Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/240/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205795
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419205795.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXXX/XXX, XXX XX W. Z., 2/ L. M.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XXX, 941 07 W. Z., 3/ N.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX W. Z., a 4/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X,
XXX XX W. Z., zastúpených JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Farská 5, 949 01 Nitra,

proti žalovanému: PLUS - ŠK, spol. s r.o., so sídlom S. 921/84, 941 XX W. Z., IČO: 36 521 167, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 10C/73/2019-27 zo dňa 25.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a o trovách konania
rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia sa
svojim návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému zakázané
nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva (ďalej aj LV) číslo 1536, katastrálne územie
(ďalej aj k.ú.) Veľký Kýr ako parcela registra „C“, parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 125 m2, a to najmä vykonávať na akékoľvek stavby a stavebné práce a zdržať sa všetkých

ostatných zásahov do vlastníckeho práva žalobcov a dodržiavať hranice pozemku tak, ako boli
vymedzené a užívané žalobcami. Zároveň navrhli, aby súd žalovanému nariadil túto parcelu vypratať,
odstrániť železnú konštrukciu BILLBOARD ISPA - MODELOVÝ RAD o rozmeroch 5,10 m šírky krát
2,4 m výšky a uviesť všetko do predošlého stavu, t.j. do stavu, v akom túto nehnuteľnosť pred
zásahom žalobcovia užívali. Poukázali na to, že žalobcovia sú spoluvlastníci nehnuteľnosti od roku
1992, odkedy ju nerušene užívali, a to až do 31.07.2019, kedy žalovaný odstránil železnú konštrukciu

plota, ktorý ohraničoval ich vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pričom konal svojvoľne, bez akéhokoľvek
upozornenia a dokonca na časti spornej nehnuteľnosti vykopal dve jamy, do ktorých osadil uvedený
bilboard. Obec Veľký Kýr vydala stavebné povolenie na túto stavbu, no na pozemku s parcelným číslom
895/1 k.ú. Veľký Kýr, a nie na parcele číslo XXX/X. Podľa žalobcov týmto postupom došlo k zásahu do
ich vlastníckeho práva.
2. Súd sa oboznámil s listinami pripojenými žalobcami k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

zistil,žežalobcoviasúpodľaLVč.XXXX k.ú.VeľkýKýr,obecVeľkýKýr,bezpodielovýmispoluvlastníkmi
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 125 m2, a to žalobcovia 1/, 2/ v podiele 1-ice a žalobcovia 3/,4/ tiež v podiele 1-ice.
Podľa výpisu z LV číslo XXX k.ú. Veľký Kýr, obec Veľký Kýr, je žalovaný v celosti vlastníkom parciel
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 895/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
667 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 237m2 a č. XXX/X - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 161 m2. Parcely žalobcov a žalovaného spolu susedia. Žalobcovia predložili
stanovisko obce Veľký Kýr číslo 2019/109-06-NE zo dňa 03.10.2019, ktorým im bolo oznámené, žeobec Veľký Kýr, ako príslušný stavebný úrad dostal dňa 25.02.2019 návrh na vydanie stavebného
povolenia na stavbu BILLBOARD ISPA - MODELOVÝ RAD „C/H“ - jednostranný billboard o rozmeroch
šírka 5,10 krát výška 2,4 m - 1ks, na parcele registra „C“ číslo 895/1 k.ú. Veľký Kýr, obec Veľký Kýr,

ktorého vlastníkom je žalovaný. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili
vydaniu stavebného povolenia číslo 2019-109-05-NE zo dňa 07.06.2019, ktoré vydala obec Veľký Kýr,
a právoplatnosť nadobudlo dňa 09.07.2019. Žalobcovia prostredníctvom ich právnej zástupkyne listom
zo dňa 28.10.2019 vyzvali žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti a uvedenie do predošlého stavu,
lebo neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho práva tým, že dňa 31.07.2019 mal odstrániť železnú

