich rebríčku na konci. Matka je frustrovaná

z otca, ktorý sa správa diktátorsky a to je aj dôvod, prečo neprišla na súdne pojednávania. Pokiaľ ide o
kúpnu zmluvu z r. 2014, pri prevode ešte kataster vyzýval na opravu žalobcov a ak by nevyplatili kúpnu
cenu, už vtedy žalobcovia mohli všetko pri tejto oprave stopnúť. Rodičia ju za celú dobu nevyzývali
na zaplatenie kúpnej ceny, ale až potom, keď bývalému manželovi nevyhovela v jeho požiadavkách v
súvislosti s vyporiadaním BSM, čo riešili 5.2.2017. Následne hneď na druhý deň žalobcovia podali túto

žalobu. V byte našla e-mailové správy, ktoré zasielal jej bývalému manželovi jeho právny zástupca, ktoré
si vymenili medzi sebou niekoľko, pričom zistila, že 1.6.2016 z účtu jej manžela odišla suma 99,50 Eur a
následneo5minútvtenistýdeňbolapodanátátožaloba.Tátožalobajepretošpekulatívnaapodozrieva
svojhobývaléhomanžela,žeonnamiestojejotcapodávaloznámenieoodstúpenieodzmluvy,keďžeani
e-mail s textom Odstúpenie od zmluvy jej nedošiel, ale bol zaslaný na adresu žalovaného v 1. rade. Tieto

e-maily si vytlačila z počítača, ktorý bol v byte, počítač bol otvorený. V byte bola viackrát, bola nútená
rozvŕtať zámok, aby sa do bytu dostala, keď potrebovala si pre seba vziať dôležité veci. Tieto e-maily
si vytlačila v júni 2017. Pokiaľ ide o výplatu kúpnej ceny, táto bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy
tým spôsobom, že vybrala peniaze z kabelky, položila ich na stôl, hotovosť mala v plnej výške, stalo sato na notárskom úrade JUDr. Čuchtu. Hotovosť mala, pretože mala odložené peniaze z podnikania. V
tej dobe vlastnila so žalovaným v 1. rade rodinný dom, 2 autá, na účte mala 6 000 Eur, mali stavebné
sporenie. Mala zo svojho podnikania odložené peniaze priamo v byte. Do r. 2014 sa jej manžel, t. j.

žalovaný v 1. rade, súdil o výživné, pričom sa sledovali jeho účty, keďže prebiehalo súdne konanie o
výživné k jeho deťom. V r. 2015 začiatkom októbra odovzdali spolu s manželom jej otcovi sumu 1 000
Eur za obhospodarovanie záhrady v T., tieto peniaze prijal. Následne predali rodinný dom v T., čo veľmi
naštrbilo jej vzťahy s otcom, lebo tam mal záhradu, veľmi sa hneval. K zmiereniu došlo na krátku dobu
po tom, čo zomrela jej mladšia sestra a nechala 2 malé deti a staršia sestra si robila na nich nárok,

podala žalobu na súd s tým, že ich otec sa o deti nestará. Švagor ju žiadal, aby išla svedčiť a po jej
výpovedi sa rodičia na ňu veľmi nahnevali, bolo to koncom júna 2016 a vtedy aj jej dcéra ju žiadala, aby
odišli od žalovaného v 1. rade, 2 roky sa už liečila u psychológa a aj ju správanie žalovaného v 1. rade
položilo, preto sa rozhodla s dcérou odísť z bytu.

11. Z predloženej kúpnej zmluvy podpísanej 1.4.2005 súd zistil, že predávajúcimi boli žalovaní v 1. a 2.

rade a kupujúcimi žalobcovi a v 1. a 2. rade, pričom predmetom predaja bol ten istý byt ako v zmluve zo
16.9.2014, t. j. byt č. 61 na 11. poschodí, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu v podiele XX/XXXX, spoluvlastnícky podiel na parc. č. T.-Q. XXXX/XXX v podiele XX/XXXX, za
kúpnu cenu 100 000 Sk. Návrh na vklad vlastníckeho práva podávali žalovaní v 1. a 2. rade v tomto
konaní dňa 29.4.2005. Dňa 26.11.2003 žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili ako darcovia darovaciu zmluvu

so žalobcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, na základe ktorej darcovia previedli na žalobcov garáž
stojacej na pozemku parc. č. T.-Q. XXXX/XXX o výmere 22 m2 so súpis. č. XXXXX s tým, že cena
tejto nehnuteľnosti je uvedená v darovacej zmluve pod bodom IV. 55 500 Sk. Zároveň žalovaní dňa
28.11.2003 doručili návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy z 26.11.2003.

