Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118299296
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:6118299296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: F.. L. M., Z..

XX.XX.XXXX, B. B.Ň. XXXX/X, Š., právne zastúpenej JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom so
sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanej: D.. D. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. F.. J.. Š. XX/XX, Š., právne
zastúpenej: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 20.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) doručeným Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 26.06.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie 20.000 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.05.2018 do
zaplatenia) a zaplatiť náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je jediný dedič a právny nástupca po jej neb. otcovi D.. K. M.,
Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. Š., I.. L. XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/31/2016, D
not 110/2016 zo dňa 22.06.2016, právoplatným dňa 08.07.2016, vydaným JUDr. Karolom Kovácsom,
notárom ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Galanta, žalobkyňa ako jediný dedič

po poručiteľovi, nadobudla tiež pohľadávku voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, z titulu zostatku na účte č. XXXXXXXXXX termínovaný
vklad vo výške 20.000 eur. Osvedčením o dedičstve z 22.06.2016 bolo prejednané novoobjavené
dedičstvo po poručiteľovi. Výška dlhov poručiteľa podľa Osvedčenia o dedičstve z 22.06.2016 bola v
hodnote 0 eur. UniCredit Bank oznámila notárovi JUDr. Karolovi Kovácsovi listom zo dňa 17.05.2016
stav na Termínovanom účte ku dňu úmrtia poručiteľa, t. j. k 24.07.2015 vo výške 20.000 eur. Poručiteľ
zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to spáchaním samovraždy. F.. D. P., lekár prehliadajúci telo poručiteľa,

konštatoval čas úmrtia o 13:00, čo poznačil do listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí.
Trestné stíhanie vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Šali, Obvodné oddelenie PZ Šaľa pod ČVS:
ORP-303/SA-SA-2015 vo veci prečinu úmrtia poručiteľa bolo zastavené uznesením zo dňa 13.10.2015,
pretožeskutokniejetrestnýmčinom.Vodôvodneníuvedenéhouzneseniasakonštatuje,že„vykonaným
policajným šetrením v predmetnej veci neboli zistené skutočnosti, že smrť osoby bola zapríčinená
konaním cudzej osoby“. Dňa 24.07.2015 došlo k ukončeniu Termínovaného účtu, čo vyplýva z výpis účtu
zo dňa 24.07.2015 k č. účtu XXXXXXXXXX, ktorý tvoril úlohu referenčného účtu k Termínovanému účtu.

Podľa výpisu z účtu poručiteľa ku dňu 24.07.2015, bola suma 20.000 Eur prevedená prostredníctvom
referenčného účtu č. XXXXXXXXXX V. UniCredit Bank dňa 24.07.2015 na účet žalovanej Q. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v UniCredit Bank. Žalovaná pri svojej výpovedi na Okresnom riaditeľstve PZ
v Šali dňa 14.02.2017 priznala, že jej bola prevedená suma 20.000 eur a priznala, že účet Q. XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX je účtom žalovanej. UniCredit Bank listom z 11.11.2016 oznámila Okresnému
riaditeľstvu PZ v Šali, že príkaz na úhradu sumy 20.000 eur na účet žalovanej prevzala dňa 24.07.2015
zamestnankyňa T. C., overenie totožnosti vykonala T. C. T. T. J., spracovávala T. J.. T. J., zamestnankyňa

UniCredit Bank na pobočke v Galante, vypovedala ako svedok na Okresnom riaditeľstve PZ v Šali dňa
12.01.2017, kde uviedla k Príkazu na úhradu sumy 20.000 eur na účet žalovanej, že „na príkaze je za
banku môj podpis a podpis T. C.. Ako som už vyššie uviedla, overenie totožnosti vykonala ona...“. Listom
zo dňa 18.11.2016 UniCredit Bank oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že príkaz na úhradu sumy
20.000 eur bol na pobočke UniCredit bank v Galante spracovaný dňa 24.07.2015 v čase o 12:50 hod.,

a to potvrdením a odoslaním dávky platobných príkazov na spracovanie na centrálu. Predmetný príkaz
na úhradu bol zrealizovaný pracovníkom UniCredit Bank na útvare platobného styku dňa 24.07.2015 v
čase 13:10 hod. a príkaz na úhradu bol validovaný dňa 24.07.2015 v čase 13:19 hod., kedy boli finančné
prostriedky pripísané na účet žalovanej. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje od žalovanej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré u žalovanej na úkor žalobkyne nastalo z toho dôvodu, že
žalovanej bola neoprávnene (bez právneho dôvodu) a neplatne poukázaná suma 20.000 eur v deň smrti

poručiteľa. Na prijatie sumy 20.000 eur žalovanou nebol žiaden právny dôvod. Podľa listu UniCredit
bank z 18.11.2016 bola predmetná suma pripísaná na účet žalovanej o 13:19 hod., príkaz na úhradu bol
zrealizovanýpracovníkomUniCreditBanknaútvareplatobnéhostykudňa24.07.2015včase13:10hod.,
pričom podľa lekára obhliadajúceho telo poručiteľa, poručiteľ zomrel o 13:00 hod. Poručiteľ vzhľadom
na jeho duševné rozpoloženie nebol schopný platného právneho úkonu, nakoľko v daný deň spáchal

samovraždu. Každopádne, na platné prijatie sumy 20.000 eur by bola potrebná písomná zmluva medzi
poručiteľom a žalovanou. Je evidentné, že medzi poručiteľom a žalovanou nedošlo k odovzdaniu a
prevzatiu sumy 20.000 eur dňa 24.07.2015, keďže táto suma bola pripísaná žalovanej na účet. Medzi
poručiteľom a žalovanou neexistuje žiadna písomná zmluva zo dňa 24.07.2015 k sume 20.000 eur. Na
platnéprijatiesumy20.000Euržalovanýmnepostačujepríkaznaúhraduvočibankeprípadnepodpísaný

