Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205682
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914205682.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX
XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 9955/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
1.709,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
15Er/473/2014-62 zo dňa 09. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/473/2014-62 zo dňa 09. novembra 2015 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k.
15Er/473/2014-62 zo dňa 09. novembra 2015 námietky povinného proti exekúcii zamietol (I. výrok).
Druhým výrokom exekúciu zastavil. Tretím výrokom rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie rozhodne o trovách exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený dňa
28. februára 2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.709,83 Eur
s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 01987/12 zo dňa 13. júna 2012. Súdnemu
exekútorovi exekučný súd dňa 17. septembra 2014 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný
podaním zo dňa 30. júna 2015 adresovaným exekučnému súdu podal „odvolanie voči začatiu exekúcie“,
v ktorom uviedol, že od oprávneného si požičal sumu 300,- Eur, z ktorej mu bola reálne vyplatená
suma 260,- Eur, zvyšok predstavoval manipulačný poplatok. Uvedené skutočnosti by vedel zdokladovať,
ale potrebné doklady má v zahraničí. Dodal, že žije v zahraničí, preto si vedel zásielku prevziať len

teraz. Vymáhanú sumu 8.122,03 Eur pokladal za astronomickú a nereálnu. Záverom povinný prejavil
ochotu pristúpiť k rozumnej dohode, v zmysle ktorej vyplatí sumu 1.709,83 Eur, ako aj súdne trovy.
Exekučný súd podanie povinného, posudzujúc podanie podľa jeho obsahu (§ 251 ods. 4 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p.) považoval za
námietky proti exekúcii. Nakoľko povinný svoje podanie v danom prípade doručil priamo exekučnému
súdu, a nie súdnemu exekútorovi konajúcemu vo veci, išlo podľa názoru exekučného súdu o nesprávny

postup, ktorému nemožno priznať právnu ochranu, a preto je potrebné námietky povinného proti
exekúcii zamietnuť bez ich meritórneho preskúmania. Vzhľadom na tvrdenie povinného, že žije v
zahraničí, exekučný súd preskúmal, či rozhodcovský rozsudok mu bol doručený účinne. Konštatoval, že
doručenie rozhodcovského rozsudku vykonané v súlade s procesnými predpismi je totiž nevyhnutnou
podmienkou nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak k takému
doručeniu nedôjde, predložený rozhodcovský titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a

sú dané podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ako vyplýva z ustanovenia§ 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“), rozhodcovský rozsudok musí byť účastníkom konania doručený do vlastných rúk. Uvedené
ustanovenie odkazuje na § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti ide zrejme o

§ 45 O.s.p., keďže Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie § 45a. Od uvedeného spôsobu
doručovania sa nemožno odchýliť ani dohodou účastníkov, preto exekučný súd neskúmal, ako je
upravená otázka doručovania v interných procesných predpisoch rozhodcovského súdu. Doručovanie
do vlastných rúk je komplexne upravené v ustanovení § 47 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa názoru exekučného
súdu pokiaľ nedôjde k doručeniu osobne do rúk účastníka, prichádza do úvahy náhradné doručenie,

avšak len pri splnení všetkých podmienok podrobne opísaných v § 47 ods. 2 O.s.p. Z predložených
dokladov nevyplýva, že by tento proces doručovania bol dodržaný. Na výzvu exekučného súdu Stály
rozhodcovský súd zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. predložil fotokópiu svojho
spisu sp. zn. SR 01987/12. Exekučný súd mal za preukázané, že z predložených dokladov vyplýva,
že povinnému bol rozhodcovský rozsudok doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu (Kráľ č. 285). Z
fotokópie vrátenej doručenky vyplýva, že zásielka s podacím číslom RR 22 117 539 6 SK bola dňa 25.

júna 2012 uložená po zistení pošty, že adresát nebol v daný deň zastihnutý. Na obálke sa nenachádzali
predtlačenéúdajeoprvomadruhompokuseodoručenie,nachádzalsananejlenpriestornavyznačenie
dátumu uloženia - tak, ako to býva pravidlom pri doručovaní zásielok neurčených do vlastných rúk
adresáta. Zásielka bola následne 11. júla 2012 vrátaná odosielateľovi s poznámkou doručovacej pošty,
že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Doručovanie rozhodcovského rozsudku prebehlo podľa

exekučného súdu v rozpore s ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. v tom, že po prvom neúspešnom pokuse
o doručenie povinný nebol upovedomený o čase opakovaného doručovania a takýto opakovaný pokus
podľa obsahu doručenky ani nebol vykonaný. Už len v dôsledku tohto pochybenia nemohlo dôjsť
k účinnému doručeniu rozhodcovského rozsudku povinnému. Rozhodcovský rozsudok sa nemohol
stať právoplatným a vykonateľným, preto sú podľa názoru exekučného súdu naplnené podmienky na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

2. Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. Podľa jeho názoru odvolaním napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Uviedol,

že nakoľko doručovanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nie je v jeho kompetencii,
odvolaciemu súdu zasiela stanovisko Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré v prílohe pripojil. Z
uvedeného stanoviska vyplýva, že povinnému boli doručované „Výzvy na žalobnú odpoveď“ zo
dňa 18. apríla 2012 a zo dňa 18. mája 2012 ako aj rozhodcovský rozsudok, ktoré písomnosti sa
rozhodcovskému súdu vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Odvolateľ mal za

to, že ustanovenia upravujúce doručovanie písomností v zákone o rozhodcovskom konaní uvádzajú, že
žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk, pričom toto ustanovenie
odkazuje na § 45a Občianskeho súdneho poriadku. Toto ustanovenie je zmätočné, keďže § 45a sa v
Občianskom súdnom poriadku nenachádza. Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní v súlade s
predpismi zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacím poriadkom, žalobu aj rozhodcovský rozsudok

doručoval do vlastných rúk s potvrdením o doručení. Na základe uvedených skutočností odvolaciemu
súdu navrhol odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.8. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 13.06.2012, ak sa účastníci
rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené

adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého
pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení
primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané
do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta
doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

9. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní (stav k 13.06.2012), žaloba a rozhodcovský
rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe
doručovania sú neprípustné.

10. Podľa § 47 ods. 1, 2 O.s.p. (stav k 13.06.2012), (1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri

ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia

nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel.

11. V predmetnom prípade exekučný súd druhým výrokom odvolaním napadnutým rozhodnutím
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil s tým, že predložený exekučný titul -

rozhodcovský rozsudok nie je doposiaľ právoplatný a vykonateľný, ktorá skutočnosť bráni jeho realizácii
v exekučnom konaní. K zastaveniu exekúcie exekučným súdom po vydaní poverenia pritom došlo po
tom, čo sa exekučný súd oboznámil s obsahom doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku, na
základe ktorého sa vykonáva exekúcia proti povinnému v tomto konaní. Z jej obsahu mal exekučný súd
za preukázané, že zásielka bola adresovaná povinnému na adresu jeho trvalého pobytu (Kráľ č. 285) a

táto sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 11. júla 2012 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Informáciu o vykonaných pokusoch o doručenie zásielky doručenka neobsahovala.

12. V čase doručovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zákon o rozhodcovskom konaní v
ustanovení § 25 ods. 4 v otázke doručovania do vlastných rúk odkazoval na právnu úpravu doručovania

obsiahnutú v § 45 a nasl. O.s.p. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd, tak podľa názoru
odvolacieho súdu postupoval správne, ak pri vyhodnotení dodržania podmienok doručovania podľa
§ 47 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko doručovanie tohto rozhodnutia nebolo v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho súdneho poriadku. Vo

vzťahu k rozhodcovskému rozsudku bolo v danom prípade potrebné pre jeho doručovanie aplikovať
ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. účinné v čase doručovania, ktoré pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia
predpokladalo vykonanie dvoch pokusov o doručenie na mieste, kde sa adresát zásielky zdržuje. Ako
bolo uvedené vyššie, dôkaz o tom, že pri doručovaní rozsudku boli vykonané dva pokusy o jeho
doručenie, predložená doručenka neobsahovala. Z toho vyplýva, že podmienky pre uplatnenie fikcie

doručenia rozhodcovského rozsudku žalovanému (povinnému) splnené neboli.

13. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, nevyhnutný na začatie
a priebeh exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod

zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť a
napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Exekučný súd preto postupoval správne, ak po zistení, že
exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu
zastavil. Nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule totiž
nebráni exekučnému súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúciu zastaviť.

14. Námietka odvolateľa, že ustanovenie upravujúce doručovanie písomností v zákone o
rozhodcovskom konaní je zmätočné, keď uvádza, že žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú
účastníkom vždy do vlastných rúk s odkazom na ustanovenie § 45a O.s.p., ktoré sa v Občianskomsúdnom poriadku nenachádza je irelevantná. Z uvedeného ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o
rozhodcovskom konaní musí byť odvolateľovi zrejmé, že zákonodarca odkazuje na právnu úpravu
doručovaniaobsiahnutúv§45anasl.Občianskehosúdnehoporiadku.Pretoanitátoodvolacianámietka

nemohla privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).