12. Žalobcovia predložili vyjadrenie notárskeho úradu I.. E. Č. zo 14.2.2018, ktoré bolo vydané na
ich žiadosť, či eviduje notársky úrad, že dňa 17.9.2014 boli pri osvedčovaní pravosti podpisu osoby
uvedené v žiadosti, na čo bolo odpovedané, že z dôvodu zachovávania mlčanlivosti takéto informácie
úrad neposkytuje a na ďalší dotaz, či pred pracovníčkami notárskeho úradu bola vyplácaná kúpna cena
bolo oznámené, že pred zamestnancami notárskeho úradu sa nevyplácajú kúpne ceny, resp. iné plnenia

pri osvedčovaní podpisov.

13. Žalovaná v 2. rade v reakcii na tento dôkaz poukazovala na to, že je bezpredmetný, je len vo
všeobecnej rovine, neobsahuje informácie a zodpovedanie na otázky, ktoré boli uložené.

14. Na ústnom pojednávaní 28.2.2018 žalovaný v 1. rade potvrdil, že vyhotovoval obe zmluvy, ale s
vedomím žalovanej v 2. rade, ktorá mu pritom pomáhala. K tomuto konaniu ho viedlo to, že prebiehalo
konanie o výživné na jeho dcéru. Žalovaná v 2. rade chcela znížiť hodnotu majetku, aby neplatil vyššie
výživné. Išlo teda o špekulatívnu vec a s tým boli uzrozumení aj rodičia žalovanej v 2. rade, keď túto
zmluvu podpisovali. Z bytu sa nikdy nevysťahovali, vždy tam bývali, ani nemali úmysel sa sťahovať.

Potom, keď sa skončila jeho vyživovacia povinnosť, robili spätný prevod, ale bez vyplatenia peňazí. Obe
zmluvy sú textovo zhodné, lebo kópiu mal v počítači.
15. Žalovaná v 2. rade v reakcii na toto tvrdenie uviedla, že mala vedomosť, že sa chystá takáto
zmluva, ale ju nepripravovala, nemala na tom ani záujem. Žalovaný v 1. rade sa súdil so svojou bývalou
manželkou,ktorábolasudkyňaachcelmaťtakýdôkaz,abymalsvojusilu.Onmalajprístupkprávnikom.

Pri 1. kúpnej zmluve rodičia vyplatili kúpnu cenu, pri 2. zmluve oni vyplatili kúpnu cenu rodičom. Vymyká
sa logike, prečo by kúpnu cenu nezaplatili, keď im oni zaplatili za byt pri 1. kúpnej zmluve. Pri 2. kúpnej
zmluve bola už súčasťou prevodu aj garáž, preto je cena vyššia.

16. Zo spisu OS Prešov sp. zn. XXP/XX/XXXX vyplýva, že dňa 30.6.2016 začalo rozvodové konanie

na návrh navrhovateľky K. Y., t. j. žalovanej v 2. rade proti odporcovi W.. D. Y., t. j. žalovanému v 1.
rade. Súd manželstvo rozviedol 19.10.2016, právoplatne 29.11.2016. Žalovaná v 2. rade podala návrh
na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva dňa 8.3.2017 vedený na OS Prešov pod sp. zn. XXPc/
XX/XXXX, kde do masy BSM zahrnula aj byt č. 61 so spoluvlastníckym podielom pozemku parc. č.
T.-Q. XXXX/XXX a garáž súpis. č. XXXXX, postavená na parc. č. T.-Q. XXXX/XXX o výmere 22 m2.

