Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/100/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206608
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8711206608.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1/ O. J.,

K.. XX.XX.XXXX, O. Z., Z. XXX, štátny občan SR 2/ Y. J., K.. X.X.XXXX, O.I. Z. Č.. XXX/XX, štátny
občan SR, zastúpených: JUDr. Michal Piskorík, advokát, Štefánikova 96/63, Poprad proti žalovaným: 1/
Z. J., K.. XX.X.XXXX, O. V., Q. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Oľga Lišková, advokátka,
Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, 2/ X. S., K.. XX.X.XXXX, O. Ľ., Q. XXX/XX, štátny občan SR,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou žalovanou 3, 3/ F. B., K.. XX.X.XXXX, O. S., F.. Š. XXXX/XX,
štátny občan SR v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že O. J., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX U. Y. J., K.. X.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti parc. registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.022 m2, parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria (dom súp. č. XXX) o výmere 66 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria (dom súp. č. XXX) o výmere 73 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, parc.
č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2,
parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 409 m2, všetky vedené na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Z. a to O.A.
J., Y.. O. v 36/48-inách v pomere k celku a žalobca Y. J. v 12/48-inách v pomere k celku, spolu v celosti.

II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.06.2011 domáhali voči žalovanej 1 a pôvodne
žalovanému 2 X. S., K.. X.XX.XXXX, T.. F.. Š. XXX/XX, S.Ž. určenia vlastníckeho práva a zaplatenia
náhrady trov konania. Žiadali, aby súd rozhodol, že O. J., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX U. Y. J., K.. X.X.XXXX
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1.022 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria (dom súp. č. XXX) o výmere

66 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria (dom súp. č. XXX) o výmere 73 m2, parc. č. XXX/
X - záhrady o výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 409 m2, všetky vedené na liste
vlastníctva č. XXX k. ú. Z. a to O. J., Y.. O. v 36/48-inách v pomere k celku a Y. J. v 12/48-inách v
pomere k celku, spolu v celosti.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.

Sú podielovými spoluvlastníkmi na parc. registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere1.022m2,parc.č.XXX/X-zastavanéplochyanádvoria(domsúp.č.XXX)ovýmere66m2,parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria (dom súp. č. XXX) o výmere 73 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o
výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria ovýmere 63 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 409 m2, všetky vedené na liste vlastníctva č. XXX S..
Ú.. Z.. Žalobkyňa 1 je spoluvlastníčkou na týchto nehnuteľnostiach v 33/48-inách v pomere k celku podľa
zápisunastraneO.ažalobca2jespoluvlastníkomv9/48-ináchvpomerekcelku,podľazápisunastrane

O. v LV č. XXX k. ú. Z.. Žalobcovia spolu na zhora označených nehnuteľnostiach sú spoluvlastníkmi v
42/48-inách v pomere k celku. Žalovaná 1 je vedená ako spoluvlastníčka v 1/16-ine v pomere k celku
podľazápisunastraneO.ažalovaný2jevedenýakospoluvlastníkv1/16-inevpomerekcelkuakodedič
po poručiteľke Q. S., Y.. J., svojej manželke, zomrelej XX.XX.XXXX podľa Osvedčenia 4D/317/2009,
Dnot/27/2010 Okresného súdu Kežmarok. Žalobkyňa 1 už v roku 1998 chcela dať do súladu užívací

stav so stavom vlastníckym, obrátila sa preto na Notársky úrad JUDr. Čabru v Poprade, ktorý vyhotovil
Notársku zápisnicu - Osvedčenie o vydržaní, avšak pre nesprávne označenie jednej parcely katastrálny
úrad odmietol vykonať zmeny a to napriek opravnej doložky notára. Nehnuteľnosti tak ako sú označené
na LV č. XXX k. ú. Z., začala žalobkyňa s teraz už svojím nebohým manželom užívať pred rokom 1958
a po jeho smrti tieto užíva so svojím synom, žalobcom 2, ktorý je dedičom po jej neb. manželovi a jeho
otcovi neb. Š. J.. Od toho času nehnuteľnosti užívali a užívajú ako vlastné v dobrej viere, že ide o ich

vlastníctvo,nerušenepocelýčas,tedapodobuviacako50rokov.Tietoskutočnostisúzrejméznotárskej
zápisnice a tieto dosvedčil teraz už nebohý svedok X. O.. Žalobkyňa 1 ďalej v žalobe uvádza, že dom,
ktorý užívajú a ktorý považujú za svoje vlastníctvo tak ako aj ostatné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX
S.. Ú.. Z., bol pôvodne dvojdomom so súpisnými číslami XXX, kde býval R. J. s rodinou a druhá časť so
súpisným číslom XXX patrila a túto užíval Q. J. s rodinou. Po Q. J. vstúpila do užívania S. J., ktorá sa

vydala za U. J. a odišli bývať do V.. Majetkové vzťahy právni predchodcovia si vysporiadali tak, že syn R.
J. Š., ktorý bol manželom žalobkyne 1 a otcom žalobcu 2, zostal bývať v celom dome a sám tento dom so
svojou rodinou užíval od roku 1956. Keďže sa jednalo o dom asi 200 rokov starý, ktorý už nevyhovoval
modernejším nárokom a chceli si tento dom prestavať a zmodernizovať, kúpila žalobkyňa 1 so svojim
manželom Š. J., ktorý je otcom žalobcu 2, tento dom od X. J. a manželky G. (súpisné číslo XXX) spolu s

