Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113215948
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7113215948.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.IvetouSlebodníkovouvovecižalobkyne:U.bytomvM.zastúpenej

JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému: OM
SERVIS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, IČO: 36 187 691, za účasti: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Štúrova 7, Košice, o náhradu škody na zdraví

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 2 107,06 Eur s 5,75 %
ročným úrokom z omeškania od 28. 2. 2013 do zaplatenia, náhradu škody vo výške 5,64 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6 %.

Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov štátu vo výške 149,- Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n
ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu vo výške 41,86 Eur, ktoré je žalobkyňa p o v i n n
á zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30. 5. 2013 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 2 358,- Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 2. 2013 do zaplatenia
titulom bolestného, náhrady škody na veciach vo výške 5,64 Eur a náhrady trov konania. Podľa žaloby,
dňa 2. 1. 2012 pri vychádzaní z budovy na Hroncovej ulici 3 v Košiciach, ktorej prevádzkovateľom
je žalovaný, utrpela vážne ublíženie na zdraví v dôsledku nepripevnenia protišmykových rohoží na
schodoch, došľapom na ich voľnú časť presahujúcu cez schody. Žalobkyňa sa pošmykla a utrpela

pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, podvrtnutie ľavého kolena, natrhnutie vnútorného postranného
väzu ľavého kolena, pomliaždeniny a odreniny oboch rúk a pravého kolena. Zodpovednosť žalovaného
ako prevádzkovateľa budovy vyplýva z § 420a Občianskeho zákonníka a § 415 v spojení s § 420
Občianskeho zákonníka. Podľa priloženého lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného Y.. dňa
24. 2. 2012 predstavuje bolestné 150 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 2 358,- Eur.
Podľa dokladu čistiarne Kaly zo dňa 7. 1. 2012 vznikla žalobkyni následkom úrazu škoda z
dôvodu čistenia šatstva vo výške 5,64 Eur. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu uplatnila pred podaním

žaloby podaním zo dňa 26. 11. 2012 u žalovaného nárok na náhradu škody listom zo dňa
27. 11. 2012. Žalovaný oznámil, že uplatnený nárok postúpil spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., kde má uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu. Uplatnený nárok na náhradu škody nebol vzákonnej 3-mesačnej lehote podľa ust. § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 3 zákona
č. 437/2004 Z.z. uspokojený.
2. Žalobkyňa pripojila k žalobe lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 24. 2. 2012 vypracovaný ošetrujúcim lekárom U.., lekársku správu U., uplatnenie nároku na
náhradu škody z ublíženia na zdraví u žalovaného zo dňa 26. 11. 2012, fotodokumentáciu z miesta
úrazu, oznámenie žalovaného, že poistnú udalosť žalobkyne postúpil spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s..

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17. 7. 2013 žiadal žalobu
zamietnuť s tým, že žalobkyňa nepreukázala, či sa úraz stal práve na schodoch patriacich žalovanému.
Žalobou uplatnený nárok neuznal, nakoľko nemal vedomosť o tom, aby bola v tejto veci daná
žalovanému zodpovednosť za škodu.

4. Intervenient - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Štúrova 7, Košice vo svojom písomnom vyjadrení

k žalobe doručenom súdu dňa 13. 9. 2013 namietala, že v hlásení udalosti podľa žalovaného, v čase
pádu na schodoch, žalobkyňa nikoho neupovedomila, nároky si uplatnila až s odstupom času dňa 16.
1. 2012, nepredložila žiadne dôkazy o tom, že k úrazu došlo na predmetných schodoch. Žalovaný
vykonáva pravidelnú údržbu schodov, pričom v čase úrazu nebol sneh a preto údržba v smere nutnosti
jeho odpratania nebola nutná. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom nepreukázala, aby žalovaný

zodpovedal za škodu, ktorá jej vznikla.