Žalovaný v 1. rade dňa 25.5.2017 podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na okresnom úrade
podal návrh na prerušenie konania doručený 25.5.2017 z dôvodu, že na Okresnom úrade Prešov,
katastrálnom odbore pod č. X.-XXXX/XXXX prebieha konanie v súvislosti s odstúpením od kúpnej
zmluvy predávajúcimi, ku ktorému došlo 6.2.2017 a vlastníkmi bytu a garáže s pozemkami by mali byťpôvodní predávajúci, t. j. žalobcovi a v 1. a 2. rade. Žalovaná v 2. rade v reakcii na návrh na prerušenie
konania podaním z 13.3.2017 namietala platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy bývalými vlastníkmi, lebo
tento úkon považuje za neplatný z dôvodu, že kúpna cena bola riadne kupujúcim vyplatená, čo vyplýva

aj z čl. II. kúpnej zmluvy.

17. Súd konštatuje, že obe kúpne zmluvy zo 16.9.2014 a 1.4.2015 o prevode rovnakých nehnuteľností,
a to bytu č. 61 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/XXX sú obsahovo totožné, okrem
výškykúpnejcenyaobsahujútotožnúčasťuvedenúvčl.II.obochzmlúv:„Celúdohodnutúsumuzaplatia

kupujúci v hotovosti do rúk predávajúcich pri podpise tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci svojím podpisom
na tejto kúpnej zmluve potvrdzujú prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti.“

18. Na LV č. XXXXX kat. úz. Prešov je zapísaná parc. č. T.-Q. XXXX/XXX o výmere 538 m2 - zastavané
plochy a nádvoria na vlastníkov W.. D. Y. S. K. Y. v podiele XX/XXXX s titulom nadobudnutia - kúpna
zmluva E. XXXX/XXXX s poznámkou G. XXX/XXXX, poznamenáva sa návrh na začatie konania o

vyporiadanie BSM manželov vedený na OS Prešov sp. zn. XXPQ.. Na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov
je zapísaný bytový dom súpis. č. XXXX na 11. poschodí, č. bytu 61, na vlastníkov W.. D. Y., K. Y.,
spoluvlastnícky podiel 1/1, titul nadobudnutia - kúpna zmluva E. XXXX/XXXX, na LV č. XXXX, kat. úz.
G. je zapísaná parc. č. XXXX/XXX o výmere 22 m2 - zastavaná plocha a garáž súpis. č. XXXXX na
vlastníkov W.. D. Y. S. K. Y. v podiele 1/1, titul nadobudnutia kúpna zmluva E. XXXX/XXXX.

19. Z rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, katastrálneho odboru zo 7.10.2014 č. vkladu E. XXXX/
XXXX vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva na byt č. 61, pozemok parc.
č. T.-Q. XXXX/XXX so stavbou súpis. č. XXXXX a pozemok parc. č. T.-Q. XXXX/XXX v spoluvlastníckom
podiele XX/XXXX v prospech W.. D. Y. S. K. Y. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s I. Ž. S. Y. Ž.

vklad vlastníckeho práva bol povolený 7.10.2014. Návrh na vklad podávali žalobcovia v 1. a 2. rade po
podpise kúpnej zmluvy.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného

právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.27. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

29. Podľa § 591 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci
povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť,
ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je
kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.

30. Podľa § 610 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj
iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu
založeného kúpnou zmluvou. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky
najneskôruplynutímjednéhorokaoduzavretiakúpnejzmluvy,akichpredávajúcivtejtolehoteneuplatnil.

31. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností bytu, garáže a pozemkov, ktoré boli
prevedené kúpnou zmluvou na žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 16.9.2014 a prevod tohto vlastníckeho
práva bol na katastri nehnuteľností vyznačený 7.10.2014 vo vkladovom konaní E. XXXX/XXXX, a to z
dôvodu, že odstúpili od tejto zmluvy, lebo žalovaní v 1. a 2. rade im nezaplatili kúpnu cenu. K odstúpeniu
došlo na základe písomného oznámenia žalobcov zo dňa 6.2.2017.

32. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zrušiť
zmluvu.Odstúpenieodzmluvyjesubjektívnymprávomúčastníkazmluvy,pričommusíexistovaťniektorý
z právnych dôvodov uvedených v § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo odstúpiť od zmluvy
sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. V prípade scudzovacích zmlúv vecno-právne

účinky zmluvy zaniknú odstúpením ex nunc, lebo nadobúdateľ zostáva až do momentu odstúpenia
riadnym vlastníkom veci. Dôvod, pre ktorý žalobcovia odstúpili od zmluvy, je ich tvrdenie, že zo strany
žalovaných nebola zaplatená kúpna cena.

33. Žalovaný v 1. rade prisvedčil žalobcom, že kúpna cena nebola vyplatená, ani nebolo úmyslom ju

zaplatiť a so žalovanou v 2. rade nemali ani pripravené finančné prostriedky na výplatu kúpnej ceny.

34. Naopak žalovaná v 2. rade tvrdila, že kúpna cena bola riadne zaplatená, a to pri podpise kúpnej
zmluvy, o čom svedčí aj text kúpnej zmluvy zo 16.9.2014 v bode II., posledná veta, v zmysle ktorého
celú dohodnutú sumu zaplatia kupujúci v hotovosti do rúk predávajúcich pri podpise tejto kúpnej zmluvy.

Predávajúci svojim podpisom na tejto kúpnej zmluve potvrdzujú prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny v
hotovosti.Žalovanáv2.radepoukazovalanato,ženávrhnavkladvlastníckehoprávapopodpisekúpnej
zmluvy podali samotní žalobcovia a v prípade, že by nezaplatili kúpnu cenu, takto by nepostupovali.
Naviac k tvrdeniu a odstúpeniu od zmluvy došlo z ich strany až po uplynutí 2,5 roka, pričom po celú
dobu neurgovali a nežiadali zaplatiť kúpnu cenu žiadnym listom ani iným spôsobom. Ďalej poukazovala

na to, že v r. 2005 práve z iniciatívy žalovaného v 1. rade uzatvorili kúpnu zmluvu ako predávajúci so
žalobcami, na základe ktorej ten istý byt a pozemky previedli na žalobcov za kúpnu cenu 100 000 Sk,
a to zo špekulatívnych dôvodov, lebo žalovaný v 1. rade v tej dobe viedol konanie o výživné k svojim
deťom z predchádzajúceho manželstva a chcel znížiť majetok a tiež z obavy, že jeho bývalá manželka
sa mu vyhrážala, že ak nebude platiť riadne výživné, siahne na jeho majetok, pričom jej manžel bol

exekútor. Všetky zúčastnené strany poznali tento špekulatívny úmysel, keď uzatvárali kúpnu zmluvu
1.4.2005 a následne potom, keď skončili spory žalovaného v 1. rade, bola uzatvorená kúpna zmluva
16.9.2014, na základe ktorej žalobcovia prevádzali spätne byt, pozemky a garáž na nich za kúpnu cenu
5 000 Eur. Túto kúpnu cenu riadne vyplatila v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy na notárskom úrade
I.. Č. a tomu aj svedčí text kúpnej zmluvy, keď žalobcovia ako predávajúci svojim podpisom potvrdili

prevzatie dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti.

35. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade zotrvali na svojom tvrdení, že k výplate hotovosti ako
kúpnej ceny pri podpise nedošlo. Žalobcovia zdôvodňovali, že síce podpísali kúpnu zmluvu a potvrdiliprevzatie kúpnej ceny, avšak táto nebola vyplatená, mala byť vyplatená neskôr, preto prevod realizovali
a požiadali o vklad vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade naopak tvrdil, že nebolo ani úmyslom zaplatiť
kúpnu cenu z jeho strany a žalovanej v 2. rade, pretože nemali ani finančné prostriedky na platenie,

