Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210762
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217210762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom, Dunajská Streda, Malá 13, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, o zaplatenie
2.522,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 12C/23/2017-53 zo dňa 15.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2,
§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná

skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a
to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne
uplatniť na súde. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od
samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto
právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že
bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie
už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr.

Žalovaný sa nároku žalobkyne bránil tým, že na jeho strane prijal plnenie zo zmluvy platnej. Tu však
súd poukazuje na to, že súdom v predchádzajúcom v spore bolo konštatované, že nemá nárok na
poplatky a úroky a žalobkyňa mala na úvere zaplatiť výlučne sumu, ktorú prečerpala, pričom zaplatila
viac. Plnenie, ktoré žalovaný prijal od žalobkyne platbami na úvere nad rámec prečerpaných peňažných
prostriedkov žalobkyňou, je tak povinný žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť. Keďže však
vzniesol námietku premlčania, súd sa s ňou musel vysporiadať, na základe čoho konštatuje, že námietka
premlčania bola dôvodná. Žalovaná sa síce najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia, na ktoré sama

odkazuje v žalobe dozvedela, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď súd
v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že plnila nad rámec svojej povinnosti a preto jej začala plynúť
(subjektívna) premlčacia lehota na uplatnenie nároku. V tomto smere treba konštatovať, že žaloba
bola podaná včas. V súvislosti však s objektívnou - trojročnou premlčacou lehotou, táto začala plynúťplatbami žalobkyne žalovanému nad rámec úverovej istiny. Sumu uplatnenú na zaplatenie v tomto spore
žalobkyňa zaplatila dňom úhrady poslednej platby (59,75 eur) - 20.10.2012 (ako táto skutočnosť vyplýva
zo spisu vo veci sp. zn. 8C/189/2014 na č. listu 17 až 21, kde je žalovaným predložený výpis čerpania,

splátok a úhrad), objektívna lehota tak uplynula najneskôr 20.10.2015, jej uplynutím došlo k premlčaniu
nárokunavráteniebezdôvodnéhoobohatenia,akeďžesavsporežalovanýúspešnepremlčaniadovolal,
súd žalobu zamietol. Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov voči žalobkyni podľa pomeru procesného úspechu v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobca
odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca má za to, že uvedené právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia,
keď súd na zistený skutkový stav právnu normu o plynutí objektívnej premlčacej lehoty nesprávne

aplikoval. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich
začiatok je ustanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho
plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu (v predmetnom konaní bola vznesená námietka premlčania žalovaným). Súd

v bode 8 odôvodnenia rozsudku uvádza, že „....BO získané z absolútne neplatného právneho úkonu
vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia lehota začne teda plynúť už od
vzniku takéhoto právneho úkonu.“ Z uvedeného vyplýva, že súd považuje Úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 15.03.2002, resp. platby žalobcu žalovanému nad rámec úverovej istiny
za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca s uvedeným nesúhlasí, nakoľko je nesporné, že strany dňa

15.03.2002 uzatvorili Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 4.228,67 € a žalobca žalovanému celkovo vrátil sumu 6.751,59 €. Rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda č. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014 v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s. proti žalobcovi o zaplatenie 1.279,09 € s príslušenstvom súd návrh žalovaného zamietol
v plnom rozsahu, pretože - v súlade s odôvodnením rozsudku 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014

