Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200661
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316200661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX F., Q.. U. XXX/
XXX, o zaplatenie 159,33 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žalovanej sumy vo výške 97,38 eura s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61,95 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne

zo sumy :
- 13,75 eura od 26. 1. 2013 do zaplatenia,
- 19,82 eura od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
- 15,58 eura od 26. 3. 2013 do zaplatenia,
- 12,80 eura od 26. 4. 2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 1. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 159,33 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a
zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 10. 12. 2012 uzavretá Zmluva č.
XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému

faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z
titulu neuhradených faktúr:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 1. 2013, na sumu 13,75 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 2. 2013, na sumu 24,81 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 3. 2013, na sumu 40,37 eura;

4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 4. 2013, na sumu 32,60 eura;
5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 1. 2014, na sumu 47,80 eura (zmluvná pokuta).3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnenýúrokzomeškaniajevsúlades§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená dňa 1. 8. 2016.

6. Pred začatím pojednávania, avšak už po prvom rozhodnutí súdu vo veci, žalobca vzal žalobu
čiastočne späť a to v časti 97,38 eura (poplatky za upomienky, poplatky za obmedzenie poskytovania
služieb a prerušenie poskytovania služieb a zmluvná pokuta) s príslušenstvom (úroky z omeškania),
preto súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP. Pre účely náhrady trov konania
sa jedná o zavinené zastavenie konania na strane žalobcu, keďže tento vzal žalobu v uvedenej časti

späť na základe vlastného rozhodnutia, nie ako reakciu na správanie žalovaného. Predmetom konania
tak zostalo zaplatenie sumy 61,95 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutých a neuhradených služieb.

7. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou č. XXXXXXXXXZXXX, dodatkom zo
dňa 10. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXDXXX, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto

vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a
to dňa 10. 12. 2012 a dodatok zo dňa 10. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXDXXX.

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Účastníci zmluvného vzťahu
si dohodli v Dodatku pod č. XXXXXXXXXDXXX mesačný program služieb „Program Naj 200“, s
dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 47,80 eura. Právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2. tohto odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka (po
čiastočnom späťvzatí žaloby) voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb výške 61,95

eura a úrokov z omeškania.

10. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej

obchodnej činnosti.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oba predpisy účinné k 10. 12. 2012.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 61,95 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod
číslom 1/ až 4/ uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia mimo účtovaných poplatkov za upomienky,
poplatkov za obmedzenie poskytovania služieb a prerušenie poskytovania služieb). Preto súd žalobe

vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy. Zároveň k priznanej istine priznal súd
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

15. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

16. Právo na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 1/ až 4/ uvedených v bode 2. tohto odôvodnenia)
vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr 1/ až 4/ vo výške 0,75 % p.a., potom úrok
z omeškania je 8,75 % p.a.

17. Na základe uvedeného súdu žalobe, s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie, vyhovel.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní menej úspešný ako žalovaný (úspešný bol v časti
61,95 eura s príslušenstvom a neúspešný v časti 97,38 eura s príslušenstvom). V sporových konaniach

sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci,
vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno

pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V danom prípade späťvzatie
konania bolo na uvážení žalobcu, nebolo reakciou na správanie žalovaného, preto trovy konania musí
znášať žalobca. Žalovaný bol teda v konaní úspešnejší, avšak nevznikli mu trovy konania, preto mu ich
náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.