Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213940
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114213940.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Y. P., miesto podnikania O. T. XXX,
IČO: 31 838 138, proti žalovaným: 1/ AGROSPOL 5.TM, s.r.o. so sídlom O. T., Hlavná 142, IČO: 34
118 381 a 2/ TerraInvestment, s.r.o., Hlavná 124, O. T., IČO: 47 157 658, obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou: Jánsky & Partners, s.r.o. so sídlom v Nitre, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o zdržanie sa
neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 13. júna 2018 č.k. 10C/92/2014-533 (ďalej len „napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v prvom rade, v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v prvom rade povinnosť zdržať sa
držania, užívania, požívania a disponovania s poľnohospodárskymi pozemkami nachádzajúcimi sa v
okrese Z. T., obec O. T., a to
pozemok reg: "E" , kat. úz. T., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 9447 m2 - orná pôda,

pozemok reg: "E", kat. úz. T., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 26410 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat úz. T., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 8174 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. T., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 18844 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. T., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 2316 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. T., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 16724 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. T., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 20843 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B.H. Z., LV XXXX , parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2- orná pôda,

pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX , parc. č. XXX o výmere 6556 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX , parc. č. XXX/X o výmere 3557 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 15889 m2- orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX/X o výmere 12258 m2-orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX/X o výmere 14654 m2-orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 10626 m2-orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 16772 m2-orná pôda,

pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX/X o výmere 12940 m2-orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 3129 m2-orná pôda,
pozemok reg: "E", kat. úz. O. B. Z., LV XXXX, parc. č. XXX o výmere 13752 m2-orná pôda.Žalobu vo vzťahu k žalovanému v druhom rade zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca (nesprávne súd prvej inštancie uviedol,

že žalovaný), je výlučným, resp. podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/2-ica v pomere k celku
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela registra "E" parc. č. XXX - orná pôda o výmere 9447 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere
26300 m2, LV č. XXXX parc. č. XXX - orná pôda o výmere 8174 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere
18800 m2, LV č. XXXX parc. č. XXX - orná pôda o výmere 16724 m2, LV č. XXXX parc. č. XXX - orná

pôda o výmere 20843 m2, LV č. XXXX parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX0 m2 a v katastrálnom
území O. nad Z. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6556 m2,
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 3557 m2, LV č. XXXX parc. č. XXX - orná pôda o výmere 15889
m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 12258 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 14654 m2,
parc. č. XXX - orná pôda o výmere 10626 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 12940 m2, parc. č.
XXX - orná pôda o výmere 3129 m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere 13752 m2 na základe nájomnej

zmluvy uzavretej s druhou podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností 25. 08. 2008.
1.1.1.Rozhodnutím Pozemkového úradu v B. z 03. 05. 1992 číslo: X/XX a z 8. 11. 1995 číslo: XX/XX bolo
podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách schválené urýchlené usporiadanie
vlastníckych a užívacích poľnohospodárskych pomerov k predmetným pozemkom a tieto pozemky boli
dané do dočasného užívania Poľnohospodárskemu družstvu v O. T..

1.1.2.Uvedené družstvo, ako prenajímateľ a žalovaný 1/ ako nájomca, uzavreli 02. 1. 1996 nájomnú
zmluvu,ktorejpredmetnombolaokreminéhopoľnohospodárskaaostatnápôdavužívaníprenajímateľa.
Z uvedenej zmluvy nevyplýva, že by jej prílohou mal byť súpis parciel, ktorý súdu predložili žalovaní,
čo žalobca namietal, v ktorom sa nachádza parcela č. XXX orná pôda o výmere 991512 m2, ktorá je s
predmetnými parcelami registra "E" nachádzajúcimi sa v katastrálnom území T., čo žalobca potvrdil v

konaní vednom na súde pod sp. zn. 10C/84/2016.
1.2.3.Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 18.12.1997 č.k. Z-2-33K XXX/96-75 bol na majetok
družstva (Poľnohospodárske družstvo O. T.) vyhlásený konkurz. Žalovaný v prvom rade a žalovaný v
druhom rade uzavreli dňa 01. 03. 2014 dohodu o užívaní týchto pozemkov od 01. 03. 2015 do 31. 12.
2014 a následne ďalšiu dohodu o užívaní do 01. 03. 2015 do 31. 12. 2015. Žalovaný v druhom rade

