Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218374
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215218374.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so
sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 47 243 368, zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/X, V. M. XXX XX, o zaplatenie sumy 327,21 eura

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/526/2015-43
zo dňa 31.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 3, § 39, § 451, § 456, § 52 ods. 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa § 251 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu dňa 21.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 327,21 eura s príslušenstvom. Keďže podľa § 219 ods. 3
a § 177 ods. 2 CSP nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku.
V konaní šlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že strany

sporu uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 04.09.2013 a Rámcovú zmluvu o
poskytnutí úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb, v zmysle ktorej žalovaná strana získala
úver 200 eur. Strany sporu si pritom dohodli RPMN (ročnú percentuálnu mieru nákladov) 366,2 %,
pričom zmluva sa uzatvorila na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom do 05.10.2013 v
celkovej sume 262,21 eura. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti, preto žalobca doručil žalovanému
upomienku zo dňa 12.10.2013, urgenciu z 19.10.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie zo dňa

26.10.2013 a poslednú výzvu zo dňa 02.11.2013. Súd urobil záver, že zmluva je absolútne neplatná,
lebo neobsahuje dojednanie o dohodnutých úrokoch, zmluvu uvádza ako bezúročnú, avšak žalovaný
by podľa nej pri splatnosti úveru v sume 200 eur mal splatiť v časovom úseku po 1 mesiaci (04.09.2013
do 05.10.2013) už sumu 262,21 eura, teda sumu navýšenú o 62,21 eura (za mesiac a po 12 mesiacoch
by to bolo v sume 12 x 62,21=746,52 by predstavovalo cca 373 % istiny). Takúto dohodu o odplate
súd považoval za obchádzanie zákona podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je v rozpore

s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že takéto
dojednanie sa prieči dobrým mravom, a zmluva je absolútne neplatná. Keďže zmluva bola uzatvorenána dobu určitú do 05.10.2013 a žaloba bola na súd podaná až dňa 21.10.2015, právo žalobcu je pre
uplynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia z poskytnutého plnenia bez právneho
dôvodu premlčané. Premlčacia doba začala plynúť od 06.10.2013 a uplynula po 2 rokoch podľa § 107

ods.1Občianskehozákonníka.Súdnapremlčanieztohodôvoduprihliadolpodľa§5bzákonaoochrane
spotrebiteľa.

3. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľanadobudliúčinnosť1.mája2014aprávnepredpisy,ktorýchsúčasťousú,nemajúprechodné

ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo zo dňa 21.04.2015. Podľa § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Pri posúdení premlčania práva zo
spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z ustanovenia § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka. Právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Súd sa pred svojím rozhodnutím vo veci samej musel vysporiadať s otázkou premlčania v
prípade vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo - ako je tomu od 01. mája 2014,
kedy nadobudol účinnosť § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania nárokov

v súdnych konaniach, odkedy súdy na premlčanie prihliadajú z úradnej moci.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd síce konštatoval, že zmluva o úvere je neplatná,
lebo neobsahuje dojednanie o dohodnutých úrokoch, a je teda bezúročná, pričom dohoda o odplate
je obchádzaním zákona. Neuviedol však, podľa ktorých ustanovení zmluvu o úvere posúdil, z akého

dôvodu zmluva nemohla byť bezúročná a úrok nemohol byť nahradený pevnou sumou, ktorá dáva
spotrebiteľovi lepšiu výpovednú hodnotu o tom, koľko bude musieť po uplynutí splatnosti úveru uhradiť.
Podľa žalobcu je právny vzťah účastníkov zmluvy obchodnoprávny a mal byť posúdený podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka.Zároveňpoukázalajnaustanovenie§263a§499Obchodnéhozákonníka.Vtexteodvolania

citoval úryvky niektorých súdnych rozhodnutí. Podľa neho nejde o štandardný dlhodobý úver. Spotrebiteľ
si sám vyhľadal internetovú stránku žalobcu a sám si zvolil výšku úveru a aj výšku jednorazovej odplaty.
Pokiaľ by aj zmluva v časti odplaty bola neplatná, túto časť možno od zvyšku zmluvy oddeliť, preto nie
je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť zmluva neplatná ako celok. Čo sa týka aplikácie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa, tak ak súd posúdil zmluvu ako neplatnú, potom nemohol už na premlčanie podľa

tohto ustanovenia prihliadať, lebo je viazané na existenciu spotrebiteľskej zmluvy.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pri
rozhodovaní aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v súlade s ustanovením § 470
ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá je
nepochybne upravená Obchodným zákonníkom ako tzv. absolútny obchod, pričom táto zmluva je

súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Základ právnej úpravy je síce v Obchodnom zákonníku, avšak s
ohľadom na spotrebiteľský vzťah sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnýmistranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
úverov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j.
dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe toho pri rozhodovaní o žalobe bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, a tiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch je uvedené, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, a
v ustanovení § 11 ods. 1 tento zákon stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že zmluvu o úvere posúdil
ako neplatnú, pričom právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho

úkonu je premlčané. Na premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti s odkazom na ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
musel prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Odvolací súd konštatoval, že medzičasom Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07.02.2018 rozhodol
nálezom č. k. PL. ÚS 11/2016-60 tak, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade
sčl.46ods.1vspojenísčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Zrozsiahlehoodôvodneniauvedeného

rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemôže ex offo prihliadať na premlčanie pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože takýto postup súdu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, konkrétne s čl. 46 ods. 1, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky, v spojení s čl. 1 ods. 1, podľa ktorého Slovenská republika je

zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

9.Prirozhodovanívdanejveciodvolacísúdrešpektovalustanovenie§193prvejvetyCSP,podľaktorého
je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná. Táto nová právna úprava vychádza z konštantne verifikovanej právnej úpravy viazanosti súdu
ako orgánu ochrany práva rozhodnutiami iných orgánov. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu
vychádzal z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a po prejednaní veci dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. PL. ÚS 11/2016-60 nemohol posúdiť ako vecne správne, keďže ním bolo rozhodnuté na základe

takého zákonného ustanovenia, o ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že je v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) a § 391 ods. 1 CSP z dôvodu,
aby sa v prvoinštančnom konaní nanovo daná vec od základu prejednala. V ďalšom konaní sa teda
súd prvej inštancie opätovne bude zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku žalobcu a vo veci

znovu rozhodne. Premlčaním sa bude zaoberať len v prípade, že by žalovaný sám vzniesol námietku
premlčania. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania
odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

10.Vzávereodvolacísúdpoznamenáva,ženauvedenomstanoviskusaničnemeníanipoprijatízákona

č. 343/2018 Z. z. z 27.11.2018, ktorým sa doplnil Občiansky zákonník o nové ustanovenie § 54a, podľa
ktorého: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej
zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho
úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Podľa prechodných ustanovení k prijatému zákonu sa konanie,

predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy a začalo sa pred účinnosťou
tohto zákona (05.12.2018), dokončí podľa doterajších predpisov (§ 879v Občianskeho zákonníka). V
tomto prípade bolo konanie začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 343/2018 Z. z., a teda sa dokončípodľa právnych predpisov, podľa ktorých súd bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa
nemôže prihliadnuť na premlčanie pohľadávky.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).