ostatnými nehnuteľnosťami neformálnou zmluvou v roku 1967 za dohodnutú kúpnu cenu 30.000,- Kčs.
Jednalo sa síce o neformálnu zmluvu, avšak žalobcovia ako kupujúci a takisto aj predávajúci považovali
tento prevod za právne relevantný a cítili sa vlastníkmi všetkých nehnuteľností, tak ako sú uvedené na
LV č. XXX k. ú. Z.. Na dôkaz svojich tvrdení, že nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva pred viac ako
40 rokmi, že ich odvtedy nerušene, dobromyseľne a v presvedčení, že im vlastnícky patria, užívajú,

navrhli žalobcovia vypočuť ako svedkov X.K. W., E. J., Q. J., B. Q. U. R. W.. Žalovaných vyzvali, aby
podpísali prehlásenie pre účely vysporiadania ich spoluvlastníckych vzťahov podľa zákona a títo odmietli
podpísať. Aj keby žalobcovia opomenuli, že ich právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali od roku 1956
a že by sa na vec mali vzťahovať ustanovenia § 115 a nasl. Zákona č. 141/50 Zb. a počítali vydržaciu
lehotu až od marca 1967, aj tak spĺňajú podmienky požadované ustanovením § 134 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Keďže žalovaní neboli ochotní vec vyriešiť mimosúdne, sú žalobcovia nútení domáhať sa
svojich práv cestou súdu.

3. Žalovaná 1 vo vyjadrení k žalobe uviedla, že listom zo dňa 7.7.2010 ju vyzval právny zástupca
žalobcov k podpísaniu prehlásenia o uznaní vlastníckeho práva O. J.. S jeho výzvou nesúhlasila,

čo mu oznámila listom zo dňa 18.7.2010. V tomto liste uviedla všetky argumenty, prečo nesúhlasí s
uznaním vlastníckeho práva a kópiu listu priložila ako svoje vyjadrenie k žalobe. Žalovaná 1 uviedla, že
žalobcovianeužívalinehnuteľnosťvdobrejviereakosvojuvlastnúasvedomím,žejespolumajiteľkou,ju
oslovili ohľadom vysporiadania vlastníctva, odkúpenia podielu. Na jej návrh odpredaja za bežnú cenu sa
žalobcovia neozvali. Na jej list z 18.7.2010, kde oznámila právnemu zástupcovi žalobcov, že je ochotná

jednať o odpredaji svojho podielu, sa jej nik neozval, neprejavil žiadny záujem vysporiadať vlastníctvo
dohodou. Nie je teda pravda, že nebola ochotná vec mimosúdne vyriešiť. Za uvedenú nehnuteľnosť
žalovaná 1 pri dedičskom konaní zaplatila daň a odvtedy platí aj daň z nehnuteľnosti. Žalovanej 1 nie
je jasné, prečo keď žalobcovia prestavovali dom nevysporiadali aj vlastníctvo k domu. Na základe
uvedených skutočností žiadala žalovaná 1 aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1 uviedli, že tvrdenia žalovanej 1 považujú za účelové
a za snahu získať majetkový prospech. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe boli užívané v dobrej viere že im
vlastnícky patria, pretože sa vysporiadali pred mnohými rokmi s právnymi predchodcami žalovaných. Nie
je pravdou, že by niekedy jednali s niekým, vrátane žalovaných, o odkúpení nehnuteľností. Iba po tom,

čo zistili, že ako spoluvlastníci sú vedené aj iné osoby, mali záujem vec vysporiadať mimosúdne a preto
navštívili žalovanú 1, aby podpísala prehlásenie, ktoré notár potreboval pre osvedčenie o vlastníctve.To,ževecbolaprejednanávdedičskomkonaníbolozapríčinenétým,žežalobcoviasa,akoneskôrzistili,
vysporiadali s právnymi predchodcami žalovaných neformálnou zmluvou a dohodou, takže naďalej v
katastri nehnuteľnosti figuroval formálne právny predchodca žalovaných.

5. Uznesením č. k. 21C/100/2011 - 48 zo dňa 14.03.2012 súd konanie voči žalovanému 2, zomrelému
XX.XX.XXXX (t. j. pred podaním žaloby) zastavil.

6. Uznesením č. k. 21C/100/2011 - 76 zo dňa 04.10.2012 súd na návrh žalobcov pripustil vstup

sporových strán na strane žalovaných a to X. S., K.. XX.XX.XXXX ako žalovaného 2 a F. B., Y.. S., K..
XX.XX.XXXX ako žalovanú 3. V dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/81/2011
bolo vydané Osvedčenie o dedičstve dňa 05.04.2012, z ktorého je zrejmé, že dedičstvo po neb. X. S.,
K.. XX.XX.XXXX, G. XX.XX.XXXX nadobudli žalovaní 2 a 3 každý v jednej polovici.

7. Žalovaný 2 splnomocnil na zastupovanie žalovanú 3 plnou mocou zo dňa 12.11.2012 (čl. 92).

8. Žalovaná 3 písomným podaním zo dňa 13.7.2016 doručeným súdu 15.7.2016 (čl. 237) prehlásila, že
sa vzdáva svojho aj bratovho podielu v prospech O. J. a spol. vo veci spisovej značky 21C/100/2011,
čo sa týka vlastníckeho práva s príslušenstvom s tým, že nebudú platiť súdne trovy.

9. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 29.09.2014 (čl. 119) doplnili žalobu po skutkovej stránke.
Pôvodný dom bol postavený asi pred 200 rokmi, jednalo sa vlastne o dvojdom, ktorý mal spoločnú
strechu. Predmetný dom mal dve súpisné čísla, pod číslom domu XXX, neskôr XXX, býval R. J. a v
dome so súpisným číslom XXX, neskôr XXX, býval Q. J.. V dome č. XXX žila aj dcéra Q. J. S. J., ktorá
sa vydala za Š. J. a odsťahovala sa s ním do V. - B.. V dome zostali bývať deti Q. J., X. U. G.. X. J. si

neskôr postavil rodinný dom na ulici W. B. Z.. V dome č. XXX býval R. J. so svojím synom Š. J., teda s už
nebohým manželom žalobkyne 1 a otcom žalobcu 2. V roku 1956 uzavrela žalobkyňa 1 manželstvo so Š.
J. a nasťahovala sa do domu č. XXX (XXX), teda do domu, ktorý patril R. J. a jej manželovi. Keďže išlo o
starýdom,bolonutnétentoopraviťarekonštruovať.Dňa05.03.1967uzavrelažalobkyňa1smanželoms
X. J. U. G. J. dohodu (neformálnu kúpnu zmluvu), ktorou nadobudli celý dom s hospodárskymi budovami

a domovým pozemkom. Q. J. svoju dcéru S. J. po tom, čo uzavrela manželstvo so Š. J., vyplatil z jej
podielu, takže dom č. XXX s príslušenstvom a domovým pozemkom zostal v užívaní a vlastníctve X.
J. U. G. J.. O tom, že uvedené skutočnosti sú pravdivé, svojimi podpismi potvrdili v roku 2005 všetci
spoluvlastníci okrem žalovanej Z. J., keď sa žalobcovia snažili vybaviť vec mimosúdne. Po tom, čo
žalobkyňa 1 s manželom v roku 1967 nadobudli celý dom s príslušenstvom a domovým pozemkom,

začali v roku 1968 s rekonštrukciou rodinného domu. Z pôvodného domu zostali iba obvodové múry
a celý dom terajšie číslo XXX postavili sami a na vlastné náklady. Nik zo žalovaných ani ich právnych
predchodcov nemal voči nim žiadne nároky, nerušil ich v užívaní a nespochybňoval ich vlastníctvo,
pretože všetci rešpektovali neformálny prevod v roku 1967. Jedine žalovaná 1 odmietla podpísať súhlas,
aby žalobcovia mohli vec vybaviť osvedčením a začala sa domáhať vyplatenia svojho dedičského

podielu, čo žalobcovia odmietli, pretože sa považujú za vlastníkov a všetky nároky oprávnených osôb
boli uspokojené na základe dohody z 05.03.1967.

10. Žalobcovia ďalším písomným podaním zo dňa 19.7.2016 (čl. 239) doplnili skutkové okolnosti v tom
smere, že žalobkyňa 1 uzavrela manželstvo v roku 1956 a prišla bývať k manželovi do domu spolu s

jeho rodičmi. Bol to vlastne dvojdom so spoločnou, jednou strechou a mal dve súpisné čísla. V jednej
časti so súp. č. XXX (XXX) bývala žalobkyňa s manželom a so svokrom R. J. a v druhej časti so súp. č.
XXX (XXX) býval Q. J. a jeho dcéra S. J.. Po sobáši so Š. J. odišla S. J. bývať do V. - B.. Po jeho smrti
sa presťahovala so synmi do Z. k svojej sesternici Q. R., Y.. Y., kde v roku 1945 spáchala samovraždu.
Podľa výpovedí X. J. U. G. J., od ktorých žalobkyňa s manželom dom č. XXX s domovými pozemkami

kúpili v roku 1967, Q. J. svoju dcéru S., ktorá sa vydala za Š. J. a odišla s ním bývať do V., vyplatil
a vyrovnal jej nároky k tomuto domu a domovému majetku. V dome č. XXX býval X. J., syn X. J. a
brat S., ktorý sa rozhodol postaviť si na ulici W. B. Z. rodinný dom. Žalobkyni s manželom ponúkol na
odkúpenie dom č. XXX s príslušenstvom, pretože tento už nepotreboval a žalobkyňa s manželom sa
rozhodli tento dom kúpiť, pretože dom, v ktorom bývali, im pre pomerne početnú rodinu nevyhovoval.

V roku 1967 sa dohodli s X. J. U. G. J., že dom odkúpia, uzavreli zmluvu - dohodu pred svedkami a za
sumu 30.000 korún dom č. XXX spolu s domovými pozemkami odkúpili. Ako dom č. XXX tak aj dom č.
XXX boli postavené asi pred 200 rokmi a priestorovo ani kvalitou už pre potreby rodiny nevyhovovali. V
roku 1968 domy zbúrali a postavili spolu s manželom Š. dom, v ktorom býva žalobkyňa spolu so synomY., žalobcom 2, doposiaľ. Dom ako aj domové pozemky užívali po celý čas ako vlastné, nerušene, v
dobrej viere, že je to ich vlastníctvo. Až pri prejednaní dedičstva po manželovi sa dozvedeli, že nie
sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Pokúsili sa vec riešiť osvedčením o vydržaní, ale

pre pochybenie notára kataster zápis nevykonal. V súvislosti s osvedčením o vydržaní uviedli, že v
roku 2005, keď bola v obci vykonávaná tzv. ROEP, všetci súrodenci S. J., resp. právni nástupcovia im
podpísali,žeuznávajúichvlastníctvo,okremžalovanejaužneb.Q.S.,lebovedeli,žeS.J.povydajibola
vyplatená z majetku svojím otcom Q. J.. Ako svedkov navrhli vypočuť P. W., B. Q., E.S. J., Q. J. U. R. W..

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a žalovaných, prednesmi právnych zástupcov
žalobcov a žalovanej 1, výsluchom svedkov E. J., Q. J., B. Q. U. P. W. ako aj listinnými dôkazmi
založenými v spise.

