Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/376/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314220164.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: KALDOREAL, s.r.o.,
Trnava,Pekárska160/14,IČO:46403086,zastúpenýadvokátkou:Mgr.MariannaPaulíková,Bratislava,
Karloveské rameno 8/A, IČO: 42 129 125, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, Q., O. M. XXXX/
XX, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta č. k. 8C 338/2014-191 zo dňa 6. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal 100%
náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 737, § 738, § 739, § 740 a § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že v zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami je
jednoznačne uvedené v bode 3.1. kúpna cena požadovaná objednávateľom za prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je 71 500 eur (slovom sedemdesiatjedentisícpäťsto eur). Aj bod 3.3. hovorí o
kúpnej cene pre O. V.. V tomto bode sa hovorí, že celková kúpna cena vrátane provízie, ktorá je 2000

eur je 73 500 eur. Je nepochybné, že podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.2.2014 mal žalovaný
obdržať 71 500 eur. Žalobca predložil žalovanému k podpisu kúpnu zmluvu (č.l. 39 až 46 spisu) datovanú
dňom 31.3.2014 kde bolo uvedené, že kúpna cena za predmet prevodu činí 14 700 eur. Kým v zmluve
o sprostredkovaní predaja bola uvedená suma 71 500 eur v predbežnej kúpnej zmluve bola suma 14
700 eur. Tým, že žalovaný zmluvu nepodpísal neporušil tým žiadnu povinnosť vzhľadom na rozpor
medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o sprostredkovaní a so samotnou kúpnou zmluvou. V samotnej

kúpnej zmluve zo dňa 31.3.2014, ktorá bola predložená žalovanému nie sú vyplnené body 2.2.1; 2.2.2;
2.2.4;. Vadou právneho úkonu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu je neurčitosť
právneho úkonu. Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný
alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou
výkladových pravidiel. Treba zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je však možné nahrádzať prejav, ktorý
nebolvyjadrenývsamotnomúkone.Nazákladetohomožnokonštatovaťabsolútnuneplatnosťprávneho

úkonu, ktorý bol predložený žalobcom žalovanému k podpisu.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zmluva o sprostredkovaní predaja nerešpektovala
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov k tomu je nutné uviesť, že ostatní spoluvlastníci taktiež
uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja, takže sa nemohla namietať relatívna neplatnosť právneho
úkonu.

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §-u 255 ods. 1§ 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku.3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej splnomocnenkyne.
Rozhodnutie napadol v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z dôkazu
zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti s výhradnou exkluzivitou zo dňa 11.02.2014 z ktorej
vyvodil záver, že žalovaný mal v úmysle predať svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/5 nehnuteľnosti

za kúpnu cenu 71.500 eur avšak súd neprihliadol aj na potvrdenie žalovaného zo dňa 10.01.2014,
ktoré bolo založené v súdnom spise avšak zasiela ho opätovne ako prílohu tohto odvolania, v ktorom
žalovaný jednoznačne prehlásil, že súhlasí s prevodom nehnuteľnosti ako celku za kúpnu cenu 73.500
eur, z toho sprostredkovateľská odmena 2.000 eur, zvyšná suma bude uhradená majiteľom rodinného
domu. Z tohto potvrdenia je nespochybniteľné, že obsahuje predmet predaja, cenu za ktorú sa má
predmet predaja predať ako aj odmenu sprostredkovateľa. Preto skutkové zistenie, na ktoré odkazuje

súd v bode 18. rozsudku, že je nepochybné, že podľa zmluvy o sprostredkovaní mal žalovaný obdržať
71.500 eur je nesprávne. Kúpna cena za nehnuteľnosť bola stanovená na sumu 71.500 eur bez
sprostredkovateľskej odmeny a na sumu 73.500 eur. Celková kúpna cena mala byť rozdelená medzi
jednotlivým podielovým spoluvlastníkom v pomere zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu tzn.
každému 1/5, každému prislúchala suma 14.300 eur bez sprostredkovateľskej odmeny. Takto stanovená