požiadal Poľnohospodársku platobnú agentúru o priame platby za tieto parcely za roky 2014 a 2015.
Správca konkurznej podstaty družstva Ing. Y. S. vyzval listami z 04. 11. 2016 žalovaných na zaplatenie
nájomného z predmetnej zmluvy. Rozhodnutím súdu z 18. 05. 2017 bol konkurz na družstvo zrušený po
splnení rozvrhového výťažku a družstvo bolo k 30. 11. 2017 vymazané z obchodného registra.
1.2.4. Žalobca sa v priebehu konania domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (v poradí prvého)

v znení, aby súd uložil žalovanému v prvom rade zdržať sa vstupu na predmetné pozemky (konanie
vedené pod sp. zn. 12C/175/2013), ktorý návrh bol právoplatne zamietnutý rozhodnutím Krajského súdu
v B. z 09. 09. 2013 č.k. 25Co/237/2013-96 s odôvodnením, že žalovaný v prvom rade pozemky obsial,
predpokladaný zber úrody bol v septembri 2013 a oprávnenie vlastníka na nakladanie s pozemkami
nemožno postaviť nad záujem užívateľa, pričom žalobca mal podľa záverov súdu písomne vyzvať

žalovaného v prvom rade na vrátenie a prevzatie pozemkov a žalovaný v prvom rade mal pozemky do 30
dní po zbere úrody žalobcovi vrátiť, inak sa mal žalobca obrátiť sa na súd so žalobou na ich vypratanie,
prípadne spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca vyzval žalovaného v prvom
rade na jeseň 2013 na vrátenie predmetných pozemkov. Žalovaný v prvom rade pozemky žalobcovi
nevydal, ale uzavrel 01. 03. 2014 dohodu so žalovaným v druhom rade a na jar 2014 tieto pozemky

opäť obsiali.
1.2.5.Na ďalší návrh žalobcu, súd neodkladným opatrením z 23. 05. 2014 č.k. 12C/86/2014-46 v spojení
s uznesením Krajského súdu v B. z 29. 09. 2014 č.k.7Co/526/2014-84, zakázal žalovanému v prvom
rade užívať a vstupovať na tieto pozemky do právoplatného skončenia tohto konania s odôvodením, že
žalobca postupoval v zmysle rozhodnutia súdu z 09. 09. 2013 a žalovaný v prvom rade mu pozemky

napriek výzve nevydal, užíva ich bez právneho titulu a neexistuje žiadna zmluva uzatvorená medzi nimi,
ktorá by ho na užívanie oprávňovala. Žalovanému v prvom rade bolo rozhodnutie doručené 18. 11. 2014
a právoplatnosť nadobudlo 20. 11. 2014. Žalovaný v prvom rade na pozemky nevstúpil, jeho právny
zástupca listom z 24. 11. 2015 požiadal žalobcu o umožnenie zozbierať úrodu, ktorej žiadosti žalobca
nevyhovel, úrodu sám zozbieral a žalovaným ju nevydal ani po výzve ich právneho zástupcu z 09. 01.

2015. V konaní pod sp. zn. 10C/387/2016 zakázal súd neodkladným opatrením z 02. 05. 2017 č.k.
10C/387/2016-167 vstupovať, užívať, požívať a disponovať s týmto pozemkami aj žalovanému v druhom
rade.1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 15 ods. 3, § 42i zákona číslo
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom

v čase vydania rozhodnutí (ďalej len zákon číslo 330/1991 Zb.), § 37 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, ods.
2, § 663 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky.
1.4. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov
označených v žalobe a ani to, že žalovaní v prvom a v druhom rade do nariadenia neodkladného

opatrenia v konaní sp. zn. 12C/86/2014, (doručené žalovanému v prvom rade dňa 18. 11. 2014), na
predmetných pozemkoch hospodárili, pretože ešte na jar 2014 časť týchto pozemkov obsiali kukuricou,
ktorej vydanie od žalobcu požadujú v konaní, ktoré sa vedie na súde pod sp. zn. 10C/84/2016. Žalovaní
sa v konaní bránili tvrdením, že do 30. 11. 2017, kedy zaniklo výmazom z obchodného registra
Poľnohospodárske družstvo O. T., boli oprávnení na týchto pozemkoch hospodáriť. Žalovaný v prvom
rade na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02. 01. 1996 uzavretej s družstvom a žalovaný v druhom

