Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519200642
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Nemcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7519200642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ľubicou Nemcovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48 , Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: T. V., W..XX.XX.XXXX, F. T. XXX, T., v konaní o
zaplatenie 1577,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1380 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 09.04.2016 do zaplatenia a to tak, že žalovanému sa povoľuje žalovanú sumu splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy do 25.teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 74%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 30.01.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1577,87 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 09.04.2016 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 13.09.2015 zmluvu o pôžičke evid. č.
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1500 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 44,76 Eur a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 2685,60 Eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy
sumu 120 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.

jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca
dňa 27.01.2016 listom- predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2016 úver zosplatnil. Do
podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 1577,87 Eur.
Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

3.Súdvovecinariadilpojednávaniedňa02.09.2019,zktoréhosaospravedlnilžalobca.Napojednávanie

sa dostavil len žalovaný, súd preto v zmysle § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalobcu.4. Žalovaný po zákonnom poučení uviedol, že pôžičku prestal splácať z dôvodu, že sa voči nemu viedla
exekúcia a k dispozícii mal len životné minimum t.j. suma 198 eur, z ktorej si nemohol dovoliť splácať
svoj dlh. V súčasnosti už exekúciu nemá a je ochotný sumu, ktorú určí súd, splácať po 100 eur mesačne.

Žalovaný taktiež uviedol, že žije sám a jeho mesačný príjem je okolo 1000 eur s tým, že spláca 400
eur úver a 400 eur mesačne platí podnájom, z toho dôvodu nie je schopný splácať vyššiu sumu ako
100 eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

5. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 13.09.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1500 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 44,76 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
2685,60 Eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 120 Eur. Vzhľadom na to,
že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne

a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.01.2016 listom- predžalobná
upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2016 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 1577,87 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z
omeškania a trovy konania.

6. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.09.2015 vyplýva, že pôžička bola v sume 1500 Eur, splátka bola
určená na 41,87 eur, splátka s poistením bola 44,76 Eur, celková suma pôžičky bola 2512,20 Eur s
tým, že počet splátok bol určený na 60 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,00 %, RPMN vo výške
24,99 %, priemerná hodnota RPMN 33,96 %, celkové náklady spotrebiteľa 1012,20 Eur, termín konečnej

splatnosti 09/2020. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného dňa 27.01.2016 na okamžitú
úhradu nedoplatku na splátkach a to vo výške 179,04 eur.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku ( poctivosť, zneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníka občiansko-právnych
vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 173/2003 ( Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR

už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravov v zmysle § 3 ods.1 OZ treba považovať úkon,
ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu ( nie len osoby vykonávajúce
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej, s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od

vedomia a vôle ( zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods.1 OZ
nemá vlastnú priamu platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo
upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, tolerancie a morálneho
charakteru konajúcich.

18. Ústavný súd SR v Náleze z 28.2.1995, sp.zn. PL ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č.
51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhl.MS SR č. 45/1964 Zb. s ustanovením §
658 ods.1 OZ, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky ( § 658 ods.1 OZ) predmetom zmluvnej
voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o
úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto

od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustáli, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v
súlade s dobrými mravmi.

19. Ústavným súdom SR vyslovený názor korešponduje s témou ( používanou predovšetkým právnou
vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje

obmedzenie z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov, napr. pri aplikácii korektívov rozporu s
dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov ako
aj zákonnom zákaze nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej
spravodlivosti v súkromnom práve.

20. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže

privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aplikáciu
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené
ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,

ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskehozákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu

neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahuje
je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať.
Rozhodnutieotom,čisúsplnenépodmienkyprepoužitieustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníka
alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými

mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník
s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť ,že
dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej

situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu

mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Takýto názor vyslovil Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp.zn.: 2Co/1/2019.

21. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou

obvyklou z praxe peňažných ústavou.

22. Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny, súd v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z
úverov ( pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 09/2015 bola 10,43% ročne, no v zmluve
o pôžičke je uvedená sadzba 25,00 % ročne, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú

sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tieto ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie
a podľa názoru súdu sa priečia dobrým mravom.

23. Žalobcom požadované vysoké úroky sú podľa názoru súd v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je zmluva v tejto časti neplatná v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka.

24.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobcaposkytolžalovanémupôžičkuvovýške

1500 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil sumu 120 Eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1380 Eur (1500 - 120). Čo sa týka nárokov nad túto čiastku, súd tieto nároky zamietol, keďže
vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením, súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia.

29. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

30. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

32. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

33.Vzhľadomnauvedenéskutočnostianacitovanéustanoveniazákonaanasociálneaosobnépomery
žalovaného, súd povolil žalovanému žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po
100 eur mesačne vždy do 25.teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného

zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
74%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Súdom priznaný nárok na úhradu trov konania v prospech žalobcu vo výške 74% vychádzal zo
zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie
konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a

preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednaným nárokom žalobcu. V uvedenej
právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 1577,87 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 1380 eur,
čo predstavuje 87% a konanie v časti o zaplatenie 197,87 eur zamietol, čo predstavuje 13 %. Z
percentuálneho podielu úspechu žalobcu sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania vo
výške 74% zo žalobcom vyčíslenej sumy trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.