12. Žalobkyňa 1 pri výsluchu uviedla, že sa vydala v roku 1956. Manžel ju priviedol do Z. a stále býva v
tom dome, ktorý si odkúpili a vystavili. Keďže im bolo tesno, bývali tam oni dvaja a ich štyri deti, tak sa

pokúsili niečo spraviť a dať ten dom do poriadku výstavbou. Odkúpili si od X.K. J., vyplatili, tak chceli
opraviť. Museli ísť do podnájmu kým sa to spravilo.
V odpovediach na otázky ďalej uviedla, že nikto si nároky nerobil. Dane platia stále. Užívajú stále všetko
rovnako ešte aj vrátane oplotenia. Chodila do práce, boli deti, manžel bol rodák odtiaľ, on sa staral.

13. Žalobca 2 pri výsluchu uviedol, že rodinný dom išli opravovať, prestavovať, lebo dom mal drevené
šindle, všetko bolo zhnité, zatekalo, dom nebol obývateľný. V kuchyni nebola ešte podlaha, bola tam len
hlina. Po zvážení nebohého otca išli bývať do podnájmu a všetko sa zbúralo, zvalilo a rekonštruovalo sa
nanovo. Tí čo tam bývali, X. J., si vystavili rodinný dom a po dohode s otcom boli vyplatení a odsťahovali
sa. Na základe toho ako boli vyplatení, tak otec to začal prerábať, celý dvojdom. Keď sa to opravilo,

tak sa nasťahovali naspäť. Tak postupne sa rekonštruovalo ďalej. Boli štyria súrodenci. Je najmladší,
tak zostal pri mame.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že nikto nechodil, nikto sa ničoho nedožadoval. Oni to kúpili,
mal 4-5 rokov ako sa to predávalo a bolo mu povedané, že to kúpili na základe tohto dokladu a že všetko
bolo odkúpené a podpísané so svedkami a vyplatené.

14. Žalovaná 1 pri výsluchu uviedla, že do prvého dedičského konania sa jej nepodarilo všetky materiály
pozháňať, takže potom dala návrh na obnovenie dedičského konania, do tých troch rokov a tam
bolo rozhodnuté, že je tam podiel, teda že je tam dom a záhrady. Právoplatnosťou tohto dedičského
rozhodnutia išla a podala daňové priznanie podľa toho, čo jej vyplývalo zo zákona, teda ako daň z

nehnuteľností. Tak platila za ten podiel daň, ešte sa rozprávala so sesternicou S., to bola manželka
X. S., K.. XXXX, ktorá už ale zomrela a ona to ešte vtedy neriešila a potom náhle zomrela. Je pravdou,
že bola za ňou p. J. aj so synom Y. J., aby to dala na vydržanie, ale ona povedala, že o dedičstve
svojich predkov nebude takto rozhodovať. Všetky doklady v tom obnovenom dedičskom konaní u JUDr.
Siskoviča pracne pozháňala, predložila a on rozhodol. Nikdy si nenárokovala na rodinný dom, v ktorom

oni už roky žijú a ktorý veľakrát opravili a rekonštruovali, aj keď zaňho platila, lebo tá daň je zo záhrad
a domu platená, len chcela za ten pozemok vyplatiť nejakú sumu, ktorú by si vedeli dohodnúť. Dala im
na zváženie, aby jej oni dali nejaký návrh. Oni jej žiadny návrh nedali. Samozrejme nie za cenu, ktorá
bola niekedy, teda nejakých 20,- Sk za m2, ale za cenu počítanú od 5,- do 17,- eur za m2, takže keď
to rozpočítala podľa výmery záhrad a zastavanej plochy, vyšla jej suma 1.324,96 eur.

V odpovediach na otázky ďalej uviedla, že nepopiera, že bola v kancelárii právneho zástupcu žalobcov
ohľadne mimosúdneho vyriešenia vecí a požiadavky aby predložila svoje nároky, resp. čo požaduje, na
čo odpovedala následne listom zo dňa 22.08.2013. Písala o m2, ale konkrétnu sumu neuviedla, trvala
na darovacej zmluve. Sumu 1.324,96 eur od žalobcov pred pojednávaním nepýtala. Chodila po úradoch
a pozháňala doklady.

15. Žalovaný 2 pri výsluchu uviedol, že sa nemá momentálne k čomu vyjadrovať. Prišiel preto, aby
previedol svoj podiel na Z. J.. K písomnému podaniu zo dňa 13.07.2016 uviedol, že podanie písala
sestra, on vtedy nebol doma, o podaní vedel, sestra mu o tom povedala, ale nevedeli, že to mohli
previesť aj na Z. J., takže teraz na chodbe to konzultoval so sestrou a tak došli k záveru, že to môžu

previesť aj na p. J..

16. Žalovaná 3 pri výsluchu uviedla, že podanie síce napísala, ale potom nad tým rozmýšľala a dospela
k záveru, že mamka by si to takto neželala. Oni s bratom to zdedili po nej a preto by chcela zrušiť totosvoje písomné podanie a rozhodli sa aj s bratom, že by to chceli všetko nechať na Z. J.. To vyjadrenie
napísala veľmi rýchlo, nerozmýšľala nad tým poriadne, až potom prišla na to, že to môže dať žalovanej.