len poručiteľom. Takúto vadu už nemožno konvalidovať vzhľadom na to, že poručiteľ zomrel. Predmetné
peňažné prostriedky na Termínovanom účte v sume 20.000 eur zdedila žalobkyňa ako jediný dedič
po poručiteľovi. Predmetná suma v čase smrti poručiteľa o 13:00 hod. nebola ešte pripísaná na účet
žalovanej a v tom čase nebol bankou zrealizovaný ani príkaz na jej úhradu. Nie je ani zrejmé, kto zadal
príkaz na úhradu. Žalovaná nemá žiaden právny dôvod na prijatie sumy 20.000 eur, ktoré peňažné

prostriedky patria z titulu dedenia po poručiteľovi ako predmet dedičstva žalobkyni, ktorá nadobudla
sumu peňažných prostriedkov na Termínovanom účte ku dňu 24.07.2015 k 13:00 hod., kedy poručiteľ
zomrel. Žalovaná teda neoprávnene a bez právneho dôvodu prijala a ponechala si sumu 20.000 eur po
smrti poručiteľa, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvala žalovanú na vrátenie sumy 20.000 eur listom zo dňa 27.04.2018, ktorý bol doručený

žalovanej dňa 30.04.2018, podľa priloženej doručenky. Lehota piatich pracovných dní, ktoré poskytla
žalobkyňa žalovanej na vrátenie sumy 20.000 eur uplynula dňa 09.05.2018, avšak žalovaná peňažné
prostriedky žalobkyni nevrátila. Od 10.05.2018 je teda žalovaná v omeškaní.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 16.07.2018 platobný rozkaz sp. zn. 5Up/420/2018,

proti ktorému podala žalovaná odpor, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobkyňu a zároveň ju vyzval,
aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrila k odporu žalovanej a navrhla pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa
v zákonnej lehote navrhla pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa
09.10.2018 postúpil vec tunajšiemu súdu. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 17.10.2018.

4.Žalovanávpodanomodporeuviedla,žepovažujenávrhnavydanieplatobnéhorozkazuaskutočnosti,
ktorými žalobkyňa tento návrh odôvodňuje, za nedôvodné. Poručiteľ bol jedinou osobou, ktorá mala
dispozičné právo k vkladu na termínovanom účte uvedenom v návrhu. Je teda zrejmé, že k prevodu
prostriedkov z tohto účtu na účet žalovanej došlo na príkaz poručiteľa. Nakoľko nakladaním s vkladom

na predmetnom termínovanom účte poručiteľ realizoval svoje zákonné a základné právo patriace
vkladateľovi, je vylúčené tvrdenie žalobkyne, že s ním bolo nakladané neoprávnene a neplatne.
Žalovaná ďalej rozporuje tvrdenie žalobkyne, že poručiteľ nemal v čase vykonania tejto dispozície
spôsobilosť na právne úkony. Zo skutočnosti, že poručiteľ spáchal samovraždu, nemožno takýto záver
v žiadnom prípade vyvodzovať. Nesprávna je taktiež argumentácia žalobkyne ustanovením § 628

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky uložené na účte totiž nemajú povahu hnuteľnej
veci, ale majetkového práva (pohľadávky) vkladateľa voči banke. Tieto prostriedky vlastnícky nepatria
vkladateľovi, ale banke, čo vyplýva tak z právnej teórie ako i ustálenej súdnej praxe (preto sa napr. aj
v exekúcii prikazuje pohľadávka z účtu v banke a nie peniaze na účte ako hnuteľné veci). Tvrdeniažalobkyne o neexistencii písomnej zmluvy sú teda právne irelevantné. Je výsostným právom vkladateľa
nakladať so svojím vkladom na účte, pričom na perfektnosť právneho úkonu smerujúceho k takému
nakladaniu sa nevyžaduje nič iné, ako prejav vôle vkladateľa, ktorý prejav vôle bol v danom prípade

učinený poručiteľom za jeho života. Neexistuje tu teda žiadna vada právneho úkonu, ktorá by mala
byť predmetom akejkoľvek konvalidácie. Žalobkyňa tvrdí, že momentom smrti poručiteľa sa stala
vlastníkom peňažných prostriedkov uložených na termínovanom účte poručiteľa, čo odôvodňuje i tým,
že v predpokladanom čase úmrtia poručiteľa neboli ešte tieto prostriedky pripísané na účet žalovanej
ani odpísané z účtu poručiteľa. Peňažné prostriedky uložené na účte v banke nie sú vo vlastníctve

vkladateľa, ale vo vlastníctve banky. V danom prípade boli tieto prostriedky vlastníctvom banky tak
za života poručiteľa (v čase jeho prejavu smerujúceho k nakladaniu s vkladom), ako aj po jeho smrti
(pred odpísaním peňažných prostriedkov z jeho účtu), a teda časy uvádzané žalobkyňou nie sú pre
posúdenie vlastníckeho režimu k týmto prostriedkom vôbec relevantné. Relevantná je len skutočnosť,
že prejav vôle poručiteľa smerujúci k výkonu jeho zákonného práva, teda k príkazu banke, ako má
byť naložené s vkladom na účte, bol vykonaný za jeho života, na základe jeho slobodnej vôle, a

teda plne v súlade so zákonom. Žalobkyňa nepreukázala, že medzi ňou a žalovanou vznikol vzťah
z bezdôvodného obohatenia. Ak žalobkyňa tvrdí, že banka spravujúca účet poručiteľa neoprávnene
a bezdôvodne previedla sumu 20.000 eur na účet žalovanej, tak odhliadnuc od toho, že žalobkyňa
túto skutočnosť nepreukázala (naopak prevod týchto prostriedkov bol oprávnený a dôvodný, nakoľko
príkaz na tento prevod dal banke poručiteľ ako osoba oprávnená nakladať s vkladom podľa svojej

vôle), žalovaná poukazuje i na to, že dôsledkom neoprávneného prevodu prostriedkov by bolo, že
pohľadávka poručiteľa voči banke z vkladu by nezanikla, ale by zostala zachovaná, pričom uspokojenia
tejto pohľadávky (vydania vkladu) by sa žalobkyňa ako univerzálna dedička poručiteľa mohla naďalej
domáhať voči banke z titulu existencie zmluvy o termínovanom účte (či už súdnou cestou alebo v
rámci reklamačného konania za neoprávnený prevod v banke) a na druhej strane, banka by sa ako

vlastník neoprávnene prevedených peňažných prostriedkov mohla domáhať voči žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného potom vyplýva i to, že žalobkyňa nie je nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní a žalovaná nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poukázala na to, že odkaz žalovanej na aplikáciu § 780 ods.

