Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Gabriela Chudovská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204318
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118204318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ Z.

K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, proti
žalovaným: 1/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX L. XXX, o uloženie povinnosti odstrániť kryty spred kamier, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ zamieta v celom rozsahu.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť spoločne a nerozdielne prekážky v podobe plechových krytov
osadených pred zorné pole troch bezpečnostných kamier umiestnených na obvodových múroch

bytového domu sup. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. F. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, pre
okres Trenčín, obec H., K.ú G. H., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne 2/ zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Žalobkyňa1/máspoločneanerozdielneprotižalovaným1/a2/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
20%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2018 domáhali, aby súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť odstrániť plechové kryty spred zorného pola kamier v počte 5 ks umiestnených na
bytovom dome L. XXX.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na záhrade, polovici bytového domu a osobnom automobile žalobcov 1/ a
2/ dochádzalo k poškodzovaniu majetku, rozhodli sa preto žalobcovia 1/ a 2/ ako 50%ní spoluvlastníci

chrániť majetok tak, že nechali na bytový dom osadiť 5 ks kamier. Žalobkyňa 1/ ako podielová
spoluvlastníčka domu o veľkosti podielu 1 zvolala na deň 09.07.2017 o 14,00 hod schôdzu, pozvánku
s programom ohľadom otázky umiestnenia držiakov kamier na spoločných častiach domu poslala do
vlastných rúk žalovaným 1/ a 2/. Títo sa na schôdzu nedostavili, žalobkyňa 1/ bola na schôdzi sama,
a preto aj sama hlasovala, žalobca 2/ bol zapisovateľ. Umiestnenie piatich kamier a ich držiakov bolo
jednomyseľne schválené, žalobkyňa 1/ preto oslovila certifikovanú osobu na konfiguráciu a oživenie
kamerového systému, ktorá uvedené vykonala dňa 11.07.2017 a vypracovala aj bezpečnostný projekt

na prevádzkovanie kamerového systému. Dňa 06.05.2018 žalovaní 1/ a 2/ ako poloviční spoluvlastníci
domu pred zorné pole kamier pripevnili plechy, čím znemožnili monitorovanie. Žalobcovia 1/ a 2/
protestovali proti týmto zábranám, žalovaný 1/ napadol žalobcu 2/, v dôsledku čoho žalobca 2/ utrpel
zranenia. Bola privolaná aj polícia.3. Spolu so žalobou podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol uznesením č.k.
15C/22/2018-23 zo dňa 25.05.2018 ako nedôvodný zamietnutý.
4. Žalovaní sa vyjadrili tak, že so žalobou nesúhlasia, ich konaním žalobcom nevznikla žiadna škoda.

Kamery boli umiestnené na spoločný majetok bez ich súhlasu. Uviedli, že kryty pred 3 kamery umiestnili
naochranusvojichpráv,kamerysúnamontovanénaspoločnommajetkuvrozporesozákonom,nakoľko
domová schôdza nebola uznášaniaschopná. Uvádzali, že si neželajú, aby kamery snímali ich okolie,
majú za to, že ich žalobcovia chcú sledovať. Uviedli, že so snímaním nesúhlasili, a preto pristúpili k
zakrytiu troch kamier. Prekáža im, že žalobcovia vidia, kam idú, čo si kúpia, cez cestu býva švagriná,

ktorá ma na dvore bazén, prekáža im, že vidia dokonca aj to, ako sa v bazéne kúpu. Ľudia k nim nechcú
chodiť s odôvodnením, že sú snímaní. Účelom konania žalobcov bolo podľa nich ich sledovanie, keďže
opakovane sa žalobca 2/ nakláňal do ich okna cez balkón. Žalobcovia ich atakujú, oni sa nemienia znížiť
na takéto ich správanie, preto sa rozhodli pristúpiť k zakrytiu kamier. Oni si nikdy kamery nepriali a toto
bolo žalobcom známe už aj pred schôdzou. Boli im síce doručené pozvánky na schôdzu, ale nie 5 dní
pred schôdzou, ako to ukladá zákon. Keď prišla firma inštalovať kamery, žalovaní zavolali políciu a

polícia v ten deň im zakázala v tomto pokračovať. Firma odišla. I napriek tomu firma prišla opakovane a
s namontovaním pokračovala. Vo veci podali tiež oznámenie na políciu. Ak má kamerový systém slúžiť
iba jednému, tak si ho nikdy nebudú želať. Oni zakryli tie tri kamery, ktoré im najviac prekážali a najviac
ich obmedzovali, aj keď ich obmedzujú aj tie zvyšné dve. Uviedli, že ak neuspejú na tomto súde, tak
potom si podajú aj oni žalobu, aby súd rozhodol o odstránení kamier. Uviedli, že uznesenie schôdze,

ktorým bolo schválené namontovanie kamier, nenapadli na súde a chceli by ešte nejaký čas, aby sa
oboznámili s tým, či majú ešte nejakú dobu na jeho napadnutie. Vyjadrili sa tak, že nevedeli, že majú
podať včas nejaký opravný prostriedok, lebo nie sú právne znalí.