17. Svedok B. Q. pri výsluchu uviedol, že tam boli niekedy dve rodiny, R. J. U. Q. J., prestrešené jednou
strechou, ale neboli rodina, len menovci. Po určitej dobe, nevie presne rok, sa rodina Q. J. rozhodla, že
sa odsťahujú a ponúkli majetok susedovi R. J., či to neodkúpi a o tom je aj kúpna zmluva spísaná so
svedkom. Už ako odišla rodina Q. J., tak Š. J., syn R. J. s manželkou, za slobodna O. G. H., začali s
rekonštrukciou, ale už po odkúpení. Bolo to niekedy v rokoch 1965 - 1966. V roku 1968 - 1969 to už

mali ukončené. Tieto dátumy sú uvedené aj na škridliach rodinného domu, vidieť to z cesty. Robil na
družstve, takže poznal Š. J., manžela žalobkyne, ktorý tiež robil na družstve. Videl kúpnu zmluvu a
pokiaľ si pamätá bol tam svedok Y. W., ktorý už nežije. Bol stále v styku so Š. J. a nevie o tom, že by
sa niekto domáhal voči nemu nejakého vlastníckeho práva alebo niečoho iného v súvislosti s rodinným
domom, deťmi a podobne.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že J. užívajú rekonštruovaný dom, ktorý obnovili a v ňom bývajú,

nádvoria, hospodárska budova, maštale, vzadu záhrada, výmery presne nevie. Dom, kde bývali, si
vylepšovali, zmodernizovali. Vzadu opravili hospodársku budovu. Užívajú to, čo podľa tej kúpnej zmluvy
ktorú spomínal,kúpili.VšetkočomalpredošlýX.J.,synQ.J.,všetko,čoužíval,predalŠ.J.smanželkou.
Nemáinformácieonejakompodielovomspoluvlastníctve.Obidverodinybolivpriateľskomvzťahu,nebol
tam nijaký problém medzi nimi. Má len prehľad trochu o príbuzenských vzťahoch tak ako povedal, že

oni neboli rodina, bola tam len zhoda priezvisk, boli to menovci s priezviskom J.. Robieval majetkové
vysporiadania, bol zamestnaný na družstve a teraz vypomáha obecnému úradu, lebo teraz sa stavajú
cesty,takoslovujeopredajvlastníkovpozemkov.Žiadnepodrobnejšieinformácieostavebnompovolení,
pridelení súpisného čísla po rekonštrukcii nemá.
Sudca predložil svedkovi na nahliadnutie Dohodu o predaji domu na č. l. 7 spisu, aby sa k nej vyjadril

ako aj ku skutočnosti, či sa jedná o kúpnu zmluvu, o ktorej rozprával vo svojej výpovedi, svedok uviedol,
že je to ona, vidí, že je tam aj cifra, ale tú radšej neuvádzal, aby to neskomolil, a je tam uvedený aj
ten svedok, ktorého povedal.

18. Svedok E. J. pri výsluchu uviedol, že pozná ten dom a dvor, lebo jeho mama pochádzala od W.,

tam prežíval mladosť, pozná ten dom. Bol to taký nižší dom, ktorý kúpil Š. J., bola tam kuchyňa, teda
taký príklep a jedna izba a v rokoch 1965-66-68 kúpil Š. J. druhú polovicu domu od X.K. J. U. G. J.
a prestavali to na dom. Aj dnes ten dom tak stojí. Vie, že to kúpil Š. U. O.A. J. od X. U. G. J., to boli
súrodenci, ale za koľko, to nevie. Žiadnu zmluvu nevidel. Vie, že Š. J. s manželkou potom staval v
roku 1968, ešte je aj na streche vypísaný rok. Nevie o tom, že by sa niekto domáhal voči Š. U. O. J.

vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že si myslí, že Š. U. O. J. boli dedičia po rodičoch, ale presne
čo zdedili po rodičoch, nevie. O S. J., B. J. niečo mama spomínali, že mala spáchať samovraždu, ale
nič viac nevie.

19. Svedok Q. J. pri výsluchu uviedol, že dom bol prestrešený šindľovou strechou, bývali tam dve rodiny
a to Š. J. W. O.A. J. v jednej časti, oni mali vchod zboku a rodina svedka mala vchod zozadu, a tam
bývali starý otec Q. J., zomrel v roku 1961, otec X. J., mama O. J., Y..R., brat X. R., ktorý bol jeho
nevlastným bratom, synom O. J. Y. R., staršia sestra X. W., Y.. J., Q. R., Y.. J. a svedok. Otec, už nevie
v ktorom roku, začal stavať rodinný dom, do ktorého sa nasťahovali v roku 1968 -1969. Polovicu domu,

resp. tú ich časť domu, v ktorom bývali dovtedy, otec predal jeho krstným rodičom, teda Š. U. O. J.. Tam
bola zmluva napísaná na nejakom papieri, boli tam aj svedkovia podpísaní, sa mu zdá, že Y. W., Q.
W., to boli bratia, otec a mama a jednalo sa o sumu 29.000,- alebo 30.000,- Kčs, takú mal vtedy dom
hodnotu. Tiež tam boli chlievy a záhrada, mali časť chlievov, aj krstní rodičia mali časť chlievov, oni si to
zrenovovali, postavili nanovo a ich sa porozpadávali, tak sa zbúrali. Odsťahovali sa, oni potom zhodili tú

strechu, niekde sa vtedy presťahovali, lebo sa tam nedalo bývať a murovali to, teda ako rekonštruovali,
stavali. Opravili to celé, dali tam druhú strechu. Ako deti rešpektovali za akú cenu to bolo predané, taká
bola asi vtedy hodnota.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že nevie kto by sa mal domáhať vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetným nehnuteľnostiam voči Š. U. O. J., veď sa odtiaľ odsťahovali. Ešte

