Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316200661.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kanceláriasosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protižalovanému:F.X.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom Q.. U. XXX/XXX, F., o zaplatenie 159,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6. apríla 2017, č.k. 17C/25/2016-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 51, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,
2, 3 a ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 43 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. a), ods. 12 písm. a) a b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu, avšak z faktúr nie je zrejmé, na základe ktorej
zmluvy a dodatku boli účtované tieto služby, pretože dodatok nie je dodatkom k predloženej zmluve č.

105893502Z112, ale je dodatkom k zmluve č. 105893502D110, ktorá však súdu nebola predložená a
neuvádza sa ani v rámci skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Súd z predložených listinných dôkazov
nemal za preukázané, z ktorého zmluvného vzťahu boli fakturované a či vôbec nejaký zmluvný vzťah
pod č. 105893502D110 existuje, keďže chýba základná zmluva, rovnako súd nemal za preukázané,
akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil a kedy sa tak malo stať, aké dôsledky malo porušenie zmluvy
na ďalšie trvanie záväzkového vzťahu a ktorého záväzkového vzťahu, preto žaloba aj v tejto časti bola

nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či
žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo výške 47,80 eura - faktúra číslo 7400238196).
Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej
pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo
na zaplatenie sumy 47,80 eur a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy. Žalobca vo svojej žalobe
vôbec neuviedol skutkové tvrdenia ohľadne porušenia povinnosti a túto skutočnosť vôbec neuvádza.

Súd vyhodnocuje skutkový stav s predloženými listinnými dôkazmi, nie je to vyšetrujúci orgán, ktorý by
mal či mohol prispôsobovať listinné dôkazy k žalobnému petitu a domýšľať si skutkový stav. Vzhľadom
k uvedenému, keďže teda súd nemal za preukázanú a skutkovo zdôvodnenú sumu 159,33 eur, preto
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia podľa § 150 CSP. O nároku žalobcu
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne
úspešný, žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy

159,33 eur s príslušenstvom, ktorej výška vyplývala z predložených piatich faktúr. Predmetný nárok si
uplatnil titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k zmluve, pričom je zrejmé,
že žalovanému boli poskytované služby fakturované v súlade s cenníkom zverejneným na stránke
poskytovateľa služieb aj v jednotlivých faktúrach, čo vyplýva z rozpisu poskytovaných služieb v každej
faktúre. Žalobca má za to, že v každej faktúre je obsiahnutý dostatočný rozpis poskytovaných služieb,

a teda pokiaľ súd požadoval špecifikáciu, žalobca má za to, že požiadavka súdu je nehospodárna a
nelogická, keďže v rámci písomného podania by opätovne musel rozpísať údaje, ktoré boli už súdu
v zrozumiteľnej podobe predložené. Odvolateľ je presvedčený, že uplatnený nárok bol preukázaný
dostatočným spôsobom. Vytýkal tiež súdu, že ak skutkové tvrdenia sú sporné, keď súd ich nemá za
preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP.
Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie súdu nesprávne a vychádza z nesprávneho postupu súdu,

ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Súd, ako je zrejmé,
nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, zároveň však treba rešpektovať zákonné
ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Poukázal tu na
ustanovenie § 171 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží

stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania
a zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie
veci a predpokladaný termín pojednávania. Aj z § 181 ods. 2 CSP vyplýva, že po úkonoch podľa
odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré

dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, to neplatí, ak
tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. V danom konaní však súd nevyslovil svoj právny
názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor
na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Týmto odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej

skutočnosti súdom ako spornej a zároveň nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere.
Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na obdobný názor vyplývajúci aj z rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/1330/2014. V danom prípade s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP je
treba tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať
na nesporné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený

nárok, alebo rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Podstatou odvolateľových námietok je tvrdenie, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, keď podľa názoru žalobcu tento v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce jeho nárok, aj ich preukázal listinnými dôkazmi, pričom žalovaný sa k veci žiadnym
spôsobom nevyjadril a dôvodnosť uplatneného nároku nenamietal, napriek tomu súd považoval nárok
žalobcu za nejasný a nepreukázaný a žalobu zamietol bez nariadenia pojednávania bez toho, aby v čase

pred rozhodnutím vo veci navonok prezentoval jasne a zrozumiteľne formulované nedostatky, pre ktoré
hodnotil nárok ako nepreukázaný, čím neposkytol žalobcovi zákonný priestor na odstránenie prípadných
nejasností, ktoré súd videl v žalobe alebo doplnenie dôkazov.
7. V preskúmavanej veci je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávok zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 105893502Z112 zo dňa 10.12.2012, ktorej predmetom bolo

poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému v zmysle zákona o elektronických komunikáciách.
Touto zmluvou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby
špecifikované v Zmluve ( doloženej v prílohe žaloby) a vo Všeobecných podmienkach ( doložených v
prílohe žaloby), a žalovaný sa zaviazal za služby zaplatiť podľa Cenníka poskytovateľa ( doloženéhov prílohe žaloby). Žalovanému boli vystavené viaceré faktúry, ktoré zostali neuhradené a zaplatenia
ktorých sa žalobca domáha a síce fa. č. 7300232729 na sumu 13,75 eur, splatná dňa 25.01.2013, fa.č.
7301264965 na sumu 24,81 eur splatná dňa 25.02.2013, fa.č. 7302373532 na sumu 40,37 eur splatná

dňa 25.03.2013, fa.č. 7303525836 na sumu 32,60 eur splatná dňa 25.04.2013 a fa.č. 7400238196 na
sumu 47,80 eur splatná dňa 25.01.2014. Žalobca uvedené faktúry rovnako doložil k žalobe a spolu s
nimi aj podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo XXXXXXXXX, čo je aj telefónne číslo sim karty,
uvedené v zmluve. Z ich obsahu celkom zreteľne vyplýva, za čo boli účtované, či za mesačné poplatky,
hlasové služby, nehlasové služby a pod., alebo si nimi poskytovateľ služieb vyúčtoval zmluvnú pokutu,

ako je tomu v prípade poslednej faktúry. Z faktúr je tiež nepochybné fakturačné obdobie. Žalobca v
žalobe uviedol, že sa domáha zaplatenia týchto piatich faktúr a to spolu s úrokmi z omeškania, ktoré
špecifikoval v žalobe výškou aj obdobím. Ako prílohu k žalobe doložil aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb, očíslovaný 105893502D110, uzavretý v ten istý deň medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným.
8. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobu žalovanému s výzvou, aby sa k

nej v súdom určenej lehote vyjadril a aby v prípade, ak uplatnený nárok neuznáva, uviedol skutočnosti
na svoju obranu a predložil, alebo označil dôkazy s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude súd
predpokladať, že so žalobou súhlasí. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Následne súd vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a ani bremeno dôkazu, keď z prvých štyroch faktúr nie je zrejmé, z ktorého zmluvného vzťahu boli

fakturované služby, a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, žalobca v žalobe vôbec neuviedol skutkové tvrdenia
ohľadne porušenia povinnosti žalovaného a preto žaloba aj v tejto časti bola nepreskúmateľná. Súd tak
nemal žalovanú sumu 159,33 eur za preukázanú a skutkovo zdôvodnenú. Svoj postup súd zdôvodnil
ustanovením § 150 CSP, v zmysle ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu,pričomžalobca,ktorýjezastúpenývsporeadvokátom,

mal vedieť aké náležitosti musí obsahovať žaloba. Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.

9. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia ( 2).

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Podľa § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd musel dať odvolateľovi
za pravdu, že súd prvej inštancie v danom prípade nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Okresný súd správne v rozhodnutí konštatoval, že tu išlo o nároky zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže tu nepochybne ide o spor medzi dodávateľom a

spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak v takom prípade mal postupovať v zmysle
§ 290 a nasl. CSP. Súd v otázke posúdenia potreby nariadiť pojednávanie nesprávne vychádzal z
ustanovenia § 177 CSP, hoci bolo treba aplikovať osobitné ustanovenie § 297 CSP, podľa ktorého je
v zásade potrebné na prejednanie spotrebiteľského sporu nariadiť pojednávanie až na určité výnimky,kam ale uvedený prípad nespadá. Hoci hodnota sporu bez príslušenstva tu neprevyšuje 1000,- eur, v
prejednávanej veci nešlo o prípad výnimky zo zásady ústnosti v zmysle citovaného ustanovenia, pretože
by museli byť kumulatívne splnené aj ďalšie dve podmienky a síce jednoduché právne posúdenie a

nespornosť skutkových tvrdení. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že skutkové tvrdenia žalobcu treba
považovať za sporné, bol povinný prejednať spotrebiteľský spor na pojednávaní. Podľa citovaného
ustanovenia teda vôbec neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby bez nariadenia pojednávania z
dôvodov, ako to urobil súd prvej inštancie, t.j. z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia alebo
bremeno dôkazu. Súd mal vo veci nariadiť pojednávanie a v zmysle § 181 ods. 2 CSP určiť, ktoré

skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, a ktoré za nesporné a uviesť predbežné právne
posúdenieveci.Týmtopostupombyvytvorilžalobcovipriestornasplneniesibremenatvrdeniaadôkazu.