5. Žalobcovia dôvodili ďalej tým, že kamery boli na obvodové múry spoločného domu umiestnené

oprávnene a boli to žalovaní, ktorí neoprávnene zakryli zorné pole kamier. Kamery boli umiestnené
na základe riadneho uznesenia schôdze spoluvlastníkov tohto domu, žalovaní, hoci mali pozvánku
doručenú, sa na schôdzu nedostavili. Mali možnosť obrátiť sa na súd do 90 dní od konania schôdze,
čo neurobili. Žalobcovia odmietali tvrdenie, že by chceli žalovaných sledovať, tieto boli namontované
za účelom ochrany majetku, keďže mali viac krát poškodené auto, ktoré parkujú pri dome a aj iný

majetok. Dôvodili tým, že kamery boli na objekte umiestnené v súlade so zákonom. Predložili projekt,
firma kamerový systém nakonfigurovala a ani polícia nezistila žiadne pochybenie. Celkovo je kamier
teraz nainštalovaných päť, žalovaní z nich zakryli len tri. Tieto sú zakryté stále. Dve od začiatku snímajú.
Kamery sú nainštalované v tej časti fasády domu, kde sa nachádza byt žalobkyne 1/ a sníma sa tá časť,
kde majú žalobcovia umiestnené bicykle a auto. Dom má dva byty, nemá žiadne nebytové priestory,

sú to akoby dva domy spojené do jedného múrom. Tie tri zakryté kamery sú prakticky nepoužiteľné,
keďže síce technicky sú funkčné, ale jediné, čo sa sníma, sú plechy pred nimi umiestnené. Kamery
nainštalovali po riadnej schôdzi, na ktorú boli osobne pozvaní žalovaní a okrem toho im pozvánka
bola doručená aj poštou do vlastných rúk. Žalovaní schôdzu odignorovali, hodinu na nich čakali. Na
schôdzi bol aj jeden nezávislý svedok, ktorý jej priebeh potvrdil. Chceli vedieť aj stanovisko žalovaných

k namontovaniu kamier, a preto pristúpili k zvolaniu tejto schôdze spoluvlastníkov. Uviedli, že žalobca
2/ bol žalovaným 1/ napadnutý, vtedy keď sa inštalovali kryty na kamery, utrpel úraz ruky v dôsledku
napadnutiažalovaným.Totobolopostúpenénapriestupkovékonanie.Niktokameraminikohonesleduje,
časť domu využívaná žalovanými, sa vôbec nesníma. Sníma sa okolie len za tým účelom, že ak by sa
niečo opäť stalo, tak je záznam, ale tento záznam sa nemôže prehrávať hocikedy a hocikým, keďže sa

uchováva 14 dní a na všetko sú bezpečnostné kódy, čiže nemôže sa to zneužiť. Aj z tohto dôvodu bol
na to vypracovaný náročný rozsiahly projekt. Žalobcom je úplne jedno, ako žalovaní žijú, kamery slúžia
len na ochranu majetku. Mali totiž opakovane poškodené auto, stierače, opľuté auto a pod.

7. Súd vykonal dokazovanie ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom

spise, vrátane prehratia videozáznamu na CD predloženom žalobcami a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd mal z LV č. XXX pre k.ú. G. H. zistené, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu
č.Xnaprízemíbytovéhodomusúp.č.XXXpostavenéhonaparcele F.parc.čXXX/X,zastavanáplochaa
nádvorie o výmere 221 m2 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, príslušenstve a pozemku o veľkosti XXX/XXX. Žalobkyňa 1/ je vlastníčkou bytu č. X na prízemí
bytového domu súp.č. XXX postaveného na parcele F. parc.č XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 221 m2 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
príslušenstve a pozemku o veľkosti XXX/XXX. Žalobca 2/ nie je na tomto LV ako vlastník (spoluvlastník)evidovaný. Súd mal z LV č. XXX pre k.ú. G. H. zistené, že žalobcovia 1/ a 2/ sú s podielom o veľkosti 1
podielovými spoluvlastníkmi pozemku F. parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 910m2. Žalovaní 1/ a 2/ nie
sú na tomto LV ako vlastníci (spoluvlastníci) evidovaní

