Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406206595
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1406206595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: I. P., F. XX.X.XXXX,
T. A. Ú. Č.. XX, T., zastúpená Mgr. Ing. Stanislavom Smrekom, bytom Kopčianska č. 78, Bratislava,
proti žalovaným: X/ J. D., F. X.X.XXXX, T. P. Č.. XX, T., X/ C. D., F. XX.XX.XXXX, T. P. K. Č.. XXX/
XX, W., zastúpený zákonnou zástupkyňou , matkou J. P., F. XX.X.XXXX, T. P. K. Č.. XXX/XX, W.,
zastúpený advokátkou JUDr. Tijanou Ćečezovou, advokátkou so sídlom Drieňová 76/17, Bratislava
(právni nástupcovia po pôvodne žalovanom C. D., F. X.X.XXXX, W. X.X.XXXX), o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV, zo dňa 11. 10. 2018, č. k. 7C/67/2006 - 1136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 7C/67/2006 - 1136 zo dňa 11.10.2018 mení
takto:

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne

I. Nehnuteľnosť - byt č. XX, na X. poschodí bytového domu v Bratislave ,na ul. Líščie údolie č. XX, J. Č.

XXXX, postavený na parcele č. XXX, katastrálne územie Karlova Ves, obec: Bratislava - m.č. Karlova
Ves, okres: Bratislava IV, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, Správy katastra Bratislava IV, Katastrálny úrad Bratislava, v hodnote XX XXX,- eur.

II. Hnuteľné veci - práčku zn. Whirpool v zostatkovej hodnote 133,- eur, televízor zn. Daewoo v
zostatkovej hodnote 66,- eur, sedačku v zostatkovej hodnote 166,- eur, kovový rám postele v
zostatkovej hodnote 17,- eur, 2 ks molitanových matracov v zostatkovej hodnote 66,- eur.

Žalobkyni ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa
31.12.2001 so Štátnym fondom rozvoja bývania so zostatkom 19. 507,15 eur. Do dedičstva po C. D. F.
C. X.X.XXXX, W. C. X.X.XXXX pripadajú hnuteľné veci - hifi veža Philips v zostatkovej hodnote 332,-
eur, pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1.000,- eur a pohľadávka titulom finančného vyrovnania
podielov vo výške 20. 113,16 eur.

Žalobkyňa a žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV spoločne a
nerozdielne súdny poplatok v sume 2. 442,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :1.OkresnýsúdBratislavaIV(ďalejajsúdprvejinštancie)rozsudkomzodňa11.10.2018, č.k.7C/67/2006
- 1136 (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci: 1/ práčku

zn. Whirpool v zostatkovej hodnote 133,- eur, 2/ televízor zn. Daewoo v zostatkovej hodnote 66,- eur, 3/
sedačku v zostatkovej hodnote 166,- eur, 4/ kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur, 5/ 2 ks
molitanových matracov v zostatkovej hodnote 66,- eur. Ďalej súd prvej inštancie prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť byt č. XX, na X. posch. bytového domu v Bratislave na ul. A. Ú.
Č.. XX, J.. Č.. XXXX, postavený na parcele č. XXX, katastrálne úz. Karlova Ves, obec: Bratislava - m.č.

Karlova Ves, okres: Bratislava IV, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 5133/179378, zapísaný v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX Správy katastra Bratislava IV, Katastrálny úrad Bratislava, v hodnote 80. 000,- eur. Okrem
toho v rámci pasív z BSM súd prvej inštancie prikázal žalobkyni zaplatiť zostatok nesplateného úveru
poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej aj ŠFRB) č. XXX/XXXX/XXXX na kúpu bytu vo
výške 19. 507,15 eur. Zároveň súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po zomrelom bezpodielovom

spoluvlastníkovi C. D.P. F. C. X.X.XXXX, W. C. X.X.XXXX, pripadá pohľadávka z titulu vyporiadania BSM
vovýške25%hodnotyzmasyBSM,pozarátanípasívaaktívvsume6.708,-eur,navyrovnaniepodielov
ahnuteľnéveci-hifivežaPhilipsvzostatkovejhodnote332,-eurapecnaporcelánvzostatkovejhodnote
1. 000,- eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal, a zároveň zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne na zaplatenie

súdneho poplatku vo výške 2.453,40 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti pôvodne označenému žalovanému C. D. F. C.
X.X.XXXX (W. C. X.X.XXXX), s odôvodnením, že ich manželstvo uzatvorené dňa 6.2.1993 bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.5.2005, právoplatným dňa 26.9.2005.
Z manželstva sa narodila dcéra J. (t. č. žalovaná 1/). Po rozvode manželstva sa na vyporiadaní BSM
nedohodli.

3. Žalovaný C. D. počas konania o vyporiadaní BSM zomrel a do konania na jeho miesto vstúpili zákonní

dedičia - žalovaní 1 a 2 (deti zomrelého žalovaného) dcéra bývalých manželov J. D. a maloletý syn
žalovaného C. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou: J. P..

4. Súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie aplikoval ustanovenia § 143, § 144, § 145, § 149
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 150 zákona č. 40 /1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej OZ). Poukázal na

to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k
veciam,ktoréakomanželianadobudlipočastrvaniaichmanželstva(dobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželovpatriavšetkyhnuteľnéanehnuteľnéveci,aktívaapasíva,ktorénadobudolniektorýzmanželov
alebo obaja manželia za trvania manželstva), pričom manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na
vlastníckom práve k spoločnej veci t.j. platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych

práv. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov,
t.j. nezaniká z dôvodu, že manželia žijú oddelene, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V zmysle §
148 OZ, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutným dôsledkom zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v danom konaní
zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva. Súd môže vyporiadať zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len na základe zákonných zásad uvedených v ust. § 150 OZ.
Súd postupuje na základe zásady parity, t.j. že podiely oboch manželov sú rovnaké, že každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil
na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (výlučný) majetok. Súd prihliada pri vyporiadaní aj na potreby maloletých detí a

rovnako prihliadne pri vyporiadaní aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké, pričom s
prihliadnutím na ust. § 150 OZ môže súd určiť podiely inak.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ešte za života žalovaného C. D., boli medzi bývalými manželmi

ustálené všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového vlastníctva manželov, ich hodnota a bola
určená cena nehnuteľnosti patriacej do masy bezpodielového vlastníctva manželov. Bývalí manželia
si zvoli spôsob vyporiadania BSM rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie teda ešte za života C. D.
zistil rozsah masy bezpodielového vlastníctva manželov (majetok, dlhy, pohľadávky) tak, že do nej patrípráčka zn. Whirpool v zostatkovej hodnote 133,- eur, televízor Daewoo v zostatkovej hodnote 66,-
eur, sedačka v zostatkovej hodnote 166,- eur, kovový rám postele v zostatkovej hodnote 17,- eur, 2
molitanové matrace v zostatkovej hodnote 66,- eur, hifi veža Philips v zostatkovej hodnote 332,- eur,

pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1 000,- eur a byt č. XX, na 4.posch. bytového domu v Bratislave
na ul. A. Ú. Č.. XX, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXX, katastrálne územie Karlova Ves,
obec: Bratislava - m. č. Karlova Ves, okres: Bratislava IV, podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, Správy katastra Bratislava IV, Katastrálny úrad Bratislava, v hodnote 80.