rade na základe dohôd uzavretých so žalovaným v prvom rade. Taktiež nebolo sporné a z rozhodnutí
Pozemkového úradu v B. z 3.5.1992 číslo: X/XX a z 8.11.1995 číslo: XX/XX aj preukázané, že predmetné
pozemky boli pridelené do užívania Poľnohospodárskemu družstvu O. T. na základe § 15 ods. 2 zákona
č. 330/1991 Zb..
1.4.1.Spornou zostala otázka, či Poľnohospodárske družstvo O. T. ako prenajímateľ, uzavrelo so

žalovaným v prvom rade, ako nájomcom, dňa 02. 01. 1996 platnú nájomnú zmluvu, pretože žalobca
v konaní namietal najskôr jej existenciu a potom predložený súpis parciel, o ktorom tvrdil, že nebol jej
súčasťou. Predmetná nájomná zmluva bola súdu prvej inštancie predložená v písomnej forme, bola
podpísaná oboma zmluvným stranami. V zmluve však nebola poľnohospodárska pôda a ostatá pôda v
užívaní prenajímateľa, ktorá mala byť jej predmetom bližšie označená a zo zmluvy nevyplývalo, že by

jej súčasťou mal byť predložený súpis parciel. Z tohto dôvodu nie je zmluva v tejto časti určitá a preto je
podľa § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Ani z výpovede svedka, ktorý bol správcom
konkurznej podstaty družstva nebolo preukázané, že by si z nej nájomca plnil svoje povinnosti a platil za
uvedené pozemky nájomné, Pretože nájomná zmluva nie je v uvedenej časti platná a nie sú platné ani
dohody, ktoré následne uzavrel žalovaný v prvom rade so žalovaným v druhom rade, ktorými prenechal

niektoré pozemky do užívania žalovanému v druhom rade.
1.4.2.V spore nebolo sporné a výpisom z obchodného registra aj preukázané, že na majetok družstva
bol uznesením z 18. 12. 1997 vyhlásený konkurz. Pretože zákonom č. 571/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.
01. 2008 bol § 15 zákona č. 330/1991 Zb. zrušený a do uvedeného zákona bol doplnený § 42i o tom, že
rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu urýchleného usporiadania vlastníckych

a užívacích pomerov stráca platnosť okrem iného dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o
začatíkonkurznéhokonanianamajetokpoľnohospodárskehopodnikuatoajvtedyaktakétorozhodnutie
bolo vydané pred 01. 01. 2008, stratili uvedené rozhodnutia Pozemkového úradu v B., o schválení
zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov, z ktorých odvodzovali svoje užívacie právo k sporným pozemkom žalovaní, k 01. 01. 2008

platnosť, pretože na majetok družstvo bol v tom čase vyhlásený konkurz. Keďže nájomná zmluva a ani
dohody nie sú v časti týkajúcej sa sporných pozemkov platné, pretože od 01. 01. 2008 sa užívateľské
pomery k týmto pozemkom vrátili do stavu pred vydaním rozhodnutí pozemkovým úradom, neboli
žalovaní ich oprávnenými užívateľmi ani pred 30. 11. 2017, ale ich oprávneným užívateľom bol žalobca,
ktorý bol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom týchto pozemkov. Žalovaní boli preto povinní vydať pozemky

žalobcovi už pred 30. 11 .2017, čo však neurobili, ani po jeho výzve uskutočnenej v súlade s vyjadrením
odvolacieho súdu v rozhodnutí z 09. 09. 2013, naopak na pozemkoch ďalej vo svoj vlastný prospech
hospodárili, čím bezdôvodne obmedzovali vlastnícke právo žalobcu, ktorý sám chcel na pozemkoch
vykonávať poľnohospodársku činnosť. Hoci žalovaní záverom už užívacie právo žalobcu nenamietali, k
uzavretiu dohody, ktorá by bola vykonateľným exekučným titulom neprišlo a preto súd žalobu považoval

za dôvodnú a uložil žalovanému v prvom rade nezasahovať do vlastníckych práv žalobcu k pozemkom
uvedeným vo výroku. V časti týkajúcej sa žalovaného v druhom rade žalobu pre absenciu žalobného
návrhu zamietol.
1.5.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon
číslo 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), a pretože obe strany sporu boli iba