9. Z pozvánky zo dňa 06.07.2017 vyplýva, že žalobkyňa 1/ pozvala žalovaných 1/ a 2/ na schôdzu
týkajúcu sa zámeru umiestnenia kamerového systému na bytový dom L. č. XXX. Schôdza sa mala konať
dňa 09.07.2017 o 14,00 hod. Podľa doručenky, táto pozvánka bola doručená žalovaným 1/ a 2/ dňa
07.07.2017.Podľazápisnicezoschôdzespoluvlastníkovbytovéhodomuč.XXX,schôdzasauskutočnila

v navrhovanom termíne, prítomná s hlasovacím právom bola iba žalobkyňa 1/, ktorá na otázku „Ste za
umiestnenie kamier na našom dome, alebo ste proti umiestneniu kamier?“, zahlasovala za umiestnenie
kamier na bytovom dome. Žalobca 2/ bol určený ako zapisovateľ, na schôdzi bola prítomná ďalšia
osoba ako svedok, bez možnosti hlasovať. Žalovaní sa schôdze nezúčastnili. Výsledkom chôdze bolo
schválenie umiestnenia kamier na bytovom dome.
10.Z faktúry č. O splatnej dňa 24.07.2017 vystavenej spoločnosťou ASIT s.r.o. na meno žalobcu 2/

vyplynulo, že za konfiguráciu a oživenie kamerového systému bola dňa 10.07.2017 vyfakturovaná
suma72,-eur.ŽalobcoviapredložiliďalejCDsfotografiamiumiestňovaniakrytovpredkameryasúčasne
videonahrávku z tejto situácie, kde žalovaní umiestňujú zábrany pred kamery a sú vyzývaní, aby od
tohto konania upustili. V konaní pritom nebolo sporné, že to žalovaní umiestnili prekážku v podobe
plechových krytov pred zorné pole troch z piatich kamier umiestnených na bytovom dome.

11. Súd sa tiež oboznámil s lekárskou správou zo dňa 06.05.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca 2/ mal
v dôsledku napadnutia susedom utrpieť poranenie, pre ktoré bol počnúc dňom 07.05.2018 uznaným
sa dočasne pracovne neschopného. Z oznámenia ORPZ v Trenčíne zo dňa 02.09.2017 súd zistil, že
žalovaní nahlásili dňa 12.07.2017 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý bol postúpený na
Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy na ďalšiu realizáciu. Nebolo sporné tvrdenie

žalovaných, že ide o oznámenie žalovaných týkajúce sa umiestnenia kamier na dome.
12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v
rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Bytovým
domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica

podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za
podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov
a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v

rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Spoločnými
časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a
bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia,
spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v

rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Ustanovenia
tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového
domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej
štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter
bytovéhodomusvýnimkou§7,7a,7b,7ca7d,§29a29aods.1;nasprávcutýchtobudovsanevzťahuje

osobitný predpis.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v
rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi

vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do

piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v
rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Za každý byta nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci
na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých
osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v
rozhodnom čase (konanie schôdze vlastníkov a prijatia rozhodnutia o umiestnení kamier), Prehlasovaný
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník

bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť
sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného
pozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitnéhopredpisu.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje
na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú

záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené
vlastníkmisúzáväznéprevšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome,akichzavlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

14. Predmetný objekt, na ktorom došlo k osadeniu piatich kamier na jeho obvodové múry, je domom
s dvomi bytmi, kde jeden z nich je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných a druhý z nich je vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/. Takýto objekt nespĺňa znaky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z.z. už len z toho dôvodu, že sa v ňom nenachádzajú viac ako tri byty. Na takúto

budovu, ktorá nemá charakter bytového domu, sa ale podľa § 24 ods. 1 cit. zákona použijú primerane
všetky ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. (s určitými výnimkami, avšak tieto výnimky sa týkajú takých
okruhov právnych vzťahov, ktoré nedopadajú na prejednávanú vec). To znamená, že pre účely takýchto
budov tiež platí, že spoločnými časťami domu sú obvodové múry ( § 2 ods. 4 cit. zák.) a tiež to, že vlastník
bytu v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako

spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku ( § 14 ods. 1 cit. zák.). Pokiaľ sa v takomto
dome teda rozhodovalo o umiestnení kamier na obvodových múroch domu, rozhodovalo o spoločných
častiach domu, pričom rozhodnutie o takejto skutočnosti sa prijíma na schôdzi vlastníkov bytov. Na
úpravu podmienok pre konanie schôdze, jej priebeh, prijímanie rozhodnutí na nej, ako aj prípadného

postupu pre prehlasovaných vlastníkov, či pri rovnosti hlasov, sa použitú ustanovenia § 14 zákona č.
182/1993 Z.z. Súd preto posudzoval predmetný prípad podľa citovaných zákonných ustanovení, ktoré
dopadajú aj na objekty nemajúce charakter bytového domu vymedzeného zákonom č. 182/1993 Z.z. .