konštrukciu plota, ktorý ohraničoval ich vlastníctvo k pozemku parcely číslo XXX/X, a na časti tohto
pozemku žalobcov žalovaný vykopal dve veľké jamy, do ktorých sa má osadiť billboard. Obec Veľký Kýr
na stavbu vydala stavebné povolenie na pozemok číslo XXX/X k.ú. Veľký Kýr, a nie na parcelu žalobcov.
Žalovaný prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Poláka reagoval na výzvu žalobcov vyjadrením zo dňa
11.11.2019 tak, že sa mu javí sporná hranica medzi stranami pri oboch pozemkoch v teréne, pričom
podľa vytýčenia hraníc susediacich pozemkov by práve žalobcovia mali zasahovať do jeho vlastníckeho

práva. Realizácia riadne povolenej reklamnej stavby sa uskutoční na parcele číslo XXX/X, ktorá je v
jeho výlučnom vlastníctve. Výzvu preto považoval za bezdôvodnú, pričom vyjadril ochotu poskytnúť
nevyhnutnú súčinnosť k opätovnému objektívnemu zameraniu hranice pozemku v teréne nestranným
geodetom za účasti oboch zainteresovaných strán.
3. Zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, §

325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2 a § 330 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Poukázal na to, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenia len na základe tvrdení
žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytovať ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ide o rozhodovanie bez
dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného

rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy
vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkminevytvorínenávratnýstavaaksaneprimeranýmspôsobomnezasiahnedoprávnychvzťahov
medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva

výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

4. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a to bez ohľadu na to, či ide o neodkladné opatrenie,
ktoré sa podáva pred začatím konania vo veci samej na základe riadnej žaloby alebo či ide o neodkladné
opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v takom prípade nie
je potrebné iniciovať sporové konanie na základe žaloby. V tomto prípade žalobcovia navrhli nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému zakázané nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou

tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. Pokiaľ by súd mal návrhu vyhovieť, takým rozhodnutím by došlo
k popretiu a účelu zákona a zároveň by nešlo o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Navrhované
neodkladné opatrenie by bolo takým rozhodnutím, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej - zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov, dodržanie hranice pozemkov, vypratanie,
odstránenie železnej konštrukcie, uvedenie veci do predošlého stavu. Civilný sporový poriadok v

ustanovení § 330 ods. 2 vymedzuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak za splnenia podmienky, že to povaha veci pripúšťa.
Podľa názoru súdu táto podmienka splnená nie je, pretože navrhované neodkladné opatrenie v sebe
zahŕňa viacero povinností, ktoré sa majú podľa žalobcov žalovanému uložiť a ktorých uloženie v rámcineodkladného opatrenia bez vykonania podrobného dokazovania by nemalo oporu v zákone. Uvedenie
veci do predošlého stavu, odstránenie veci, vypratanie nehnuteľnosti a dodržanie hraníc pozemkov by
bolo natoľko závažným obmedzením, že bez riadneho dokazovania v štandardnom sporovom konaní

začatom na základe žaloby by vznikli vážne pochybnosti o vecnej správnosti vyhovujúceho a žalobcami
navrhovaného neodkladného opatrenia. Navyše je zrejmé, že medzi stranami je sporná otázka priebehu
hranice ich susediacich pozemkov, pričom žalovaný bol ochotný poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť k
opätovnému objektívnemu zameraniu hranice pozemku v teréne nestranným geodetom. Žalobcovia
namiesto toho, aby sa skontaktovali so žalovaným a spoločne si zabezpečili geodeta, ktorý by vykonal

zameranie pozemkov, podali rovno návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia tvrdili a
osvedčili právne vzťahy medzi stranami, avšak podľa názoru súdu si tieto právne vzťahy nevyžadujú
dočasnú úpravu a navrhovaným neodkladným opatrením by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do
právnych vzťahov medzi stranami. Základným problémom strán je totiž priebeh hranice uvedených
pozemkov. Dočasná navrhovaná úprava nie je potrebná, pretože sa dá riešiť aj iným spôsobom na
mimosúdnej úrovni. Právomoc súdu na určenie priebehu hranice pozemkov by bola daná, avšak nie

v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez znaleckého posudku, kedy súd nemôže spornú
záležitosti posúdiť. Nie je možné konštatovať ani to, že by stavba žalovaného predstavovala čiernu
stavbu, pretože z oznámenia obce Veľký Kýr, ktoré je v podrobnostiach uvedené v bode 3.4 odôvodnenia
tohto uznesenia, je nepochybné, že žalovanému bolo vydané stavebné povolenie. Výsledkom týchto
úvah je záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Výrok o trovách

konania súd oprel o ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný mal síce úspech,
ale žiadne trovy mu v konaní nevznikli.
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť. Trvali na tom, že žalovaný neoprávnene zasiahol do ich
vlastníckeho práva tým, že odstránil železnú konštrukciu plota, ktorý ohraničoval ich vlastníctvo k parc.