doplnil, že tam bývala aj otcova sestra - G. J., K.. B. Y.. Ona sa vždy sťahovala s nimi, lebo keď boli
malí, sa o nich aj starala, tak aj otec chcel, aj oni to tak brali, že ju dochovajú. Čiže už pri sťahovaní v
rokoch 1968 - 1969 sa odsťahovala s nimi, lebo ona aj role a všetko dala prepísať na otca, aj tie peniaze
z toho domu tých 29.000,- alebo 30.000,- Kčs, lebo si myslí, že jej by asi mala patriť polovica z toho, aleona to dala všetko otcovi na dokončenie domu, teda toho domu, do ktorého sa sťahovali v roku 1968
- 1969. Svedok si potom sám postavil dom a ju tam znova zobral.
Sudca predložil svedkovi na nahliadnutie Dohodu o predaji domu na čl. 7 spisu, aby sa k nej vyjadril ako

aj ku skutočnosti, či sa jedná o kúpnu zmluvu, o ktorej rozprával vo svojej výpovedi. Svedok uviedol, že
áno, vidí, že je tam otcov podpis J. X., mamin podpis J. O. a tetin podpis J. G. - otcova sestra. Vidí tu aj
podpísaného Y. W., sa zdá mu, že tam bol aj Q. W., ale to si nie je istý.
Svedok ďalej v odpovediach na otázky uviedol, že nikto iný k nim nechodil, na ich dvore žili len tieto
dve rodiny. Ešte keď chodila, tak chodila rodina z H., ale nikto iný. Vlastníkmi teda boli len tieto dve

rodiny, kým sa to nepredalo. Zápis o nejakom vlastníctve k rodinnému domu č. XXX nevidel, ale nevidel
ani zápisy o vlastníctve k ich rodinnému domu a tú zmluvu, čo si teraz pozrel, pozná, lebo tú majú
doma aj oni. K domu ako takému môže povedať, že to bol jeden objekt, jedny základy, neboli to podľa
neho dva domy, aj keď mali dve súpisné čísla. To bola proste jedna kocka, kde vnútorný priestor bol
predelený priečkou a v jednej časti žila jedna rodina a v druhej časti druhá rodina. Do jednej časti sa
vchádzalo zboku, do druhej časti, v ktorej býval on s príbuznými, sa vchádzalo zozadu a týmito vchodmi

sa vchádzalo aj do pivníc. Aj keď sa odsťahovali, denno-denne sa tam hrávali pri tom dome na tej ulici,
lebo tam mal kamarátov, takže ten dom vnímal. O. U. Š. J. zhodili strechu, ktorá už bola prehnitá. Ostali
tam len múry, deka tam nebola žiadna, myslí, že deliacu priečku dali preč a postavili jeden dom.
Napojednávanídňa16.8.2017bolosúdupredloženéprehlásenieQ.J.,K..X.X.XXXX,ktorýdoplnilsvoju
výpoveď urobenú pred súdom dňa 16.3.2017 týmto čestným vyhlásením, že jeho teraz už nebohý otec

X. J. so svojou manželkou O., Y.. R. s deťmi a osobami, ktoré vo svojej výpovedi uviedol, býval v časti
domu, ktorá mala súp. č. XXX. Túto časť označenú súpisným číslom XXX nadobudol jeho otec X. J.
U. G. J. do vlastníctva od svojho otca Q. J. spolu s pozemkami. Nemá vedomosť o tom, že by si niekto
robil nároky na dom č. XXX a pozemky, ktoré užíval jeho otec a G. J.. Otec sa považoval za vlastníka
a taktiež G. J. a nikto ich vlastníctvo nespochybňoval. S majetkom nakladali ako vlastníci a taktiež plnili

všetky povinnosti - platili dane a podobne.

20. Svedok P. W. pri výsluchu uviedol, že bývali v susedstve, on tam býval až do roku 1975, takže
veľmi dobre poznal pomery susedov, navštevovali sa často, fakticky tam vyrastal. Mali dobré susedské
vzťahy, navštevovali sa pravidelne. Takisto mali dobré vzťahy aj s J., ktorí bývali v tom istom dvore.

Vchody mali samostatne, p. O. J. mali vchod z dvora a druhí J. - Q. J. a jeho syn, ktorý sa potom
oženil, oni mali vchod zozadu. Tento dom, čo sa týka p. X. J., bol to úplne jednoduchý dom, kde nebola
ani kuchyňa, len jedna obývacia izba, kde bývali J.. V dome súp. č. XXX býval Š. J. a súp. č. XXX býval
X. J.. X. J., oni bývali len v jednej takej predĺženej izbe. Bol to fakticky dom z kameňa, úplne jednoduchý.
Potom ako sa X. J. oženil, oni si postavili nový rodinný dom, vie, že ho predali Š. J., v 60-tych rokoch,

približne v roku 1965 - 1968. V tom rodinnom dome býval X. J. aj so sestrou G. J.. Po tom ako postavil
ten rodinný domček, sa aj so sestrou odsťahovali do nového rodinného domu. X. J. s manželkou a so
sestrou predali tento rodinný domček Š. J. s manželkou, v tých 60-tych rokoch. Oni si tento domček
zrekonštruovali komplet tak, ako je v súčasnej dobe.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že za tú dobu, ako tam býval, nevidel tam nikoho, že by

mal niekto nejaký záujem o tento rodinný dom. O nejakých sporoch ohľadne vlastníctva nepočul, ani z
jednej ani z druhej strany. A pritom robil poslanca aj v 70-tych rokoch. Na S. J. si nepamätá. Po odkúpení
zrekonštruovali celý dom. Zlikvidovali staré múry a postavili nové. Ostali len obvodové múry, všetko
ostatné sa urobilo nové, v podstate to bol ako nový dom, zdá sa mu, že to bolo v rokoch 1965 až 1968.

21. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

22. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (čl.
65) a to parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.022 m2, parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 73 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2,
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 409
m2 a to žalobkyňa 1 v podiele 36/48 a žalobca 2 v podiele 12/48.
Na citovanom liste vlastníctva sú v súčasnosti zapísaní podielový spoluvlastníci žalobkyňa 1 v podiele
33/48, žalobca 2 v podiele 9/48, žalovaná 1 v podiele 1/16, žalovaní 2 a 3 zhodne v podieloch 1/32.

Žalovaná 1 nadobudla vlastnícke právo osvedčením o dedičstve 19D/414/2005 po starej mame S. J. Y..
J., žalovaní 2 a 3 osvedčením o dedičstve 4D 81/2011 z 05.04.2012 po otcovi X. S..23. Stavba (v súčasnosti súp. č. XXX) bola pôvodne dvojdom, v jednej časti súp. č. XXX (pôvodne XXX)
býval svokor žalobkyne R. J., žalobkyňa, jej manžel (syn R. J.) a otec žalobcu 2 Š. J., K.. XX.XX.XXXX,
G.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa 1 sa vydal za Š. J. v roku 1956. V druhej časti súp. č. XXX (pôvodne XXX)

býval Q. J., (nar. XX.X.XXXX, G.. X.X.XXXX) (jedná sa len o zhodu priezviska „J.“, nie o príbuzenský
vzťah) so sestrou S. J. (K.. X.XX.XXXX, G. XX.XX.XXXX) a deťmi X. J. (nar. XX.X.XXXX, G.. X.X.XXXX)
aG.J.(nar.XXXX,zomr.X.XX.XXXX).SestraS.J.savydalazaU.J.aodišladoV.-B..Posmrtimanžela
odišla k sesternici Q. R. - Y., kde v roku 1945 zomrela. V dome teda zostali ďalej bývať X. J. U. G. J., s
ktorými O. U. Š. J. uzavreli dňa 5.3.1967 „Dohodu o predaji domu“ ako „kúpno-predajnú dohodu“ (čl. 7)

ohľadne domu číslo XXX (pôvodne XXX). Ako je v nej uvedené, do predaja patril dom, maštaľ, záhrada,
stodolisko, predná záhradka a pozemok spod sýpky a to za cenu vopred dojednanú 30.000,- Kčs s tým,
že pri podpise tejto dohody bolo vyplatených 25.000,- Kčs. Okrem podpisov predávajúcich a kupujúcich
sú na zmluve podpisy svedkov - O. J. U. Y. W..
Po uzavretí citovanej dohody žalobkyňa 1 s manželom Š. J. začali v roku 1968 s rekonštrukciou
rodinného domu. Z pôvodného domu zostali iba obvodové múry a celý dom terajšie číslo XXX

zrekonštruovali sami a na vlastné náklady. Nik zo žalovaných ani ich právnych predchodcov nemal
voči nim žiadne nároky, nerušil ich v užívaní a nespochybňoval ich vlastnícke právo. Žalovaná 1
odmietlapodpísaťsúhlas,abyžalobcoviamohlivecvybaviťosvedčenímovydržaníazačalasadomáhať
vyplatenia svojho dedičského podielu, čo žalobcovia odmietli, pretože sa považujú za vlastníkov a všetky
nároky oprávnených osôb boli uspokojené na základe dohody z 05.03.1967.

Až pri prejednaní dedičstva po manželovi a otcovi Š. J. (zomrelom XX.XX.XXXX) sa dozvedeli, že nie
sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Pokúsili sa vec riešiť osvedčením o vydržaní.
Notárskou zápisnicou N 84/98, NZ 84/98 zo dňa 23.02.1998 napísanou v Notárskej kancelárii JUDr.
Igora Čabru v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 95 bolo spísané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa
zákona č. 323/92 Zb.. Prítomní a podpísaní O. J., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX U. X.K. O., K.. XX.XX.XXXX

vyhlásili, že O. J., Y.. O. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. Z. a to domového majetku číslo
súpisné XXX spolu s pozemkami parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 66 m2, parc. č. XXX/
X - zastavaná plocha vo výmere 73 m2, parc. č. XXX/X - dvor vo výmere 1.022 m2, parc. č. XXX/X -
záhrada vo výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere 45 m2, parc. č. XXX/X - iná stavba vo
výmere 63 m2, parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere 409 m2, všetko v celosti, tak ako je zapísané na LV č.

XXX v k. ú. Z.. Svoje vlastnícke právo k horeuvedeným nehnuteľnostiam odvodila z titulu neformálneho
prevodu realizovaného najneskôr v roku 1958. Od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užívala spolu so
svojím nebohým manželom ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne. Na základe horeuvedených
skutočností odvodila svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti.
Následne notár JUDr. Igor Čabra k predmetnej notárskej zápisnici vydal opravnú doložku zo dňa 20.10.

2009 z dôvodu, že v notárskej zápisnici došlo k chybe, kde namiesto parcely č. XXX/X - záhrada vo
výmere 45 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. Z. mala byť správne uvedené parcela č. XXX/X - záhrada
vo výmere 45 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. Z..
Kataster nehnuteľností na základe podkladov notára zápis nevykonal. V súvislosti s osvedčením o
vydržaní žalobcovia uviedli, že v roku 2005, keď bola v obci vykonávaná tzv. ROEP, všetci súrodenci S.

J., resp. právni nástupcovia im podpísali, že uznávajú ich vlastníctvo, okrem žalovanej a už neb. Q. S..