išlo o špekulatívnu vec pri týchto kúpnych zmluvách s cieľom znížiť hodnotu majetku, pretože sa viedlo
konanie o výživné na jeho dcéru s cieľom, aby neplatil vyššie výživné a všetky peniaze boli pod správou
žalovanej v 2. rade. S týmto boli všetci, ktorí podpisovali zmluvu, uzrozumení. Ďalej potvrdil, že z bytu
sa nikdy nevysťahovali, vždy tam bývali, ani nemali úmysel sa vysťahovať a až potom, keď skončila jeho
vyživovacia povinnosť, urobili spätný prevod, ale bez výplaty peňazí. Žalovaná v 2. rade na toto tvrdenie

poukázala na to, že síce mala vedomosť o tejto zmluve, ale ju nepripravovala, lebo nemala na tom ani
záujem, robil ju žalovaný v 1. rade v čase, keď sa súdil so svojou bývalou manželkou, aby mal dôkaz,
ktorý ma právnu silu. Pri 1. kúpnej zmluve im rodičia zaplatili peniaze a pri 2. kúpnej zmluve zaplatili oni,
vymyká sa logike, prečo by rodičom nezaplatili, keď im zaplatili za byt pri 1. kúpnej zmluve. Pri 2. kúpnej
zmluve bola vyššia cena z dôvodu, že prevodom bola aj garáž, ktorá predtým na základe darovacej
zmluvy bola prevedená na jej rodičov. Poukazovala na to, že pokiaľ žalobcovia opierajú nezaplatenie

kúpnej ceny len o svoje tvrdenia, pričom podali žalobu o určenie vlastníckeho práva, dôkazné bremeno
leží na nich, aby preukázali, že kúpna cena nebola uhradená. Nie je možné na žalovanú v 2. rade
preniesť dôkazné bremeno o neuhradení kúpnej ceny, resp. o jej zaplatení s prihliadnutím na to, že v
kúpnej zmluve žalobcovia potvrdili zaplatenie kúpnej ceny svojim podpisom. Žalovaná v 2. rade tvrdila,
že na vyplatenie kúpnej ceny mali so žalovaným v 1. rade hotovosť, pretože do r. 2011 bola živnostníčka,

mala odložených 9 000 Eur od bývalého manžela. Ďalej predali rodinný dom za 90 000 Eur a ich príjmy,
ako to vyplýva z konania sp. zn. XXP/XXX/XXXX, boli mesačne 1 800 Eur (žalovaná v 2. rade zarábala
600 Eur, žalovaný v 1. rade 1 200 až 1 400 Eur). Dôvodom, prečo rodičia podali voči nej túto žalobu, je
zlý vzťah k nej, ktorý vyplýva aj z toho, že svoj byt previedli na jej sestru, aby ju pripravili o dedičstvo. Po
celú dobu ju nevyzývali na zaplatenie kúpnej ceny, ale až v čase, keď riešila po rozvode vyporiadanie

BSM 5.2.2017, následne na druhý deň odstúpili od zmluvy. Žalovaný v 1. rade kooperuje so žalobcom v
1. rade, čo zistila aj z toho, že našla výpis z účtu v počítači, kde z účtu žalovaného v 1. rade odišla suma
99,50 Eur 1.6.2017 o 8:14:56 hod. a hneď následne v ten istý deň bola táto suma prijatá ako zaplatený
súdny poplatok na účet pošty. Z dokladu o potvrdení o úhrade súdneho poplatku vyplýva, že suma 99,50
Eur bola prijatá 1.6.2017 a o 8:21:45 hod. žalobcovia v uvedenom dni podali na súde žalobu. Žalovaný v

1. rade podľa žalovanej v 2. rade zo zištných dôvodov nenamieta odstúpenie od kúpnej zmluvy, uznáva
ho ako platné, čo je nelogické, keď sa vzdáva majetku, ktorý práve má byť predmetom vyporiadania
BSM a jemu samotnému hrozí strata bývania.

36. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že kúpne zmluvy o prevode tých istých

nehnuteľností z r. 2005 a z r. 2014 vzišli zo špekulatívnych dôvodov na strane žalovaných v 1. a 2.
rade, keď takýmto prevodom chceli dosiahnuť zníženie majetku, lebo v tej dobe v r. 2005 sa začali
konania o zvýšenie výživného na dcéru žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. rade mal záujem preukázať
nižší majetok a zároveň zo strany žalovanej v 2. rade táto pohnútka vznikla z dôvodu obavy o stratu
majetku, pretože bývalá manželka žalovaného v 1. rade sa im vyhrážala, že ak nebude žalovaný v

1. rade riadne platiť výživné, bude majetok exekuovaný, pričom jej manžel bol exekútor. Ide teda o
prípad zastretého právneho úkonu z dôvodu simulácie, ktorý znamená, že je tu vedomá nezhoda vôle
a jej prejavu. Táto nezhoda vôle a prejavu bola ako na strane žalovaných, tak na strane žalobcov,
pretože títo boli uzrozumení s touto situáciou a pristúpili k realizácii takýchto právnych úkonov. Predaj
bytu a pozemkov podľa kúpnej zmluvy z r. 2005 bol robený naoko, keď účastníci tejto kúpnej zmluvy

predstierali uzavretie kúpnej zmluvy z pohnútok ako sú uvedené vyššie a kúpna zmluva z r. 2014
mala byť spätným prevodom a vrátením majetku tých istých nehnuteľností, keď už skončili súdne spory
žalovaného v 1. rade. Simulovaný právny úkon urobený naoko je vadný pre nedostatok vážnosti podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu absolútne neplatný. Vôľa, ktorá nie je vážna
a nesleduje právne následky právneho úkonu, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto

ide o absolútne neplatný neexistentný právny úkon. Táto neplatnosť sa uplatňuje vo vzťahu k všetkým
účastníkom právneho úkonu, pretože vedeli o tom, že ide o simuláciu a v prípade nedostatku vážnosti
vôle nenastávajú následky právneho úkonu. Ak právny úkon trpí vadami vôle, nebol urobený vážne, trpí
vadou prejavu vôle, je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú
za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, lebo absolútna neplatnosť právneho úkonu

nastáva priamo zo zákona ex lege a pôsobí od začiatku ex tunc voči každému. Súd musí na túto
absolútnu neplatnosť prihliadať, musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.37. Súd poukazuje na to, že žalobcovia nevyvracali tvrdenia žalovanej v 2. rade, že tento prevod bol
robený špekulatívne a v tomto smere nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov. Žalovaný v 1. rade sám
potvrdil, že išlo o špekulatívny úkon, ktorý bol robený s vedomím všetkých strán právneho úkonu, aby

sa ním znížila hodnota majetku žalovaných, lebo podľa jeho tvrdenia tak chcela žalovaná v 2. rade, aby
pri určení výživného nedošlo k jeho zvýšeniu a keď skončili jeho spory, následne sa vykonával spätný
prevod v r. 2014. Tomu, že išlo o zastretý úkon, svedčí aj kúpna cena 100 000 Sk za predaj 3-izbového
bytu a pozemkov, pričom garáž s pozemkom žalovaní v 1. a 2. rade previedli na žalobcov darovacou
zmluvou. Zákon v § 589 Občianskeho zákonníka síce neobmedzuje v prípade predaja bytov dojednanie

aj príliš nízkej ceny, avšak je potrebné skúmať, či takéto dojednanie nebolo špekulatívne za účelom
obídenia daňových zákonov. Je však všeobecne známe, že trhové ceny v r. 2005 ohľadne predaja 3-
izbových bytov sa pohybovali v hladine od 1 000 000 Sk a vyššie.

38. Ani v kúpnej zmluve z r. 2005, ani zo zmluvy z r. 2014, ktoré sa týkali rovnakého predmetu kúpy
neboli vedľajšie dojednania týkajúce sa zrušenia kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny do

stanovenej doby. Súd zistil, že text týchto oboch zmlúv bol totožný aj s nesprávnou formuláciou v bode
II. posledná veta: „Celú dohodnutú cenu zaplatia kupujúci.“, čo svedčí tvrdeniam žalovanej v 2. rade,
že text oboch kúpnych zmlúv pripravil žalovaný v 1. rade a použil pri oboch zmluvách rovnaký text aj
s uvedenou chybou vyššie uvedenou.