15. V konaní nebolo sporné, že sa dňa 09.07.2017 konala schôdza vlastníkov bytov predmetného domu

súp.č. XXX, na ktorej sa ako vlastníčka s hlasovacím právom zúčastnila iba žalobkyňa 1/, žalovaní sa
schôdze nezúčastnili, pozvánka na schôdzu im bola doručená . Tiež nebolo sporné, že na schôdzi bolo
odhlasované osadenie kamier na obvodové múry domu (žalobkyňa 1/ zahlasovala ako jediná prítomná
vlastníčka za ich osadenie), nebolo tiež sporné, že uvedené rozhodnutie schôdze bolo aj realizované
a kamery v počte päť kusov boli na obvodové múry osadené. Tiež sa strany zhodli na tom, že pred

tri z piatich kamier žalovaní umiestnili plechové prekážky zabraňujúce tak snímaniu dôvodiac tým, že
nesúhlasia s umiestnením kamier a snímaním okolia spoločného domu. Žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním
vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím, ktoré bolo výsledkom schôdze vlastníkov bytov a prakticky zabránili
plnej realizácii predmetného uznesenia. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie
žaloby a dospel k záveru, že aktívne vecne legitimovaná na jej podanie je len žalobkyňa 1/ ako vlastníčka

bytu v bytovom dome, nakoľko žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou jedného bytu v dome a žalovaní
1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi druhého bytu nachádzajúceho sa v dome, pričom v spore
ide o vzťahy medzi vlastníkmi bytov. Žalobca 2/ nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu v bytovom
dome, teda vo vzťahu k bytom, resp. domu, v ktorom sú tieto byty umiestnené, nemá žalobca 2/ žiadne
vlastnícke práva. On sám svoju legitimáciu odvodzoval od toho, že má postavenie „správcu kamerového

systému“, avšak otázka toho, kto prakticky obsluhuje kamery a je po technickej stránke za ich obsluhu
zodpovedný, nie je v tomto konaní rozhodujúca. Podstatné je, že sa v tomto konaní môže domáhať
jeden z vlastníkov voči druhým vlastníkom splnenia určitej povinnosti, pričom žalobcovi 2/ postavenievlastníka bytu nesvedčí. Súd preto žalobu žalobcu 2/ voči žalovaným z dôvodu nedostatku jeho aktívnej
vecnej legitimácie pre podanie žaloby zamietol.

16. Súd sa s poukazom na vyššie uvedené zaoberal už len dôvodnosťou žaloby žalobkyne 1/ voči
žalovaným 1/ a 2/. Súd v tejto súvislosti však konštatuje, že ak žalovaní považovali rozhodnutie prijaté na
schôdzi vlastníkov za nezákonné či nesprávne (z akéhokoľvek dôvodu, či už z vecného hľadiska, alebo
namietajúc procesné nedostatky zvolania schôdze, či hlasovania) mali možnosť v zmysle § 14 ods. 8
zákona č. 182/1993 Z.z. obrátiť sa na súd v tam uvedených prekluzívnych lehotách, čo však neurobili,

ktorú skutočnosť žalovaní aj potvrdili. Pritom práve týmto zákonným ustanovením a v ňom upravenými
prekluzívnymi lehotami je podporená zásada, že každý si má strážiť svoje práva ich včasným uplatnením
na súde tak, aby sa mu nepremlčali alebo neprekludovali (zásada právo patrí bdelým). Zakotvením
takýchto prekluzívnych lehôt na podanie žaloby vlastníkom, ktorý sa cíti byť prijatým uznesením dotknutý
na svojich právach, bol vyjadrený záujem zákonodarcu o nemennosť a stabilitu prijatých rozhodnutí
vlastníkov, ktoré nebudú v zákonnej lehote spochybnené na súde, pričom uvedená prezumpcia platnosti

prijatých rozhodnutí platí bez ohľadu na to, že prijatie týchto rozhodnutí môžu sprevádzať rôzne formálne
či procedurálne nedostatky, alebo že ich vecno-právne následky nemusia byť pre vlastníkov priaznivé.
Teda márnym uplynutím lehôt zakotvených v § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sú všetky procesné
či vecné nedostatky prijatých rozhodnutí zhojené a tieto rozhodnutia sa považujú za platné, záväzné
a nezmeniteľné. Keďže žalovaní svoje nároky vlastníka bytu proti uvedenému rozhodnutiu o osadení