16. Odvolací súd okrem toho pripomína, že spornosť a nespornosť tvrdení sa určuje podľa toho, či
bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné,
pričom platí právna domnienka zakotvená v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak

ho protistrana nepoprela buď vôbec alebo neúčinne. V danom prípade sa však žalovaný k veci vôbec
nevyjadril, tvrdenia žalobcu preto bolo treba považovať za nesporné. Je nepochybné, že zamietajúci
rozsudok súdu prvej inštancie sa z uvedeného ddôvodu musel žalobcovi javiť ako prekvapivý.

17. Odvolací súd navyše musel konštatovať tiež to, že v danom prípade sa ani nemohol stotožniť

s názorom prvoinštančného súdu, že by žaloba trpela nedostatkom skutkových tvrdení. Žalobca
sa podľa obsahu žaloby v spojení s prílohami doloženými k žalobe, jednoznačne domáha úhrady
pohľadávok ( vo výške presne špecifikovaných a doložených faktúr ) vzniknutých zo zmluvného vzťahu
založeného Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. 105893502Z112 zo dňa 10.12.2012, ktorou
sa právny predchodca žalobcu dohodol so žalovaným na poskytovaní telekomunikačných služieb

formou mesačného programu služieb NAJ 200. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je povinný
domýšľať si skutkový stav a prispôsobovať listinné dôkazy žalobnému návrhu, s čím v zásade niet
dôvodu nesúhlasiť, avšak v uvedenom prípade potreba domýšľania skutkového stavu nevyvstala. Nie je
podložený záver okresného súdu, že by z faktúr nebolo zrejmé, na základe ktorej zmluvy a dodatku boli
účtované tieto služby (z dôvodu, že dodatok podľa vyhodnotenia súdu nie je dodatkom k predloženej

zmluve č. 105893502Z112). Odvolací súd pripomína, že na každej faktúre, ako aj k nej priloženom
podrobnom mesačnom výpise je uvedené telefónne číslo : XXXXXXXXX, ktoré sa uvádza aj v zmluve č.
105893502Z112 zo dňa 10.12.2012 ako telefónne číslo žalovaného, aktivované touto zmluvou a rovnako
sa uvádza aj v Dodatku k zmluve č. 105893502D110 zo dňa 10.12.2012. To, že predložený Dodatok
nie je označený rovnakým číslom ako zmluva samotná, nepostačuje bez ďalšieho na prijatie záveru,

že ide o dokument, ktorý sa nevzťahuje sa k tomuto zmluvnému vzťahu, zvlášť keď túto okolnosť nikto
nenamietal a existenciu iného zmluvného vzťahu medzi stranami ani nikto netvrdil. Ak však predložený
dodatok vzbudil u prvoinštančného súdu pochybnosti o tom, či ide o dodatok, patriaci k zmluve č.
105893502Z112, mal žalovaného vyzvať na odstránenie prípadnej nejasnosti v zmysle ust. § 150 ods.
2 CSP, ktoré slúži práve na podobné účely. Rovnako ak mal súd za to, že v žalobe absentujú skutkové

tvrdenia ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty, nič mu nebránilo aplikovať citované zákonné ustanovenie
a vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, ak považoval opis rozhodujúcich skutočností za
nedostatočný. Ak mal súd za to, že žaloba je „nepreskúmateľná“, mal odstraňovať jej nedostatky
postupom podľa § 129 CSP.

18. Súd prvej inštancie však postupoval nezákonným spôsobom, pokiaľ bez ďalšieho žalobu zamietol a
žalobcovi neumožnil odstrániť prípadné pochybnosti súdu, o ktorých sa žalobca ani nedozvedel a nemal
tak možnosť nejasnosti vysvetliť a svoj nárok adekvátne obhájiť. Odvolací súd pripomína, že prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov strán sporu a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do ich
procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný

význam na ochranu zákonnosti, nie sú podľa judikatúry Ústavného súdu SR v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.20. Vyššie opísaným procesným postupom súdu prvej inštancie tak bolo znemožnené žalobcovi
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).

21. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom bude postupovať v
zmysle § 181 ods. 2 CSP, oboznámi strany sporu so spornými a nespornými skutkovými tvrdeniami a

uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, dá stranám sporu priestor na prednesenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, vykoná dôkazy navrhnuté stranami sporu, tieto posúdi postupom
podľa § 191 CSP a následne vo veci opätovne rozhodne vrátane rozhodnutia o trovách celého konania,
teda aj trov odvolacieho konania. Svoje závery v novom rozhodnutí náležite a v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP odôvodní.

22. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).