1 Občianskeho zákonníka nie je relevantný pre skutkový stav predmetnej veci. Zmluva o vklade
totižto upravuje vzťah medzi V. (D.. K. M.) a bankou. Zmluva o vklade nerieši a nezakladá vzťah
vkladateľa (poručiteľa) a tretej osoby (žalovanej), ktorej boli / sú poukázané peňažné prostriedky na účte.
Dispozičné právo sa týka tiež len vzťahu medzi vkladateľom a bankou, voči ktorej má vo všeobecnosti
vkladateľ právo s vkladom nakladať za stanovených podmienok. Zmluva o vklade nezakladá ani

žiaden právny titul na prijatie peňažných prostriedkov treťou osobou, ktorej sú peňažné prostriedky na
účte poukázané. Rovnako tak právna konštrukcia prezentovaná žalovanou ohľadom právnej povahy
peňažných prostriedkov na účte je tiež irelevantná. Podstatné je, že žalobkyňa zdedila a nadobudla
pohľadávku voči UniCredit Bank vo výške 20.000 eur momentom smrti poručiteľa, kedy príkaz na
úhradu nebol ešte zrealizovaný, ani validovaný. Či po právnej stránke posúdime predmet dedičstva,

ktoré žalobkyňa zdedila v súvislosti s účtom v UniCredit bank č. XXXXXXXXXX ako pohľadávku voči
banke alebo ako peňažné prostriedky (veci) patriace dedičovi (žalobkyni) stále je zrejmé, že takúto
majetkovú hodnotu žalobkyňa zdedila, čo vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve, ktoré je verejnou
listinou. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že jedinou dedičkou po poručiteľovi bola žalobkyňa, pričom
žalovaná po poručiteľovi nededila, a preto nemala (a nemá) žalovaná nárok na sumu 20.000 eur, ktoré

peňažné prostriedky (resp. pohľadávka z Účtu v UniCredit Bank) tvorili predmet dedičstva. Predmetom
dedičstva sú tak veci, ako aj pohľadávky ako majetkové hodnoty. S takto zdedenou hodnotou teda
mohla disponovať iba žalobkyňa, ktorá voči žalovanej neučinila žiaden právny úkon, ktorý by oprávňoval
žalovanú prijať predmetné peňažné prostriedky. Nakoľko v prípade peňažných prostriedkov na účte ide
o majetkovú hodnotu, tak jej znížením v zdedenom majetku žalobkyne došlo zároveň k bezdôvodnému

obohateniu žalovanej, ktorej majetkové hodnoty vzrástli bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne o sumu
20.000 eur. Vzhľadom na uvedené je jasné, že preukázané časy týkajúce sa spracovávania príkazu
na úhradu ohľadom sumy 20.000 eur sú relevantné, k čomu dodala, že zo samotného osvedčenia
o dedičstve je zrejmé právo žalobkyne na sumu 20.000 eur na Účte v UniCredit Bank. V prípade
právneho kvalifikovania peňažných prostriedkov na účte ako pohľadávky došlo k ukráteniu žalobkyne

o pohľadávku žalobkyne voči banke a na strane žalovanej došlo k prírastu pohľadávky žalovanej vo
vzťahu k banke, v ktorej mala žalovaná vedený účet. Predmet bezdôvodného obohatenia sa môže týkať
tak vecí, ako aj pohľadávky, ktorá je majetkovou hodnotou. Poukázala aj na to, že aj zmluva o postúpení
pohľadávky musí mať písomnú formu v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a musí obsahovaťnáležitosti právneho úkonu. Žalovanou prezentované právne posúdenie peňažných prostriedkov na
účte ako pohľadávky, na ktorej disponovanie postačuje príkaz na úhradu vkladateľa (majiteľa účtu) je
nesprávne, pretože napríklad v prípade zadania chybného príkazu na prevod prostriedkov (pre chybu

v čísle účtu prijímateľa) banka vykoná príkaz na prevod vkladateľa, avšak osoba, ktorej sa prostriedky
pripíšu na účet ich prijíma bez právneho dôvodu. Zadávanie príkazu na úhradu sa týka iba vzťahu
medzi vkladateľom (majiteľom účtu) a bankou v rámci vkladovej zmluvy, z čoho pre banku vyplýva, že
koná na pokyn vkladateľa, ale neznamená to, že adresát poukázanej sumy peňazí prijíma poukázanú
sumu na základe právneho dôvodu, resp. neznamená to, že adresát sa nemôže bezdôvodne obohatiť

z realizácie takého príkazu na úhradu zadaného vkladateľom, resp. osobou s dispozičným právom účtu
vkladateľa. Teda aj vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu musí žalovanej svedčiť na oprávnené
a platné prijatie sumy 20.000 eur právny dôvod, ktorý je však vylúčený tým, že predmetné peňažné
prostriedky zdedila žalobkyňa ako jediná dedička po poručiteľovi, ktorej jedinej svedčí dedičský titul k
predmetnej sume, ktorá žalovanej peňažné prostriedky žiadnym právnym úkonom nepreviedla, pričom
žalovaná nemá nárok na žiadne dedičstvo po poručiteľovi. Poopravila mylné vyjadrenie žalovanej, ktorá