000,- eur od ktorej po zhode žalobkyne a C. D. odpočítal cenu klimatizácie 365,-eur. Do pasív BSM
zaradil zostatok nesplateného úveru na kúpu bytu poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania podľa
zmluvy č. 104/3797/2001 zo dňa 31.12.2001, vo výške 19.507,15 eur, ktorý medzi stranami konania
nebol sporný. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho výška ku dňu úmrtia C. D., t. j. k 2.4.2014 bola
19.778,80 eur. Od 1.7.2014 splátky uhrádzala výlučne žalobkyňa. Do pasív súd prvej inštancie zaradil
žalobkyňou zaplatený spotrebný úver od Slovenskej sporiteľne a.s., ktorý žalobkyňa získala vo februári

2005 vo výške 4. 235.81 eur, z ktorej istiny 75 % započítal žalobkyni, teda 2.965,- eur. Uviedol, že
žalobkyňa v konaní preukázala použitie predmetných finančných prostriedkov výlučne v súvislosti s
bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, keď použitie týchto prostriedkov súviselo s vyporiadaním
dlhu 1. 340,19 eur, ktorý manželom vznikol za trvania manželstva z kúpy chladničky, t.j. na zaplatenie
exekúcie za chladničku, dlhov a na udržanie spoločného majetku, pričom C. D. v predmetnom období

žiadnymi platbami na chod domácnosti ani na výživu dcéry J. D., žalovanej 1 neprispieval a žalovaný
2 nepreukázal tvrdenia, že predmetné finančné prostriedky žalobkyňa použila výlučne na osobné
potreby, a že žalobkyňa v tomto období žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Nakoniec súd prvej
inštancie zohľadnil aj platby nájomného za byt č. XX za obdobie od januára 2004 do septembra 2005, t.
j. do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a platby do fondu opráv za obdobie od októbra

2005 do mája 2018.

6. V rámci vyporiadania BSM súd prvej inštancie nezohľadnil vklad C. D., ako spoločníka do základného
imania obchodnej spoločnosti STOMATEAM s.r.o. vo výške 1. 328,- eur, s odôvodnením, že do masy
BSM nepatrí, pretože do nej patrí samotný obchodný podiel C. D.. Táto spoločnosť bola v roku

2007 zlikvidovaná s nulovým zostatkom a žalobkyňa spolu s C. D. na vyporiadaní obchodného
podielu netrvali. Ako veci, ktoré do aktív BSM nepatria, súd prvej inštancie z dôvodu nepreukázania
opaku, nevyporiadal vežu zn. Aiwa, nábytok zo spoločnosti Galan, stomatologický materiál na výrobu
keramických koruniek, čierny nábytok - obývaciu stenu a béžovú sedačku (zobrazené na fotografiách
založených v súdnom spise), pretože nebolo preukázané, že by existovali k času rozvodu manželstva.

Súd prvej inštancie ďalej nezohľadnil žalovaným 2 tvrdený peňažný dar rodiny D. vo výške 3. 500,- eur,
ktorý v konaní nebol zrozumiteľne a určito C. D., respektíve žalovaným 2, ako jeho právnym nástupcom
prednesený a žalovaným 2 jeho existencia nebola preukázaná, vzhľadom na skutočnosť, že nebohý
C. D. o daroch z roku 2001 súdu žiadne doklady nepredložil a takéto tvrdenie ani neuviedol. Súd prvej
inštancie nezohľadnil ani pohľadávku A. D.P. (J. C. D.), ktorá jej vznikla vo výške 5.840,- eur titulom

splátok úveru ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014, nakoľko pohľadávku nepreukázala a
súčasne si ju uplatnila aj v dedičskom konaní, pričom žalobkyňa k tejto uvedenej pohľadávke vzniesla
námietku premlčania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že C. D. dňa 7.6.2010 vo svojej výpovedi
uviedol, že ku dňu zániku manželstva nemali so žalobkyňou ani úspory a ani dlhy voči tretím osobám
a dlh voči sestre bol ním splatený. Manželia I. P. I. C. D. uzatvorili úverovú zmluvu so ŠFRB v roku

2001,zktorejpočastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovdlhvočiŠFRBnevznikol,splátky,
ktoré platila za manželov A. D., vykonávala dobrovoľne, nakoľko (ako to mala uviesť pred žalobkyňou)
poznala finančnú situáciu jej brata C. D.Á. a robila to pre ich spoločnú dcéru J.. A. D. počas splácania
nepožadovala vrátenie vykonaných splátok, čo preukazoval aj list o ukončení splácania splátok zo dňa
24.6.2014, kedy si ani po ukončení splácania splátok po smrti jej brata neuplatnila voči žalobkyni vrátenie

uhradených splátok. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani C. D. uplatnený refundačný nárok, ktorý mal
vyplývať z jeho tvrdenia, že zo svojich prostriedkov zaplatil v roku 2007 tri exekúcie spolu vo výške
338.907,50 Sk, keď nemal preukázané z akých finančných prostriedkov bola táto úhrada vykonaná.
Svedkyňa E. D. tvrdila, že to boli jej finančné prostriedky a nie C. D. a predložila listinný doklad o úhrade
exekúcie z jej účtu. Nakoniec podľa názoru súdu prvej inštancie do vyporiadania BSM nepatrí ani podiel

8,99 % zo všeobecnej hodnoty bytu, čo tvorí sumu 7. 192,- eur z ceny bytu určenej znalcom, pretože
to bol výlučný dar od matky žalobkyne na kúpu predmetného bytu.7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zásadu rovnosti podielov nie je možné aplikovať mechanicky.
Uviedol, že C. D. bol riadne zamestnaný v rokoch 1993 až 1997. Od 1.5.1997 do 1.11.1997 bol
nezamestnaný. V období od novembra 1997 do začiatku roka 2001 podnikal ako živnostník. V období

rokov 1998 až 2001 na chod domácnosti prispieval minimálne, z toho posledné dva roky už reálne
nepodnikal a nevykazoval žiaden príjem. Riadne zamestnaný s pravidelným príjmom bol v období od
januára 2001 do apríla 2003, kedy pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe, v tomto období boli z
jeho účtu platené platby za byt a úvery, ale mal dlžoby z podnikania, často nebýval doma, túlal sa po
nociach a nestaral sa ani o výchovu a potreby svojej dcéry. V období od 21.4.2003 do 13.12.2003 bol

dobrovoľne nezamestnaný, čo sa prejavilo na jeho stupňujúcej agresivite, ktorá vyústila do násilia voči
žalobkyni a dcére J.. V tomto období odnášal z domácnosti cenné veci (napr. svadobné zlaté obrúčky,
strieborný príbor, ktorý dostala žalobkyňa od svojej starej mamy a iné veci), neplatil za energie, ktoré
musela doplatiť žalobkyňa. V mesiaci august 2003 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k priateľke,
chodil k žalobkyni domov, bral žalobkyni peniaze pod hrozbou násilia, a tá mu ich zo strachu nakoniec
aj dala. Dňa 13.12.2003 bol vzatý do väzby a po právoplatnom odsúdení za trestný čin týrania blízkej

a zverenej osoby (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/40/04 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/26/05), ktorého sa dopustil voči osobe žalobkyne, ako aj
voči dcére J. bola väzba plynulo zmenená na výkon trestu, z ktorého bol prepustený dňa 8.6.2006,
t.j. už po rozvode manželstva (v období od mesiaca december 2003 do právoplatnosti rozhodnutia o
rozvodemanželstva26.9.2005neprispievalnachoddomácnosti, navýživumaloletejdcéryJ.).Súdprvej

inštancie nepovažoval za relevantné vykonať dôkaz kontrolou pohybov na spoločnom účte žalobkyne
a C. D., ktorý žalovaný 2 navrhol, za účelom zistenia kto a ako z manželov prispieval na domácnosť,
nakoľko po uplynutí viac ako desať rokov banka už neuchováva výpisy z účtov a samotné výpisy z
účtu nie sú ani smerodajným dôkazom toho, kto a ako prispieva na domácnosť. Uviedol, že v čase
nezamestnanosti mal C. D. vklad na jeho účet v hotovosti, na úhrady platieb za domácnosť mu

dala hotovosť žalobkyňa (doklad zo dňa 26.11.2003 na sumu 3.500,- Sk). Naopak žalobkyňa mala
pravidelný príjem počas celej doby trvania manželstva. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
ustálil, že C. D. sa približne polovicu doby trvania manželstva (manželstvo trvalo od roku 1993 do 2005)
skoro vôbec nestaral o domácnosť, ani o výchovu dcéry J., neprispieval na chod domácnosti a jej
udržanie, bol uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin vyhrážania

sa (trestný spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/40/2004), spôsoboval škodu odnášaním veci
do záložní a vytváraním dlhov, ktoré vznikli v dôsledku jeho nezodpovedného správania, a to napríklad
neodovzdaním kľúčov od bytu na T. ulici v Bratislave, nevyplatením poskytnutého úveru zo ŠFRB na
účet mesta, o čom žalobkyňa nemala vedomosť. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že rovnakú
schopnosť a možnosť pracovať a tým sa pričiniť aj o zveľadenie majetku mali obaja manželia, čo C.