5. Žalobkyňa dňa 2. 1. 2012 pred súdom vypovedala, že bola na vyšetrení u zubnej lekárky U. a keď
vychádzala z ordinácie, z dverí budovy, na druhom schodíku sa prepadla cez protišmykovú rohož, ktorá
tam bola. Stúpila na voľný priestor na podložke a spadla cez všetky schody dole na betón. Jednalo sa o

široké schody, ale podložka nebola pripevnená, prepadla sa, lebo celou váhou na ňu stúpila. Zábradlie
tam nebolo tiež. Spadla na obidve ruky, viac na pravú časť a obidve kolená. Motorové vozidlo mala
zaparkované hneď na parkovisku, preto sadla do motorového vozidla a išla rovno do práce. Po príchode
na pracovisko, povedala kolegyniam čo sa jej stalo, laborantka jej pomohla vyzliecť sa, ale ďalej ju bolelo
pravé rameno. Po hodine už nevládala rameno ani dvihnúť, preto ju odviezla kolegyňa na traumatológiu

na vyšetrenie. Hneď v ten deň urobila so susedom fotografie z miesta udalosti, ktoré pripojila k žalobe,
išla za službukonajúcim vrátnikom, vysvetlila mu, čo sa stalo, vrátnik sa išiel pozrieť na podložku a videl,
že nebola pevne pripevnená, pričom skonštatoval, že takto to nemalo byť. Týždeň bola práceneschopná,
brala analgetiká, v noci nemohla spať, mala bolesti, preto neskôr brala silnejšie lieky a to antireumatiká.

6. Štatutárny zástupca žalovaného C. pred súdom vypovedal, že bezpečnostné opatrenia, t.j.
protišmyková dlažba a protišmyková rohož boli umiestnené na schodoch v čase udalosti a boli podľa
jeho názoru postačujúce na to, aby sa takéto poškodenie zdravia nestalo. Ak sa aj stalo, na vrátnici
pracuje 24 hodinová služba, buď vrátnik alebo správca, ktorý okamžite, ak sa niečo stane, volá jedného
z majiteľov spoločnosti. Písomne nebolo nič podchytené a ani v minulosti sa takéto prípady nestali.

Vrátnik s odstupom niekoľkých dní povedal, že bola za ním žalobkyňa, že sa pošmykla na schodoch
na Hroncovej 5, ale nebol vyhotovený zápis. Žalovaný robil po pol roku od tejto nehody rekonštrukciu
budovy, zateplenie, schody, menili sa dlažby, rohože, okná a v rámci tejto rekonštrukcie sa vymenili
aj rohože na schodoch, zábradlie. Protišmykové gumové rohože na schodoch v čase nehody neboli
upevnené, ale položené.

7. Svedkyňa U., ošetrujúca zubná lekárka žalobkyne, vypovedala, že žalobkyňa ju po niekoľkých dňoch
od návštevy kontaktovala, že spadla, keď odchádzala z ošetrenia. Svedkyňa o 5 dní sama oznámila
vrátnikovi, že tam bol úraz. Žiadny písomný záznam o tom nebol vrátnikom vyhotovený.

8. Svedkyňa L., kolegyňa žalobkyne, vypovedala, že žalobkyňa bola ráno na ošetrení u svojej zubárky
a keď sa vrátila, mala bolesti. Sama jej pomáhala s obliekaním a bola s ňou osobne na traumatológii
za U. aby predišli jej dlhodobým zdravotným ťažkostiam. Žalobkyňa povedala v práci, že mala úraz a
že sa jej stal na rohoži, ktorá nebola upevnená.

9. Svedok M. vypovedal, že v roku 2012 pracoval ako strážnik a vrátnik žalovaného. Vzhľadom na odstup
času si už nepamätal, či za ním niekto bol a ohlásil, že mal úraz. Toho času je starobný dôchodca.10. Zo záznamu o vykonaní preventívnej prehliadky v odbore zubné lekárstvo zo dňa 2. 1. 2012 vyplýva,
že žalobkyňa sa dňa 2. 1. 2012 zúčastnila preventívnej prehliadky v odbore zubné lekárstvo u U.j.

11. V liste zo dňa 13. 12. 2012 adresovanom Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. žalovaný uviedol, že
protišmykové gumové rohože na schodoch v čase úrazu neboli upevnené, boli len položené.