v odpore uvádza „Ak žalobkyňa tvrdí, že banka spravujúca účet poručiteľa neoprávnene a bezdôvodne
previedla sumu 20.000 eur žalovanej...“. Takéto tvrdenie totižto žalobkyňa nikde v žalobe neuviedla.
Žalobkyňa tvrdí v žalobe nasledovné: „Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje od žalovanej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré u žalovanej na úkor žalobkyne nastalo z toho dôvodu, že
žalovanej bola neoprávnene a neplatne poukázaná suma 20.000 eur v deň smrti poručiteľa. Na prijatie

sumy 20.000 eur žalovanou nebol žiaden právny dôvod.“ V závere časti III. žalobkyňa tvrdí: „Žalovaný
teda neoprávnene a bez právneho dôvodu prijal a ponechal si sumu 20.000 eur po smrti poručiteľa, čím
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.“ Žalobkyňa teda v žalobe poukazuje na to, že je to žalovaná,
ktorábezprávnehodôvodu(neoprávnene)prijalasumu20.000eur,atýmsažalovanánaúkoržalobkyne
bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa skutkovo nevymedzuje svoj nárok tak, že by pasívne legitimovaná

mala byť UniCredit Bank. Zo žaloby a z jej skutkového vymedzenia je zrejmé, že smeruje voči žalovanej,
a že žalovaná bez právneho dôvodu prijala žalovanú sumu, čím sa bezdôvodne obohatila. Ani zadanie
príkazu na úhradu poručiteľom v prospech žalovanej nezakladá pasívnu legitimáciu banky, ale pasívne
legitimovaným vo veci prijatia poukázaných prostriedkov bez právneho dôvodu je adresát takejto sumy
(v prospech koho účtu sa suma zasiela, teda majiteľa účtu, na ktorý sú peňažné prostriedky zaslané).

Tým adresátom je v predmetnom prípade žalovaná. Právny dôvod na prijatie takej sumy žalovanou je
vylúčený už len tým, že žalovaná nebola dedičom po poručiteľovi.

6. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 11.12.2018 v plnom rozsahu zotrvala na skutočnostiach
uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a zopakovala, že prevod prostriedkov z účtu poručiteľa

na účet žalovanej bol oprávnený a platný, nakoľko príkaz na tento prevod dala za svojho života osoba,
ktorá ako jediná na to bola v zmysle zmluvy o vklade oprávnená, a síce D.. K. M. ako vkladateľ. Suma
vo výške 20.000 eur jej nebola poukázaná neoprávnene a neplatne. Príkazom na prevod, ktorý dal
poručiteľzasvojhoživota,bolabankaspravujúcaúčetporučiteľaviazanábezohľadunato,čivmomente
odpísania prostriedkov z tohto účtu poručiteľ žil alebo nežil, pretože smrť poručiteľa nepredstavuje

skutočnosť, ktorá by mala akýkoľvek vplyv na platnosť úkonu, ktorý poručiteľ urobil v súlade so zmluvou
o vklade ešte za svojho života. Záver žalobkyne o tom, že iba ona ako univerzálny dedič poručiteľa
mohla s touto zdedenou hodnotou disponovať, je teda taktiež nesprávny. Správny by bol len vtedy,
ak by poručiteľ za svojho života nedal príkaz na dispozíciu s touto majetkovou hodnotou. Tvrdenie
žalobkyne, že je v osvedčení o dedičstve uvedená ako nadobúdateľ pohľadávky z účtu v banke, je z

tohto pohľadu irelevantné. Predmetné rozhodnutie len osvedčuje skutočnosť, že žalobkyňa nastúpila
po smrti poručiteľa do jeho právneho postavenia v právnom vzťahu založeného zmluvou o vklade,
neznamená to však, že žalobkyňa nie je viazaná právnym úkonom, ktorý v súvislosti s vkladom na
účte vykonal jej právny predchodca. Keďže tento právny úkon vykonal právny predchodca žalobkyne
slobodne, z vlastnej vôle (opak nebol zo strany žalobkyne v konaní preukázaný), nemohla byť žalobkyňa

ukrátená na žiadnom jej práve, ako to tvrdí, pretože poručiteľ realizoval svoju vôľu vykonať prevod
peňazí zo svojho účtu na účet žalovanej a banka ako subjekt povinný zo zmluvy o vklade sa touto
prejavenou vôľou spravovala a konala podľa nej. Tvrdenie žalobkyne, že poručiteľ mohol zadať banke
chybný príkaz na prevod prostriedkov (pre chybu v čísle účtu prijímateľa) sú len domnienkami žalobkyne,
a žalobkyňou neboli ani len tvrdené (nie to ešte preukázané) žiadne skutočnosti, ktoré by mohli

prítomnosť akéhokoľvek omylu na strane poručiteľa pri zadávaní tohto príkazu indikovať. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobkyne, že aj zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu a obsahovať
náležitosti právneho úkonu, žalovaná nerozumie relevancii tejto argumentácie žalobkyne, keďže k
postúpeniu žiadnej pohľadávky nedošlo a ani to žalovaná netvrdila. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, žeprevod prostriedkov bol vykonaný neplatne a neoprávnene, potom medzi ňou ako právnou nástupkyňou
poručiteľa a bankou existuje v právnom vzťahu zo zmluvy o vklade stav, ako by k prevodu nedošlo
(čo je dôsledok žalobkyňou tvrdenej neplatnosti prevodu) a voči banke sa môže z titulu právneho

