Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/71/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011461
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Jozefa
Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX v N. E., bytom
N. E., L. V. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 20.02.2019, č. k. 4T/72/2018 - 506, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.12.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný M. I., nar. XX.XX.XXXX v N. E., bytom N. E., L. V. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu
v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

o d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 01.08.2019 s prihliadnutím na § 36 písm. l),
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2, ods. 3, § 42
ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný a
spoločný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
14.06.2017, č. k. 1T/50/2017-502, právoplatný dňa 14.06.2017 vo výroku o vine v bode 8 a 9 o
pokračovacom zločine krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a v bode 9 aj s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú v
uvedenom výroku o vine svoj podklad a aj podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa tiež v celý
výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného M. I. za vinného v bode 1
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a v bode 2 a
3 z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3 aj s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1. dňa 04.01.2017 v čase od 16.20 hod. do 16.30 hod. v meste Dunajská Streda na ulici Vajanského na
parkovisku pre motorové vozidlá pri obchodnom dome Lidl z nákupného košíka, ktorý mala poškodená
osoba pri sebe vo svojej bezprostrednej blízkosti, bez použitia násilia odcudzil 1 ks dámsku koženú
kabelku neznámej značky čiernej farby s obsahom 1 ks dámska kožená peňaženka, občiansky preukaz
č. XXXXXXT., vodičský preukaz č. E. XXXXXX, preukaz poistenca na meno H. O., 20 ks stravných lístkov
zn. Le chedjenuer v celkovej hodnote 80,- Eur, 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Core, IMEI:
XXXXXX/XXXXXX/X v hodnote 85,- Eur, podľa odborného vyjadrenia, dioptrické okuliare zn. Celine Dion
v hodnote 200,- Eur, finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur a doklady od osobného motorového vozidla zn.
Ford Fiesta fialovej metalízy, EČV: DS-230DS, pričom škoda jej vznikla aj vybavovaním nových dokladov
a tiež v súvislosti s prekódovaním vozidla, lebo v odcudzenej kabelke mala aj kľúč od vozidla vo výške
246,- Eur, čím poškodenej osobe H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, L., okres Dunajská Streda
vznikla celková škoda vo výške 771,- Eur, pričom bolo zistené, že Ladislav I., nar. XX.XX.XXXX bol
za spáchanie obdobného činu v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý blokovou pokutou
nezaplatenou na mieste č. 11057522 v sume 30,- Eur zo dňa 23.10.2016 s právoplatnosťou 23.10.2016,
ktorá mu bola uložená príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Pezinok za spáchanie priestupku proti
majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., pričom bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch rozsudkom Okresného súdu zo dňa 03.02.2016 s právoplatnosťou zo
dňa 27.06.2016 - 1T/86/2010 odsúdený okrem iného aj za trestný čin krádeže,

2. dňa 14.12.2016 v čase od 15.45 hod. do 18:30 hod. v Dunajskej Strede, okres Dunajská Streda,
na Korze Bélu Bartóka č. 788/1 v Mestskom kultúrnom stredisku Benedeka Csaplára Dunajská Streda,
na druhom poschodí, nezisteným spôsobom v časti zámku vypáčil drevené dvere kancelárie č. 215 s
označením „Predaj vstupeniek“, odkiaľ z neuzamknutej kovovej úschovne odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 407,05 EUR, čím príspevkovej organizácii Mestské kultúrne Stredisko Benedeka Csaplára
Dunajská Streda so sídlom Korzo Bélu Bartóka 788/1, IČO: 00036561 odcudzením finančnej hotovosti
spôsobil škodu vo výške 407,05 EUR a poškodením zárubne dverí spôsobil škodu vo výške 190,- EUR,
hoci bol blokovou pokutou Obvodného oddelenia PZ Pezinok č. 11057522 zo dňa 23.10.2016 postihnutý
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 1T 86/2010 zo dňa 3.2.2016,
právoplatným dňa 27.6.2016 odsúdený okrem iných aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

