Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1932/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111219523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6111219523.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484 proti povinnému H.. J. B., so sídlom
kancelárie K. XX, XXX XX L., správca konkurznej podstaty úpadcu T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii,
so sídlom Vranovská 6, 851 01 Bratislava, IČO 36 037 532, o vymoženie 898,86 eur s prísl. vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, 960

01 Zvolen, náhradník súdneho exekútora Mgr. Moniky Mikulíkovej takto

r o z h o d o l :

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

exekútorovi sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.563,78 eur s prísl. na základe
exekučného titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-2111289911-GC04/11 zo dňa 13.06.2011. Súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 065581 * dňa 07.09.2011.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 4Er/1932/2011-25 zo dňa 04.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.11.2012, exekúciu v časti 664,72 eur zastavil.
3. Dňa 02.09.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/53/2011 zo dňa 16.11.2011 bol na
majetokpovinnéhovyhlásenýkonkurzasprávcomkonkurznejpodstatyjeustanovenýMgr.PeterZemko.

5. Podľa § 48 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu
majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva
súčasťoupríslušnejpodstatyatrovykonaniasúpohľadávkouprotipríslušnejpodstate;akjeoprávneným

veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 2

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej

hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný.10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým
zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z
citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu vyhláseného podľa
z. č. 7/2005 Z. z. spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem
„exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j.
zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával

osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené
konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.
17. Aj keď súd pri zastavení exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu nevydal rozhodnutie o zastavení
exekučného konania, rozhodoval o trovách exekúcie. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si
musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona

č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného,
pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď
na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom
na to, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do
31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného

práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia
znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné
predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na
princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným

zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava
nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami,
že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom
predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť
konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až 3

budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová
práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť
do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej
právnejúpravyvzmysleustálenejrozhodovacejčinnostisúdovmusízostaťnezmenená.Vtejtosúvislosti

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa
13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie
procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii
prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa
ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných

znení procesných predpisov.“ V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy
účinnej do 31.12.2011.
18. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011 podľa ktorého súd rozhodoval
(t. j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie

procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodoval o tom, kto
a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím
súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu
vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič na tom nemení anizastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade
trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka.
Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní

uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter
pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom
konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka
titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom
konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov

exekúcie od oprávneného.
19. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné
zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie
žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú

splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege. Vzhľadom na
uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným.
20. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky

nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,

resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07,
III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303

a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo
okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba
prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali 4

z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho

profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“
21. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.