postavenia vkladateľa domáhať nárokov plynúcich z existencie zdedenej pohľadávky voči banke a na
druhej strane sa banka za rovnakého predpokladu, t.j. neoprávneného a neplatného prevodu, môže
od prijímateľa prostriedkov z tohto prevodu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Ako však už
žalovaná niekoľkokrát uviedla, v danom prípade bol prevod prostriedkov oprávnený a platný, pretože
príkaz na tento prevod dala banke za svojho života osoba, ktorá na to mala výsostné oprávnenie z

titulu zmluvy o vklade. Podľa názoru žalovanej, už vyššie uvedené postačuje na to, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol. Keďže však žalobkyňa opakovane argumentuje tým, že neexistoval právny
dôvod na prijatie peňazí žalovanou a túto skutočnosť považuje za rozhodnú, žalovaná uvádza, že
dôvody na prijatie, resp. ponechanie týchto peňazí žalovanou boli. Žalovaná a poručiteľ žili v dlhoročnom
druhovskom pomere, počas trvania ktorého žalovaná výrazne pomáhala poručiteľovi, a to aj finančne
(poručiteľ na začiatku ich vzťahu prišiel k žalovanej doslova s jednou igelitkou). Žalovaná peniaze, ktoré

jej poručiteľ krátko pred svojou smrťou poslal na účet, považuje za dar od poručiteľa a ako dar ich v čase,
keď jej boli pripísané na účet, aj prijala. Argumentácia žalobkyne o tom, že darovacia zmluva by musela
mať v tomto prípade písomnú formu, je nesprávna. Formu má darovacia zmluva totiž predpísanú len v
prípadoch, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, alebo pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní (tzv. konsenzuálna darovacia zmluva). Konsenzuálna darovacia zmluva,

pre platnosť ktorej zákon písomnú formu vyžaduje, je zmluva, pri ktorej nedochádza k odovzdaniu daru,
ale ktorá obsahuje len záväzok darcu odovzdať obdarovanému vec (dar) v stanovenej lehote. Narozdiel
od konsenzuálnej darovacej zmluvy, ak k darovaniu dochádza odovzdaním veci (daru) obdarovanému,
hovoríme o reálnej darovacej zmluve, ktorá zo zákona nemá predpísanú formu, čo znamená, že môže
byť uzavretá nielen ústne, ale aj konkludentne. V danom prípade prevod prostriedkov z účtu poručiteľa

na účet žalovanej je plnením, ktorým poručiteľ poskytol žalovanej peňažný dar. Toto plnenie poskytol
poručiteľ v čase realizácie svojej vôle darovať žalovanej peniaze (v čase zadania príkazu banke na
prevod týchto prostriedkov na účet žalovanej). O konsenzuálnej, a teda formou viazanej darovacej
zmluve nemôže byť v danom prípade reči, lebo poručiteľ sa žalovanej nezaviazal poskytnúť v nejakej
lehote peňažný dar, ale tento dar jej poskytol tým, že zadal príkaz na realizáciu prevodu prostriedkov

zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej. Na podporu tohto tvrdenia uviedla aj citáciu
z komentára k § 628 Občianskeho zákonníka: „Za reálne uzavretú darovaciu zmluvu sa v súdnej
praxi považuje tiež vydanie príkazu darcu na prevod alebo výplatu peňazí z účtu darcu v peňažnom
ústaveobdarovanému“(InFekete,Imrich:Občianskyzákonník2.Veľkýkomentár,Bratislava:Eurokódex
2011, str. 1890). Žalovaná taktiež, ako už bolo vyššie naznačené, v priebehu spolužitia s poručiteľom

tomuto viackrát požičala peňažné prostriedky, či už na jeho obchodné záležitosti alebo dokonca aj na
zabezpečovanie potrieb pre žalobkyňu ako jeho dcéru, ktoré prostriedky jej poručiteľ za svojho života
nevrátil,čižeajtožalovanúoprávňovalopeňažnéplnenie,ktoréjejporučiteľpredsvojousmrťouposkytol,
ponechať si. Žalovaná k tomuto tvrdeniu predložila výpisy z účtu poručiteľa, ktoré sa jej doposiaľ podarilo
nájsť a z ktorých je zrejmé, že žalovaná v prospech účtu poručiteľa realizovala dňa 31.07.2012 platbu

vo výške 13.000 eur prevodom a dňa 29.10.2012 platbu vo výške 5.500 eur vkladom. Navrhla, aby súd
po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania.

7. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa ani žalovaná, ktorých neúčasť ich právni zástupcovia

ospravedlnili. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti.

8. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby a vyjadrenia k odporu
a poukázal na skutočnosť, že keď mali byť finančné prostriedky z účtu poručiteľa odpísané a pripísané
na účet žalovanej, bol poručiteľ už po smrti, čo vyplýva z listinných dôkazov doložených v spise. S

odkazom na zákonnú úpravu, ktorá hovorí o nadobudnutí dedičstva okamihom smrti poručiteľa, mal za
to, že žalobkyňa finančné prostriedky, ktoré sa dostali do dispozície žalovanej nadobudla okamihom
smrtiporučiteľa.Navrhol,abysúdpovykonanomdokazovanížalobevyhovelapriznalžalobkynináhradu
trov konania.

9. Právna zástupkyňa žalovanej sa na pojednávaní pridržala všetkých písomných podaní, kde právne
a skutkovo preukázali všetky skutočnosti, ktoré považovali za relevantné a na základe uvedeného
mala za to, že žaloba je nedôvodná. Bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, čo vyplýva z trestného
spisu, kde bolo výslovne zachytené ako neb. D.. K. M. vošiel do banky, vykonal úkony, ktoré súviseli sprevodom peňazí a z tejto banky odišiel, pričom pri zadávaní príkazu na úhradu použil rozsiahle číslo
IBAN, ktoré sám písal, a preto omyl v tomto prípade nie je namieste ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa
zdedila veľký majetok, jedna z nehnuteľností má v súčasnosti hodnotu cca 500.000 eur, takisto ďalší

byt, ktorého hodnota nie je 36.000 eur, hodnota dedičstva uvedená v osvedčení nezodpovedá reálnej
hodnote dedičstva.