kúpna cena nebola medzi sporovými stranami sporná, ani zo strany žalovaného namietaná. Teda
pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa potvrdením žalovaného
zo dňa 10.01.2014 nezaoberal a teda nie je jasné ako ho použil ako podklad pre svoje rozhodnutie.
Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu, že žalobca bol z titulu uzatvorenej zmluvy o
sprostredkovaní oprávnený aj k podpisu riadnej kúpnej zmluvy. Ak by bol žalobca oprávnený k podpisu

zmluvy nevyzýval by žalovaného k jej podpisu. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym názorom, ktorý
posúdil zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti ako zmluvu o obstaraní predaja veci. Sporové
strany uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 a § 777 Občianskeho zákonníka, teda ani
žalobca nebol oprávnený k podpisu riadnej kúpnej zmluvy. Na takéto konanie by musel mať žalobca
vystavenú od žalovaného písomnú plnú moc alebo by ustanovenie týkajúce sa tohto úkonu muselo byť

výslovne uvedené v zmluve o sprostredkovaní. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
SR č. 9/2000 tento konštatoval, že zo zmluvy podľa § 774 OZ je sprostredkovateľ zaviazaný iba k
vyhľadávaniu zmluvného partnera pre záujemcu a nie k uzavretiu zmluvy s treťou osobou. Pokiaľ má
zmluvu, ktorú sprostredkoval tiež uzatvoriť, jedná s treťou osobou menom záujemcu a to na základe
písomnejplnejmoci.Naprotitomunazákladezmluvyoobstaranípredajavecipodľa§737obstarávateľs

kupujúcim ktorého vyhľadal, uzatvára kúpnu zmluvu ako predávajúci vlastným menom na účet vlastníka
predávanej nehnuteľnosti. Súd neprihliadol tiež na skutočnosť, že návrhy kúpnych zmlúv, ktoré boli
žalovanému predložené neboli vyplnené celkom, resp. úplne z dôvodu že na spoluvlastníckom podiele
žalovaného viazli exekučné záložné práva. Dopyt na zistenie zostatkov jednotlivých exekúcií vykonal
žalobca, avšak jeden z exekútorov odmietol žalobcovi oznámiť a podať túto informáciu a žalobca sa

domnieva, že v tomto prípade bol žalovaný povinný poskytnúť účinnosť pri zisťovaní zostatku exekúcie
tak, aby bol naplnený účel sprostredkovateľskej zmluvy a to uzavretie sprostredkovávanej zmluvy tzn.
kúpnej zmluvy. Súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovanému boli predložené dva návrhy kúpnych
zmlúv, nie jedna ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení v bode 19. rozsudku.
Ako prvý bol žalovanému predložený návrh kúpnej zmluvy v spise označený ako kúpna zmluva č. 1 kde

ako predávajúci boli uvedení všetci spoluvlastníci, ako kupujúci manželia I., kde bol jasne stanovený
predmet ako aj spôsob zaplatenia kúpnej ceny a z dôvodu, že na predmetnom spoluvlastníckom podiele
žalovaného viazlo exekučné záložné právo bolo nutné, aby časť kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel
žalovanéhoboluhradenýpriamonaúčetexekútorov,abyposplateníceléhozáväzkuajspríslušenstvom
bol predmet prevodu prevoditeľný na tretiu osobu s príslušnými exekútormi a vydaná kvitancia teda

súhlas s výmazom exekučného záložného práva. Až následne bol žalovanému predložený návrh kúpnej
zmluvy, ktorou by žalovaný samostatne predal svoj spoluvlastnícky podiel kupujúcim v spise označený
ako kúpna zmluva č. 2 a vypracovaná tretia kúpna zmluva, ktorou by ostatní podieloví spoluvlastníci
predávali svoje spoluvlastnícke podiely kupujúcim manželom I. v spise označená ako kúpna zmluva č.
3. Obidve zmluvy sa mali podpisovať v rovnaký deň, aby bol dodržaný zákon teda § 140 OZ. Ostatní