D. nevyužil a dopustil sa trestného činu voči manželke a dcére (bol odsúdený sp.zn. 3T/40/04), a teda
žalobkyňa s dieťaťom (žalovanou 1) za trvania manželstva bola vystavená agresívnemu správaniu
manžela, ktorý sa voči nim choval obzvlášť zavrhnutia vhodným spôsobom. V týchto okolnostiach
súd prvej inštancie videl výnimočné zákonné podmienky pre disparitu podielov na bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,pričompodiel75%vprospechžalobkynea25%vprospechC.I.D.považoval

za primeraný a zodpovedajúci okolnostiam daného prípadu (súd prvej inštancie podotkol, že rozdelenie
BSM bolo za súhlasu ich spoločnej dcéry - žalovanej v 1 rade, ktorá osobne uvedené skutočnosti
prežila). Vzhľadom na to, že C. D. počas konania zomrel, rozhodol súd prvej inštancie tak, že jeho aktíva
a nároky z BSM patria do dedičského konania po C. D..

8. Ku škode, ktorá mala vzniknúť C. D. na zadržiavaných veciach súd prvej inštancie ustálil, že v konaní
nebolo preukázané, že by údajne žalobkyňou zadržiavané veci patriace C. D. (nebolo predložené
a zdokladované vyčíslenie škody na údajne zadržiavaných veciach a predložené dôkazy o existencii
takýchto vecí) existovali. V roku 2003 sa C. D. odsťahoval k priateľke a svoje veci si odniesol z bytu.
K tvrdenému znehodnoteniu bytu žalobkyňou, v roku 2007 súd prvej inštancie poukázal na znalecké

posudky, ktorými bola ohodnotená jeho cena, a podľa ktorých sa trhová hodnota bytu pohybovala na
úrovni porovnateľných bytov, čím zostalo tvrdenia o znehodnotení bytu nepreukázané.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,2 CSP a žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky

6b Sadzobníka súdnych poplatkov uložil súd prvej inštancie stranám sporu povinnosť solidárne zaplatiť
za konanie o vyporiadanie BSM súdny poplatok vo výške 2. 453,40 eur, pričom vychádzal z hodnoty
aktív 81. 780,- eur.10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
2. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h CSP). Žalovaný 2 v odvolaní poukázal na to, že ak zanikne
BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ
pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim
do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnôt masy BSM. Predmetom vyporiadania

BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku (manželstvo
trvalo od 6.2.1993 do 26.9.2005). Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých
detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločnýchvecí.Priurčenímierypričineniatrebavziaťtiežzreteľnastarostlivosťodetianaobstarávanie
spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní
BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku

dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov
sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť
aj iným pomerom. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej
strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,

je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho
výlučného vlastníctva. Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.
Žalovaný 2 zastáva názor, že súd prvej inštancie nepostupoval zákonne v rámci konania o vyporiadanie
BSM - vykonal a posúdil len niektoré z predložených dôkazov, nezaoberal sa a nevysporiadal sa so
všetkými dôkazmi, čo spôsobilo, že nesprávne zistil skutkový stav. Okrem toho žalovaný 2 zastáva

názor, že odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, je jednostranné, preferujúce len tvrdenia a dôkazy
žalobkyne, nezohľadňuje dôkazy a tvrdenia žalovaného 2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva

na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne
princípy (II. ÚS 85/06). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(IV. ÚS 115/03). Žalovaný 2 poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 21. 9. 2017, č. k. 2Co/278/2016-825, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
30. 6. 2016 č. k. 7C/67/2006 - 774 (v poradí prvý rozsudok v danej veci) zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom uviedol, že po vrátení veci bude opätovne potrebné v zmysle bodov 10, 11, 12, 13, 14 a
15 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyhodnotiť všetky dôkazy predložené stranami sporu na

preukázanienárokovapravdivostiichtvrdeníkustáleniumasyBSM,resp.dokazovaniedoplniť.Okresný
súd Bratislava IV po zrušení rozsudku zo dňa 30.6.2016 č. k. 7C/67/2006 - 774 vykonal dokazovanie vo
vzťahu k disparite podielov v BSM. Žalovaný 2 v tejto súvislosti poukázal na dôkazy založené do spisu
a to výpisy z bankového účtu žalobkyne od r. 2002 do júna 2003, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vdanom období uskutočňovala výbery finančných prostriedkov vo večerných hodinách, pričom žalovaný
2 sa domnieva, že nešlo o peniaze, ktoré by žalobkyňa mala používať na chod domácnosti, ale slúžili
na úhradu nákladov na jej zábavu. Zároveň boli do spisu založené výpisy z bankového účtu C. D., z

ktorých vyplýva, že z jeho účtu boli uhrádzané úvery, náklady na bývanie a boli realizované aj nákupy do
decembra roku 2003. Vklady na účet C. D. realizoval sám C. D.. Taktiež do spisu boli založené výpisy
z účtov aj za iné obdobia, tieto výpisy absentujú aj v zozname dôkazov vymenovaných v rozhodnutí,
pričom podľa názoru žalovaného 2 ide o podstatné dôkazy. Žalovaný 2 namieta, že nemožno tvrdiť,
že sa C. D. nestaral o domácnosť a jej potreby. Žalobkyňa v priebehu konania nepredložila žiaden

dôkaz, že ona za rozhodné obdobie manželstva uhrádzala náklady na domácnosť a veci s tým súvisiace.
Predložila výpisy z účtu po roku 2004, keď s nebohým netvorila spoločnú domácnosť. Okresný súd
Bratislava IV v rozsudku zo dňa 30.6.2016 č. k. 7C/67/2006 - 774 aplikoval princíp disparity 70/30 a
v rozsudku zo dňa 11.10.2018 č. k. 7C/67/2006 - 1136 aplikuje princíp disparity 75/25. Po zhodnotení
predložených dôkazov žalovaným 2 tento nepovažuje za dostatočne a rozumne vysvetlenú úvahu súdu
prvej inštancie pri aplikácii tohto princípu. S poukazom na argumentáciu súdu prvej inštancie v bode 33

napadnutého rozsudku žalovaný 2 považuje za nesprávny postup resp. úvahu súdu prvej inštancie, keď
jednak výpisy z účtu za vyššie uvedené obdobie boli predložené súdu, a zároveň súd nevykonal dôkaz
- preskúmanie spoločného účtu žalobkyne a C. D., čo však súd automaticky vyhodnotil v neprospech
C. D. tak, že neprispieval na domácnosť. Rozporuje, že súd prvej inštancie pri prvom rozhodovaní o
disparite podielov rozhodol 70/30, v súčasnosti 75/25 a nie je mu zrejmé, na základe akej úvahy a