čiastočne úspešní, súd im náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný v prvom rade, a to v časti výroku I.
(vyhovujúci výrok) a v časti výroku III. (náhrada trov konania). Dôvodil, že súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365ods.1písm.f/CSParozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní neboli oprávnenými užívateľmi

predmetných pozemkov. Poukázal na zmluvu o nájme, ktorá namietanú prílohu, obsahujúcu súpis
parciel, obsahovala. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zo zmluvy nevyplýva, že jej prílohou bol
súpis parciel, je neopodstatnený a v rozpore s tvrdeniami žalobcov. Predmetná nájomná zmluva z 02.
01. 1996 bola vyžiadaná z príslušného katastra nehnuteľností, na jej základe bol vykonaný zápis o
nájme žalovaného v prvom rade, ako aj žalovaného v druhom rade. Právny titul užívania nehnuteľností
žalovanými bol v predmetnom konaní preukázaný, minimálne v rovine oprávnenej držby žalovaných,

nakoľko obaja žalovaní boli so zreteľom na všetky okolnosti oprávnene dobromyseľní, že im právo
nájmu a následne aj odvodené užívacie právo patrí. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že
žalovaní bezdôvodne obmedzovali vlastnícke právo žalobcu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, či výzva žalovaného na jeseň 2013, na ktorú sa odkazuje, bola riadna a včasná, t.j.
kvalifikovaná, akých pozemkov sa týkala. S touto výzvou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

2.2. Žalovaný v prvom rade sa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 42i zákona číslo 330/1991 Zb. v
tom smere, že dňom 01. 01. 2008 stratili rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu
platnosť, pretože na majetok družstva bol v tom čase vyhlásený konkurz. V dôsledku tejto udalosti malo
prísť k navráteniu pozemky do stavu pred vydaním rozhodnutí pozemkových úradov, prečo žalovaní
neboli oprávnení predmetné pozemky naďalej užívať. Tento záver priamo odporuje aj ustanoveniu §

12 ods. 3 zákona číslo 504/2003 Z.z., podľa ktorého, ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí
skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu, čo neplatí pri postupe podľa §
12a, na ktoré žalovaný poukazoval opakovane, že žalobca mal postupovať práve spôsobom podľa tohto
ustanovenia § 12a. Súd prvej inštancie teda bez ďalšieho odôvodnenia, len konštatovaním, že účinok
novely sa vzťahuje aj na nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 1996.

2.3. Žalovaný v prvom rade ďalej dôvodí tým, že dôvod podania žaloby medzičasom odpadol, keď sa
žalovaní užívacieho práva v dôsledku dohody sporových strán viac nedomáhali, užívacie právo žalobcu
nerozporovali, k neoprávneným zásahom nedochádzalo, pričom nebolo dané ani nebezpečenstvo, že
by k takým zásahom prichádzalo v budúcnosti, nebol v čase vydania súdneho rozhodnutia splnený ani
predpoklad, pre ktorý by bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.

2.4. Z uvedených dôvodov považuje závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie
ako neodôvodnené, v priamom rozpore s obsahom spisu, často odporujúce hmotnému právu a jeho
požadovanej aplikácii na zistený skutkový stav. Vzhľadom na to, že k zásahom do vlastníckeho práva
žalobcu v čase rozhodnutia nedochádzalo, a vzťahom na obojstranne deklarovanú dohodu sporových
strán, k nim ani nemá dochádzať ani v budúcnosti, neboli splnené ani podmienky na vyhovenie žalobe z

tohtohľadiska.Žalobažalobcumalabyťpretozamietnutá. Rozhodnutietrpínedostatkomdôvodov,preto
je nepreskúmateľné, neobsahuje pre vec podstatné odôvodnenie, pričom zrejmá absencia relevantného
odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.
2.5. Navrhuje v napadnutej časti výroku I. a III. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a