39. V sporovom konaní zaťažuje stranu sporu bremeno tvrdenia, ktorého unesenie spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, ako aj dôkazmi preukázať
svoje tvrdenie má pre stranu sporu procesno-právnu sankciu v podobe prehry sporu. V sporom konaní
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pretože toto konanie sa riadi zásadou formálnej
pravdy. Žalobcovia aj žalovaní majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Pri dokazovaní

v sporom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dôkazné
bremenozaťažujetoho,ktomáprocesnúpovinnosťtvrdiť,aleajtoho,ktomáprocesnúpovinnosťpoprieť
tvrdenia protistrany.

40. Žalobcovia, pokiaľ ide o preukázanie, že nedošlo k výplate kúpnej ceny, poukázali na tzv. negatívnu

dôkaznúteóriu,t.j.pravidlo,ženeexistenciamajúcatrvajúcicharakterniečohosazásadnenepreukazuje
a nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázali reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V tomto
smere súd poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade preukazovala vyplatenie kúpnej ceny práve s
poukazomnatextkúpnejzmluvyvbodeII.,ktorýriešivýslovnespôsobúhradykúpnejcenytak,žeprijatie
kúpnej ceny v hotovosti do rúk predávajúceho je potvrdené podpisom predávajúcich na kúpnej zmluve,

čím potvrdia zmluvné strany prevzatie celej dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti. K takémuto postupu
zo strany predávajúcich aj kupujúcich došlo, preto pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpna cena im nebola
vyplatená, nemožno argumentovať tzv. negatívnou dôkaznou teóriou o neexistencii dôkazu vyplatenia
kúpnej ceny vzhľadom na to, že žalovaná v 2. rade hodnoverným spôsobom preukázala spôsob, akým
došlo k výplate kúpnej ceny uvedený v kúpnej zmluve, s poukazom na okolnosti, za akých došlo a

kde došlo k vyplateniu kúpnej ceny, jej tvrdenia sú logické, zodpovedajú textu zmluvných dojednaní v
kúpnej zmluve, preto skutkové tvrdenia žalobcov nie sú nesporné, boli účinne popreté v zmysle § 151
ods. 2 CSP, pričom žalobcovia tvrdenie žalovanej v 2. rade o nezaplatení kúpnej ceny preukazovali
vyjadrením notára I.. E. Č., ktoré však súd nepovažuje za hodnoverný dôkaz o nezaplatení kúpnej ceny
16.9.2014, lebo neobsahuje konkrétne informácie vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcov, ale len

vo všeobecnej rovine sa v ňom uvádza, že pred zamestnancami notárskeho úradu sa nevyplácajú kúpne
ceny, avšak v praxi bežne dochádza pri podpise kúpnej zmluvy hneď k výplate kúpnej ceny, tak ako aj
v tomto prípade to bolo v článku II. kúpnej zmluvy dojednané.

41. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že kúpna cena nebola vyplatená, lebo

ako vyplynulo z dokazovania, práve ním bol naformulovaný text kúpnej zmluvy zo 16.9.2014, ako aj
text predchádzajúcej kúpnej zmluvy z 1.4.2005, v ktorej v opačnom postavení, t. j. žalovaní v 1. a 2.
rade odpredávali tie isté nehnuteľnosti žalobcom a účel zmluvy bol špekulatívny - fingovaný s úmyslom
zmenšiť majetok žalovaných v 1. a 2. rade o tieto nehnuteľnosti pre prebiehajúci spor o zvýšenie
výživného na dcéru žalovaného v 1. rade a po ukončení týchto súdnych sporov žalobcovia spätne

previedli rovnaké nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou zo 16.9.2014 a všetci
účastníci tohto právneho úkonu poznali jeho účel, ktorý bol sledovaný. Tomu aj svedčí v zmluve uvedená
výška kúpnej ceny 5 000 Eur, keď trhová cena bytu v tom období bola cca 60 000 Eur plus cena garáže.
Naviac tvrdenia žalovanej v 2. rade o tom, že vyplatila žalobcom kúpnu cenu po podpise kúpnej ceny ao tom, že so žalovaným v 1. rade v tej dobe mali peniaze z predaja rodinného domu za 90 000 Eur, ako
aj z jej podnikania a vlastné peniaze z vyporiadania BSM z jej predchádzajúceho manželstva vo výške
9 000 Eur žalobcovia ani žalovaný v 1. rade nepopierali, preto platí ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, že