na základe akých nových dôkazov sa súd prvej inštancie riadil novým určením disparity v neprospech
C. D.. Vo vzťahu k mase BSM žalovaný 2 poukázal na bod 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný 2 nepreukázal tvrdenia, že finančné prostriedky, spotrebný
úver od Slovenskej sporiteľne, a. s. žalobkyňa použila výlučne na osobné potreby, a že žalobkyňa v
tomto období žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Žalovaný 2 v tejto súvislosti namieta, že v zmysle

bodu 15 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 21.9.2017 je zrejmé, že dokázať, že finančné
prostriedky žalobkyňa použila výlučné v súvislosti s BSM mala žalobkyňa, na ktorej spočívala dôkazná
povinnosť. Tu súd prvej inštancie teda nezákonne preniesol dôkaznú povinnosť na žalovaného 2, čím
boli porušené jednak ustanovenia o zásadách dokazovania, ale predovšetkým súd prvej inštancie sa
neriadil § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Podľa názoru žalovaného 2 sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal
ďalšímiskutočnosti,tvrdeniamianezohľadnilichpri zisťovanískutkovéhostavu,konkrétnerefundačným
nárokom, v rámci ktorého si C. D. uplatnil škodu od žalobkyne, ktorá mu vznikla zadržiavaním jeho
výlučných, ale aj spoločných veci, kedy sa C. D. dožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo vynaložil na
spoločný majetok. Žalovaný 2 ďalej nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k tvrdeniu C.

D., že mal zo svojich prostriedkov uhradiť 3 exekúcie v roku 2007 vo výške 338. 907,50 Sk, uviedol,
že nebolo preukázané, z akých finančných prostriedkov bola vykonaná úhrada exekúcií. Argumentáciu
súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, z akých finančných prostriedkov boli exekúcie uhradené,
a že svedkyňa E. D. tvrdila, že to boli jej finančné prostriedky, považuje žalovaný 2 za nesprávnu,
a to z dôvodu, že sám súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvedenú svedkyňu považuje za

nedôveryhodnú. Žalovaný 2 okrem toho namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani to, že rodina D.
darovala C. D. počas jeho manželstva v roku 2001 sumu 3. 500,- eur, čo bolo preukázané v súdnom
spise výpisom z Prvej stavebnej sporiteľne. Naopak, žalovaný 2 sa domnieva, že dar matky žalobkyne,
pani T. P., nemal byť zohľadnený v prospech žalobkyne a už vôbec nie kapitalizovaný, nakoľko išlo
o spoločný dar manželom. Žalovaný 2 zastáva názor, že žalobkyňa sa nijak obzvlášť výnimočne

nezaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných veci, práve naopak. A túto skutočnosť, jej zásluhy v
konaní ani nepreukázala. Žalobkyňa nemala záujem o splácanie spoločných úverov, splátky nesplácala
napriek skutočnosti, že vystupovala ako spoludlžník, nepodieľala sa na úhrade exekúcii, dlhy vznikli za
trvania manželstva - žalobkyňa sa teda v žiadnom prípade nepričinila o udržanie spoločného majetku,
skôr o spoločný majetok nejavila záujem. Časť dlhov aj za žalobkyňu uhradila rodina nebohého C. D.. V

zmysle uvedeného žalovaný 2 je toho názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho zistenia
skutkového stavu veci a následne z nesprávneho aplikovania odklonu zo zásady parity pri vyporiadaní
BSM, ako aj z nesprávne zistenej masy BSM. Dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal a skutkový
stav, ku ktorému dospel, neprimerane uprednostňujú žalobkyňu. Žalovaný 2 nepovažuje napadnuté
rozhodnutie za zákonné a spravodlivé. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a sám vo veci

rozhodol v zmysle uplatnených nárokov C. D., respektíve jeho právneho nástupcu, žalovaného 2.

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2 poukázala na to, že z obsahu odvolania
je zrejmé, že opäť tak, ako v prvom odvolaní zo dňa 21.7.2016, právne úvahy a tvrdenia žalovaného2 vychádzajú výlučne zo sprostredkovaných tvrdení od nedôveryhodnej svedkyne E. D.. Odvolanie
žalovaného 2 je z veľkej časti úplne zhodné s prvým odvolaním, kde žalovaný 2 uvádza rovnaké dôvody
a tvrdenia na zrušenie rozsudku súdu. Žalobkyňa má za to, že žalovaný 2 v rámci doplnenia dokazovania

vykonaného v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy na
podporu svojich tvrdení, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol po doplnení dokazovania
dospieť k iným skutkovým zisteniam. Nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom ani v doplnenom
dokazovaní, že C. D. mal zo svojich výlučných prostriedkov dňa 30.3.2007 uhradiť exekúcie. Práve
naopak, E. D. vo svojej druhej výpovedi v rámci doplneného dokazovania potvrdila, že to boli jej peniaze

a nie C. D.. Podstatným faktom je, že v spise je doložený listinný doklad, že exekúcie dňa 30.3.2007
zaplatila E. D. zo svojho účtu, teda to boli skutočne jej peniaze a nie C. D.. Z uvedeného je zrejmé,
že refundačný nárok, ktorý si uplatnil C. D. dňa 24.3.2011 je neoprávnený. Rovnako nepreukázal ani
v doplnenom dokazovaní, že rodina D. poskytla výlučne C. D. dar vo výške 3. 500,- eur. Samotný
C. D. takýto významný dar v konaní ani len nespomenul. Naopak žalobkyňa v rámci doplneného
dokazovania doložila doklady o použití finančných prostriedkov zo spotrebného úveru z februára 2005,

čím preukázala, že tieto prostriedky použila výlučne v súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom na
vyplatenie dlhov a udržanie spoločného majetku. V tomto období C. D. taktiež neprispieval na chod
domácnosti a výživu maloletej J. žiadnymi finančnými prostriedkami. Na rozdiel od žalobkyne, C. D. v
konaní nepreukázal žiadny príjem za obdobie najmenej polovice trvania manželstva, preukázané bolo
tiež, že C. D. odnášal z bytu hodnotné veci do záložne, že mu žalobkyňa dávala peniaze, a preto

žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď rozdelil masu BSM na základe princípu
disparity 75/25 % v prospech žalobkyne. Tvrdenie žalovaného - C. D., že vklady na svoj účet realizoval
do konca decembra 2003 sám, a teda najmä skutočnosť, že to mali byť vlastné prostriedky C. D., je
jednoznačne vyvrátené preukázanou skutočnosťou, že C. D. nemal v danom období žiadny príjem, že v
danom období odnášal veci z bytu do záložne, a že od žalobkyne preberal peniaze na platby. Žalobkyňa

je toho názoru, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C 67/2006 - 1136 zo dňa 11.10.2018
vychádza zo správneho zistenia skutkového stavu veci, zo správne zistenej masy BSM a tiež, že súd
prvej inštancie správne a odôvodnene aplikoval odklon zo zásady parity pri vysporiadaní BSM. Navrhuje,
aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.

12. Žalovaná 1 k odvolaniu žalovaného 2 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 67/2016 zo dňa 11.10.2018 a s dôvodmi v ňom uvedenými,
ktorými rozdelil masu bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov pomerom 75/25 v prospech
žalobkyne. Má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v dostačujúcom rozsahu,
presvedčivým spôsobom a na základe vykonaného dokazovania a doplnenia dokazovania vyhodnotil

skutkový stav veci vecne, ako aj právne správne. Pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení a poukázala
na to, že chod domácnosti, ako aj starostlivosť o ňu zabezpečovala v podstatnej miere žalobkyňa. Otec
viedol ľahkovážny život a často nebýval doma. Správal sa k nim neprípustne, pričom jeho agresivita
sa postupne stupňovala, čo vyvrcholilo jeho trestným stíhaním za trestný čin týrania blízkej osoby.
Skutočnosti a tvrdenia uvedené v odôvodnení odvolania žalovaného 2 sú nepravdivé, zavádzajúce a

nezodpovedajú skutkovému stavu veci.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP )apozopakovanídokazovania(§384ods.1CSP) listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, výsluchmi strán
sporu a svedkov, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 je dôvodné.

