Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211772
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2112211772.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: C. D., U..

XX.XX.XXXX, R. Z.. L. G. X, F., zastúpený: AGM partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovanému: C. H., U.. XX.XX.XXXX, R. L.U. XXXX/X, F., zastúpený:
JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísaným na Liste vlastníctva č. XX
vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to:

- rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X registra „V.“ ,
- parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXX m2,
- parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XX m2,
- parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XX m2
- parcela registra „V.“ č. XXXX, záhrada vo výmere XXX m2.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu sa p r i k a z u j ú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísané na Liste vlastníctva č. XX vedeným Okresným
úradom Trnava, katastrálny odbor, a to:

- parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XX m2,
- parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XX m2,
- novovytvorená parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria
vo výmere XXX m2,

- novovytvorená parcela registra „V.“ č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXX m2

III.Dovýlučnéhovlastníctvažalovanéhosa prikazujúnehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnom
území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísané na Liste vlastníctva č. XX vedeným Okresným
úradom Trnava, katastrálny odbor, a to:

- rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „V.“ č. XXXX/X,

- novovytvorená parcela registra „V.“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo
výmere XXX m2,
- novovytvorená parcela registra „V.“ č. XXXX/X, záhrady vo výmere XX m2.

Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX B..
G. G., úradne overený Okresným úradom Trnava dňa 02.01.2014 pod č. XXXX/XXXX.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vo výške 20.026,68,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.V. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VI. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 50 % a voči žalovanému
vo výške 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1.- 6.rade (1. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. Z.. L. G. X, F., X. L. O., A.. D.,
U.. X.X.XXXX, R. R. X, F., X. Y. E., A.. H., U.. XX.X.XXXX, R. L.U. X, F., X. G. H., U.. X.XX.XXXX,
R. D. X, XXX XX Q., X. G. O., A.. H., U.. XX.X.XXXX, R. A. XXXX/XX, XXX XX R. L., X. I. H., U..

XX.X.XXXX, R. XXX XX L. U. N. XX) sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 07.06.2012 domáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a to reálnou
deľbou. Predmetom vyporiadania boli tieto nehnuteľnosti: parcely v katastrálnom území Trnava, obec
Trnava, zapísané na LV č. XX ako parcely registra V., a to: parcela č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX, záhrady o výmere
XXX m2. Na uvedených pozemkoch sú postavené nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súp.č. XXXX a
dve garáže, ktoré nehnuteľnosti neboli pôvodne predmetom vyporiadania. Žalobcovia v 1.-6. rade boli
väčšinovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, pričom ich podiel predstavuje v úhrne 7/10-
ín k celku pozemkov. Uvedené nehnuteľnosti nemohli užívať, nakoľko tieto užíva výlučne žalovaný,

ktorý býva v predmetnom rodinnom dome. Keďže žiadna zo strán sporu nemá finančné prostriedky na
vyporiadanie- vyplatenie spoluvlastníkov, do úvahy prichádza vyporiadanie formou reálneho rozdelenia
pozemkov, ktoré sú reálne deliteľné. Vznikli by pozemky, ktoré by mali prístup z hlavnej ulice a boli by
tak samostatnými pozemkami. Hodnota pozemkov v danej lokalite podľa potvrdenia realitnej kancelárie
REMAX predstavuje sumu 52.920,- Eur. Na základe pôvodného návrhu tak žiadali žalobcovia zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemkom, a to formou reálnej deľby
vytvorením nových parciel na základe nového geometrického plánu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2013 sa k žalobnému návrhu vyjadril žalovaný, nesúhlasil
so spôsobom vyporiadania. Uviedol, že v dome býva od roku XXXX spolu s rodičmi, zostal v dome

bývať aj po smrti rodičov, a to až doteraz. Má za to, že žalobcovia plánujú pozemky, okrem pozemku
pod domom, predať. On nesúhlasí s tým, aby spoluvlastníctvo nadobudla tretia osoba, pozemky žiada
prikázať do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov podľa hodnoty
určenej znalcom. Žalovaný uvádza, že sa snažil o mimosúdne doriešenie veci.

3. Podaním zo dňa 17.01.2014 žalobcovia v 1.-6. rade predložili geometrický plán č. XXX/XXXX s
novovytvorenými parcelami č. XXXX/X, XXXX/X (z pôvodnej parcely č. XXXX/X) a č. XXXX/X, XXXX/
X (z pôvodnej parcely č.XXXX) a tiež návrh dohody, z ktorej vyplývajú navrhované podiely pri reálnej
deľbe zodpovedajúce pôvodným spoluvlastníckym podielom. Na základe uvedeného súd uznesením
č.k. 16C/69/2012-130 zo dňa 21.02.2014 rozhodol o zmene petitu návrhu na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva.

4. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaniach, konaných dňa
21.05.2015, 26.04.2016, 30.06.2016, 21.11.2018, 18.02.219, 13.05.2019, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: návrh zo dňa 06.06.2012, vyjadrenie žalovaného 30.05.2013,

znalecký posudok B.. A. I. Č..XXX/XXXX a geometrický plán B..G.. G.A. Č..XXX/XXXX, výpisy z LV
č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú Trnava, čestné prehlásenie p. G. U. ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Podaným návrhom sa pôvodní žalobcovia v 1-6. rade domáhali zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a to reálnou deľbou. Predmetom vyporiadania boli
parcely nachádzajúce sa v k.ú. Trnava, obec Trnava, zapísané na LV č. XX, ako parcely registra V.,
parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané
plochyanádvoriaovýmereXXm2,parcelačísloXXXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXm2,
parcela číslo XXXX, záhrady o výmere XXX m2. Na uvedených pozemkoch sú postavené nehnuteľnosti,

a to rodinný dom, súp.č. XXXX a dve garáže, ktoré nehnuteľnosti neboli pôvodne predmetom zrušeniaa vyporiadania spoluvlastníctva. Žalobcovia v 1.-6.rade boli väčšinovými spoluvlastníkmi, pričom ich
podiele bol 7/10-ín k celku pozemkov. Vyporiadania sa dožadovali voči žalovanému, ktorého podiel je
3/10-ín k celku pozemkov, nakoľko mali za to, že pozemky sú reálne deliteľné, pôvodne sa dožadovali

ich reálneho rozdelenia.

6. Počas konania žalobcovia viackrát zmenili navrhnutý spôsob vyporiadania nehnuteľností, rovnako
žalovaný viackrát zmenil svoju predstavu o spôsobe vyporiadania nehnuteľností. Na pojednávaní dňa
21.05.2015 žalobcovia žiadali reálne rozdelenie pozemkov, nakoľko odporca sám využíval všetky

nehnuteľnosti, a to aj tie, na ktorých sú stavby žalobcov (garáže). Dom nebol pôvodne predmetom
vyporiadania, žalovaný sa mal stať výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom stojí dom. Žalovaný na
uvedenom pojednávaní prejavil záujem aj o vyporiadanie domu a prisúdenie domu do jeho výlučného
vlastníctva, na základe uvedeného bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom odhadu
hodnoty nehnuteľností- pozemkov parciel v katastrálnom územní Trnava, obec Trnava, zapísané na
LV č. XX, ako parcely registra V., parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, vrátane rodinného domu,
súp.č. XXXX postaveného na parc.č. XXXX/X.

7. Dňa 04.09.2015 bol súdu predložený znalecký posudok č.XXX/XXXX ustanoveného znalca B.. A. I.,

ktorého súčasťou je aj geometrický plán č.XXX/XXXX na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/X (z pôvodnej
parc. č. XXXX/X), p.č. XXXX/X-X (z pôvodnej parc. č. XXXX) úradne overený Okresným
úradom Trnava, odbor katastrálny. Zo záveru posudku vyplýva všeobecná hodnota posudzovaných
nehnuteľností- parcely nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, zapísané na LV č.
XX, ako parcely registra V.,

parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2- cena 31.023,60 Eur, parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2- cena 3.463,80 Eur,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2- cena 3.313,20 Eur,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2- cena 18.825,00 Eur, parc. č. XXXX/
X záhrady o výmere XX m2- cena 3.162,60 Eur,

parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2- cena 54.065,40 Eur,
stavba-rodinný dom súp.č. XXX, na parc.č. XXXX/X- cena 28.566,52 Eur.
Celková suma ohodnotených nehnuteľností ( pozemkov a domu) tak predstavuje sumu 142.420,12 Eur
(113.853,60 Eur cena pozemkov + 28.566,52 Eur cena domu).

8. Na pojednávaní dňa 30.06.2016 žalobcovia v 1.-6. rade prejavili záujem o vyplatenie žalovaného,
nakoľko na predmetných pozemkoch sú aj X garáže vo vlastníctve pôvodných žalobcov. Obe strany
sporu prejavili ochotu vyplatiť ostatných spoluvlastníkov, sporná ostala otázka ohľadne garáží, za ktoré
požadovali žalobcovia za každú po 3.000,- Eur. Žalobcovia v tejto fáze pripúšťali aj predaj nehnuteľností,
s čím však žalovaný nesúhlasil, nakoľko nemá vyriešenú bytovú otázku, keďže v nehnuteľnosti dlhodobo

býva. Súd z uvedeného dôvodu uložil znalcovi vypracovať dodatok k posudku č.XXX/XXXX, a to doplniť
všeobecnú hodnotu nehnuteľností- garáží postavených na pozemkoch parc.č. XXXX/X K. XXXX/X. V
zmysle dodatku k znaleckému posudku (č.l. 258 spisu ) bola všeobecná hodnota garáží stanovená takto:
garáž nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X (M. Č.. XXXX) 3.686,85 Eur, garáž nachádzajúca sa na
parc.č. XXXX/X (M. Č.. XXXX) 3.661,27 Eur.

9.Podanímdoručenýmsúdudňa10.04.2017(č.l.327)podalžalobcanasúdnávrhzmenyžalobyanávrh
na zmenu účastníkov konania. Žalobca v 1. rade oznámil, že na základe scudzovacích právnych úkonov
nadobudol podiely spoluvlastníkov- žalobcov v 2.-6. rade k predmetným nehnuteľnostiam. Nakoľko po
zavkladovaníuvedenýchscudzovacíchzmlúvsamalstaťväčšinovýmspoluvlastníkomvyporiadavaných

nehnuteľností, požadoval zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo k pozemkom a k rodinnému domu
prikázaním do jeho výlučného vlastníctva za náhradu voči žalovanému určenú v zmysle znaleckého
posudku č. XXX/XXXX Q. B.. I., a to o výške 42.600,- Eur. Výška jeho spoluvlastníckeho podielu bude
tak 42/60, podiel žalovaného bude 9/30.

10. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XX, k.ú. Trnava vyplýva, že žalobca je vlastníkom podielu
42/60 a žalovaný podielu 9/30 na uvedených nehnuteľnostiach, ktorých vyporiadania sa domáha:
pozemkov parcely registra V., parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochyanádvoriaovýmereXXm2,parcelač.XXXX,záhradyovýmereXXXm2arodinnéhodomusosúpisným
č. postaveného na parcele č. XXXX/X.

11. Na základe návrhu pôvodného žalobcu v 1. rade na zmenu účastníkov konania a v súlade s
aktuálnym výpisom z LV č. XX k.ú. Trnava, súd uznesením tunajšieho súdu č.k. 16C/69/2012-359 zo
dňa 25.08.2017 rozhodol o pripustení zmeny subjektu konania na strane žalobcu a to tak, že z konania
vystupujú súčasní žalobcovia - 2. L. O., A. D., U.. X.X.XXXX, R. R. X, F., X. Y. E., A.. H., U.. XX.X.XXXX,
R. L. X, F., X. G. H., U.. X.XX.XXXX, R. D. X, XXX XX Q., X. G. O., A.. H., U.. XX.X.XXXX, R. A.

XXXX/XX, XXX XX R. L., X. I. H.R., U.. XX.X.XXXX, R. XXX XX L. U. N. XX, a na ich miesto vstupuje
súčasnýžalobca1/C.D.,U..XX.XX.XXXX,R.L.G.X,F..Uznesenímtunajšiehosúduzodňa11.06.2019
bolo rozhodnuté o rozšírení petitu žaloby, pričom predmetom vyporiadania okrem pozemkov sa stala
aj stavba-dom so súp.č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X registra „V.“, zapísaná na LV
č. XX, k.ú Trnava.

12. Podaním žalobcu zo dňa 22.08.2018 na výzvu súdu tento upresnil zmenu žalobného petitu, a to
v súvislosti so zmenou žalobcov uznesením súdu zo dňa 25.08.2017. Na základe uvedeného žalobca
uviedol, že sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom a domu zapísaných na
liste vlastníctva č. XX, k.ú. Trnava tak, že uvedené nehnuteľnosti žiadal prikázať do svojho výlučného

vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho spoluvlastnícky podiel vo výške
42.600,- Eur. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

13. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2018 zástupca žalobcu spôsob vyporiadania nehnuteľností
prikázaním do jeho výlučného vlastníctva odôvodňuje potrebou bývania jeho a jeho rodiny, keď

prejavil záujem dom zrekonštruovať ako pamiatku na svoju rodinu- matku. V priebehu času sa
stal majoritným vlastníkom nehnuteľností- pozemku aj domu, aktuálne prebieha viac sporov so
žalovaným, kde žalovaný odmieta vyplatiť akékoľvek finančné prostriedky za využívanie nehnuteľností,
je aktuálne dlžný vyše 10.000,- Eur na nájomnom v prospech ostatných spoluvlastníkov domu, zároveň
žalovaný svojou držbou celej nehnuteľnosti prispel k tomu, že dom sa dostal do neobývateľného

stavu a je potrebné doň investovať, do celkovej rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti. Žalobca opakovane
vyzýval žalovaného na sprístupnenie domu za účelom naplánovania jeho rekonštrukcie, čo žalovaný
odmieta. Žalovaný sa týmto spôsobom chová ku žalobcovi, a tiež k bývalým vlastníkom nehnuteľností
násilným spôsobom, opakovane im odmieta sprístupniť nehnuteľnosť, odmieta im hradiť nájomné za
nehnuteľnosť, nekomunikuje s nimi a v prípade, že žalobca chce nehnuteľnosť obhliadnuť za účelom

zabráneniu škodám, zavolá mestskú políciu. Žalobca žiada súd, aby v zmysle § 142 OZ prihliadol
aj na toto násilné chovanie žalovaného voči žalobcovi, rovnako na skutočnosti, či žalovaný doposiaľ
dom akokoľvek udržiaval a opravoval, či žalovaný vykonal akékoľvek investície za účelom zveľadenia
domu a tiež, či je žalovaný naďalej schopný a ochotný sa o dom naďalej starať. Vylučuje, že by išlo o
snahu vyštvať žalovaného z domu, zároveň si myslí, že pokiaľ žalovaný disponuje sumou na vyplatenie

žalobcu, nejedná sa o primárnu bytovú potrebu žalovaného, vzhľadom k tomu, ako sa doposiaľ staral
o nehnuteľnosť, by si mal radšej kúpiť primerané bývanie. Prístupom žalovaného budú spôsobené
následné škody na nehnuteľnosti v dome, nakoľko tam zateká strecha, žalovaný sa o nehnuteľnosť
patrične nestará. Ohľadne návrhov na dokazovanie navrhuje výsluchy svedkov, ktorých mená upresní,
rovnako tiež dôvody výsluchov svedkov a obhliadku miesta za účelom oboznámenia sa so stavom

nehnuteľnosti.