spoluvlastníciboliochotnípodpísaťkúpnuzmluvukedykoľvek,čakalosanapodpisdruhejkúpnejzmluvy
zo strany žalovaného. Súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
zaoberal iba kúpnou zmluvou č. 1 a nie je jasné, či ju použil ako podklad pre svoje rozhodnutie vo veci
samej. Žalobca sa nestotožňuje ani s posúdením kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 ako neplatnej,naopak považuje obe kúpne zmluvy predložené žalovanému za jasné, určité, zrozumiteľné. Žalovaný
sa domnieva, že nie je možné posúdiť platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 z
dôvodu, že platnosť sa vždy posudzuje ku dňu jej uzatvorenia. Kúpne zmluvy však uzatvorené neboli.

Taktiež žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd sa nezaoberal ani dôvodom pre ktorý si žalobca
uplatňuje svoj nárok a to dôvod, že žalovaný hrubo porušil sprostredkovateľskú zmluvu tým, že uzatvoril
kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa 10.07.2014. Žalobca nielenže tvrdil, že zo strany žalovaného došlo
k hrubému porušeniu sprostredkovateľskej zmluvy, ale v priebehu konania aj porušenie žalovaného
preukázal. Súd sa so vzneseným nárokom žalobcu nezaoberal, absentuje právne posúdenie k takémuto

vznesenému nároku. Domáhal sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v zmysle
návrhu.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom §
359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti §
363Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadkuacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné,vdôsledkučohojenevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku)
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zistenia a či právne
správne posúdil žalobcov nárok.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisu, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nie celkom správnym právnym

záverom a odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000
eur s príslušenstvom a trovy konania. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, vychádzajúc z absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol predložený žalobcom žalovanému k podpisu.

9. Z obsahu spisu vyplýva, medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako objednávateľom
bola dňa 11.2.2014 uzavretá Objednávka (zmluva) na sprostredkovania predaja nehnuteľnosti s
výhradnouexkluzivitou(ďalejlen„zmluva“)ktorejpredmetboldohodnutývbode2.1.tak,žeobjednávateľ
si spôsobom a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve dojednáva odplatné sprostredkovanie predaja

nehnuteľností sprostredkovateľom a za týmto účelom mu podpisom tejto zmluvy udeľuje plnú moc k
sprostredkovaniu ich predaja. Sprostredkovanie predaja sa týkalo nehnuteľnosti vedených Okresným
úradom Senec - katastrálnym odborom zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
M., stavba - rodinný dom súpisní číslo XXX postavená na parcele registra „C” parcela č. 537 podiel 1/5,
parcela registra „C” parcela číslo 537 o výmere 206 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

podiel 1/5, parcela registra C” parcela č. 537 o výmere 281 m2, druh pozemku záhrada v podiele 1/5.
V bode 3.1. zmluvy sa uvádza, že kúpna cena požadovaná objednávateľom za prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je 71.500 eur. V zmysle bodu 5.1.zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva
sa uzatvára na dobu určitú a to do 30.9.2014. V bode 6.1. bolo dohodnuté, že objednávateľ týmto
súhlasí, aby predmet tejto zmluvy bol posudzovaný ako exkluzívny v prospech sprostredkovateľa teda,

že objednávateľ po dobu trvania tejto zmluvy nedá nehnuteľnosť do ponuky tretej osoby resp. nebude
sám samostatne zabezpečovať uzavretie zmluvy na nehnuteľnosť s treťou osobou a ani takúto zmluvu
neuzavrie. Ďalej objednávateľ v bode 6.2 prehlásil, že v minulosti neuzatvoril a po dobu účinnosti tejto
zmluvy ani neuzatvorí s treťou osobou inú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti. Pre prípad, že objednávateľtakúto zmluvu uzatvoril, alebo nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr ku dňu 31.3.2014 považuje
sa táto skutočnosť (podľa bodu 6.3. zmluvy) za hrubé porušenie tejto zmluvy. V bode 6.4. sa uvádza, že
v prípade, ak zo strany objednávateľa príde v zmysle ods. 6.3. tohto článku zmluvy k hrubému porušeniu