14. Z hľadiska skutkového stavu veci, po zopakovaní dokazovania považoval odvolací súd pre danú

vec za rozhodujúce, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaných 1 a 2 C. D. boli od 6.2.1993
manželmi, a že ich manželstvo zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 9C/302/2003 - 98 o rozvode ich manželstva, t. j. k 26.9.2005. Z manželstva sa im narodila
dňa 5.7.1993 C. J.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, sp.zn. 2To/26/2005 z 31.3.2005 uznal C.
D. vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby (I. D. - žalobkyne) a zverenej osoby (J.

D. - dcéry, t.č. žalovanej 1 v tomto konaní) tým, že im v období od septembra 2002 do novembra
2003 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a pokračoval v páchaní takéhoto činu
po dlhší čas, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 a 1 roka nepodmienečne.Pre tento skutok bol C. D. vo väzbe od 13.12.2003. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený
8.6.2006. Vzhľadom na to, že bývalí manželia (žalobkyňa a C. D.) sa na vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) nedohodli podala žalobkyňa dňa 13.4.2006 na Okresný

súd Bratislava IV žalobu o vyporadanie BSM, čím začalo toto konanie. Uznesením Okresného súdu
Bratislava IV, sp.zn. 7C/67/2006 zo dňa 6.4.2006 bol C. D. zakázaný vstup do bytu č. XX v bytovom
dome v Bratislave, A. Ú. XX, ktorý žalobkyňa a C. D. vlastnili, ako jeho bezpodieloví spoluvlastníci.

15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho

zákonníka , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150 OZ.

16. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu
sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov
tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí,
že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto
vec za trvania manželstva existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako

tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo
z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri
určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.

18. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho

zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci, a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú

aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov, a

ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku špecifikoval a rozdelil
hnuteľnéanehnuteľnéveci,rozhodoloprikázanípasívavyčíslilvýškuvyrovnávaciehopodielu.Žalovaný
2 s výškou vyrovnávacieho podielu nesúhlasí a namieta:
a) že do jeho vyčíslenia bola započítaná úhrada spotrebného úveru vo výške 4. 235,81 eur zo zmluvy
č. 0178993775, ktorú dňa 28.2.2005 uzavrela žalobkyňa, ako dlžník s veriteľom Slovenskej sporiteľne,

a.s.,
b) že súd nezohľadnil istinu 11. 249,67 eur (338. 907,50 Sk), ktorou v roku 2007 C. D. uhradil záväzky
vzniknuté za trvania manželstva;
c) že nezohľadnil istinu 3. 500,- eur, ktorú mal C. D. vniesť do BSM;
d) že zohľadnil istinu 3 .319,39 eur (100. 000,-Sk) ktorú mala vniesť do BSM žalobkyňa a túto istinu

nesprávne vyčíslil (bola kapitalizovaná);
e) že zohľadnil záväzky spojené s úhradou nákladov za byt v období od januára do septembra 2005
(1. 818,36 eur);f) že zohľadnil záväzky spojené s vlastníctvom bytu za obdobie od októbra 2005 do mája 2018 (1. 544,50
eur);
g) že nerešpektoval zásadu rovnosti podielov manželov na BSM

Masa hnuteľných vecí a ich zostatkové ceny (spolu 1. 780,-eur), všeobecná hodnota bytu v A. Ú. Č..
XX R. T. s odpočítaním ceny klimatizácie (79. 635,- eur), zostatok nesplateného úveru poskytnutého
Štátnym fondom rozvoja bývania podľa zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX z 31.12.2001 (19. 507,15 eur) neboli
odvolaním žalovaného 2 napadnuté. Sporným teda zostal rozsah nároku každého z bývalých manželov

na náhradu toho, čo vynaložil zo svojho majetku na majetok spoločný a modifikácia rovnosti podielov.

20. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne. Za trvania manželstva žalobkyne a C. D. vznikol zo zmluvy o úvere č. 0XXXXXXXXX zo
dňa 28.2.2005 záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. úverovú istinu 3. 319,39
eur spolu s úrokmi v mesačných splátkach po 109,71 eur počnúc dňom 20.3.2005 (č. l. spisu 286

- 288). Záväzok uhradila dňa 7.3.2008 žalobkyňa v celkovej výške 4. 235,81 eur. Pri vyporiadaní
BSM sa musí zohľadniť záväzok manžela, ktorý zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť, ktoré
vynaložil na spoločný majetok, a ktoré vrátil zo svojich výlučných prostriedkov. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa predmetný úverový vzťah uzavrela bez vedomia C. D., v čase kedy ich spoločná domácnosť,
ako aj samotné manželstvo boli nefunkčné (v tom čase už od 3.12.2003 prebiehalo rozvodové konanie

manželstva), stotožňuje sa odvolací súd s námietkou žalovaného 2, že v súdenej veci nemal súd prvej
inštancie dôkaznú povinnosť preukázania použitia predmetných finančných prostriedkov v súvislosti s
BSM preniesť na žalovaného 2, avšak súčasne konštatuje, že predmetné dôkazné bremeno žalobkyňa
uniesla.ZožalobyprejednanejOkresnýmsúdomBratislavaIVpodsp.zn.40Ro/2170/2004(č.l.spisu95)
a následného exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom pod sp.zn.

EX1365/2005(č.l.-spisu96) vyplýva,žežalobkyninazákladeplatobnéhorozkazusp.zn.40Ro/2170/04
zo dňa 2.7.2004 vznikla povinnosť zaplatiť nedoplatky spojené so zaobstaraním chladničky Gorenie, v
mesiacijúl2002dospoločnejdomácnosti, vovýškeistiny29.458,-Skspripočítanímpríslušenstvaatrov
súdneho a exekučného konania, ktoré žalobkyňa uhradila v celkovej výške 1. 340,19 eur, a ktorú sumu
v súdnom spore žalovaní 1 a 2 ani nerozporovali. Z úverovej istiny 3. 319,39 eur potom po odpočítaní

1. 340,19 eur (za chladničku) zostáva 1. 979,20 eur. Z pohľadu situácie, v ktorej sa žalobkyňa vtedy
nachádzala, kedy bola sama živiteľkou spoločnej dcéry, pretože C. D. bol vo výkone trestu odňatia
slobody, respektíve od 13.12.2003 vo väzbe, zostávajúca výška úverovej istiny 1. 979,20 eur nebola
neprimeraná k majetkovým pomerom žalobkyne v tom čase. Podľa rozvodového rozsudku žalobkyne
a C. D. z 5.5.2005 (č. l. spisu 14) disponovala žalobkyňa mesačným príjmom 386,38 eur (rozvodový

rozsudok-č.l.spisu14).LennanákladochnaslužbyspojenésužívanímbytuvA.Ú.Č..XX,vBratislave
vznikol podľa vyúčtovania nákladov za rok 2004 vystaveného správcom bytového domu k 31.5.2005
nedoplatok 334,- eur ( č. l. spisu - 944) Žalobkyňa v čase vzniku predmetného úverového záväzku síce
užívala majetok v BSM výlučne sama, ale tomuto právu zodpovedala aj povinnosť sa o tento majetok
starať. Spor o vypriadanie BSM nie je možné považovať za vyúčtovací spor. Uvedené pre danú vec

potom znamená, že predmetný záväzok žalobkyne, ktorý vznikol za trvania manželstva, podlieha pod
režim vyporiadania BSM, a pokiaľ žalobkyňa zaplatila viac ako mala, je nutné takúto skutočnosť pri
vyporiadaní BSM zohľadniť. Žalobkyňa má právo na to, aby jej bývalým manželom bolo nahradené to, čo
mal na tento dlh platiť aj on. Žalobkyňa úverové splátky mesačne po 109,71 eur, začala splácať počas
trvania manželstva, od 20.3.2005 (č. l. spisu 287), pričom do právoplatnosti rozvodu manželstva dňa

