Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010122
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 3. októbra 2019 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie obžalovaného O. P. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/36/2019 z
8.8.2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/36/2019 z 8.8.2019 vo výroku o treste u obžalovaného O. P..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného O. P., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X. V.,
L., I. XXXX/XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS
Žilina,

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 1, § 39 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky a 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. P. uznaný za vinného zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený
vo výroku napadnutého rozsudku.

Podľa § 172 ods. 1, § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zák. mu bol za
tento trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, a to len proti výroku o treste. V písomných
dôvodoch podaného odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a skutok kladený mu za vinu úprimne oľutoval. Podľa názoru
obžalovaného okresný súd ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. neaplikoval správne. V rámci skúmaniaprimeranosti trestu dôsledne nevyužil sudcovskú individualizáciu trestu tak, aby uložený trest odňatia
slobody zodpovedal všetkým zvláštnostiam prejednávaného prípadu. Trest má okrem iných funkcií
pôsobiť aj výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna

prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Druh a výmera trestu odňatia
slobody ako právneho následku trestného činu musí byť úmerná k spáchanému trestnému činu.
Prvostupňový súd však pri ukladaní trestu kládol neprimeraný dôraz na jeho 4 záznamy v registri trestov
a na spáchanie skutku v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovaný bol
názoru, že vzhľadom na jeho doterajší život, pomery a možnosť nápravy, ako aj pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností by bolo možné dôvodne predpokladať jeho úspešnú nápravu a súčasne ochranu
spoločnosti aj v prípade uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody. Pri použití inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. možno totiž uložiť aj trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, čo okresný súd aplikoval aj v tomto prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku.
Prvostupňovýsúdmuvšakneuložiltrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzby,obdobneako
spoluobžalovanému O.. Obidvaja boli pritom stíhaní za obdobný skutok, ktorý spáchali v čase plynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin. Obžalovaný z týchto dôvodov navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom vo veci rozhodol a uložil mu miernejší trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné, ale prevažne
z iných dôvodov ako obžalovaný uviedol.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku
rozsudku sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Na následne položené
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal spôsobom áno. Súd po vyjadrení

prokurátora a obhajcu vyhlásenie obžalovaného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V
týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že vyhlásenie obžalovaného o vine zo skutku uvedeného v
obžalobejeneodvolateľné.Vtomtorozsahuaninemožnoobžalovanýmnapádaťodvolanímvýrokovine,
urobený na podklade takéhoto vyhlásenia. Ak okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal, následné

skúmanie viny, resp. jeho kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by totiž popieralo zmysel
a obsah predchádzajúceho uznania viny a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom prvého
stupňa.

Konanie obžalovaného okresný súd kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b) Tr. zák.

Na základe podaného odvolania obžalovaného odvolací súd preskúmal výrok o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu. Preskúmaním dospel k záveru, že napadnutý výrok o treste odňatia slobody

nie je správny, pretože okresný súd mal obžalovanému podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 38
ods. 3, § 38 ods. 5 Tr. zák. ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 6 rokov a 6 mesiacov
do 7 rokov a 8 mesiacov, keďže pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (v prejednávanej veci základná trestná sadzba od 3 do 10 rokov) o jednu
polovicu a pri prevahe pomeru poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný dokonal zločin, pre ktorý uznal vinu v prejednávanej veci v
apríli 2018 potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/132/2017 z 30.1.2018,
právoplatným 30.1.2018 uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b),
ods. 4 písm. b) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 5 rokov, ktorá po

započítaní skúšobnej doby z inej trestnej veci (Okresný súd Bratislava V. sp. zn. 3T/83/2017) plynie od
21.9.2017 do 21.9.2022. Odvolací súd túto nesprávnosť spočívajúcu v uložení neprimerane mierneho
trestuodňatiaslobodyobžalovanémunapraviťnemohol,pretožepodľa§322ods.3Tr.por.vneprospech
obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora,ktorébolopodanévneprospechobžalovaného(tzv.zásadazákazuzmenykhoršiemu-zákazreformatio
in peius). Prokurátor v prejednávanej veci odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu odňatia slobody nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak
súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú

hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú podľa zaužívanej súdnej praxe
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pri pomeroch páchateľa sa hodnotia rodinné a osobné pomery,
ktoré existujú v čase rozhodovania o treste (napríklad majetkové pomery, jeho zdravotný stav, zdravotný
stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Okresný súd mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody odôvodnil tým, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, čím

sa vzdal práva na verejný súdny proces, k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval,
čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Uvedené dôvody podľa nadriadeného súdu nie sú
mimoriadnymi dôvodmi na zníženie trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu ustanovenú zákonom,
pretože u obžalovaného nebolo zistených viacero poľahčujúcich okolností pri absencii priťažujúcich
okolností, čo by mohlo podľa súdnej praxe odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pre jeho pomery. Obžalovanému podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák. iba poľahčovalo, že sa priznal k
spáchaniu trestného činu, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, na druhej strane mu však podľa ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. priťažovalo, že bol už za
trestný čin odsúdený. V týchto súvislostiach nadriadený súd k hodnoteniu osoby obžalovaného navyše
poznamenáva, že obžalovaný sa prejednávaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia s probačným dohľadom a v odpise z registra trestov má okrem toho 2 ďalšie záznamy (veci
Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. 2T/155/2008 - trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
a Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 1T/184/2014 - trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák.). Nadriadený súd však ani túto nesprávnosť nemohol napraviť a po zrušení
napadnutého výroku o treste musel aplikovať pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o

mimoriadnom znížení trestu s poukazom na už vyššie uvedenú zásadu zákazu zmeny k horšiemu pri
absencii odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.

Nadriadený súd nemohol obžalovanému mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú
zákonom postupom podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (obdobne ako v konaní

o dohode o uznaní viny a prijatí trestu), aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pretože trest odňatia slobody v tomto prípade by
súd mohol uložiť znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
teda nie kratší ako 2 roky. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. (pre okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa), ktoré použil okresný súd bolo pre

obžalovaného priaznivejšie, lebo podľa tohto zákonného ustanovenia bolo možné znížiť dolnú hranicu
trestnej sadzby až na 6 mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).

Nadriadený súd sa stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného spočívajúcou v tom, že okresný
súd na jednej strane pri ukladaní trestu odňatia slobody použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o

mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom, na druhej strane trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom (pod 3 roky) neuložil, keďže mu uložil
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Obžalovaný dôvodne namietal, že prvostupňový
súd síce v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ale v napadnutom výroku o treste mu

už zodpovedajúcu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. nepriznal.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a úvahy nadriadený súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného P., pretože napadnutým výrokom
rozsudku bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a obžalovanému podľa § 172 ods. 1, § 39 ods.

1, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m),§ 38 ods. 3 Tr. zák. uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 11 mesiacov. Obžalovanému pri výmere trestu odňatia slobody poľahčovalo, že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.) a na druhej strane priťažovalo,že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Z obsahu konania obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že sa nielen k spáchaniu trestného činu priznal, ale jeho spáchanie aj úprimne
oľutoval, čo obžalovaný spontánne vyjadril bezprostredne po vyhlásení o vine, v priebehu výsluchu i v

záverečnej reči. Obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného
konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní,
pričom v prejednávanej veci, napriek vyhláseniu obžalovaného o vine, nebolo použité ustanovenie o
mimoriadnomzníženítrestupoddolnúhranicutrestuustanovenúzákonompostupompodľaustanovenia
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (obdobne ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu)

a preto možno za týchto okolností konštatovať, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody musel odvolací súd aplikovať z dôvodu, že rozsudok odvolaním napadol vo svoj prospech iba
obžalovaný a pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného odvolací súd nemohol
zmeniť napadnutý rozsudok v jeho neprospech, a to ani v ustanovení o mimoriadnom znížení trestu
podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Nadriadený súd však obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo

výmere 2 roky a 11 mesiacov, bezprostredne pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(pod 3 roky), keď prihliadol najmä na okolnosti spáchaného zločinu, osobu obžalovaného, ktorý má
v registri trestov 4 záznamy a skutočnosť, že sa prejednávaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený
pre zločin.

Obžalovaného nadriadený súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.