tejtozmluvy,sprostredkovateľovivznikákudňuhrubéhoporušeniatejtozmluvynároknazmluvnúpokutu
vo výške 1,5% z kúpnej ceny nehnuteľnosti v zmysle čl. III ods. 3.1 tejto zmluvy, minimálne však suma
3.000 Eur. Zmluvná pokuta podľa tohto odseku tohto článku zmluvy je splatná na účet sprostredkovateľa
a to na základe písomnej výzvy sprostredkovateľa doručenej objednávateľovi na adresu uvedenú v
tejto zmluve a to do 7 dní, odo dňa doručenia tejto výzvy. Dňa 16.1.2014 došlo k uzavretiu Dohody

o zložení blokovacieho depozitu medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a V. I., I. X. W. XXXX/XA,
M. nar. X.X.XXXX a X. I., I. X. W. XXXX/XA, M., nar. XX.X.XXXX ako záujemcom, pričom záujemca
prehlásil, že má záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 73.500 eur a ako prejav svojho skutočného záujmu zložil
záujemca sumu 2.000 eur ako blokovací depozit. Žalobca tvrdil, že niekoľkokrát vyzýval žalovaného
k podpisu kúpnej zmluvy a to na osobných stretnutiach dňa 11.2.2014 a 25.3.2014 aj písomne listom

zo dňa 14.4.2014, ktorý bol žalovanému zaslaný doporučenou zásielkou, pričom zásielka sa vrátila
späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 3.000 eur na základe
toho, že žalovaný porušil sprostredkovateľskú zmluvu tak, že uzatvoril kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa
10.7.2014, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu (inú, ako osobu
sprostredkovanú žalobcom) a tiež na základe toho, že žalovaný nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy

najneskôr ku dňu 31.3.2014, čím vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výšku 3.000 eur na
zaplatenie ktorej žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.5.2014, ktorý bol žalovanému doručený
2.6.2014.

10. Žalovaný v konaní namietal, že on je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/5-ine a nemôže sám

predávať nehnuteľnosť aj za ostatných spoluvlastníkov a okrem toho na podiele, ktorý má on vo
vlastníctve viazli ťarchy. Žalovaný uviedol, že potenciálny kupujúci nemali peniaze na vyplatenie tiarch.
Právna zástupkyňa žalovaného, ktorá ho zastupovala v určitom štádiu konania uviedla, že ustanovenia
zmluvy o sprostredkovaní predaja nerešpektujú predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, ktorí majú
zo zákona predkupné právo. Ďalej namietala rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ten kto mieni ponúknuť

na predaj svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, ktorá je tiež podielovým spoluvlastníkom je nútený
pod sankciou zmluvnej pokuty podpísať zmluvu o predaji svojho podielu s inou osobou a takto obísť
ostatných spoluvlastníkov. Bola namietaná určitosť a zrozumiteľnosť kúpnej zmluvy, ktorú mal žalovaný
podpísať a kde ako kupujúci vystupovali manželia I.. Boli namietané body 2.2.1; 2.2.2; 2.2.4; nakoľko
v týchto bodoch neboli uvedené sumy aké sa majú vyplatiť. Žalovaná strana poukázala na to, že

žalovaný bol ku dňu 31.3.2014 zaviazaný nenakladať so svojim podielom, nakoľko viazli na jeho podiele
záložné práva v prospech viacerých záložných veriteľov a podľa exekučných príkazov mal žalovaný
zákaz nakladať s nehnuteľnosťami. Žalovaná strana žiadala, aby súd zmluvu o sprostredkovaní predaja
posudzoval z hľadiska spotrebiteľskej zmluvy a aby spôsob uplatnenia a hlavne výšku zmluvnej pokuty
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovanou stranou bolo konštatované, že aj ostatní