nepopreté skutkové tvrdenia protistrany sa považujú sa nesporné, čím žalovaná v 2. rade preukázala,
že mala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny 5 000 Eur a popísala, akým spôsobom ich
odovzdala žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy.
42. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by vyzývali žalovaných v 1. a 2. rade
na vyplatenie kúpnej ceny počas 2,5 roka od podpisu kúpnej zmluvy, ani dôkaz o doručení odstúpenia

od zmluvy zasielaný žalovaným.

43. Žalovaná v 2. rade preukázala, že žalovaný v 1. rade spolupracoval so žalobcami, zaplatil za nich aj
súdny poplatok za túto žalobu, čo bolo preukázané z výpisu jeho účtu a odstúpenie od zmluvy jej bolo
zasielané z počítača žalovaného v 1. rade. Ani tieto skutkové tvrdenia žalobcovia nepopreli, a preto v
zmysle § 151 ods. 1 CSP sa považujú za nesporné.

44. Žalobcovia v 1. a 2. rade náležitým spôsobom neobjasnili, prečo až po uplynutí 2,5 roka od podpisu
kúpnej zmluvy od nej odstúpili pre nezaplatenie kúpnej ceny, keď sami podali návrh na zápis prevodu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 16.9.2014 a ani v čase, keď následne boli Katastrálnym
úradom Prešov vyzvaní na opravu údajov na kúpnej zmluve, neodstúpili od nej z dôvodu tvrdenej

skutočnosti - nevyplatenia kúpnej ceny.

45. Všetci účastníci kúpnej zmluvy simulovali právny úkon predaja nehnuteľnosti jednak pri kúpnej
zmluve 1.4.2005, jednak pri druhej kúpnej zmluve - spätného predaja bytu s príslušenstvom 16.9.2014,
teda rovnakých nehnuteľností, lebo v skutočnosti chceli vyvolať len zdanie, že žalovaní v 1. a 2. rade

nevlastnia tento majetok pre účely dokazovania v súdnom spore týkajúcom sa úpravy výživného k dcére
žalovanéhov1.radezačatomvr.2005,akoajzobavy,abynebolanatentomajetoknariadeniaexekúcia,
nemali úmysel byt odovzdať, odsťahovať sa z neho. Ide preto o absolútne neplatný právny podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti, ale aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi, keď jeho účelom bolo dosiahnuť znevýhodnenie či poškodenie oprávnenej

osoby pri rozhodovaní o výživnom pri zisťovaní majetkových pomerov na strane žalovaného v 1. rade.
Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi nastáva bez ohľadu na to, kto tento rozpor
zavinil a či druhá strana bola pri vzniku právneho úkonu v dobrej viere.

46. Všetky vyššie uvedené dôkazy hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti procesných strán viedli

súd k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepreukázali právny dôvod
pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, lebo nemožno odstúpiť od absolútne
neplatnej zmluvy, ktorou kúpna zmluva zo 16.9.2014 je, pretože už prevod nehnuteľnosti podľa kúpnej
zmluvy z 1.4.2005 bol simulovaný, žalobcovia sa nestali platnými vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu a
príslušných pozemkov, na ktorých stojí bytový dom s príslušenstvom vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.

rade, a preto ako nevlastníci nemohli znova tie isté nehnuteľnosti spätne odpredal žalovaným kúpnou
zmluvou zo 16.9.2014. Žalobcovia sa môžu domáhať len vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 457 Občianskeho zákonníka, čo však nie je predmetom tohto konania. Preto súd žalobu zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovia v 1. a 2. rade neboli v konaní

úspešní, nevzniká im preto nárok na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná žalovaná v 2. rade,
a preto súde jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o ich výške rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.