14. Žalobca pri výsluchu uviedol, že v dome pôvodne bývali jeho starí rodičia, dedo zomrel v roku
XXXX, babka v roku XXXX, následne tam býval žalovaný, ktorý je synom jeho starých rodičov a
súrodencom jeho mamy, už nebohej Y. E.. V dome býva žalovaný od roku XXXX sám bez rodiny,

odvtedy tam nikoho nechce púšťať. Robil problémy, žalobca má kľúče iba od garáží, do domu sa dostal
iba so znalcom. Momentálne býva v 3-izbovom byte s rodinou, v prípade prisúdenia domu tu plánuje
bývať, zrekonštruovať ho, narodilo sa mu druhé dieťa, čakajú tretie, byt v ktorom bývajú je už malý.
Peniaze na vyplatenie žalovaného má k dispozícii na účte. Na otázku súdu žalobca uviedol, že pri
nadobúdaní podielov od pôvodných žalobcov týchto vyplatil, dohodli sa na cene, chceli mať pokoj,

nakoľko spoluvlastníctvo resp. vzťahy spoluvlastníkov boli sporné. Využívanie garáží je problematické,
nie je možné sa k nim dostať, pred domom zväčša stojí auto, ktoré zabraňuje vstupu. Garáže spolu s
podielom na pozemku, ako aj podiel na pozemkoch pod nehnuteľnosťami kupoval s úmyslom budúceho
vlastníctva aj domu.15. Právny zástupca žalovaného trvá na tom, aby súd rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré sú premetom
konania, budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, s povinnosťou vyplatiť žalobcu. Dôrazne

popiera skutočnosť, že by žalobca mal v úmysle tento dom v budúcnosti obývať a že má bytovú núdzu
v tomto čase. Súdu bol predložený ako dôkaz LV č. XXXX, k.ú Trnava, z ktorého je zrejmé, že žalobca
spolu s manželkou sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s dvojgarážou a ďalej výpis z LV č.
XXXX, pre k.ú. Trnava, obec Trnava, z ktorého je zrejmé, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom 1/6
bytunachádzajúcehosanaul.R.E.XX,XX,H.F..Žalovanýmájedinýdôvodnaprikázanienehnuteľnosti

do jeho výlučného vlastníctva, a to bývanie, ktoré nemá inak vyriešené oproti žalobcovi, ktorý má bytovú
otázku vyriešenú.

16. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že nebráni žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, do domu prístup
nemá, nemá kľúče od domu, avšak na pozemok prístup má. Mestskú políciu na neho zavolal z dôvodu,
že prišiel pán, ktorý mal vyrúbať stromy za účelom predaja pozemku, má na to svedkov a bolo to na

internete, pričom žalobca ho neoslovil s úmyslom predať to spoločne. Má záujem, aby mu nehnuteľnosť
bola prisúdená spolu s pozemkami, je ochotný žalobcu vyplatiť; peniaze na vyplatenie si požičia od
dobrých známych, bližšie nechce uviesť osoby, ktoré mu požičajú, nemá úspory; pracuje brigádnicky,
jeho príjem je 600,-Eur. Uvádza, že 5 - 6 dní z týždňa býva v nehnuteľnosti, na víkendy pravidelne chodí
k priateľke. Na dom je naviazaný z rodinných dôvodov, ide o rodičovský dom, chcel by tam dožiť. So

sestrounekomunikuje,anisdeťmisvojichsúrodencov.Zaobdobie7rokov,odkedyprebiehaspor,opravil
strechu domu, išlo o nevyhnutnosť, nakoľko by zatekalo, opravil svojpomocne kotol, lebo bol pokazený,
robil v kúrenárskej spoločnosti. Väčšie investície nerobil z dôvodu, že je v súdnom spore. Ohľadne
inzerátov na predaj nehnuteľností iniciovaný žalobcom uvádza, že išlo o obdobie cca 2-3 roky dozadu.
Zástupca žalobcu na upresnenie uviedol, že išlo o inzerát na pozemok vyčlenený geometrickým plánom

a garáží v čase, keď vyzerala dohoda o reálnom rozdelení pozemku, avšak k uvedenému nakoniec
nedošlo.

17. Z výpisu z LV č. XXXX a XXXX, k.ú. Trnava, vyplýva, že ide o garáže stojace na parceliach č. XXXX/

X K. XXXX/X a tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

18. Z dokumentu „Čestné prehlásenie“ (č.l. 389 spisu) vyplýva, že p. G. U. prehlasuje, že bol oslovený
pani H., či nemá kupcu na rodinný dom na L.U. Z.. Č.. X, H. F., dohodli sa na obhliadke domu, kde bol
aj p. H. ako majiteľ domu, nehnuteľnosť pozostávala z rodinného domu, pozemkov a X garáží za sumu

179.000,- Eur.

19. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2019 právny zástupca žalobcu navrhol dokazovanie úmyslu
žalovaného predať nehnuteľnosť v prípade prikázania nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva,
nakoľko aktuálne osoby, ktoré žalovaného evidentne zastupujú, oslovujú žalobcu za účelom predaja

nehnuteľnosti, konkrétne sa jedná o p. H., ktorá je spomínaná v čestnom prehlásení p. G. U., ktorá
žalobcu aktívne oslovuje s tým, že zastupuje žalovaného a chce od žalobcu, aby súhlasil s predajom
nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu navrhuje výsluch svedka p. H.. Žalobca má sms správy od p.
H., ktoré založí do spisu. Čestné prehlásenie svedčí aj tom, že p. G. U., ktorý je maklérom realitnej
kancelárie, sa zúčastnil stretnutia, kde p. H. zastúpený p. H. predával svoj podiel na nehnuteľnosti.