- žalovaný /vtedy navrhovateľ/ neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej dohody o úrokoch a
poplatkoch. Súd v predmetnom rozsudku deklaroval, že medzi stranami nebola uzavretá platná zmluva
ani dohoda o úrokovej sadzbe, o úrokoch a poplatkoch. Celú úhradu vykonanú žalobcom mal žalovaný
jedine započítať na úhradu dlhu na istine úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil viac ako
mal, to z právneho dôvodu, ktorý v čase vykonaných úhradách žalobcom ale existoval, a ktorý právny

dôvod odpadol až deklarovaním súdu o tom, že žalovaný /vtedy navrhovateľ/ nemal nárok na úroky,
nakoľko úverová zmluva neobsahovala sumu úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd návrh
žalovaného /vtedy navrhovateľa/ v celom rozsahu zamietol. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby v z mysle § 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto

právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja,
je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na
to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo
nie. Z uvedeného logicky vyplýva, že predpokladom určenia začiatku objektívnej premlčacej doby je
predovšetkým kladná odpoveď na otázku, či bezdôvodné obohatenie vzniklo, a na ňu nadväzujúci

záver, kedy k tomu došlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. decembra 2008, sp. zn. 33 Odo
1136/2006). V predmetnej veci, podľa názoru žalobcu, BO vzniklo okamihom vyslovenia nároku
žalovaného za nedôvodný súdom /t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014, teda ku dňu 15.06.2015, ako okamih vzniku záväzkového vzťahu
z BO/, pretože do tohto momentu žalobca plnil na základe perfektného právneho úkonu v súlade so

záväzkami žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu /úverová zmluva/
medzi stranami; teda žalobca mal právny dôvod na plnenie. Právny dôvod plnenia pre žalobcu odpadol
až súdnym deklarovaním požiadavky žalovaného na úroky za protiprávnu, pričom rozhodnutie súdu
nemalo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, resp. nešlo o také plnenie žalobcu, kde od
začiatkunebolprávnydôvodnaplnenie,čímžalobcapreúčelypredmetnéhokonaniavylučujeuplynutie/

aj/ objektívnej premlčacej doby. Žalobca pre vyššie uvedené dôvody má za to, že jeho nárok na vydanie
BO nie je premlčaný, je opodstatnený a uplatňovaný v súlade s hmotnoprávnymi podmienkami o BO
a procesnými podmienkami CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.4. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne, keď dospel
k záveru, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 je
premlčané.

7. Z obsahu spisu a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobou zo dňa

16.05.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie
sumy 2.522,92 eur a na náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnila tým,
že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 15.03.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru, žalovaný jej poskytol úver vo výške 4.228,67 eur a žalobkyňa žalovanému celkom vrátila
sumu 6.751,59 eur. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa

11.09.2014 (právoplatným dňa 15.06.2015) súd žalobu žalovaného (v postavení žalobcu) proti žalobkyni
(v postavení žalovanej) o zaplatenie 1.279,09 eur s príslušenstvom zamietol v plnom rozsahu. Súd
zmluvu o úvere posúdil za neplatnú, pre absenciu sumy na úrokoch a poplatkoch, z ktorého dôvodu
je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na úvere preukázateľne uhradila sumu
spolu 6.751,59 eur, pričom mala vrátiť iba istinu na úvere, celkom vo výške 4.228,67 eur, a teda žalovaný

získal majetkový prospech vo výške 2.522,92 eur plnením bez právneho dôvodu s poukazom na §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 26.10.2016 žalobkyňa cestou advokáta vyzvala
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný nereagoval. Rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014 súd zamietol žalobu podanú dňa 01.07.2014
žalovaným, ktorou sa domáhal proti žalobkyni zaplatenia sumy 1.279,09 eur s príslušenstvom titulom

nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne ani sčasti, keď zistil, že žalovaný
so žalobkyňou uzavrel písomnú zmluvu o poskytnutí úveru dňa 15.03.2002 s určeným úverovým
rámcom, ktorá zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a úrokovej sadzbe a o poplatkoch, preto žalovaný
nemal na úroky a poplatky právo a celú úhradu vykonanú žalobkyňou mal započítať výlučne na úhradu

dlhu na istine úveru, ktorý čerpala. Žalobkyňa zaplatila viac a preto žalobu zamietol.