žalovaným v prvom a v druhom rade priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v prvom rade opakovane poukázal na
neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi družstvom a žalovaným v prvom rade, ako aj následnej
zmluvy o prenechaní užívania medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade. K námietke

neuplatnenia postupu podľa § 12a zákona číslo 504/2003 Z.z. uviedol, že nebola splnená ani jedna
z podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia, pretože na predmetné pozemky nebola uzavretá žiadna
nájomná zmluva a zároveň sú všetky predmetné pozemky prístupné a je ich možné racionálne užívať.
Dôkazomtohojefakt,žeodprávoplatnostipredbežnýchopatrení,týkajúcichsatohtosporu,vykonávana
predmetných pozemkoch efektívnu poľnohospodársku produkciu. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaných,

týkajúcich sa platnosti výzvy na vrátenie pozemkov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo
dňa 29. 09. 2014 sp.zn. 7Co/526/2014, ktorý má za preukázané, že žalovaného v prvom rade platne
vyzval na vrátenie predmetných pozemkov.
3.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.4. Krajský súd v B., ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalovaného v prvom rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto
odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa §
383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v prvom rade
nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému v prvom rade zdržať sa užívania, požívania a disponovania s poľnohospodárskymi
pozemkami, nachádzajúcimi sa v okrese Z. T., v katastrálnom území T., O. nad Z., ktoré v podanej žalobe
presne špecifikoval uvedením parcelného čísla, registra katastra, výmery a druhu pôdy.

5.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, rozhodol napadnutým rozsudkom, tak, že žalobe
žalobcu vo vzťahu k žalovanému v prvom rade plnom rozsahu vyhovel a voči žalovanému v druhom
rade, pre absenciu žalobného návrhu, žalobu zamietol.
5.2. Žalovaný v prvom rade s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil, podal odvolanie, namietajúc
nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a nepreskúmateľnosť rozsudku.

5.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanému v druhom rade zamietol z dôvodu absencie
žalobného návrhu voči tomuto žalobcovi. Výrok napadnutého rozsudku odvolaním napadnutý nebol,
nakoľko žalobca voči nemu odvolanie nepodal a žalovaný v druhom rade právo na odvolanie nemá,
nakoľko bolo rozhodnuté v jeho prospech.

6.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným v prvom rade, súc viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania žalovaného v prvom rade, podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania
a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil
a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom,
s ktorým sa odvolací súd stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako rozhodnutie,
ktoré je vo výroku vecne správne. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom a odôvodnením súdu

prvej inštancie o zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu
urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov z dôvodu nadobudnutia účinnosti novely
zákona číslo 330/1991 Zb., konkrétne ustanovenia § 42i tohto zákona. V dôsledku novej právnej
úpravy toto rozhodnutie stratilo účinnosť a preto žalovaný v prvom rade a následne ani žalovaný v
druhom rade neboli oprávnení užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Nestotožnil sa so záverom

súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka
z dôvodu nešpecifikácie nehnuteľností, ktoré mali byť dané do užívania žalovanému v prvom rade
poľnohospodárskym družstvom.

8. Podľa § 42i zákona číslo 330/1991 Zb., v znení účinnom od 01. 01. 2008, rozhodnutie o schválení

zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného
konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa
osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku
vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania,

alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného
náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak takéto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.
Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

9. Odvolateľ, žalovaný v prvom rade, v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku, v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nevyporiadania sa s argumentáciou žalovaného v
prvom rade. Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancienezaťažil konanie vadou konania, namietanou žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
9.1. Žalovaný v prvom rade v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,

dôvodiac jeho nedostatočným odôvodnením, v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 365 ods.
1 písm. b/ CSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd
uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R
111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania.

Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia
ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych
záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015
a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval,
že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala
záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale

len tzv. inú vadu konania podľa § XXX ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v
uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS
364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § XXX ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016.
9.2.Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby

sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri U. proti G., rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za

následok „justičný omyl“ (G. proti G., rozsudok z roku 2003).“
9.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie možnosti
konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje odvolaciemu súdu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť.

9.4.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalovanou
namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods.
2 CSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku podrobne zaoberal tvrdeniami strán sporu, skutkovými okolnosťami,
vyhodnotením dôkazov tak po právnej, ako aj skutkovej stránke. Námietku žalovaného v prvom rade,

týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a následného porušenia práva na spravodlivý
proces, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

10. Následne odvolací súd podrobil prieskumnej činnosti konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj napadnutý rozsudok a odvolanie žalovaného v prvom rade.