č. XXX/X a ktorý ohraničoval ich pozemok, na ktorom je postavený zmrzlinový stánok. Vpredu pred
stánkom bola markíza, ktorú znehodnotil a zabetónoval okrajovú časť ich pozemku vedľa cesty asi po
dĺžke asi 1 m. Žalovaný tak konal svojvoľne bez akéhokoľvek upozornenia na to, čo chce riešiť. Uvedenú
nehnuteľnosť oni riadne, nerušene so všetkými právami a povinnosťami užívali odo dňa kúpy v r. 1992
až do 31.07.2019. Na túto parcelu mali vydané Obvodným úradom životného prostredia v Šuranoch

sp. zn. ObÚŽP: 950/1992-N zo dňa 03.09.1992 dodatočné povolenie na výstavbu zmrzlinového stánku.
Žalovaný nemohol len tak svojvoľne zbúrať ich plot, znehodnotiť markízu na stánku, ktorý je tam od
r. 1992 s povolením kompetentných orgánov a im povedať, môžu byť radi, že im nezbúral aj stánok.
Žalovaný nadobudol svoju nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2006 a daný stav rešpektoval
13 rokov. Po tejto dobe mu začal byť priestor nehnuteľnosti nevyhovujúci a začal konať svojvoľne,

bez preukázania a rešpektovania druhej strany. Zotrvali na tom, že v konaní predložili dôkazy, listiny,
fotografie, kde bol zaznamenaný stav pred zásahom a po zásahu do nášho vlastníckeho práva, pričom
nebolo potrebné vykonávať podrobnejšie dokazovanie a vydanie predbežného opatrenia by malo oporu
v zákone. Podľa ich názoru hranice pozemkov neboli nikdy sporné, minimálne od roku 1971 a 13 rokov
ich rešpektoval aj žalovaný. Pokiaľ súd uviedol, že pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia mali so žalovaným rokovať a mohli sme si dať hranice pozemkov zamerať, tak v skutočnosti
žalovaný nemal a ani nemá záujem riešiť vec mimosúdne. Ešte v lete 2019 sa dozvedeli, že žalovaný
chystá nejaké opatrenie, a tak ho navštívili a dožadovali sa vysvetlenia; žalovaný sa však k nim choval
pohŕdavo a odmietol sa s nimi rozprávať. Situáciu si teda žalovaný vyriešil svojvoľne dávno pred tým,
ako bolo podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Oni sa teda obávajú, že sa môžu dočkať

aj zbúrania ich stánku, pretože tým sa aj vyhrážal. Záver súdu, že dočasná navrhovaná úprava nie je
potrebná, pretože sa dá riešiť aj iným spôsobom, nie je opodstatnená. Oni sa právom pýtajú, prečo vec
neriešil mimosúdne žalovaný pred zásahom do ich vlastníckeho práva. Na základe uvedeného navrhli,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie
je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôrazneniesprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd považujúc odvolanie žalobcov za
neopodstatnené,sasodôvodnenímnapadnutéhouzneseniastotožnilanadôvažokdodávanasledovné:
8. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť

situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň
osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné
dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie
má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je

postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
9. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia vo všeobecnosti je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu

jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol
poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité
právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na
jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť

potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom
alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z
ohrozenia exekúcie je nutné, aby zo samotného návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nesmie druhú stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný

na dosiahnutie sledovaného účelu. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné
rozlišovať, či navrhované neodkladné opatrenie má charakter podania vo veci samej, alebo takýto
charakter nemá. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má charakter podania
vo veci samej, keďže vecou samou je návrh o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu
nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá susedí s nehnuteľnosťou žalobcov.

10. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)
CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa
zdržalaaleboniečoznášala.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcoviažiadalinariadiťneodkladnéopatrenie
s uložením povinnosti žalovanému zakázať nakladanie s ich vyššie označenou nehnuteľnosťou v
k. ú. Veľký Kýr tak, a to najmä vykonávať na nej akékoľvek stavby a stavebné práce a zdržať sa

všetkých ostatných zásahov do vlastníckeho práva žalobcov a dodržiavať hranice pozemku tak, ako
boli vymedzené a užívané žalobcami (bez bližšej špecifikácie). Zároveň žiadali uložiť im povinnosť túto
ich parcelu vypratať, odstrániť železnú konštrukciu BILLBOARD ISPA - MODELOVÝ RAD o rozmeroch
5,10 m šírky krát 2,4 m výšky a uviesť všetko do predošlého stavu, t.j. do stavu, v akom (bližšie
nešpecifikovanom) túto nehnuteľnosť pred zásahom žalobcovia užívali. Osvedčenie potreby dočasnej

úpravy pomerov odôvodnili tým, že žalovaný ako vlastník susediacej parcely zasiahol na základe
úradného povolenia stavbou billboardu na ich parcelu a tým zasiahol do ich vlastníctva. K návrhu pripojili
aj stanovisko žalovaného, ktorý reagoval na ich predchádzajúcu výzvu neuznajúc svoj zásah do ich
vlastníckeho práva, pretože podľa neho realizácia riadne povolenej reklamnej stavby sa uskutočňuje
výlučne na jeho pozemku; napriek tomu bol ochotný poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť na objektívne

zameranie hranice pozemku.
11. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení
nevyhovel, pretože nemal preukázané osvedčenie potreby nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, pretože zobsahu spisu, t.j. z predložených listinných dôkazov a súčasne aj z doloženého vyjadrenia žalovaného
nevyplýva nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a splnenie zákonných predpokladov na
jeho nariadenie, keď aplikoval ustanovenie § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej len v prípade, ak
to povaha veci pripúšťa. Súd vždy vyhodnocuje, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované
ustanovenie nemožno presnejšie vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no, ako to vyplýva z výkladu

citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne
splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Právny záver v
konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, pričom z povahy veci je
zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy napríklad pri určovacích výrokoch, pri žalobách
o zaplatenie peňažnej sumy a pod. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
skonštatoval, že žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie, hoci s ohľadom na žalobcami opísaný

vykonaný zásah žalovaného nemôže ísť o potrebu dočasnej úpravy pomerov, ale práve naopak konanie
žalovaného - ak skutočne do vlastníckeho práva žalobcov zasiahol - by si skôr zasluhovalo zváženie
podania žaloby vo veci samej, pričom obsah navrhovaného neodkladného opatrenia vo svojom základe
by evidentne mohlo byť totožné s výrokom vo veci samej, čo však povaha takejto veci nepripúšťa.
12. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej

ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Uvedené podmienky neboli podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konaní splnené, pretože k
zásahu žalovaného už malo dôjsť umiestnením reklamnej tabule na pozemku žalobcov, čím malo dôjsť
k porušeniu práva žalobcov. Ochranu vlastníckeho práva by bolo možné uplatniť si žalobou v konaní o

vypratanie nehnuteľnosti na podklade ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z doložených
listín podľa obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, že žalovaný svojím konaním preukázateľne zasiahol
do vlastníctva žalobcov a že žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností konaním žalovaného hrozí
vznik bezprostrednej ujmy; žalovaný pritom vo reakcii na predžalobnú výzvu tvrdil, že miesto, na
ktorom reklamné tabule osadil, sa nachádza na jeho pozemku. Nebolo teda jasne osvedčené, že

konaním žalovaného, ktorý podľa jeho stanoviska vykonáva úkony na jeho nehnuteľnosti, dochádza k
porušovaniu a ohrozovaniu vlastníckeho práva žalobcov a z neho vyplývajúcich iných práv a oprávnení
žalobcu, preto nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nemohlo mať v konaní úspech.
13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

14. Rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie návrhu o nariadenie neodkladného
opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho
konania podľa 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nárok na
ich náhradu nepriznal, pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).