26.9.2005 zaplatila 7 splátok (marec - september 2005) spolu v sume 767,97 eur. Žalobkyňa v konaní
nepredniesla žiadne tvrdenie o tom, že tieto splátky uhradila výlučne zo svojich prostriedkov, takýto stav
je jednoznačný len voči splátkam zaplateným po zániku manželstva, teda od októbra 2005 (4. 235,81
eur mínus 767,97 eur = 3. 467,84 eur). Z uvedeného potom vyplýva, že prostriedky, ktoré použila na
vyrovnanie záväzku do septembra 2005 majú právny základ v BSM a tieto nemožno vo výške 767,97

eur zohľadniť, ako prostriedky vynaložené z individuálneho vlastníctva na spoločný záväzok.

21.PorozvodemanželstvabolinaExekučnomúrade AnnyMichnicovej,podsp.zn.EX62/06,EX88/06,
EX 2/07 vedené exekučné konania titulom právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV,
rozsudky z konaní sp.zn. 6C/67/04, 7C137/04, platobný rozkaz z konania sp.zn. 13 Ro 1327/04 (č. l.

spisu 262 - 265, 923, 924 - podanie žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV,
pod sp. zn. 16C/97/2009) . Ich obsahom boli dva záväzky, ktoré vznikli počas manželstva a súviseli s
nájmom bytu na T. K.. X R. T., kde žalobkyňa a C. D. spoločne s dcérou (žalovanou 1) žili ako rodina do
času, kým sa nepresťahovali do bytu v bytovom dome v A. Ú. XX, v Bratislave, s vlastníctvom ktoréhoje spojený tretí záväzok. Byt v A. Ú. nadobudli manželia kúpou do bezpodielového spoluvlastníctva
dňom 9.10.2001. K bytu na BK. K.. X, ktorý bol bytom obecným, uzavrel C. D. nájomnú zmluvu v roku
1994, teda počas trvania manželstva, čím žalobkyňa nadobudla k predmetnému bytu práva a povinnosti

spoločného nájomcu (§ 703 OZ, č.l. spisu - 301 - 305, 252, 253 ). Z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ). To
isté platí aj pri režime spoločného nájmu bytu (§ 701 ods. 2 OZ). Solidarita manželov za dlhy a záväzky
je daná zákonom a vyplýva z podstaty manželského vzťahu. Každý z manželov je rovnako oprávnený
a povinný vykonávať práva a povinnosti spojené, či už s BSM alebo spoločným nájom a zodpovednosti

za ne sa nemôže zbaviť prenesením zodpovednosti na druhého manžela. Medzi stranami konania
nebolosporným,žetietoexekučnékonaniaskončilivymoženímpohľadávky11.249,67eur((338.907,50
Sk) tak, že túto istinu fyzicky v roku 2007 zaplatila E. D., matka C. D. (zápisnica z 2.2.2012 prednes
zástupcu žalobkyne). C. D. žiadal túto istinu v rámci vyporiadania BSM zohľadniť ako plnenie, ktoré zo
svojho vynaložil na spoločné (zápisnica z 7.6.2010 - č.l. spisu 239, podanie č. l. spisu 261, podanie č.
l. spisu - 297) a tvrdil, že peniaze mu boli darované otcom, pričom matka bola vykonávateľom úhrady.

Predmetný nárok si po úmrtí C. D. v danom spore uplatňoval aj jeho nástupca, žalovaný 2, ktorý o
skutkových okolnostiach veci nemal žiadne informácie. Jediným priamym svedkom zostala E. D., ktorá
ešte za života C. D. dňa 16.4.2012 svedecky vypovedala (č. l. spisu - 307 ), že ona zaplatila celých 338.
907,50 Sk a ani jeden z účastníkov jej peniaze dovtedy nevrátil. Tieto peniaze boli vlastne darom C. D.
od otca na vstup do života po tom, ako vyšiel z väzenia. V ďalšej svedeckej výpovedi (dňa 9.7.2018

- č. l. spisu) uviedla, že dlh vyplatila z jej peňazí, ktoré ona zdedila po rodičoch. Boli to pasíva na
zachránenie nehnuteľnosti a bola toho názoru, že patria do BSM. Vyplatila ich preto, že podľa vyjadrenia
exekútorky JUDr. Michnicovej žalobkyňa o byt nemala záujem a chcela ho predať. Z uvedeného pre
súdne konanie vyplýva, že E. D. svedecky presvedčivo, tvrdenie C. D. o tom, akým právnym titulom
(dar, pôžička, plnenie za jeho osobu) mal získať istinu 338. 907,50 Sk( č. l. spisu - 526) nepotvrdila.

Zo skutkového stavu veci, ale jednoznačne vyplynulo, že táto istina nebola zaplatená z prostriedkov
BSM, ani z individuálnych prostriedkov žalobkyne. Nezaplatila ju ani tretia osoba v takom postavení,
v ktorom by tento dlh považovala za svoj vlastný. S vedomím C. D. ju zaplatila jeho matka, v čase
kedy už prebiehalo súdne konanie o vyporiadanie BSM, kedy vzťahy so žalobkyňou boli vyhrotené a
cieľom bolo zachrániť vlastníctvo bytu C. D. R. A. Ú. Č.. XX, v Bratislave, pretože on sám takouto istinou

nedisponoval. Úhrada dlhu neznamená, že dlh musí zaplatiť fakticky len dlžník, odovzdanie peňazí
môže vykonať aj treťou osobou. Pre účely vyporiadania BSM nie je rozhodujúce to, akým titulom, či už
odplatným alebo neodplatným, C. D. nadobudol istinu, ktorou boli vysporiadané záväzky z manželstva
so žalobkyňou, ale to, že dlh bol za neho zaplatený. Z uvedeného potom pre súdenú vec je potrebné
uzavrieť, že spoločný exekučný dlh bol vysporiadaný zásluhou C. D., a to z prostriedkov, ktoré nepatrili

do BSM, a preto má právo na to, aby mu žalobkyňa nahradila to, čo mala na tento dlh platiť podľa jej
podielu na tomto dlhu. K uvedenému odvolací súd ešte podotýka, že tento skutkový dej je porovnateľný
so skutkovým dejom ( bod 23 tohto odôvodnenia), kedy rodičia darovali žalobkyni 3 319,39 eur (100
000,- Sk) spôsobom poukázania tejto istiny na účet predávajúceho.