12. Podľa správy Meteorologickej služby Košice v čase udalosti dňa 2. 1. 2012 od 2,50 hod. do 8,45
hod. bolo zaznamenané mrholenie, v predchádzajúci deň bolo zaznamenané občasné sneženie.

13. Podľa lekárskej správy U. zo dňa 11. 1. 2012 žalobkyňa dňa 2. 1. 2012 spadla na pravé rameno.
Pacientka bola prijatá na ambulantnú rehabilitačnú terapiu.

14. Podľa správy U. zo dňa 24. 1. 2012 pacientke sa subjektívne zlepšila hybnosť ramena, pretrváva
bolesť ľavého kolena.

15. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24. 2. 2012,
ktorý vypracoval U.. celkový počet bodov za bolesť predstavuje 150 bodov.

16. Úrazový chirurg U. prijal žalobkyňu na ošetrenie dňa 2. 1. 2012 o 10,00 hod., čo vyplynulo z lekárskej

správy, ktorú žalobkyňa predložila.
17. Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, neurochirurgia U., ktorého súd
ustanovil, v znaleckom posudku č. 8/2016 zo dňa 27. 4. 2016, ohodnotil podľa predloženej zdravotnej
dokumentácie bolestné žalobkyne nasledovne: položka 113 f pomliaždenie ramenného kĺbu vpravo s
následnou periartritídou ako následok úrazu - celkovo 40 bodov, položka 167 b podvrtnutie kolenného

kĺbuvľavo-celkovo52,50bodov,položka160bpomliaždeniekolennéhokĺbuvpravo-celkovo15bodov,
položka 113 c pomliaždenie pravej ruky - celkovo 15 bodov, položka 113 c pomliaždenie ľavej ruky -
celkovo 1 bod, spolu 137,5 bodov.
18. Položke 113 f neprislúcha navýšenie podľa § 9 ods. 5, lebo komplikácia v priebehu liečenia je
zahrnutá v základnej diagnóze a povaha poškodenia na zdraví si nevyžadovala operačný výkon.

19. Položka 167 b podvrtnutie kolena sa navyšuje podľa § 9 ods. 5b o polovicu, lebo priebeh liečenia
bol komplikovaný natiahnutím postranného kolenného väzu, čo predstavuje najľahší typ poranenia tohto
väzu. Súdny znalec ohodnotil bodové hodnotenie žalobkyne za bolesť pre úraz zo dňa 2. 1. 2012 v
rozsahu 137,5 bodov.

20. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 11. 2016 č.k. 15C/180/2013-182.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. 3. 2018 č.k. 2Co/111/2017-222 zrušil rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom rozsudku. Uložil súdu prvej inštancie vysvetliť, na základe akých úvah dospel
k záveru, že žalobkyňa sa pošmykla a spadla práve pri vychádzaní z budovy vo vlastníctve žalovaného,
vysvetliť, z akých vykonaných dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku vzťahujúcu sa na hodnotu bodu.
Hodnota bodu za rok 2010 bola vo výške 14,89 Eur a nie vo výške 15,72 Eur. Za dôvodnú odvolací
súd považoval námietku žalovaného vzťahujúcu sa na príslušenstvo, t.j. určenie, kedy sa žalovaný mal
dostať do omeškania. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je možné vychádzať z
ustanovenia § 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý sa vzťahuje iba na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia, oproti čomu nárok uplatnený v tomto konaní je nárokom vyplývajúcim z titulu bolestného.

21. Uznesením zo dňa 14. 6. 2018 č.k. 15C/180/2013-247 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby
doplnila žalobu doručenú Okresnému súdu Košice I dňa 30. 5. 2013 tak, aby obsahovala náležitosti
uvedené v § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení.