podieloví spoluvlastníci mali uzatvorenú zmluvu s realitnou kanceláriou a títo sankcionovaní neboli.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikujúc § 737, § 738, §
739 a § 740 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia upravujú zmluvu o obstaraní predaja veci.
Zmluva o obstaraní predaja veci je obdobou komisionárskej zmluvy, predmetom obstarania je činnosť

obstarávateľa, ktorá je určená vo vzťahu ku konkrétne určenej veci, právo na odmenu je viazané na
predaj a obstarávateľ vystupuje vždy vo vlastnom mene, ale na účet objednávateľa. Žalobca v odvolaní
dôvodil, že strany uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 - §777 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje

obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

13. Sprostredkovateľskú zmluvu môže uzavrieť sprostredkovateľ, ktorou sa zaväzuje záujemcovi
obstarať uzavretie inej zmluvy a záujemca sa za sprostredkovanie zaväzuje poskytnúť odmenu.

14.Odvolacísúdjetohonázoru,žeprávnyvzťah,ktorývznikolmedzižalobcomažalovaným,jepotrebné
posúdiť prvotne podľa relevantných ustanovení § 774 Občianskeho zákonníka tak ako uvádzal žalobca
v podanom odvolaní.15. Zo zmluvy podľa § 774 Občianskeho zákonníka je sprostredkovateľ zaviazaný iba na vyhľadanie
zmluvného partnera pre záujemcov a nie k uzavretiu zmluvy s treťou osobou. Ak má zmluvu, ktorú

sprostredkoval, tiež uzavrieť, koná s treťou osobou v mene záujemcu, a to na základe písomnej plnej
moci. Naproti tomu na základe zmluvy o obstaraní predaja veci podľa § 737 Občianskeho zákonníka
obstarávateľ s kupujúcim, ktorého vyhľadal, uzatvára kúpnu zmluvu ako predávajúci vlastným meno na
účet vlastníka predávanej veci (bližšie pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 631/1998).

16. Vychádzajúc z predmetu zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
odvolací súd je toho názoru, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným, je potrebné
posúdiť prvotne podľa relevantných ustanovení § 774 Občianskeho zákonníka tak ako uvádzal žalobca
v podanom odvolaní.

17. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej

normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením
veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej
vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval náležitú právnu normu (§

774 - § 777 Občianskeho zákonníka) a vec podľa týchto hľadísk ani právne nevyhodnotil.

18. Ako už bolo uvedené, žalobca sa domáha zaplatenia sumy 3.000 eur na základe toho, že
žalovaný porušil sprostredkovateľskú zmluvu tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa
10.7.2014, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu (inú, ako

osobu sprostredkovanú žalobcom) a tiež tým, že nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr ku
dňu 31.3.2014. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, vychádzajúc z absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorý bol predložený žalobcom žalovanému k podpisu. Iné právne závery súd prvej inštancie
neuviedol. V prípade, že súdom prvej inštancie posúdená absolútna neplatnosť právneho úkonu sa
týkala skutočnosti, že žalovaný nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy ku dňu 31.3.2014 tak, žalobcom

konštatované porušenie sprostredkovateľskej zmluvy tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa
10.7.2014, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu (inú, ako osobu
sprostredkovanú žalobcom), nebolo vôbec súdom prvej inštancie vyhodnotené. Súd prvej inštancie
nedostatočne, neúplne vec posúdil na žalobcom uplatňovaný dôvod na zaplatenie zmluvnej pokuty.

19. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia(§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska
práv strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou
súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj

napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36
ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z
3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade

potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť
č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

22. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej

inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy,
ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej
inštanciemalvrozhodnutívenovaťpresvedčivémuodôvodneniuneopodstatnenostiuplatnenéhonároku
žalobcu vychádzajúc zo skutkového stavu odkazom na konkrétne porušenie zmluvy, teda prečo žalobca

na zmluvnú pokutu nemá nárok.

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného
sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne komplexne i s
prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobcu, za tým
účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť

a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na
vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia
zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).