10.Súdvovecivykonaldokazovanieprednesmiapísomnýmivyjadreniamistrán,listinnýmidôkazmi,ato
Osvedčením o dedičstve sp. zn. 26D/31/2016, D not 110/2016 zo dňa 22.06.2016, listom UniCredit Bank

zo dňa 17.05.2016, listom o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí poručiteľa z 24.07.2015,
Uznesením Obvodného oddelenia PZ Šaľa ČVS: ORP-303/SA-SA-2015 z 13.10.2015, výpisom z účtu č.
XXXXXXXXXXX v UniCredit Bank ku dňu 24.07.2015, zápisnicou o výsluchu žalovanej na OR PZ v Šali
zo dňa 14.02.2017, Odpoveďou UniCredit Bank z 11.11.2016, zápisnicou o výsluchu svedka - T. J. zo
dňa 12.01.2017, listom UniCredit Bank z 18.11.2016, listom právneho zástupcu žalobkyne z 27.04.2018
s doručenkou, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z Osvedčenia o dedičstve vydanom notárom JUDr. Karolom Kovácsom, sp. zn. 26D/31/2016,
D not. 110/2016 zo dňa 22.06.2016, právoplatným dňa 08.07.2016, vyplýva, že v konaní sp. zn.
26D/31/2016 došlo k prejednaniu novoobjaveného majetku po poručiteľovi D.. K. M., Z.. XX.XX.XXXX, I..
XX.XX.XXXX, pričom základné dedičské konanie po poručiteľovi prebehlo na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. 25D/29/2015, D not. 186/2015. Predmetným osvedčením o dedičstve bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva žalobkyni ako jedinej dedičke zo zákona po poručiteľovi, okrem iného aj
pohľadávky voči banke UniCredit Bank Czech republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
z titulu zostatku na účte č. XXXXXXXXXX, terminovaný vklad, vo výške 20.000 eur.

12. Listom zo dňa 17.05.2016 UniCredit Bank Czech republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej
banky, na žiadosť notára JUDr. Karola Kovácsa, oznámila, že zostatok na termínovanom vklade
poručiteľa D.. K. M. Č.. XXXXXXXXXX ku dňu jeho smrti 24.07.2015 predstavoval 20.000 eur a zostatok
ku dňu vybavenia vybavovania 13.05.2016 predstavoval 0 eur. V liste je tiež uvedená poznámka, že
prípadná zmena zostatku na účte po dni smrti mohla vzniknúť v dôsledku dodatočného zúčtovania v

rámci platobného styku alebo na základe príkazov spoludisponujúcich osôb.

13. Z výpisu z účtu D.. K. M. vedeného v UniCredit Bank Czech republik and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, č. XXXXXXXXXX vyplýva, že na tento účet bol prevedený zostatok termínovaného
vkladu č. XXXXXXXXXX vo výške 20.000 eur a následne bola táto suma dňa 24.07.2015 prevedená

na účet žalovanej č. Q. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Zostatok na účte č. XXXXXXXXXX ku dňu
24.07.2015 predstavoval 129,61 eura.

14. Zo zápisnice o výsluchu svedka, spísanej ORPZ v Šali ČVS: ORP-205/VYS-SA-2016 dňa
14.02.2017, D.. D. K., Z.. XX.XX.XXXX, vyplýva, že svedkyňa (v prejednávanej veci žalovaná) pri svojom

výsluchu k prevodu sumy 20.000 eur uviedla, že tieto peniaze previedol podľa jej vedomostí K. za svojho
života, a to na základe jeho slobodnej vôle na jej účet. S K. žila 14 rokov ako partnerka, po rozvode
prišiel k nej bývať s dvoma igelitkami, žili v spoločnej domácnosti u nej a každý prispieval na domácnosť.
Medzi ňou a Tomášom boli až do jeho smrti veľmi dobré vzťahy, ľúbili sa. Ona nemala prístup k jeho
majetku, ani k jeho účtom a kartám, ani to nikdy nechcela. Prístup mal K.Á. H. T., ktorý mu finančne

pomáhal, nakoľko K. mal taký nízky príjem, že nedokázal pokryť vlastné náklady. Jeho otec financoval
aj K. dcéru L., čo sa týka nákladov na život - výživného, školy a bývania. K. mal požičané peniaze aj od
nej, aj od svojho otca. Na otázku z akého dôvodu jej D.. K. M. dňa 24.07.2015 zaslal na jej účet čiastku
20.000 eur, či sa jednalo v uvedenom prípade o nijakú dohodu, uviedla, že to boli jej peniaze, ale bližšie
sa k tomu vyjadrovať nebude.

15. Zo zápisnice spísanej ORPZ v Šali ČVS: ORP-205/VYS-SA-2016 zo dňa 12.01.2017 o výsluchu
svedka T. J., Z.. XX.XX.XXXX, vyplýva, že svedkyňa pracovala ako klientský poradca spoločnosti
UniCredit Bank a nebohý pán D.. K. M. bol ich klientom a často chodieval do ich pobočky. Dňa
24.07.2015 si určite pamätala, že u nich na pobočke pán M. bol, najprv bol za pani riaditeľkou T. C. a

následne bol s jednou z kolegýň vybrať bezpečnostnú schránku. V uvedený deň si D.. M. L. spracovať
prevodný príkaz na sumu 20.000 eur, išlo o peniaze z jeho účtu. Tento prevodný príkaz vypísal s pani
riaditeľkou C., H. vykonala aj overenie totožnosti klienta. V čase, keď nebol pán M. na pobočke, ona mala
klientov a uvedený príkaz spracovala až po nejakej dobe. Svedkyni boli predložené žiadosti o zrušenietermínovaného vkladu k čomu uviedla, že sa jednalo o zatermínované peniaze a v tomto prípade je
najprv potrebné spísať žiadosť o zrušenie účtu, túto žiadosť podpisoval klient, totožnosť bola overovaná
na tejto listine aj občianskym preukazom aj rodným číslom. Na žiadosti o zrušenie termínovaného účtu

sa nachádza podpis p. C.. Následne bol spísaný príkaz na úhradu uvedených 20.000 eur, ktorý taktiež
obsahoval overenie totožnosti, overenie podpisového vzoru, overenie správnosti účtu, z ktorého sú
prostriedky zasielané a následne je na uvedenom príkaze uvedený účet, na ktorý majú byť peniaze
prevedené. Podľa jej vedomostí sa jednalo o účet pani, ktorá s ním mala žiť.