22. Žalobkyňa vypovedala na pojednávaní dňa 28. 6. 2018, že bola objednaná k svojej zubárke dňa 2.
1. 2012 k U. na ošetrenie, kde sa riadne dostavila. Keď vychádzala z ambulancie, vedú ku vchodu do
budovy schody, nebolo nasnežené, ani mokro, bolo sucho, nepotkla sa, nepošmykla sa a nemala ani
vysoké opätky, ale spadla a došlo k úrazu. Na schodoch boli veľké gumené dierkované rohože, voľne

pohodené, ktoré zvrchu, keď išla dole schodmi, nevidela, že sú ohraničené a stúpila do prázdna. Tým,
že sa rohož ohla, letela dole na betón, lebo schody nemali zábradlie. Zdvihla sa zo zeme, nevidela
nikoho, keďže bolo ráno medzi štvrť na deväť až pol deviatou, svedka preto nemala. Vstala, sadla do
motorového vozidla, ktoré mala pol metra od seba, zbalila sa a išla do práce. V práci sa nevedela obliecť,pomohli jej kolegyne a jedna z kolegýň ju odviezla na traumatológiu. Nemyslela vtedy na súdne konanie,
spadla nečakane tým, že sa prepadla. Nahlásila to vrátnikovi, nepýtala sa, kto je majiteľom budovy.
Vrátnik odišiel s ňou ku schodom a nahlas prejavil nesúhlas, že to takto nemalo byť urobené. Keď prišla

do práce, zavolala U. čo sa jej stalo a ona sama jej povedala, že bola nahlásiť úraz majiteľovi. Žalobkyňa
vtedy nevedela, kto je majiteľ budovy. Sám majiteľ budovy pri prvom pojednávaní povedal, že U. mu
prišla nahlásiť, že sa úraz stal a tiež, že vrátnik mu nahlásil v ten istý deň, že sa stal úraz. Žalobkyňa
uviedla, že nemá dôvod klamať, vymýšľať si, ani obviňovať žalovaného. Rozsah znehodnotenia šatstva
je 5,64 Eur, keďže celá vetrovka sa jej pri páde zašpinila.

23. Druhý štatutárny zástupca žalovaného G. na pojednávaní dňa 28. 6. 2018 vypovedal, že
bol informovaný od konateľa C., že sa žalobkyňa sťažovala, že spadla na schodoch, keď odchádzala
od U.j. Vrátnici - informátori nie sú zamestnanci žalovaného, žalovaní ich zabezpečuje prostredníctvom
firmy Ava. V budove sídli ďalších 11 lekárov, navštevuje ju množstvo ľudí a nikdy sa nestalo nič podobné.
Ak by bola žalobkyňa prišla hneď po úraze za vrátnikom alebo správcom budovy, žalovaný by udalosť

nenamietal.

24. Intervenient vo výpovedi na pojednávaní dňa 28. 6. 2018 zotrval na svojich doterajších
ústnych a písomných stanoviskách. Podľa názoru intervenienta, žalobkyňa nepreukázala dostatočne
zodpovednosťžalovanéhozavznikúrazu.Žalobkyňažiadnymspôsobomnepreukázala,žeprávemiesto

na schodoch v budove žalovaného bolo miestom vzniku úrazu, to miesto mohlo byť podľa časovej osi
kdekoľvek inde. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, aby bol prítomný pri úraze a aby videl miesto úrazu,
ktoré označila žalobkyňa.

25. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

26. Z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva právna povinnosť každého počínať si tak, aby
nebola inému spôsobená škoda. Ide o kogentnú právnu normu, za nesplnenie ktorej nasleduje sankcia.

27. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. V § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických
osôb,ktoráprichádzadoúvahyvtedy,keďnejdeoniektorýzprípadovosobitnejzodpovednostizaškodu.
Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi právnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie.

29. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.
30. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je: a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,

prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti.
31. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil zbaví
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou dôvod v prevádzke

alebo vlastným konaním poškodeného.

32. Subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka je ten, kto škodu spôsobil
pri prevádzkovej činnosti. Prevádzková činnosť podľa úpravy obsiahnutej v § 420a Občianskeho
zákonníka je činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti, ktorú vyvíja fyzická alebo právnická osoba v

prevádzkarni. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine v oprávnení na podnikateľskú
činnosť alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom tejto zodpovednosti je škodová udalosť, ktorá
bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, teda jej nepriaznivými
vplyvmi na okolie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. S ohľadom na zvýšenú ochranuzáujmov poškodených osôb pred hroziacimi rizikami pojem prevádzková činnosť treba vykladať širšie
v tom zmysle, že ide o každú fakticky a sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou bez
ohľadu na to, či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú. Predpokladom zodpovednosti podľa §

420a Občianskeho zákonníka nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu
zodpovednosť. Zákon neobmedzuje okruh vecí, s použitím ktorých je spojený tento typ zodpovednosti,
preto je potrebné medzi ne zaradiť akékoľvek vybavenie prevádzkarne, v ktorej sa poskytujú služby v
rámci prevádzkovej činnosti. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie
konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou

povahou prevádzkovej činnosti. Príčinou vzniku škody je každé konanie alebo opomenutie, bez ktorého
by škoda nenastala tak, ako k nej došlo, prípadne v takom rozsahu. Príčinná súvislosť je daná, ak je
doložené, že nebyť určitých pochybení, ku škode tak, ako vznikla, by nedošlo. Objektívna zodpovednosť
prevádzkovateľa v § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním
ktorých sa môže prevádzkovateľ čiastočne alebo úplne zbaviť zodpovednosti. Okrem škody spôsobenej
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je takýmto dôvodom okolnosť, že škoda bola

spôsobená vlastným konaním poškodeného.

33. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

34. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
- ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch.

35. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

37. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

38. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

39.Podľa§3ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

40.Podľa§3ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského

uplatneniavzneníneskoršíchprávnychpredpisovnáhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

41.Podľa§5ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
42. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
43. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

44. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 z 18. 5. 2011 (19/2011) o
ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2011výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za 1 bod
je 15,38 €.

45. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky bolestného bol rok 2011, kedy
vznikol nárok na náhradu za bolestné podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. podľa lekárskeho
posudku U. zo dňa 24. 2. 2012, v ktorom bol prvýkrát ohodnotený zdravotný stav žalobkyne.

46. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

47. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

50. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

51. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

52. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana

sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu
takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne
nesplnilasvojudôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťstranysporu

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej
núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

53. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany

znáša povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Nedodržanie dôkaznej povinnosti
a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Dôkazné bremeno tak
svedčí nielen žalobcovi, ale stíha obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení.

54. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže

podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to,

ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

55. Žalobkyňa sa nároku domáhala právnym dôvodom náhrady škody na zdraví za bolesť, ktorá jej
bola spôsobená v dôsledku nepripevnenia protišmykových rohoží na schodoch, došľapom na ich voľnú
časť presahujúcu cez schody. Žalobkyňa odvodzovala vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného od jeho

vlastníctva k budove na Hroncovej 1, 3, 5 v Košiciach, ktorá je podnikateľským centrom, v ktorej má
sídlo viacero podnikateľských subjektov rôzneho druhu, v ktorom došlo k jej pádu a tým k vzniku škody
na zdraví. Okolnosť vlastníctva žalovaného k budove na Hroncovej 1, 3, 5 v Košiciach, na ktorom došlo
k pádu žalobkyne, nebola sporná. Žalovaný sa bránil tým, že do budovy chodí denne množstvo ľudí ažiadny podobný úraz sa pred úrazom žalobkyne nestal. Ak by bola žalobkyňa prišla hneď potom, ako
sa jej úraz stal, za vrátnikom, resp. správcom budovy, žalovaný by miesto úrazu nenamietal. Žalobkyňa
opakovane pred súdom vypovedala, že keď vychádzala z budovy, po ošetrení u zubnej lekárky U. na

schodoch budovy boli veľké gumené dierkované rohože voľne pohodené, ktoré zvrchu, keď išla po
schodoch, dole schodmi, nevidela, že sú ohraničené a vstúpila do prázdna. Tým, že sa rohož ohla,
preletela cez schody a spadla dole schodmi na betón. Ak by schody boli mali aj zábradlie, nemusel sa
úraz vôbec stať. Žalobkyňa sa zdvihla zo zeme, nikde nebolo nikoho, keďže bolo ráno medzi 8,15 h. až
8,30 h., nasadla do svojho auta, ktoré mala asi pol metra od seba a išla do práce. V práci sa už nevedela