8. Z takto zisteného skutkového stavu teda nepochybne vyplýva, že pokiaľ žalobca splatil žalovanému
na zaplatenie poskytnutého úveru okrem istiny aj úroky a poplatky, plnil tieto žalovanému bez
právneho dôvodu, nakoľko predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov pre nesplnenie náležitostí

vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, už od svojho vzniku, teda už v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy neexistoval právny titul, ktorý by žalovanému nárok na platenie úrokov a poplatkov
od žalobcu zakladal, preto prijatím peňažných plnení žalobcu na úroky a poplatky, sa žalovaný v zmysle
§ 451 ods. 2 OZ bezdôvodne obohatil, nakoľko v rozsahu prijatých úrokov a poplatkov získal majetkový
prospech bez právneho dôvodu.

9. Rozhodujúcou právnou otázkou zostalo posúdenie premlčania, nakoľko žalovaný vzniesol námietku
premlčania a súd prvej inštancie ju považoval za dôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol práve z
dôvodu premlčania.10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (ods. 1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo (ods. 2).

12. Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje

dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod. (por. rozsudok
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2007 z 24.10.2005).

13.Vprípadepremlčaniaprávapribezdôvodnomobohateníjevustanovení§107ods.1,2Občianskeho
zákonníka stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna
premlčacia doba je dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná, keď bezdôvodné obohatenie
vzniklo z neúmyselného konania (z nedbanlivosti) alebo desaťročná, ak bezdôvodné obohatenie

bolo spôsobené úmyselne. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým subjektívna premlčacia doba
plynie odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik
bezdôvodnéhoobohateniaato,ktosanajehoúkorbezdôvodneobohatil,priobjektívnejpremlčacejdobe
je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Obe premlčacie doby sú nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca a ak skončí

priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej
a subjektívnej premlčacej doby však platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom
nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne stanoveným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie
s ňou. Objektívna premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých
osôb, vždy začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo. Platí, že subjektívna

premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia,
pričom v tomto prípade ide o splátky, ktorými žalobca ako dlžník zaplatil žalovanému ako veriteľovi viac,
ako len vrátil prijaté plnenia istiny úveru.

14. V danom prípade žalobca mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na
súde najneskôr dňom nasledujúcim po zaplatení poslednej splátky vo výške 59,75 eur dňa 20.10.2012,
nakoľko jej zaplatením sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr
dňa 21.10.2012 a uplynula 21.10.2015, žalobu podal žalobca na súd až dňa 16.05.2017, t.j. po uplynutí
3-ročnej objektívnej premlčacej doby a nakoľko žalovaný uplatnil námietku premlčania, v zmysle § 100

ods. 1 OZ nemožno žalobcovi premlčané právo priznať.

15. Odvolací súd považuje za nesprávny názor žalobcu, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie
vzniklo až okamihom vyslovenia nároku žalovaného za nedôvodný súdom /t.j. ku dňu právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014, teda ku dňu

15.06.2015, pretože do tohto momentu žalobca plnil na základe perfektného právneho úkonu v súlade
so záväzkami žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu /úverová zmluva/
medzi stranami; teda žalobca mal právny dôvod na plnenie. Rozhodnutie súdu o tom, či je úverová
zmluva platná, resp. či je úver bez úrokov a bez poplatkov, bolo len rozhodnutím o predbežnej otázke vžalobe o zaplatenie, toto rozhodnutie nemá konštitutívny ale len deklaratórny charakter, z čoho vyplýva,
že žalobca mal povinnosť žalovanému vrátiť len istinu poskytnutého úveru a bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného vzniklo prijatím plnenia nad rámec istiny úveru a to v okamihu prijatia tohto plnenia, od

ktorého sa odvíja aj plynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Rozhodnutie súdu, z ktorého vyplynul
záver o nedôvodnosti plnenia nad rámce istiny, preto nemalo na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv.

16. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
vecnesprávnehovýrokuonáhradetrovkonania,odvolacímidôvodmiosobitnenenapadnutého,vsúlade

s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo

preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).