10.1.V odvolacím súdom prejednávanej veci, žalovaní v prvom a v druhom rade odvodzujú svoje
užívacie právo (ktoré nespochybnili počas celého konania a ani v podanom odvolaní) z nájomnej zmluvy
uzavretej medzi Poľnohospodárskym družstvom O. T. a žalovaným v prvom rade dňa 02. 01. 1996.
Rozhodnutím Pozemkového úradu v B. zo dňa 03. 05. 1992 číslo: X/XX a z 08. 11. 1995 číslo: XX/
XX, bolo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách schválené urýchlené

usporiadanie vlastníckych a užívacích poľnohospodárskych pomerov k predmetným pozemkom a tieto
pozemky boli dané do dočasného užívania Poľnohospodárskemu družstvu v O. T.. Predmetné družstvo
tieto pozemky nájomnou zmluvou (02. 01. 1996) dalo do užívania žalovanému v prvom rade. Na
Poľnohospodárske družstvo O. T. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 12. 1997 č.k.
Z-2-33K XXX/96-75 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený rozhodnutím súdu zo dňa 18. 05.- 2017 po

splnení rozvrhového výťažku a družstvo bolo k 30. 11. 2017 vymazané z obchodného registra.
10.2. Z ustanovenia § 42i zákona číslo 330/1991 v znení účinnom od 01. 01. 2008 jednoznačne
vyplýva, že tak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnostiuznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, ako aj
následná nájomná zmluva ktorú družstvo uzavrelo so žalovaným v prvom rade dňa 02. 01. 1996, dňom
vyhlásenia konkurzu na družstvo (18. 12. 1997) stratili platnosť. Z uvedeného dôvodu preto družstvo

dňa 02. 01. 1996 mohlo síce so žalovaným v prvom rade uzavrieť platnú nájomnú zmluvu (ktorá podľa
odvolacieho súdu obsahovala aj špecifikáciu nehnuteľností), avšak táto stratila účinnosť dňom 01. 01.
2008, kedy predmetné ustanovenie zákona (§ 42i zákona číslo 330/1991 Zb.) nadobudlo účinnosť.
Týmtodňomžalovanývprvomradestratilprávodisponovať,nakladaťaužívaťpredmetnénehnuteľnosti.
Preto za situácie, ak dňa 01. 03. 2014 uzavrel žalovaný v prvom rade so žalovaným v druhom rade

dohodu o užívaní týchto pozemkov na obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 12. 2014 a následne do 31. 12.
2015, nemohla táto zmluva byť platne uzavretá. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný v prvom
rade v období po vyhlásení konkurzu nebol oprávnený na užívanie predmetných pozemkov, ktoré sú
vo vlastníctve žalobcu a následne ani žalovaný v druhom rade nebol oprávnený na užívanie týchto
pozemkov. Ak dané pozemky užívali tak žalovaný v prvom rade, ako aj žalovaný v druhom rade, užívali
ich bez právneho dôvodu. Keďže žalobca predmetnú žalobu v danom konaní podal súdu dňa 07. 05.

2014, t.j. v čase, kedy nehnuteľnosti neoprávnene užíval žalovaný v druhom rade, bola jeho žaloba
dôvodná a v konečnom dôsledku preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanému v
prvom rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do vlastníckeho práva žalobcu.
10.3. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej zmluvy
uzavretej medzi Poľnohospodárskym družstvom O. T. a žalovaným v prvom rade dňa 02. 01. 1996 z

dôvodu, že v zmluve nebola poľnohospodárska pôda a ostatná pôda v užívaní prenajímateľa, bližšie
označenáazozmluvynevyplývalo,žebyjejsúčasťoumalbyťpredloženýsúpisparciel,zktoréhodôvodu
vzhliadol dôvod neplatnosti tejto zmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka.
10.3.1. Odvolací súd, po preskúmaní spisového materiálu a tohto záveru súdu prvej inštancie dospel
k záveru o jeho neopodstatnenosti, nakoľko nemá toto tvrdenie oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo

spisového materiálu a zo zmluvy, ktorú predložil žalovaný v prvom rade však jednoznačne vyplýva, že
prílohou tejto zmluvy bola špecifikácia nehnuteľností, ktoré družstvo dalo do prenájmu žalovanému v
prvom rade. Žalovaný v prvom rade pri každom predložení tejto nájomnej zmluvy súdu prvej inštancie,
predložil aj prílohu, v ktorej predmetné nehnuteľnosti boli špecifikované. Navyše na základe tejto zmluvy
bol žalovaný v prvom rade riadne v evidencii nehnuteľností, vedenej katastrom nehnuteľností, zapísaný