24. Do notárskej zápisnice N 134/2010, NZ 16736/2010, NCRls 17019/2010 napísanej dňa 12.05.2010 v
kanceláriinotárkyMgr.OľgyPiskoríkovejsosídlomvPoprade,Štefánikova96/63bolopojatéosvedčenie
vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. v znení noviel. Bolo osvedčené, že O.

J., Y.. O. vyhlásila, že užíva nerušene, dobromyseľne a v dobrej viere ako vlastné viac ako desať
rokov spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam k. ú. Z. vedenej v LV č. XXX k rodinnému domu s.
č. XXX postavenému na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a k pozemkom parcelám registra „C“ č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.022 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 66 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, č. XXX/X - záhrady

o výmere 45 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 45 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 63 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 409 m2 na str. O. v 15/128-inách, na str. O. v 11/48-
inách, na str. O. v 2/48-inách, na str. O. v 1/72-ine, na str. O. v 1/72-ine, na str. O. v 15/128-inách,
na str. O. v 15/128-inách, na str. O. v 3/128-inách, na str. O. v 1/72-ine, t. j. spolu v 33/48-inách v
pomere k celku. Účastníčka vyhlásila, že rodinný dom s. č. XXX bol pôvodne postavený ako starý

dedinský dvojdom s tým, že jednu polovicu tohto domu užívali od roku 1940 jej právni predchodcovia,
nebohí rodičia manžela - neb. U. J., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a neb. G. J., Y.. O., ktorá zomrela
XX.XX.XXXX a že tieto nehnuteľnosti, t. j. rodinný dom súp. č. XXX aj s prislúchajúcimi domovými
pozemkami účastníčka užíva titulom právneho nástupníctva po svojom neb. manželovi Š. J.. Predmetnénehnuteľnosti začala užívať spolu so svojím neb. manželom už od roku 1956 a neskôr ešte počas života
svojho manžela si neformálnymi kúpnymi zmluvami odkúpili druhú polovicu rodinného domu a vykonali z
vlastných finančných prostriedkov rozsiahlu rekonštrukciu. Zároveň vyhlásila, že za celú dobu užívania

nehnuteľnosti sa nikto nedomáhal vlastníctva ani ich vydania. Vzhľadom na to, že sa jedná o užívanie
viac ako desať rokov, jeho nerušenosť a dobromyseľnosť, domáha sa vydania osvedčenia o vydržaní
vlastníctva podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Okrem listinných dokladov týkajúcich sa osobného
stavu účastníčka predložila vyjadrenie obce Z. zo dňa 26.04.2010 o tom, že obec nemá námietku k
vydaniu Osvedčenia o vydržaní a prehlásenia dotknutých spoluvlastníkov. Prehlásenie podpísali X. W.,

Y.. J., K.. XX.XX.XXXX, X. W., K.. XX.XX.XXXX V. K.. Q. P., Y.. J., R. W., K.. XX.XX.XXXX V. K.. Q.Á. F.,
Y.. W., R. F., K.. XX.XX.XXXX V. K.. U. V., Y.. W., Q. R., Y.. J.,K.. XX.XX.XXXX, Q. J., K.. XX.XX.XXXX,
X. R., K.. XX.XX.XXXX U. Q. W., K.. XX.XX.XXXX.

25. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR ,

sp.zn. 4 Cdo 49/20).
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho postavenie stalo neistým (Rozhodnutie NS ČR (Rc) 2Cz
8/71).
Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto

konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie naďalej neistým.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

28. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

29. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

30. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými
predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa sú oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet držby, spôsobilý subjekt a dobrá

viera (dobromyseľnosť) vydržateľa. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené
všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti
tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol

bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do
31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene
a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú
držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba,
ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila

najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr.

31. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu
stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k
veci alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982

Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie
započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že
tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu.Ako vyplýva z ustanovenia §507a) ods. 3 tejto novely do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 OZ
bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za zákonných podmienok
mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe.

32. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992
podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a
nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

33. Prvou podmienkou je právny titul vstupu do oprávnenej držby a teda držby, ktorá privodí vydržanie.
Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný. Keďže zákon neupravuje čo je
takýmto titulom, možno odvádzať len z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt,
ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod
správať sa, ako keby mu vec patrila. Predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec
alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je pritom psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu

vec vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii
dobrej viery sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčia o
poctivosti nadobudnutia, tzv. titulu uchopenia sa držby.

34. Pri vydržaní sa preto skúma, či držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec

naozaj patrí. Vydržanie má preto opodstatnenie napríklad tam, kde existuje dôkaz o dávnejšej dohode
medzi vlastníkmi, čo sa v minulosti často stávalo, keď si medzi sebou susedia v dedine vymieňali
pozemky. Najdôležitejší dôkaz v týchto prípadoch je dokument, ktorý síce nespĺňa všetky právne
náležitosti (rôzne kúpne či darovacie zmluvy), no utvrdzuje držiteľa v tom, že vec je jeho. O túto situáciu
ide aj v tomto spore, kde dobromyseľná držba trvá minimálne od 05.03.1967 t.j. od uzavretia tzv.

„neformálnej“ kúpnej zmluvy, čo bolo v konaní potvrdené svedeckými výpoveďami. Vydržacia doba na
základe uvedenej zmluvy zo dňa 05.03.1967 začala plynúť 06.03.1967 a uplynula v zmysle citovanej
novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. najneskôr dňa 01.04.1984. Právnym následkom
vydržania je že oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke právo
k veci pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať žiadne práva, ktoré mal niekto proti

predchádzajúcemu vlastníkovi; zároveň vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka.

35. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel a
určil vlastnícke právo žalobcov tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku v celosti.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešným žalobcom voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).