Pán M. bol záujemca. Podľa konštantnej judikatúry, nesmie súd prikázať nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva toho účastníka konania, ktorý následne má v záujme nehnuteľnosť predať. Žalovaný
nedisponuje čiastkou, ktorá by mohla kompenzovať cenu podielu žalobcu. Zástupca žalobcu zároveň
vyzýva žalovaného, aby označil osobu, ktorá mu poskytne pôžičku, alebo sa vyjadrí k spôsobu, ako
uhradí cenu podielu žalobcu. Zástupca žalobcu uvádza, že spôsob, akým sa žalovaný chová k

nehnuteľnosti, ako sa o ňu stará, svedčí o tom, že túto do budúcna nemieni vlastniť, pričom uvádza, že
žalovaný v dome väčšinou nebýva. Vyjadrenia žalovaného ohľadne financovanie nehnuteľnosti, úmyslu
tam bývať a to, že nehnuteľnosť nechce predať, si navzájom odporujú a je evidentné, že žalovaný týmto
zavádza súd. Žalobca trvá na novom znaleckom ocenení nehnuteľností.

20. Zástupca žalovaného pokladá vyjadrenie zástupcu žalobcu za absolútne ničím nepodložené úvahy,
poukazujenainzerátžalobcudoloženývkópiivspise,pravdepodobnezr.2015,kdepráveonponúkalna
predaj pozemok, napriek tomu, že tento bol v spoluvlastníckom podieli všetkých pôvodných žalobcov v
1.-6. rade. Žalovaný popiera, že by nehnuteľnosť predával prostredníctvom p. H., ktorá je jeho susedou,nikdy s ňou nerokoval o predaji nehnuteľností, záujemcovia o dom chodili, vždy však povedal, že je
v súdnom spore a dom má viacero vlastníkov. Aktuálne neprebiehajú žiadne jednania, žalovaný nikdy
neoslovoval ani p. H. o predaj nehnuteľnosti. Tieto pravdepodobne žalobca vydedukoval z toho inzerátu,

keď bol na stránke realitnej kancelárie ponúknutý pozemok aj dom, a to v r. 2015, určite ho neponúkal
žalovaný. Popiera skutočnosť, že žalovaný vraj neužíva nehnuteľnosť, žalovaný má jediné zabezpečené
bývanie v predmetnom rodinnom dome. Práve naopak, poukazuje na list žalobcu zo dňa 20.09.2018,
kde na str. 2 uvádza, že v predmetnej nehnuteľnosti si žalobca plánoval zriadiť sklad a ako priestor pre
úschovu veci. Zástupca žalovaného navrhuje rozdeliť reálne pzemky tak, ako to je v geometrickom pláne

vypracovanom v spise. Nepovažuje za nutné vypracovať nový geometrický plán, resp. nové ocenenie
nehnuteľnosti, nakoľko nedošlo k takému zvýšeniu cien, ktoré by mali vplyv na vyrovnávacích podieloch
v tomto konaní. Ohľadne finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalobcu žalovaný uvádza, že
peniaze vyplatí na účet.

21. Podaním zo dňa 11.03.2019 na výzvu súdu predložil žalovaný návrh konečného vysporiadania

nehnuteľností, pričom nehnuteľnosti-pozemky žiadal vyporiadať reálnym rozdelením tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2-,
novovytvorenú parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

novovytvorenú parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2.

Do výlučného vlastníctva žalovaného žiada prikázať:
novovytvorenú parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, novovytvorenú parc.
č. XXXX/X, záhrady o výmere XX m2 a tiež

stavbu- rodinný dom, súp.č. XXXX, postavenú na parc. č. XXXX/X.
Zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho
podielu sumu 20.026,68 Eur, pričom vychádzal z ocenenia nehnuteľností na základe znaleckého
posudku č.XXX/XXXX ustanoveného znalca B.. A. I..

22. Žalovaný predložil súdu potvrdenie Tatra banky, a.s. Bratislava o disponibilnom zostatku na účte
žalovaného vedenom v uvedenej banke ku dňu 07.03.2019 vo výške 21.086,24 Eur.

23. Žalobca podaním zo dňa 25.04.2019 s uvedeným spôsobom vyporiadania nesúhlasil, pričom

argumentoval tým, že pozemky, ktoré majú pripadnúť žalobcovi, nie sú stavebnými pozemkami, ich
hodnotajetakneporovnateľnáshodnotoupozemkovpripadajúcimžalovanému.Žalobcanemámožnosť
pozemky, a to vzhľadom na ich dispozíciu, účelne využiť, jedná sa o úzky pozemok so šírkou cca
9-11 metrov priľahlý k stavbe. Ak by aj došlo k prekvalifikovaniu uvedených pozemkov, pri zachovaní
vzdialenosti od hraníc novovytvoreného pozemku žalovaného je v prípade postavenia domu žalobcom

potrebné zachovať min. 2 metre vzdialenosť, čo by pri šírke pozemku 9-11 metrov predstavovalo cca 6
m široký dom. Pozemky by bolo možné využívať len ako záhradu, o čo žalobca nemá záujem, pritom
možno predpokladať, že by bol pri užívaní žalovaným rušený a obmedzovaný. Žalobca prejavil obavu,
že v prípade prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému, tento mu nevyplatí cenu jeho podielu
a bude nasledovať spor o úhradu ceny spoluvlastníckeho podielu. Žalobca uvádza, že peniaze na

účte žalovaného môžu predstavovať iba dočasný stav, peniaze nie sú účelovo viazané, ani zložené
do úschovy súdu v prospech žalobcu, žalobca má za to, že žalovaný zakrýva vopred nachystaný
predaj nehnuteľnosti. Žalobca naďalej požaduje prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva,
pričom potvrdením o zostatku na bankovom účte vo VÚB banke preukazuje, že disponuje sumou
na vyplatenie žalovaného. V opačnom prípade žiada o vypracovanie nového znaleckého posudku za

účelom stanovenia novej ceny nehnuteľnosti.

24. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie
práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa R 43/1997: Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového

spoluvlastníctva (§ 142, ods. 1, veta tretia OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny.

Podľa Z IV (s. 484): Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník,
ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju

nemôže prikázať, i keby uňho boli predpoklady účelného využitia veci.

Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

25. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva práva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (nemo in communione potest invitus detineri). V konaní o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich
podielov. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva

a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. V prípade že rozdelenie predmetu
spoluvlastníctva nie je možné, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa uskutoční
prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom súd prihliada
na účelné využitie veci (bytová odkázanosť, kto zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť užíva a pod.).

26. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, teda hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch.

27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie
nehnuteľností- pozemkov a domu špecifikovaných v žalobnom návrhu a v ďalších podaniach, pričom

v priebehu konania strany sporu viackrát zmenili návrh týkajúci sa spôsobu vyporiadania predmetných
nehnuteľností. Vzhľadom na zmenu vlastníctva predmetných nehnuteľností v priebehu konania a
následneajzmenustránsporu,kuktorejdošlouznesenímtunajšiehosúdu,keďvlastníkminehnuteľností
- pozemkov a domu sa stali len žalobca (namiesto pôvodných žalobcov v 2.-6. rade) v pomerespoluvlastníckeho podielu predstavujúceho 42/60 a žalovaný v pomere 9/30, podľa posledných predstáv
žalobcu aj žalovaného, obaja mali záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva
s povinnosťou vyplatenia druhého spoluvlastníka.

28. Predmetom vyporiadania sa tak stali pozemky - parcely registra V. nachádzajúce sa v katastrálnom
území Trnava, obec Trnava, zapísané na LV č. XX,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2-
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2-

parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2-
parc. č. XXXX, záhrada vo výmere XXX m2.
a stavba-rodinný dom súp.č. XXXX, postavená na parc.č. XXXX/X, registra „V.“ .

29. Podielové spoluvlastníctvo k predmetnému domu súp.č. XXXX postavenému na parc.č. XXXX/X, nie
je možné zrušiť a vyporiadať reálnym rozdelením nehnuteľnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide o

dom s jednou samostatnou bytovou jednotkou, pričom reálne rozdelenie neprichádza do úvahy. Naproti
tomu reálne rozdelenie pri pozemkoch je možné, a to tak, ako to vyplýva zo samotného geometrického
plánu č. XXX/XXXX predloženého žalobcom. Nie je potom súdu zrejmé, z akého dôvodu tento spôsob
vysporiadania žalobca v tomto štádiu konania namietal, keď sám tento spôsob vyporiadania - tzn. reálne
rozdelenie navrhol ešte v štádiu, keď na strane žalobcu vystupovali žalobcovia v 1.-6. rade, a to podaním

zo dňa 17.01.2014.

30. Spornou v danom prípade zostávala teda otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a s
tým súvisiaca otázka výšky primeranej náhrady predstavujúcej podiel všeobecnej ceny vyporiadavanej
nehnuteľnosti. Nakoľko dom ako vec nedeliteľná, bolo potrebné prisúdiť jednému zo spoluvlastníkov,

súd zohľadnil zákonné kritéria v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka rozhodné pri vyporiadaní
spoluvlastníctva, pričom rozhodol o prikázaní domu do vlastníctva žalovaného. Medzi uvedené
rozhodujúce kritéria patrí účelné využitie veci a výška podielov spoluvlastníkov. Ani jedno z uvedených
kritérií pri rozhodnutí súdu však nie je absolútne, v každom konkrétnom prípade ide o súhru skutočností,
ktoré sa v danej veci javia ako relevantné. Prvoradým hľadiskom pre rozhodnutie súdu bola tá

skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti žalovaný doposiaľ býva, pričom žiadnu inú nehnuteľnosť
nevlastní, a teda na uvedenú nehnuteľnosť je z hľadiska uspokojovania bytovej potreby odkázaný.
Domnienky žalobcu o tom, že žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti reálne nebýva a využíva ju len
sporadicky, neboli v konaní preukázané, sám žalovaný uviedol, že je možné, že 1-2 krát týždenne
prebýva u svojej priateľky, to však nič nemení na fakte, že predmetný dom slúži na uspokojenie

jeho primárnej bytovej potreby, pričom uvedená skutočnosť o prespávaní 1-2 krát týždenne mimo
domu tak nemôže byť na škodu žalovaného. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný
uvedenú nehnuteľnosť mieni v prípade prikázania do jeho vlastníctva následne predať, z čestného
vyhlásenia p. G. U. je zrejmé, že v roku 2016 bol tento oslovený p. H.K. ohľadne predaja domu,
avšak vzhľadom na odstup času takmer 3 rokov z uvedeného nevyplýva, že uvedený zámer má