ako nájomca. Z uvedených skutočností odvolací súd vyvodil záver o nesprávnosti názoru a záveru súdu
prvej inštancie o neurčitosti predmetnej nájomnej zmluvy.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dáva
do pozornosti ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie v danej veci správne

aplikoval.
11.1. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes),
takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv.
Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci, realizuje sa najmä prostredníctvom
vlastníckych žalôb. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú

hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu.
Oprávneným subjektom je predovšetkým vlastník veci, ale aj každý, kto o sebe tvrdí, že mu prislúcha
vecné právo k veci. Pasívnu legitimáciu má osoba, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva iného, ktorá o
sebe tvrdí, že je vlastníkom veci, o ktorú v spore ide, ktorá z iného dôvodu odmieta vydať vec. Základnou
podmienkou úspechu je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, bez tohto preukázania nie je žalobca

aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi. Zákaz neoprávneného
rušenia vlastníka veci prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie trvá, resp. pokračuje, alebo
tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.
Taktiež nie je vylúčené úspešné uplatnenie negatórnej žaloby i po jednotlivom čine, ktorý nezanechal
následky, pretože nemožno vylúčiť, že by žalobcovi nehrozilo opakovanie takého činu. Žalobou podľa §

126 Občianskeho zákonníka sa možno v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú
alebo ktorých opakovanie hrozí (R 65/1972).
11.2.Aplikujúcvdanejvecipredmetnéustanovenie§126Občianskehozákonníka,odvolacísúd,zhodne
so súdom prvej inštancie, dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby žalobcu. Žalobca sa negatórnou
žalobou podľa tohto ustanovenia domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré mu rušili tak

žalovaný v prvom rade, ako aj žalovaný v druhom rade tým, že užívali nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho
vlastníctve, bez jeho súhlasu, bez akéhokoľvek titulu a bez uzavretia platnej zmluvy so žalobcom (keďže
ich právo užívania v dôsledku novely zákona číslo 330/1991 Zb., podľa ustanovenia § 42i tohto zákona,
zaniklo). Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, je vecne aktívne legitimovanou stranou sporu a žalovaný vprvom rade a žalovaný v druhom rade, ako subjekty zasahujúce a rušiace toto právo žalobcu, sú vecne
pasívne legitimovanou stranou sporu.
11.3. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný v prvom, ani žalovaný

v druhom rade predmetné nehnuteľnosti, od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia zo dňa 23. 05. 2014 č.k. 12C/86/2014-46 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v B. zo dňa 29. 09. 2014 sp.zn. 7Co/526/2014, predmetné nehnuteľnosti neužívajú. Sám žalobca
v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v prvom rade potvrdil, že nehnuteľnosti užíva sám.
11.3.1. Žalovaný v prvom rade v podanom odvolaní namieta, že medzičasom dôvod žaloby odpadol,

keď sa žalovaní užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam nedomáhali, užívacie právo žalobcu
nerozporovali,kneoprávnenýmzásahomnedochádzalo,pričomnebolodanéaninebezpečenstvo,žeby
k takým zásahom prichádzalo v budúcnosti, preto nebol v čase vydania napadnutého rozsudku splnený
predpoklad, pre ktorý by bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.
11.3.2. Je pravdou, že žalovaní v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, predmetné nehnuteľnosti,
vo vlastníctve žalobcu, neužívali. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka však umožňuje vyhovieť

takejtožalobeajvprípade,akrušivýzásahužsícenetrvá,alenemožnovylúčiť,žebyžalobcovinehrozilo
opakovanie takéhoto rušivého zásahu zo strany žalovaných v prvom a v druhom rade. Dôvodom na
takýto záver je skutočnosť, že žalovaný v prvom rade v priebehu celého konania, opakovane aj v
podanom odvolaní tvrdil, že je oprávneným užívateľom predmetných pozemkov a oprávnene ich dal
do užívania žalovanému v druhom rade. Iba v podanom odvolaní v závere uviedol, že užívacie právo