16. Z listu UniCredit Bank zo dňa 18.11.2016 vo veci opätovnej žiadosti právneho zástupcu žalobkyne
o prešetrenie postupu - reklamácie k zaslaniu vyjadrenia UniCredit Bank z 25.10.2016, týkajúcej sa
predloženia záznamov o presnom čase odpísania sumy 20.000 eur z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
banka uviedla, že postup spracovania predmetného príkazu na úhradu v rámci banky bol nasledovný:
príslušný príkaz na úhradu bol obchodným miestom banky spracovaný dňa 24.07.2015 v čase 12:50
hod., a to potvrdením a odoslaním dávky platobných príkazov na spracovanie na centrálu; ďalej bol

príkaz na úhradu zrealizovaný pracovníkom na útvare platobného styku banky dňa 24.07.2015 v
čase 13:10 a príkaz na úhradu bol validovaný dňa 24.07.2015 v čase 13:19 hod., kedy boli finančné
prostriedky pripísané na účet príjemcu.

17. Z výpisu z účtu D.. K. M. V. V. R. B. Č.. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná mu dňa 31.07.2012

poukázala sumu 13.000 eur a dňa 29.10.2012 sumu 5.500 eur.

18. Podľa listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia úmrtí vypísaného F.. D. P. V. Š. L.
XX.XX.XXXX, K. M., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX H. XX.XX O.. a príčinou smrti bolo strelné
poranenie hlavy.

19. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Šaľa ČVS: ORP-303/SA-SA-2015 zo dňa 13.10.2015, bolo
trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia D.. K. M., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý bol dňa 24.07.2015 o 15.00
hod. v meste Š. - V. Z. O. R. v neobývanom objekte ranča nájdený bez známok života, zastavené, lebo
tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V predmetnej trestnej veci neboli

zistené skutočnosti, že smrť bola zapríčinená konaním cudzej osoby.

20. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

23. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

24. Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť
tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu
sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

25. Podľa § 709 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka

je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.26. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, keďže táto bola zo strany
žalovanej aj namietaná. Vecná legitimácia strany sporu, či už aktívna alebo pasívna, predstavuje
hmotno-právny vzťah strany k prejednávanej veci. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného

práva má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorej uloženia sa žalobca žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže predmetom konania
je vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné uviesť, že zodpovednostný záväzkový vzťah z
bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona iba medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a tým, na
ktorého úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Súd je toho názoru, že strany sporu majú v súdenej veci

vecnú legitimáciu, nakoľko pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to,
že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t.
j. išlo o bezdôvodné obohatenie a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu,
zavinil obohatený alebo k jeho obohateniu došlo napr. nesprávnym postupom banky, t. j. inej osoby
(napr. rozsudok NS ČR z 18. 5. 1999, sp. zn. 33 Cdo 973/1998).

27. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej,
pričom dôvodila tým, že žalovanej bola neoprávnene a neplatne poukázaná suma 20.000 eur, ktorá
patrí žalobkyni titulom dedičstva po poručiteľovi. Bolo teda na žalobkyni, aby v konaní preukázala
predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného,

pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii
bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť oprávnený, ktorý žalobou na súde
žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ D.. K.
M. (otec žalobkyne) zomrel dňa XX.XX.XXXX H. XX.XX O.. a jeho univerzálnou dedičkou sa stala
žalobkyňa. Žalobkyňa v náhradnom dedičskom konaní po poručiteľovi sp. zn. 26D/31/2016 zdedila o. i.

aj pohľadávku voči UniCredit Bank titulom zostatku na termínovanom vklade č. XXXXXXXXXX v sume
20.000 eur. Táto suma z termínovaného vkladu, po jeho ukončení, bola prevedená dňa 24.07.2015
na účet poručiteľa, ktorý následne v deň svojej smrti dal osobne v pobočke banky príkaz na prevod
sumy 20.000 eur na účet žalovanej. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by príkaz na prevod
sumy 20.000 eur z účtu D.. K. M. na účet žalovanej dala iná osoba ako on sám a uvedená skutočnosť

nebola zistená ani v trestnom konaní vedenom na ORPZ v Šali pod ČVS: ORP-205/VYS-SA-2016, čo
medzi stranami sporné nebolo. Samotná skutočnosť, že D.. K. M. po vykonaní tohto právneho úkonu
(príkazu na prevod finančných prostriedkov) spáchal samovraždu neznamená, že by v čase vykonania
tohto úkonu nebol naň spôsobilým, ako to uvádzala žalobkyňa. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej bola
neoprávnene a neplatne poukázaná suma 20.000 eur v deň smrti poručiteľa a na prijatie sumy 20.000

eur žalovanou nebol žiaden právny dôvod. Podľa tvrdení žalobkyne na platné prijatie sumy 20.000 eur by
bola potrebná písomná zmluva medzi poručiteľom a žalovanou, keďže medzi poručiteľom a žalovanou
nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy 20.000 eur dňa 24.07.2015 a neexistuje žiadna písomná zmluva
zo dňa 24.07.2015 k sume 20.000 eur. Mala za to, že na platné prijatie sumy 20.000 Eur žalovanou
nepostačuje príkaz na úhradu voči banke prípadne podpísaný len poručiteľom, pričom takúto vadu