žalovaný aj v čase rozhodovania súdu. Súd nepovažoval za potrebné a hospodárne predvolávať
ako svedka p. H. navrhnutú žalobcom, tento dôkaz nepripustil, nakoľko ho nepovažoval za účelný,
vzhľadom na už predložené čestné prehlásenie. Žalobca poukazoval aj na sms-správy, ktoré chcel do
spisu založiť, údajne preukazujúce úmysel predať nehnuteľnosť žalobcom, avšak tieto do spisu neboli
doložené doposiaľ. Zámer predať pozemky podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného mal koniec koncov

mať aj samotný žalobca, na ktorú skutočnosť žalovaný poukazoval prostredníctvom predloženého
inzerátu realitnej spoločnosti REMAX. V konaní nebolo preukázané ani násilné správanie žalovaného
voči žalobcovi, skutočnosť tvrdená žalobcom, že žalovaný bránil vstupu do domu prostredníctvo
auta odparkovaného pred domom, žalovaný odôvodňoval tým, že nič nebránilo žalobcovi, aby ho o
preparkovanie auta požiadal, pričom žalovaný by tak učinil. Opak v konaní preukázaný nebol, uvedené

konanie žalovaného nespĺňa tak argumentáciu žalobcu o násilnom správaní žalovaného, resp. takéto
správanie nebolo preukázané. Rovnako argumentáciu žalobcu ohľadne stavu nehnuteľnosti, jeho
zanedbania a nedostatočnej údržby pre rozhodnutie o prisúdení domu nepovažoval súd za relevantnú,
nakoľkožalovanýdonehnuteľnostineinvestovalprávezdôvoduneusporiadanýchvzťahovanemožnosti
sadohodnúť,resp.investoval,ibadonajnutnejšíchúpravaopráv.Zuvedenéhodôvodusúdnepovažoval

za potrebné vykonanie obhliadky nehnuteľnosti a tento dôkaz nepripustil.

31. Napriek skutočnosti, že podiel žalobcu ( 42/60) na nehnuteľnosti- na dome, pri ktorom reálne
rozdelenie neprichádza do úvahy, je väčší ako podiel žalovaného (9/30), za rozhodujúce kritérium prispôsobe vyporiadania domu považoval súd účelné využitie nehnuteľností, teda tú skutočnosť, ktorá
zo strán sporu nevyhnutne potrebuje a zároveň aktuálne užíva na vyriešenie svojej bytovej potreby.
Nakoľko teda súd má za to, že u žalobcu absentuje primárna potreba riešenia bytovej otázky, nakoľko

tento býva aj so svojou rodinou v 3-izbovom byte v Trnave, pričom zároveň je vlastníkom ďalších
nehnuteľností,atorodinnéhodomusdvojgarážouzapísanéhonaLVč.XXXX,k.ú.Trnava(ideomajetok
v BSM), ako aj bytu č. X zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Trnava ( v spoluvlastníckom podiele 1/6), súd
rozhodol o vyporiadaní predmetného domu so súp. č. XXXX jeho prisúdením do výlučného vlastníctva
žalovanému, s povinnosťou vyplatenia druhého spoluvlastníka.

32. Ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva k pozemkom špecifikovaným v návrhu súd rozhodol
o reálnom rozdelení uvedených pozemkov, ako prvej formy zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle zákona (keď poradím je súd viazaný), nakoľko v prípade vyporiadania
spoluvlastníctva k predmetným pozemkom tento spôsob je možný. Na základe uvedeného potom súd o
reálnom rozdelení pozemkov rozhodol tak, že prihliadal na vlastníctvo stavieb stojacich na predmetných

parceliach (ktoré stavby predmetom vyporiadania nie sú-ide o garáže bližšie špecifikované vyššie,
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, k.ú Trnava, (vo výlučnom vlastníctve žalobcu) a podľa uvedeného
parcely so stavbami vo výlučnom vlastníctve žalobcu tak pridelil žalobcovi, a to parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2, na ktorých oboch parceliach stoja stavby- garáží vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a tiež

novovytvorenú parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, novovytvorenú parc.
č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, ktoré parcely vznikli na základe nového geometrického plánu.
Žalovanému prisúdil pozemky: novovytvorenú parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, a to z dôvodu, že na uvedenom pozemku stojí stavba- rodinný dom, súp.č. XXXX, ktorý bol
rovnako prisúdený žalovanému do výlučného vlastníctva a novovytvorenú parc. č. XXXX/X, záhrady o

výmere XX m2. Súd nepovažoval za relevantné námietky žalobcu o tom, že parcely majúce pripadnúť
žalobcovi nie sú stavebnými pozemkami, resp. neprichádza pri nich k možnosti účelného využitia
vzhľadom na ich šírku cca 9-11 metrov navyše priľahlú k stavbe. Uvedená argumentácia sa súdu javí ako
účelová, keď žalobca (ešte v postavení žalobcu v 1. rade) takéto rozdelenie pozemkov geometrickým
plánom sám navrhol, pričom súd zároveň dáva do pozornosti, že zrušuje spoluvlastníctvo k existujúcim

nehnuteľnostiam v režime takom, ako existujú v čase rozhodnutia súdu, je irelevantné, či z uvedených
pozemkovmožnoichprekvalifikovanímdosiahnuťstavebnépozemky,resp.cenajednotlivýchpozemkov
je zohľadnená v znaleckom posudku s prihliadnutím na charakter pozemku. Žalobca síce žiadal v konaní
o nové ohodnotenie pozemkov, resp. aj o vypracovanie nového geometrického plánu, pred posledným
pojednávaním však od uvedeného dokazovania upustil, preto nie je uvedená námietka opodstatnená.