žalobcu nerozporuje. Za situácie, že v priebehu celého konania tvrdil opak a rozporoval užívacie právo
žalobcu, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v druhom rade skončil s užívaním nehnuteľností
iba rešpektovaním nariadeného neodkladného opatrenia, ktorého účinnosť zanikne právoplatnosťou
tohto rozsudku, nesporne hrozí obava, že by žalovaný v prvom rade mohol v rušení užívacieho
práva žalobcu pokračovať. Žalovaný v prvom rade túto hrozbu žiadnym spôsobom nevyvrátil a iba

samotnétvrdenie,ževsúčasnejdobeužívacieprávožalobcunerozporuje,jenepostačujúcepreochranu
vlastníckeho a užívacieho práva vlastníka veci, t.j. žalobcu. S poukazom na tieto dôvody je uloženie
povinnosti žalovanému v prvom rade zdržať sa akýchkoľkovek zásahov do užívania pozemkov vo
vlastníctve žalobcu, v súlade s ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka a teda vecne správne.

12. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12.1. V podanom odvolaní žalobca namieta nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
nájomnej zmluvy uzavretej medzi družstvom a žalovaným v prvom rade. Touto námietkou sa odvolací
súd podrobne zaoberal v bode 10. Odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré dôvody iba poukazuje. Z

tam uvedených dôvodov námietku odvolateľa vyhodnotil ako opodstatnenú a dôvodnú. Správnosť tohto
tvrdenia žalovaného v prvom rade však na správnosť rozhodnutia vo veci samej nemala žiadny vplyv a
to z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku.
12.2. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta, že bol a je oprávneným užívateľom predmetných
nehnuteľností a to na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s poľnohospodárskym družstvom. Aj k tejto

námietke odvolací súd zaujal stanovisko a vyvrátil jeho tvrdenie aplikáciou ustanovenia § 42i zákona
číslo 330/1991 Zb. Námietka odvolateľa je preto účelová a nedôvodná.
12.3. Odvolateľ ďalej namieta, že žalobca mal postupovať podľa § 12a zákona číslo 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení neskorších predpisov. K tejto námietke odvolací súd
iba dodáva, že podľa tohto ustanovenia sa postupuje v prípade, ak je pozemok užívaný bez nájomnej

zmluvy a pozemok je neprípustný alebo ho nemožno racionálne užívať. V danej veci však podmienka
neprípustnosti nebola splnená, nakoľko sám žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného
uviedol, že predmetné pozemky sú prístupné, nakoľko ich od nariadenia neodkladného opatrenia, užíva
sám. Z uvedeného dôvodu túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako účelovú a neopodstatnenú.
12.4. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výzvou žalobcu na vydanie

nehnuteľnosti a to z hľadiska včasnosti a určitosti. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva,
že predmetom konania v danej veci nie je vydanie nehnuteľností, ale zdržanie sa rušivého zásahu
do užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, v ktorom spore nie je podstatná výzva na vydanie
nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu sa ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd formálnymi, vecnými a
včasnosťou podanej výzvy zaoberal nemusel.

12.5. K námietke nesprávnej aplikácie ustanovenia § 42i zákona číslo 330/1991 Zb. odvolací súd už vo
vyššie uvedených dôvodoch zaujal stanovisko, ktorého sa pridržiava a na ktoré poukazuje. Námietka
odvolateľa je preto neopodstatnená.12.6. K námietke odpadnutia dôvodu žaloby, sa odvolací súd taktiež v odôvodnení tohto rozsudku už
vyjadril, námietku považuje za účelovú a nedôvodnú.
12.7. K námietke odvolateľa, že závery súdu sú neodôvodnené, v priamom rozpore s obsahom spisu,

často odporujúce hmotnému právu a jeho požadovanej aplikácii na zistený skutkový stav iba dodáva, že
táto námietka je iba v rovine všeobecného konštatovania, bez akejkoľvek konkretizácie, na podľa neho,
nesprávny záver súdu. Z tohto dôvodu je námietka iba subjektívnym tvrdením žalovaného v prvom rade
bez akejkoľvek konkretizácie na daný skutkový stav.
12.8. Záverom namietal nepreskúmateľnosť celého rozsudku súdu prvej inštancie v dôsledku jeho

nedostatočného odôvodnenia, čím došlo k vade konania a porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
K tejto námietke odvolací súd zaujal stanovisko v bode 9 tohto odôvodnenia rozsudku. Námietku preto
vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného v prvom rade
ako nedôvodné a neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v prvom
rade v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).