obliecť, pomáhali jej kolegyne a následne jedna z nich ju odviezla na traumatológiu. Okolo 16 h. sa vrátila
na miesto úrazu, doviezol ju motorovým vozidlom sused a odfotili schody. Úraz ohlásila o 16 h. vrátnikovi,
ktorý s ňou prišiel ku schodom a hlasne prejavil nesúhlas, že sa to takto urobiť nemalo. Keď sa dostavila
do budovy žalovaného o dva dni, už boli na schodoch rohože pevne pripevnené. U. u ktorej bola na
ošetrení, bola o 5 dní nahlásiť majiteľovi budovy IO. že sa stal úraz na schodoch. Potvrdil to C. štatutárny
zástupca žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom. Svedok V., ktorý vykonával činnosť strážnika,

vypovedal, že si na uvedené okolnosti už nepamätá, lebo úraz sa stal pred viacerými rokmi, svedok má
zdravotné ťažkosti, je v súčasnosti starobný dôchodca. Z fotodokumentácie, ktorú žalobkyňa pripojila
k žalobe, vyplýva, že dierkované rohože boli voľne položené na schodoch a zábradlie sa na schodoch
nenachádzalo. Štatutárny zástupca žalovaného C. vypovedal, že vrátnik ho v deň úrazu informoval
o tom, že úraz sa stal, on sám zisťoval, či rohož bola v poriadku a či sa na schodoch nenachádzal

sneh, keďže bolo zimné obdobie. Vznik úrazu žalobkyne, jeho miesto a čas boli preukázané výpoveďou
svedkyne L., kolegyne žalobkyne, ktorá jej potom, ako prišla do práce, pomáhala s obliekaním a bola s
ňou osobne na ošetrení na traumatológii za U.., kvôli zdravotným ťažkostiam žalobkyne.
56. Žalobkyňa spadla na rohožiach, ktoré mali slúžiť na zvýšenie bezpečnosti chôdze po schodoch, lebo
rohože neboli v čase úrazu pevne namontované, čím bola žalovaným porušená zákonná preventívna

povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Rohože boli pevne pripevnené až v rámci rekonštrukcie
budovy, čo však nemohlo zabrániť vzniku škody na zdraví žalobkyne, len vzniku škody do budúcna.
Žalobkyni nemožno vytknúť ani nedostatočné zhodnotenie vlastných schopností, keďže žalobkyňa
bola na riadnom lekárskom ošetrení a z ošetrenia sa vracala späť do práce. Schody boli využívané
verejnosťou, neboli označené ako nebezpečné, preto žalobkyňa ani pri bežnej opatrnosti nemohla

predpokladať, že by mohlo dôjsť ku škode na zdraví. Na schodoch sa nenachádzalo ani zábradlie, ktoré
aspoň čiastočne mohlo zmierniť pád žalobkyne.
57. Z lekárskych správ mal súd preukázanú následnú liečbu a vývoj zdravotného stavu žalobkyne.
58. Na základe všetkých týchto skutočností mal súd za preukázané, že miesto úrazu žalobkyne bolo
na Hroncovej 3 v Košiciach.

59. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).
60. Súd mal v konaní vo vzťahu k žalovanému preukázané splnenie všetkých atribútov vzniku

zodpovednostného právneho vzťahu tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku a pod..
61. Žalovaný porušil predovšetkým zákonnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
z ktorého protiprávneho konania vyplynula jeho zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ako prevádzkovateľ (§ 420a Občianskeho zákonníka) a vlastník budovy (§ 123
Občianskeho zákonníka) mohol vylúčiť možnosť vzniku tejto situácie, je preto povinný škodu nahradiť,