kamier na spoločné časti domu včas neuplatnili na súde, také rozhodnutie, ktorým sa schválilo osadenie
kamier na obvodové múry domu, je záväzné, platné, a to pre všetkých vlastníkov, aj tých, ktorí sa
rozhodli schôdze sa nezúčastniť. Všetci vlastníci sú povinní sa preto týmto rozhodnutím riadiť, takéto
rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov, ktorí sú povinní ho rešpektovať bez toho, aby bránili jeho
realizácii.Vtomtokonanínebolosporné,žežalovanížiadnymspôsobomnenapadlirozhodnutieschôdze

vlastníkov bytov v lehotách stanovených podľa zákona (ktoré lehoty už ku dňu rozhodnutia uplynuli),
a preto akákoľvek obrana žalovaných produkovaná v tomto konaní (po uplynutí prekluzívnych lehôt)
spočívajúca v napádaní procedurálnych či iných nedostatkov hlasovania, už nie je relevantná. Súd v
tomto konaní neskúmal a ani nemohol skúmať to, či rozhodnutie o umiestnení kamier prijaté na schôdzi
bolo výsledkom správneho postupu, či boli splnené zákonné podmienky na zvolanie a konanie schôdze

a súd v tomto konaní ich splnenie či nesplnenie nehodnotí, pretože všetky prípadné nedostatky boli
uplynutímlehôtitakzhojené.Podstatnéje,žeprijatéuznesenienebolovčasnapadnuté,apretovzmysle
§ 14 ods. 8 cit. zákona sa považuje za platné a záväzné pre všetkých vlastníkov bytov. Žalovaní sú
preto povinní rešpektovať, že na obvodových múroch domu, ako jeho spoločných častiach, boli v súlade
s výsledkom hlasovania prijatom na schôdzi, umiestnené kamery v počte päť kusov, ktoré musia strpieť

a realizácii tohto uznesenia brániť nemôžu. Ak svojvoľne umiestnili pred zorné pole troch vybratých
kamier prekážky, zabraňujúce snímaniu, čo učinili, pretože to sami priznali, konali protiprávne v rozpore
s platným rozhodnutím vlastníkov, ktorým sú viazaní. Za takýchto okolností ich konanie nemôže byť
akceptované a je nutné ho hodnotiť ako konanie v rozpore s platným rozhodnutím vlastníkov prijatým
na schôdzi vlastníkov bytov. Takémuto konaniu v rozpore s platným rozhodnutím preto nemôže byť

poskytnutá právna ochrana a je potrebné ho považovať za protiprávne. Žalobkyňa 1/ sa preto dôvodne
domáhala uloženia povinnosti odstrániť následky konania žalovaných, ktorí tak maria realizáciu platne
prijatého uznesenia. Súd preto žalovaným uložil povinnosť odstrániť prekážky v podobe plechových
krytov osadených pred zorné pole troch bezpečnostných kamier umiestnených na obvodových múroch
bytového domu sup. č. XXX. V konaní žalobcovia sa domáhali odstránenia týchto prekážok spred

zorného poľa piatich kamier, hoci v konaní vyšlo najavo a sami to aj žalobcovia potvrdili, že snímaniu je v
dôsledku konania žalovaných bránené od počiatku len na troch kamerách a zvyšné dve od ich osadenia
plnia svoj účel, okolie snímajú, nie sú prekryté. Preto súd uložil povinnosť žalovaným odstrániť prekážky
len na troch kamerách a čo do zvyšných dvoch kamier žalobu žalobkyne 1/ zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Nakoľko žaloba žalobcu 2/ bola zamietnutá v celom rozsahu, žalovaní 1/ a 2/ sú vo vzťahu k nemu
plne úspešní a majú preto voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorý
nárok im voči žalobcovi 2/ súd aj priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.20. Žalobkyňa 1/ bol v konaní čiastočne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel čo do odstránenia
prekážok na troch z piatich žalovaných kamier. Jej 100 %-ným úspechom by bolo uloženie povinnosti

žalovanýmodstrániťkrytyzovšetkýchpiatich kamier,avšakbolaúspešnálenčodotroch,čopredstavuje
úspech žalobkyne 1/ v rozsahu 60%. Úspech žalovaných 1/ a 2/ predstavuje úspech v rozsahu dvoch
kamier, čo je 40%. Čistý úspech žalobkyne 1/ (úspech - neúspech) je 20%, a preto sú žalovaní 1/ a 2/
povinní nahradiť jej trovy konania v rozsahu 20%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.