3. dňa 23.12.2016 od presne nezisteného času do 16:03 hod. v N. E., okres Dunajská Streda, na ulici
L. vošiel cez neuzamknutú bránu a cez neuzamknuté vchodové dvere do predsiene rodinného domu č.
XXXX/XX, ktorý slúži ako ubytovacie zariadenie, kde nezisteným spôsobom vylomil riadne uzamknuté
dvere v hodnote 50,- EUR a poškodil zárubňu v hodnote 140,- EUR, vedúce do izby označenej č. 1,
kde zo stolíka položil na posteľ do prevliečky televízor značky LG typ 32 LB 550U v hodnote 200,-
EUR, následne prešiel k izbe č. 2, na ktorej nezisteným spôsobom otvoril riadne uzamknuté dvere a z
miestnosti zobral televízor značky Sencor typ SLE 3214M4 v hodnote 160,- EUR a preniesol do izby č.
1 a vložil do prevliečky, následne vylomil riadne uzamknuté dvere v hodnote 65,- EUR vedúce do izby
označenej č. 4, odkiaľ zvesil z držiaka televízor značky LG 32 LB 55OU v hodnote 200,- EUR a preniesol
do izby č. 1 a vložil do prevliečky, následne vylomil riadne uzamknuté dvere v hodnote 65,- EUR vedúce
do izby označenej č. 5, odkiaľ zobral televízor značky LG 32B350 v hodnote 180,- EUR a preniesol do
izby č. 1 a vložil do prevliečky, vyšiel na prvé poschodie, kde vylomil riadne uzamknuté drevené dvere
v hodnote 150,- EUR vedúce do izby označenej č. 6, odkiaľ zvesil z držiaka televízor značky Panasonic
Viera TX-L 32C2EA v hodnote 210,- EUR a preniesol do izby č. 1 a vložil do prevliečky, následne vylomil

riadne uzamknuté drevené dvere v hodnote 150,- EUR vedúce do izby označenej č. 7, zišiel späť do izby
číslo 1, zdvihol 5 ks televízorov, kedy bol vyrušený poškodeným, preto bez odcudzenia vecí z miesta
ušiel, pričom poškodenému G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. E., C. V. XXXX/XX poškodením
dverí a zárubne spôsobil celkovú škodu vo výške 620,- EUR, podľa vyčíslenia škody, hoci bol blokovou
pokutou Obvodného oddelenia PZ Pezinok č. 11057522 zo dňa 23.10.2016 postihnutý za priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a hoci
bol rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 1T/86/2010 zo dňa 3.2.2016, právoplatným
dňa 27.6.2016 odsúdený okrem iných aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 3, § 42 ods. 1
Trestného zákona spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona,
§ 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 14.06.2017, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj
podklad a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad a výrok o vine rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/50/2017 zo dňa 14.06.2017 v bodoch 8. a 9. A podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného
okresný súd zaviazal nahradiť poškodenej H. O. škodu vo výške 771 €.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a ľutuje svojho konania a poškodenej je ochotný nahradiť aj spôsobenú škodu a taktiež kladne
zodpovedal položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Uvedené
vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku okresný súd prijal (predtým
prokurátor navrhol súdu toto vyhlásenie prijať) a vyhlásil uznesenie, že vo veci sa dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a tak okresný súd vykonal iba dokazovanie
ohľadne výroku o treste a náhrade škody.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/50/2017 okresný súd zistil, že
na obžalovaného dňa 01.06.2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda pod č. 2Pv/720/16
podal návrh na schválenie dohody o vine a treste pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a), písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v bode č. 1 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, v bodoch 3 a 4 samostatným konaním, v bodoch 2 a 5 pre dvojnásobný prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, v bodoch 6 a 7 pre pokračovací zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e) Trestného zákona, v bodoch 8 a 9 pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, v
bode č. 9 aj prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Dohoda o
vine a treste bola rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 14.06.2017
schválená a obžalovanému podľa § 212 ods. 4 pri použití § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.
5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona bol uložený nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 14.06.2017, právoplatný 14.06.2017 u obžalovaného prichádza do úvahy
uloženie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 a súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd preto obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona pri poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, pri dvoch priťažujúcich okolnostiach podľa § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, pri použití § 38 ods. 5 Trestného zákona uložil spoločný a súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona a § 42 ods. 2 Trestného zákona súčasne zrušil výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 14.06.2017 ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a výrok o vine
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 14.6.2017 v bodoch 8 a 9. A
nakoniec obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal k náhrade spôsobenej škody
pre poškodenú H. O. vo výške 771 eur podľa uplatneného nároku na náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, ako aj
prokurátor čo do výroku o vine.

