Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206608
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8711206608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci v právnej veci žalobcov: 1/ O. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., Z. XXX, 2/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX/XX, zastúpených: JUDr. Michal Piskorík,
advokát, Štefánikova 96/63, Poprad proti žalovaným: 1/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Q. XXXX/
XX, zastúpená: JUDr. Oľga Lišková, advokátka, Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, 2/ X. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., Q. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou žalovanou 3, 3/ F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., F.. B. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovanej v
1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/100/2011-302 zo dňa 14.09.2017 v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 21C/100/2011-333 zo dňa 29.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaní s ú p o v i n n í nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením určil, že O. J. a Y.
J. (žalobcovia) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z., a to
žalobkyňa v 1/ rade v podiele XX/XX v pomere k celku a žalobca v 2/ rade v pomere XX/XX k celku, spolu

v celosti. Druhým výrokom žalobcom priznal voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho
práva. Súd uviedol, že žalobcovia vydržali právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.
Podmienky vydržania sú stanovené Občianskym zákonníkom, prvou podmienkou pre vydržanie je
právny titul vstupu do oprávnenej držby. Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť
pochybný. Predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva
patrí. Pri vydržaní sa skúma, či držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec naozaj

patrí. Najdôležitejší dôkaz v týchto prípadoch je dokument, ktorý síce nespĺňa všetky právne náležitosti,
napr. rôzne kúpne či darovacie zmluvy, no utvrdzuje držiteľa v tom, že vec je jeho. O túto situáciu
ide aj v tomto spore, keď dobromyseľná držba trvá minimálne od 05.03.1967, teda od uzavretia tzv.
neformálnej kúpnej zmluvy, čo bolo v konaní potvrdené svedeckými výpoveďami. Vydržacia doba na
základe uvedenej zmluvy začala plynúť 06.03.1967 a uplynula najneskôr dňa 01.04.1984. Právnym
následkom vydržania je, že oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo k veci pôvodným spôsobom.
Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1. rade.
Uviedla, že už v konaní namietali, že to je prekážka veci rozhodnutej, nakoľko o vlastníctve
spoluvlastníckeho podielu už bolo rozhodnuté v dedičskom konaní č. 19D/414/2005 a žalobcovianespochybnili oprávnenosť dedenia žalovaných. Nesúhlasili ani s hmotnoprávnym posúdením veci,
poukázali na to, že rozsudok je nevykonateľný, nakoľko O. J. je už na liste vlastníctva zapísaná ako
spoluvlastníčka v podiele XX/XX a Y. J. v podiele až X/XX. Tieto zápisy na liste vlastníctva neboli

žiadnym aktom zrušené a tento rozsudok ich tiež neruší, naopak pribúda k nim ďalší spoluvlastníci. Súd
priznal vlastníctvo žalobcom a uveril ich tvrdeniam, že nehnuteľnosti užívali v dobrej viere ako svoje
vlastné a nikto ich nerušil v užívaní a že nehnuteľnosti nadobudli na základe neformálnej kúpnej zmluvy
najmenej od roku 1967. Toto považujú za zavádzajúce tvrdenia, nakoľko predávajúci z tejto neformálnej
kúpnej zmluvy neboli vlastníci nehnuteľnosti. Žalobcovia vedeli, že sa pre platnosť zmluvy vyžadovala

registrácia na Štátnom notárstve a ani sa o registráciu nepokúsili. Poukázala na to, že podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR 4Cdo/506/2017 samotná skutočnosť, že došlo k peňažnému plneniu medzi
účastníkmi zmluvy, ani faktické uchopenie sa užívania, nezakladá dobrú vieru. Ak žalobcovia tvrdia,
že podľa výpovedi X. J., G. J., od ktorých dom odkúpili, Q. J. svoju dcéru S. vyplatil, tak tieto tvrdenia
nie sú ničím podložené, ani overené, skôr sú nepravdivé. Žalobcovia počas celého konania objektívne
nepreukázali dobromyseľnosť, naopak z judikatúry možno posúdiť, že ich dobrá viera zanikla v okamihu,

kedy sa žalobcovia oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom,
že im vec právom patrí a takouto skutočnosťou bolo aj dedičské rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva
po nebohom manželovi žalobkyne v 1/ rade a otcovi žalobcu zo dňa 11.07.1991. Je nevyhnutné vec
posúdiť aj z hľadiska spoluvlastníctva, keď podľa judikátu R 65/1975 vedomie, že niekto vlastní iba
spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje dobromyseľnosť o tom, že mu patrí celá vec, ak nedošlo

k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z rozhodnutia
Ústavného súdu SR II. ÚS/484/2015 vyplýva, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky sa okolo roku 2010
rozhodnutiami sp. zn. 4 Cdo 283/2009 (R 73/2015), 4 Cdo 361/2012 (R 74/2015), 5 Cdo 49/2010, 3
Cdo 97/2009, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2010 priklonil k právnemu názoru,

že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, sú aj ťažiskové
právne formy. Podľa R 73/2015 oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti
Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a

o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa R 74/2015
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení
do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej
forme.“ÚSSRvtomtorozhodnutíďalejuviedol,žezaústavnekomformnýtrebapovažovaťskoršívýklad,

ktorého podstata vyplýva z veci 3Cdo/117/94. Taký výklad ust. § 134 v spojení s § 130 Občianskeho
zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať za neprípustne reštriktívny,
nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania.
5. Odvolací súd teda v danej veci poukazuje rovnako ako súd prvej inštancie na to, že žalobcovia

boli dobromyseľní na základe neformálnej kúpnej zmluvy, ich držba bola nikým nerušená. Formálny
zápis iného vlastníka dobromyseľnosť držby neruší, žalobcovia, resp. právni predchodcovia žalobcov,
za nehnuteľnosť zaplatili kúpnu cenu vyplývajúcu z uzavretej zmluvy. Bola dodržaná aj doba držby
nevyhnutná na vznik účinkov vydržania. Prekážka rozhodnutej veci v danom prípade neprichádza do
úvahy, rozhodnutie o dedičskom konaní nie je rozhodnutím o vlastníctve medzi tými istými účastníkmi

konania, kedy by bolo možné uvažovať o prekážke rozhodnutej veci. Rozhodnutie súdu je vykonateľné,
jasné a určité, vyplýva z neho konečný zápis na liste vlastníctva, nekonštituujú sa ďalší podieloví
spoluvlastníci popri už zapísaných podielových spoluvlastníkov. Dobromyseľnosť žalobcov neruší ani
dedičské rozhodnutie z roku 1991, pretože účinky vydržania nastali už k 01.04.1984.
6. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP,

vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní neúspešní, žalobcovia v celom rozsahu úspešní,
žalobcovia teda majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).