pretože príčina vzniku škody spočíva práve v prevádzke budovy, ktorej je vlastníkom. Žalovaný napriek
tomu, že do budovy chodí množstvo ľudí, nevykonal primerané opatrenia na zabezpečenie schodnosti
schodov, napr. určitým spôsobom mohol označiť nerovnosť na schodoch alebo zamedziť vstup na rohož,
abysaohla,aleborohoždostatočnýmspôsobompripevniť,prípadnepostaviťzábradlie,abysapadajúca
osoba mohla v prípade pádu zachytiť. Schody zabezpečil bezpečne až v rámci rekonštrukcie budovy,

ktorú uskutočnil po pol roku od úrazu žalobkyne.
62. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k úrazu žalobkyne mohlo dôjsť na inom mieste, ako na mieste, ktoré
označila žalobkyňa, tieto svoje tvrdenia mal podporiť dôkazmi. Pokiaľ tak neurobil, súd tvrdené okolnosti
nemal za preukázané. Navyše tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa mohla mať úraz na inom mieste, sú
len všeobecné, v konkrétnych súvislostiach bez právneho opodstatnenia a postrádajú logický základ

vo vzťahu k ostatným okolnostiam v priebehu udalosti a vývoja jej zdravotného stavu, ktorú opísala a
preukázala žalobkyňa. Žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenie o náležitom zabezpečení schodov, teda
že schody boli v čase úrazu dňa 2. 1. 2012 riadne zabezpečené protišmykovou dlažbou s protišmykovou
rohožou, ktorá bola riadne upevnená tak, aby nedošlo k úrazu iných osôb. Žalovaný nepreukázal opaktvrdení žalobkyne a nepreukázal žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Súd
preto vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobkyňou,
o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.

63. Základom pre stanovenie výšky náhrady za bolesť bol znalecký posudok č. 8/2016 vypracovaný
v konaní súdnym znalcom U., ktorý ohodnotil bolestné žalobkyne na 137,50 bodov. Žalobkyňa
podľa záverov znaleckého posudku utrpela pomliaždenie ramenného kĺbu vpravo s následnou
periartritídou ako následok úrazu, podvrtnutie kolenného kĺbu vľavo, pomliaždenie kolenného kĺbu

vpravo, pomliaždenie pravej ruky, pomliaždenie ľavej ruky.
64.Výškabolestnéhopotompredstavuje2107,06Eur,t.j.137bodovpodľazáverovznaleckéhoposudku
x 15,38 Eur za jeden bod podľa opatrenia MS SR č. s 4820-OL-2011 (§ 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004
Z.z.).

65. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovaného k

povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2 107,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

66. Žalobkyňa na preukázanie vynaloženia nákladov na zaplatenie za čistenie šatstva predložila spolu
so žalobou pokladničný blok zo dňa 7. 1. 2012 vo výške 5,64 Eur, o zaplatení sumy.

67. V dôsledku utrpeného zranenia žalobkyni vznikla škoda na veciach pozostávajúca z výšky
preukázaných nákladov 5,64 Eur podľa §§ 420, 443 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

68. Právo na náhradu škody na zdraví bolo uplatnené žalobkyňou listom zo dňa 26. 11. 2012. Žalovaný

listom zo dňa 27. 11. 2012 oznámil, že právo na náhradu škody bolo odstúpené poisťovateľovi.
69. Žalobkyňa žiadala úroky z omeškania od 28. 2. 2013, súd preto priznal žalobkyni úroky z
omeškania vo výške 5,75 % z priznanej sumy 2 107,06 Eur (0,75 % základná úroková sadzba ECB
+ 5 percentuálnych bodov ku dňu omeškania) od 28. 2. 2013 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. V prevyšujúcej časti o

zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

70. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

73. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 78,6 % (úspech 89,3 % - neúspech 10,7 %).

75. O lehote na plnenie súd rozhodoval podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému súd uložil povinnosť
zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

76. O trovách štátu sud rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy štátu tvorí odmena

vyplatená súdnemu znalcovi U. vo výške 190,86 Eur, z finančných prostriedkov štátu uznesením zo dňa
4. 5. 2016 č.k. 15C/180/2013-156. Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 149,- Eur (78,6 %
zo 190,86 Eur), žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 41,86 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.