Obžalovaný vo svojom odvolaní, ktoré bolo odôvodnené prostredníctvom obhajcu, namietal
nezákonnosť aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože podľa jeho názoru výrok o vine v skutkovej
vete musí obsahovať presnú citáciu predchádzajúceho odsúdenia za zločin a súčasne je nevyhnutné
zisťovať, či je na takého odsúdenie možné prihliadnuť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 09.05.2017, sp. zn. 3Tdo/59/2016. Rovnako namietal, že uložený trest je neprimerane prísny.
Poukázal na možnosť v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam. A navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol
tak, že obžalovanému uloží primeranejší menej prísny trest, alternatívne upustiť od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.06.2017, sp. zn. 1T/50/2017,
na základe ktorého bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
a 4 mesiace.

Prokurátor v odvolaní namietal, že okresný súd pri ukladaní trestu síce správne aplikoval ustanovenie §
38 ods. 5 Trestného zákona vzhľadom na prechádzajúce odsúdenie za zločin, avšak do skutkovej vety
výroku o vine okresný súd zároveň nepremietol fakt, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin,
ktoré skutkové zistenie má svoj podklad vo vykonanom dokazovaní a ktoré má byť v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.05.2017, sp. zn. 3Tdo/59/2016 v tejto vete premietnuté. V
uvedenom uznesení najvyšší súd judikoval, že v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin podľa §
38 ods. 5 Trestného zákona je nevyhnutné, aby výrok o vine v skutkovej vete obsahoval presnú citáciu
predchádzajúceho odsúdenia, pričom je zároveň nevyhnutné zisťovať, či je možné na takéto odsúdenie
prihliadať. Ďalej namietal, že okresný súd nesprávne formuloval výrok o treste a preto je podľa neho
zmätočný (odvolanie však do výroku o treste prokurátor nepodal - pozn. odvolacieho súdu). Navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o vine
zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Procesné strany zotrvali na svojich odvolaniach.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.

Zároveň krajský súd zistil, že prokurátor podal odvolanie do výroku o vine po tom, čo došlo k vyhláseniu
obžalovaného o vine, pričom sám prokurátor navrhol súdu toto vyhlásenie prijať. K tomu treba uviesť, že
výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní,
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o
dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku a analogickým
použitím ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej
podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania
viny obžalovaným a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom prvého stupňa. Preto odvolanie
prokurátora je odvolaním, ktoré bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd správne ukladal obžalovanému trest
súhrnný a spoločný, čo v konečnom dôsledku ani nikto nenamietal. Okresný súd však nesprávne dospel
k právnemu záveru o priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorej
aplikácia pri tzv. asperačnej zásade je vylúčená. Zároveň okresný súd opomenul použiť ustanovenie
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden
je zločinom, pričom ich spáchal dvoma skutkami. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podanými
odvolaniami, krajský súd napravil pochybenie okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku
o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Obžalovanému je potrebné zohľadniť
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že svoj čin priznal a oľutoval, a jednu
priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený. Aj keď sa javí použitie ustanovenia § 41 ods.
2 Trestného zákona v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius), v konečnom dôsledku
zákonný a správny je postup, kedy za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona
(asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko
uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Potom uvedené napravenie chybného postupu okresného súdu pri použití ustanovení o ukladaní trestu
vyznieva v prospech obžalovaného.
Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou

použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti
Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona.
Keďže sa ale obžalovaný opätovne dopustil spáchania zločinu (čo vyplýva z oboznámeného registra
trestov) v súlade s § 38 ods. 5 Trestného zákona, zvýšila sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu (možnosť ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody v tomto prípade
bola v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiace).

K aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona odvolací súd uvádza, že odsudzujúci výrok o vine
má jednak skutkovú časť (vetu) a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková
veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného
zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine
odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia
(ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine
zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba
trestu odňatia slobody). Do kategórie faktických okolností tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj
skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona vyvolávajú použitie osobitnej
trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona, resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá
z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona). Skutočnosti bez
kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré
len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti
Trestného zákona (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods.
3 a 6 Trestného zákona), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté
ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s
uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený“).

Zároveň odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď v prípade obžalovaného M. I.
neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd vyhodnotil, že v
predmetnej trestnej veci je možné postupovať podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je
neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona. Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného
trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia
slobody a to trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov (spodná hranica v tomto prípade bola
4 roky a 4 mesiace).

Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného M. I. možno dôvodne očakávať, že výkon trestu
kratšieho trvania splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie, ktorý odvolací súd pokladá za prioritný.
Navyše vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/50/2017 bola schválená dohoda o vine
a treste a bol obžalovanému I. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 4 mesiace,
pričom skutok v tejto prejednávanej veci tvorí čiastkový útok pokračovacieho trestného činu krádeže.
Okresný súd správne obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.