33. Pri vyčíslení vyporiadavacieho podielu súd vychádzal zo znaleckého posudku B.. I. Č.. XXX/XXXX
zo dňa 02.09.2015 takto:
Pozemky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu:
parc. č. XXXX/X, všeob. cena 3.463,80 Eur,

parc. č. XXXX/X, všeob. cena 3.313,20 Eur,
novovytvorenú parc. č. XXXX/X, všeob. cena 18.825,00 Eur,
novovytvorenú parc. č. XXXX/X, všeob. cena 54.065,40 Eur
Celková všeob. cena pozemkov prikázaných do výlučného vlastníctva žalobcu tak predstavuje sumu
79.667,40 Eur. Nakoľko je žalobca reálne vlastníkom podielu 42/60 ( resp. 7/10), z uvedenej sumy mu

tak prináležia pozemky v hodnote 55.767,18 Eur, ktorá suma predstavuje jeho podiel na pozemkoch.
Rozdiel medzi uvedenými sumami tak predstavuje podiel žalovaného na uvedených parceliach, t.j. suma
23.900,22 Eur (79.667,40 Eur - 55.767,18 Eur), ktorú sumu je žalobca tak povinný vyplatiť žalovanému
ako cenový ekvivalent na uvedených parceliach prikázaných do jeho vlastníctva.

34. Pozemky prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného:
novovytvorená parc. č. XXXX/X, všeob. cena 31.023,60 Eur,
novovytvorená parc. č. XXXX/X, všeob. cena 3.162,60 Eur,
stavba-rodinný dom, všeob. cena 28.566,52 Eur.
Celková všeob. cena pozemkov a stavby prikázaných do výlučného vlastníctva žalovaného tak

predstavuje sumu 62.752,72 Eur. Nakoľko je žalovaný reálne vlastníkom podielu 18/60 (resp. 3/10), z
uvedenej sumy mu prináležia pozemky a stavba v hodnote 18.825,82 Eur. Rozdiel medzi uvedenými
sumami tak predstavuje podiel žalobcu na uvedených parceliach, t.j. suma 43.926,90 Eur (62.752,72Eur - 18.825,82 Eur), ktorú sumu je žalovaný tak povinný vyplatiť žalobcovi ako cenový ekvivalent na
uvedených parceliach a stavbe prikázaných do jeho vlastníctva.

35. Rozdiel medzi takto uvedenými sumami v celkovej výške 20.026,68 Eur (43.926,90 Eur- 23.900,22
Eur) tak v konečnom dôsledku predstavuje sumu, ktorú je povinný vyplatiť žalovaný žalobcovi ako
jeho podiel na zrušení a vyporiadaní predmetných nehnuteľností. Súd má za to, že žalovaný súdu
výpisom z účtu preukázal, že uvedenými finančnými prostriedkami disponuje, nie je povinnosťou
súdu požadovať od žalovaného uložiť uvedené finančné prostriedky do úschovy, rovnako nie je ani

povinnosťou súdu zisťovať pôvod uvedených peňazí tak, ako to žalobca požadoval. K námietke o tom,
že v prípade nevyplatenia sumy predstavujúcej vyporiadavací podiel, toto konanie žalovaného bude
iniciovať nové súdne konanie, súd uvádza, že rozsudok ukladajúci povinnosť vyplatenia náhrady za
vyporiadanie spoluvlastníctva, tak ako to je uvedené vo výroku IV. Rozsudku, je riadnym exekučným
titulom spôsobilým na vykonanie exekúcie, a preto nie je dôvod na iniciovanie nového konania, práve
naopak by šlo o prekážku rozhodnutej veci.

36. Z uvedených dôvodov, keď strany sporu so zrušením spoluvlastníctva napokon súhlasili, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
predmetným nehnuteľnostiam zrušil, vo výroku II a III. rozsudku rozhodol o spôsobe vyporiadania,
pričom stavbu- dom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti, a pozemky reálne rozdelil,

pričom vo výroku IV. rozsudku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel.

37. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia vo výroku V. rozsudku tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že súd nároku
žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel, v uvedenej časti tak žalobca

bol úspešný, avšak nevyhovel jeho spôsobu navrhovaného vyporiadania. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalobca bol úspešný len čiastočne, pričom nebolo možné stanoviť tak pomer úspechu a neúspechu
strán sporu (resp. pomer ustálil na 50:50), na základe čoho náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo
strán sporu

39. Pri rozhodovaní súdu o trovách štátu súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní
o náhrade trov konania strán sporu vyššie uvedené, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo
pritom možné prihliadať na oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko tieto sú relevantné iba v
prípade ukladania povinnosti strane na preddavky trov znaleckého dokazovania( § 253 ods.2 CSP).
Účelom uvedenej úpravy je poskytnúť strane, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov, vykonanie

znaleckého dokazovania v zmysle jej návrhu( § 253 ods.3 CSP), tak, aby jej nebola odňatá možnosť
konať pred súdom. Následne však nie je dôvod , aby strana v prípade neúspechu neznášala okrem trov
úspešnej strany aj trovy štátu. Uznesením č.k. 16C 69/2012-233 zo dňa 09.09.2015 bola priznaná a
vyplatená odmena znalcovi, a to z rozpočtových prostriedkov súdu, a teda vznikli tým štátu v súvislosti
s uvedeným trovy konania, a to vo výške 244,40 Eur, ktoré je potrebné štátu nahradiť. O ich úhrade

rozhodol súd vo výroku VI. rozsudku, keď na ich náhradu zaviazal žalobcu aj žalovaného v rozsahu 50
% , a to podľa pomeru ich úspechu a neúspechu v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopiss prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.