22. Naopak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre účely vyporiadania
predmetného BSM nie je možné zohľadniť istinu 3. 500,- eur, ktorú mal C. D. vniesť do BSM. V prvom
rade je potrebné poukázať na to, že C. D. si za života takýto nárok v danom konaní neuplatnil, predniesol
hoaž jehoprávny nástupca,žalovaný2(č.l.-572),ktorýpriamevedomostiouplatnenomnárokunemal
akuplatnenémunárokuani neopísalrozhodujúceskutočnostivtakejkvalite(dostatočnekonkrétne),aby

ich bolo možné verifikovať dokazovaním. Zo strany súdu prvej inštancie bol na jeho návrh zopakovaný
svedeckývýsluchE.D.,ktorámalabyťpriamymsvedkom tvrdenejokolnosti,avšakE.D.ktejtookolnosti
žiadne vysvetlenie nepodala. Výpis z účtu (č. l. spisu 572,580,581) preukazuje iba to, že na účet C. D.
boli vložené peňažné prostriedky a to vo výške, ktorá ani s tvrdením nekorešponduje. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalovaný 2 predmetný nárok nepreukázal.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2 k zohľadneniu istiny 100. 000,- Sk, ako náhrady toho,
čo žalobkyňa vniesla z individuálneho vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd
poukazuje na to, že predmetné tvrdenie žalobkyňa podoprela vierohodným svedeckým výsluchom I. P.
(č.l. - 357, 309, 310), z ktorého sú zrejmé okolnosti pôvodu týchto peňazí a úmysel rodičov žalobkyne

pomôcť jej pri riešení potreby bývania. I. P.Á. istinu 100. 000,- Sk priamo zo svojho účtu poukázala
na účet prevádzateľa vlastníctva bytu v Líščom údolí, v Bratislave na žalobkyňu a C. D.. Predmetné
tvrdeniepotvrdilajC.D. napojednávanídňa7.6.2010,akoreakciunatvrdeniežalobkyneprednesenéna
pojednávaní dňa 26.4.2010, (č. l. spisu 232, 240). Oporu v zákone nemá ale postup súdu prvej inštancie,ktorý túto istinu zohľadnil ako percentuálny podiel 8,99 % (percentuálny podiel daru 100. 000,- Sk na
kúpnej cene 1. 111. 820,-Sk, za ktorú žalobkyňa a C. D. kúpili byt v A. Ú. Č.. XX R. T.) z dohodnutej
hodnoty bytu 80. 000,- eur vyčíslený sumou 7. 192,-eur. Z ustanovenia § 150 OZ vyplýva, že každý

z manželov má právo, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Zákon
používa vyjadrenie v minulom čase (čo vynaložil), čo znamená pri jazykovom výklade, že ide o plnenie,
ktoré bolo vynaložené v dobe minulej. Tým, čo má byť nahradené je to, čo bolo skutočne vynaložené.
Teda nie v hodnote plnenia, ktorú by plnenie malo mať v čase rozvodu manželstva, respektíve ku dňu
rozhodovania súdu, čo znamená, že nie v prípadne vyššej alebo nižšej hodnote. Preto je opodstatnená

námietka žalovaného 2, že súd prvej inštancie investíciu žalobkyne do spoločného majetku nesprávne
kapitalizoval a zohľadnený mal byť len vklad 100. 000,- Sk, čo je 3. 319,40 eur.

24. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj vo vzťahu k zohľadneniu úhrad, ktoré
žalobkyňa vynaložila na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu v A. Ú. Č.. XX R. T., za čas
od decembra 2003 do septembra 2005, teda do času zániku manželstva žalobkyne a C. D. rozvodom

(nárok uplatnený na pojednávaní dňa 28.5.2015 - č. l. spisu 535, nepresne žalobkyňou pomenovaný
ako nájomné). Predmetné pohľadávky dodávateľov plnení do bytu vznikli za trvania manželstva. Je to
záväzok, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo, a ktorý mali žalobkyňa a C. D.Á. splniť spoločne a
nerozdielne. Tento záväzok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov neexistoval, nespadá za okamih
zániku majetkového spoločenstva a žalobkyňa tento záväzok nezaplatila z individuálneho vlastníctva

peňažných prostriedkov. Opak tohto skutkového stavu z dokazovania (a ani z tvrdení strán sporu )
nevyplýva. Spôsobilým predmetnom vyporiadania BSM by sa mohol stať len spoločný záväzok, ktorý
bol splnený až po zániku manželstva, respektíve zostal doposiaľ nesplnený; len voči takýmto spoločným
dlhom je dané právo regresnej náhrady. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v dobe po zániku
manželstva do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné majetkové vzťahy týkajúce sa

spoločných vecí posudzovať analogicky, ako vzťahy vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva a
zohľadniť ich v rámci jeho vyporiadania. Už bývalý Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cz/19/1974
(Cpj 86/1971, publikovaný pod č. R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) vyslovil právny
záver, že i po zániku BSM zostáva až do jeho vyporiadania každý z manželov vlastníkom celej veci
obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Preto právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a

doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve. Žalobkyňa za obdobie od októbra 2015 do mája 2018 zaplatila na príspevkoch do
fondu opráv v bytovom dome v Líščom údolí č. 59 v Bratislave spolu 3. 089,- eur, ktorá istina nebola
zo strany žalovaných 1 a 2 rozporovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vysporiadania aj tejto úhrady
(návrh č. l spisu - 981, uznesenie súdu prvej inštancie z 10.9.2018 - č. l. spisu 1107) odvolací súd

konštatuje, že zohľadnenie tohto nároku je dôvodné a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako to namieta
žalovaný 2. Obsahom vlastníckeho práva je oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (123 OZ). Obmedzenie práva
užívať byt, ktoré bolo C. D. uložené súdnym rozhodnutím, postihlo len jednu zložku vlastníckeho práva
C. D. k tomuto bytu. Predmetná platobná povinnosť je spojená s vlastníctvom bytu v bytovom dome a

táto povinnosť je daná bez ohľadu na užívanie alebo neužívanie spoločnej nehnuteľnosti jej vlastníkom.
Dané plnenie slúži na udržanie podstaty nehnuteľnosti ako takej, sú to náklady, ktoré vyžaduje spoločná
vec nezávisle od užívania (neužívania) konkrétnou osobou. Ak teda jeden z manželov zaplatí sám celú
platbu zo svojich výlučných prostriedkov, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti (príspevok do fondu
opráv), vznikne mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie jeho podielu. Predmetná požiadavka

žalobkyne nemôže odporovať dobrým mravom, nakoľko to bol C. D., ktorý svojim správaním zavinil, že
do jeho vlastníckeho práva k bytu, v časti obsahovej zložky vec užívať, musel zasiahnuť súd.

25. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil manžel na spoločný majetok, je
potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu

byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti
podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo
svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov,
ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (výšku
vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu

investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký
postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho
masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že
od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Taktozískaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán sporu, pri rovnosti
podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo
vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať

vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať
sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania
aj dlhy (pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné
zohľadniť aj výšku pasív (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - R 57/1970, rozsudok NS SR sp.
zn. 6 Cdo/128/2012)).

26. I keď nie je možné na základe výsledkov dokazovania jednoznačne súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že C. D. sa približne polovicu doby trvania manželstva skoro vôbec nestaral o rodinu
a ani o výchovu dcéry J. (čo by bolo datované približne do roku 1999, manželstvo trvalo od 6.2.1993
do 26.9.2005) je potrebné k odvolacej námietke žalovaného 2 o nedôvodnosti porušenia zásady
rovnosti podielov (princíp parity) pri vyporiadaní predmetného bezpodielového spoluvlastníctva súdom

prvej inštancie v pomere 75% v prospech žalobkyne a 25% v prospech C. D. poukázať na to, že
súd prvej inštancie výlučne len na tejto argumentácii svoje rozhodnutie nezaložil. Súd prvej inštancie
pri odôvodnení svojho záveru poukázal na celkový obraz manželskej a rodičovskej osobnosti C. D.,
pričom akcentoval agresívne správanie C. D. voči žalobkyni a ich spoločnej dcére J.. Súd prvej inštancie
disparitu v prejednávanej veci odôvodnil zreteľne, s poukázaním na jeho úvahy o dôvodnosti disparity a

výnimočnosti okolností súdenej veci odôvodňujúcich tento postup, keď C. D. bol odsúdený za domáce
násilie (týranie manželky a dcéry) na trest odňatia slobody v trvaní 3 1 roka nepodmienečne, ktoré
mal žalobkyni a dcére spôsobovať od septembra 2002. Občiansky zákonník pre vyporiadanie BSM
nestanovuje presné pravidlá, ale len usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré
má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby

súčasťou úvahy o vyporiadanie BSM bolo zohľadnené aj protiprávne konanie jedného z manželov proti
členom rodiny. Takýmto protiprávnym konaním je aj domáce násilie, ktoré je neospravedlniteľné. Je
protikladom starostlivosti o rodinu, ktorú zákon výslovne definuje ako jednu z okolností, ktorá je pre
vyporiadanie BSM významná. Pokiaľ má byť pri vyporiadaní BSM zohľadnená starostlivosť o rodinu,
musí byť potom zohľadnený aj jej nedostatok (negácia starostlivosti o rodinu) a jej protiklad, pretože ide

o rôzne strany toho istého. Domáce násilie je obzvlášť zavrhnutiahodné protiprávne konanie. Žalobkyňa
a dcéra J., najbližšie osoby C. D. boli jeho násiliu vystavované od septembra 2002 opakovane, až do
okamihu, kedy bol C. D. dňa 13.12.2003 vzatý do väzby, pričom až do jeho prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody sa na výchove a výžive dcéry J. nepodieľal. J. mala v tom čase 10 rokov a výlučne
na žalobkyni zostalo bremeno starostlivosti a udržanie majetku v BSM. Súd prvej inštancie správne

zohľadnil aj poškodzovanie domácnosti C. D. odnášaním veci bez vedomia žalobkyne do záložní a
ľahkovážny prístup C. D. k spoločnému majetku. Všetky tieto okolnosti viedli súd prvej inštancie k
rozhodnutiu o disparite podielov v pomere 75% : 25%, pričom táto disparita nevykazuje v rozhodnutí
súdu prvej inštancie znaky svojvoľnosti, a to ani s ohľadom na skoršiu úvahu súdu prvej inštancie
v prvom rozhodnutí vo veci, keď bola stanovená po úvahe v závislosti od preukázaných skutočností

najmä vo vzťahu k trestnému stíhaniu, odsúdeniu a výkonu trestu C. D. za domáce násilie na blízkych
osobách. Vzhľadom na uvedené potom vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je rozhodujúce, či z účtu C. D. boli do decembra 2003
hradené náklady za bývanie v byte. Neopodstatnená je aj argumentácia, že C. D. uložený trest odňatia
slobody vykonal, pretože výkon trestu odňatia slobody mu bol uložený vo verejnom záujme štátu na

nepáchaní trestnej činnosti, vykonanie trestu ale stopy násilia na blízkych osobách nezmazáva.

27. Vzhľadom na závery vyššie uvedené potom do masy BSM patria hnuteľné veci v hodnote spolu 1.
780,- eur, nehnuteľnosť - byt v Líščom údolí č. XX v Bratislave v hodnote 79. 635,- eur (ustálená bola
zhodnýmitvrdeniamistránsporunasumu80.000,-eurodktorejbolaodpočítanácenaklimatizácie 365,-

eur).Spolutakaktívamajúhodnotu81.415,-eur.Pasívapredstavujú:1.-spoločnýdlhzúverovejzmluvy
uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., vo výške 3. 467,84 eur (4.235,81 eur mínus 767,97 eur , bod
16 tohto odôvodnenia) uhradený žalobkyňou, 2. - úverový dlh vo výške 19. 507,15 eur zo zmluvy so
ŠFRB, 3. - plnenie žalobkyne do fondu opráv bytového domu v Líščom údolí č. 59, v Bratislave vo výške
3. 089,- eur, 4. - istina vo výške 3. 319,39 eur, ktorú žalobkyňa zo svojho oddeleného majetku vynaložila

na spoločný majetok (dar žalobkyni od rodičov, bod 23 tohto odôvodnenia), 5. - istina 11. 249,67 eur,
ktorú žalovaný zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok (úhrada exekúcii, bod 21
tohto odôvodnenia). Pasíva spolu tvorí suma 40. 633,05 eur. Čistá hodnota masy BSM je 40. 781,95
eur (81 415,- eur mínus 40. 633,05 eur). Podiel každého z manželov na čistej hodnote masy BSM pripomere 75% v prospech žalobkyne a 25% v prospech C. D., je potom 30. 586,46 eur pre žalobkyňu a
10. 195,49 eur pre C. D..

28. Žalobkyňa nadobudla byt v A. Ú. Č.. XX, v Bratislave v hodnote 79. 635,- eur, hnuteľné veci v
hodnote 448,- eur, spolu v hodnote 80. 083,- eur, od ktorej je potrebné odpočítať jej vnos z výlučného
majetku na spoločný majetok 3. 319,39 eur, úhradu spoločného dlhu 3 467,84 eur, plnenie do fondu
opráv v sume 3. 089,- eur a istinu 19. 507,15 eur, keďže jej bola uložená povinnosť zaplatiť vzniknutý
dlh z úverovej zmluvy so ŠFRB, teda žalobkyni z masy BSM pripadlo spolu 50. 699,52 eur. Tým má

žalobkyňa o 20. 113,16 eur viac ako predstavuje na ňu pripadajúci podiel 30. 586,46 eur (50. 699,62
eur mínus 30. 586,46 eur). C. D. nadobudol hnuteľné veci spolu v hodnote 1. 332,- eur, od ktorej sumy
je potrebné odpočítať jeho vnos z výlučného majetku na spoločný majetok v sume 11. 249,67 eur,
teda C. D.P. pripadla z masy BSM záporná hodnota - 9. 917,67 eur. C. D. tak má o 20. 113,16 eur
menej, ako predstavuje na neho pripadajúci podiel (10. 195,49 eur mínus - 9. 917,67 eur). Žalobkyňa
je tak povinná zaplatiť C. D. na vyrovnanie podielov sumu 20. 113,16 eur, čo pre danú vec znamená,

že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Súd prvej inštancie
nesprávne posúdil niektoré nároky strán sporu spojené s vyporiadaním BSM a tak dospel k nesprávnej
výške vyrovnávacieho podielu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Na záver ešte odvolací súd ešte prednáša, že z podania C. D.áka zo dňa 24.3.2011 (č. l.
spisu 250) ako ani z ďalšieho obsahu súdneho spisu nevyplýva žiaden zrozumiteľne a konkrétne C.
D., respektíve jeho právnymi nástupcami prednesený návrh na náhradu škody, ktorá mu mala byť
spôsobená zadržiavaním jeho vecí žalobkyňou.

30.O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. Konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obidve sporové strany tak postavenie žalobcu,
ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje tým, že podaním

žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale
aj žalovaného. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania upravuje § 255 CSP, podľa ktorého sa
strane prizná náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. V zásade v uvedenom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu
úspešné len čiastočne. Strany sporu sa zhodli v spôsobe vyporiadania masy BSM, nezhodli sa vo
výške vyplatenia vyrovnacieho podielu pre C. D.. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech
strán sporu, a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania právo.

31. Základom poplatku v konaní o vyporiadanie BSM podľa § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Za cenu vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, je

potrebné považovať iba cenu aktívneho majetku patriaceho do BSM (aktív), nie aj hodnotu pasív.
Súd prvej inštancie zahrnul do základu poplatku aj cenu klimatizácie 365,-eur, o ktorú sa znížila
hodnota vyporadiadavaného bytu. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o zaplatení súdneho poplatku. Podľa položky 6 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa za
vyporiadanie BSM platí súdny poplatok 3% z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Z

aktív BSM v hodnote 81. 415,-eur (aktíva BSM 79. 635,- eur + 448,- eur + 1. 332,- eur ) predstavuje
súdny poplatok potom 2. 442,- eur, ktorí žalobkyňa a žalovaní 1 a 2 podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona
č. 71/1992 Zb. zaplatia na účet Okresného
súdu Bratislava IV, spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).