už nemožno konvalidovať vzhľadom na to, že poručiteľ zomrel. Súd sa s týmito tvrdeniami žalobkyne
nestotožňuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru podľa ktorej, peňažné prostriedky
na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe zmluvy o
vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v prospech ktorého bol tento účet zriadený, ale v majetku
peňažného ústavu. Oprávnenie majiteľa účtu, ktoré spočíva v tom, aby boli na základe jeho príkazu

vyplatené peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, predstavuje pohľadávku z účtu v peňažnom
ústave. Účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy o bežnom účte (§ 708 až
715 Obchodného zákonníka) alebo na základe zmluvy o vkladovom účte (§ 716 až 719a Obchodného
zákonníka). Jedná sa pritom o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka,
ktorý sa vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných

strán. Uzavretím zmluvy vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom účtu dvojstranný záväzkový
právny vzťah, ktorý je okrem iného charakterizovaný tým, že peňažný ústav je povinný prijímať na účet
peňažné vklady alebo uskutočnené platby v prospech majiteľa účtu a zo zostatku účtu platiť úroky,
že majiteľ vkladového účtu je povinný vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie
peňažnému ústavu, že peňažný ústav je povinný podľa písomného príkazu majiteľa bežného účtu

alebo pri splnení podmienok stanovených v zmluve mu vyplatiť požadovanú čiastku alebo uskutočniť
jeho menom platby jemu určeným osobám, že peňažný ústav je povinný po uplynutí dohodnutej doby
alebo po účinnosti výpovede vyplatiť majiteľovi vkladového účtu uvoľnené peňažné prostriedky, a že
peňažný ústav je povinný po zániku zmluvy vyplatiť majiteľovi zostatok účtu. Aj keď Obchodný zákonníkpoužíva termín „majiteľ účtu“, účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu a peňažné prostriedky na ňom
uložené, sú v majetku peňažného ústavu, a teda za majiteľa je treba z pohľadu ustanovení Obchodného
zákonníka o bežnom a vkladovom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe

zmluvy účet. Na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte je peňažný ústav povinný prijať
na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech a pri
vykonávaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (resp. písomnými príkazmi) majiteľa účtu. Súd
je pritom v súlade so súdnou praxou jednoznačne toho názoru, že zadaním príkazu darcom D.. K. M.
na prevod sumy 20.000 eur na účet žalovanej išlo reálne uzavretú darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva

predstavuje jednostranne zaväzujúcu zmluvu, na základe ktorej jedna strana (darca) odovzdáva na úkor
svojho majetku druhej strane (obdarovanému) bezodplatne a bez právnej povinnosti majetkové hodnoty
s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie ako bezodplatné. V praxi je úplne
bežným spôsobom darovania finančných prostriedkov prevod či vklad na účet obdarovaného, a to najmä
pokiaľ ide o blízke osoby a bolo by prílišným formalizmom vyžadovať pri takýchto prevodoch aj písomne
uzavretú darovaciu zmluvu. Základnou povinnosťou darcu je povinnosť odovzdať dar obdarovanému a

povinnosť obdarovaného riadne ponúknutý dar prevziať. Z predložených listov a výpisu z účtu poručiteľa
D.. K. M. z UniCredit Bank, vyplýva, že suma 20.000 eur z termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorý bol dňa 24.07.2015 ukončený, bola dňa 24.07.2015 prevedená na referenčný bežný účet
k termínovanému vkladu D.. K. M. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a z tohto účtu bola následne na základe
prevodného príkazu D.. K. M., ktorý bol bankou spracovaný o 12.50 hod., toho istého dňa prevedená na

účet žalovanej. Ku dňu 24.07.2015 predstavoval zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, po odpísaní
sumy 20.000 eur, sumu 129,61 eura. Ku dňu 24.07.2015 bol teda termínovaný zrušený a prostriedky boli
poukázané na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. P. úplne právne bezvýznamné, že samotný príkaz na
prevod predmetnej sumy bol bankou zrealizovaný o 13.10 hod., teda až po smrti D.. K. M. (13.00 hod.).
Príkaz na prevod je právny úkon poručiteľa, ktorým je jeho dedička - žalobkyňa viazaná, čo vyplýva z

princípu univerzálnej sukcesie. V dôsledku dedenia dochádza v oblasti majetkových vzťahov k zmene
subjektu vlastníckeho práva. Vstup dedičov do majetkových pomerov poručiteľa je univerzálny v tom
zmysle, že dedičia vstupujú nielen do vlastníckych práv doterajšieho vlastníka (poručiteľa), ale súčasne
prechádzajú na nich všetky záväzky a práva ich právneho predchodcu, ktoré jeho smrťou nezanikajú.
Je nerozhodné, ak sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v čase nadobudnutia

dedičstva alebo ak vyjdú najavo až neskôr. Je pritom potrebné uviesť, že v prípade žalovanej sa jednalo
o blízku osobu poručiteľa - družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľali na úhrade
potrieb domácnosti. Nejednalo sa o neznámu osobu, pri ktorej by bolo možné mať pochybnosti, že pri
zadávaní príkazu na prevod žalovanej sumy mohlo dôjsť zo strany poručiteľa k omylu. Je len logické, že
chcel poručiteľ nejakú peňažnú sumu žalovanej darovať vzhľadom na to, že by žalovaná ako zákonná

dedička po ňom, s ohľadom na jeho dcéru, neprichádzala do úvahy.

28. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobný nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia nie je v súdenej veci daný, pretože plnenie sumy 20.000 eur bolo poskytnuté žalovanej z
právneho dôvodu, a to titulom reálne uzavretej darovacej zmluvy medzi poručiteľom a žalovanou, preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá
mala vo veci úspech v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).