Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/526/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215218374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., IČO: 47243368, so sídlom Hlavná 104, Košice 040 01, zast. Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica 974 01 proti žalovanému: O. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. 56/6, Dedina M. XXX XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX N. s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
327,21 EUR s prísl.“ z dňa 26.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 21.10.2015 sa domáhal zaplatenia sumy

327,21 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy

…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.

Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o

pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údajepotrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje

sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k

nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2
000 eur, a preto vyvesil dňa 23.06.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 31.07.2017 o 14,30 hod., v pojednávacej miestnosti OS C. na č. d. 2, na 1. poschodí,

bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru z dňa 04.09.2013 na č. l. 8-9 a Rámcovú zmluvu o poskytnutí úveru, iného
úveru a s tým spojených ďalších služieb na č. l. 4-7,, v zmysle ktorej žalovaná strana získala úver v
sume 200,- EUR, strany sporu si dohodli RPMN: 366,2 %, táto zmluva sa uzatvorila na dobu určitú,
bola dohodnutá so splatnosťou úveru s príslušenstvom do dňa 05.10.2013 v celkovej sume 262,21
EUR. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti, preto žalobca doručil žalovanému svoje podania

Upomienka z dňa 12.10.2013 na č. l. 11, urgencia z 19.10.2013 na č. l. 12, upozornenie na hrozbu
exekúcie z dňa 26.10.2013 na č. l. 13, posledná výzva z 02.11.2013 na č. l. 14.

7. Podľa súdu táto zmluva je absolútne neplatná na tom základe, že zmluva neobsahuje dojednanie
o dohodnutých úrokoch, uvádza zmluvu ako bezúročnú avšak žalovaná strana podľa nej pri splatnosti

úveru v sume 200,- EUR, by mala splatiť v časovom úseku po 1 mesiaci (04.09.2013 do 05.10.2013)
už sumu 262,21 EUR teda sumu navýšenú o 62,21 EUR (za mesiac a po 12 mesiacoch by to bolo v
sume 12 x 62,21=746,52 by predstavovalo cca 373 % istiny), ktorú dohodu o odplate súd považoval za
obchádzanie zákona podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. Ďalej takáto dohoda je preto v rozpore s § 3 ods. 1
Obč. zák. v spojení s § 39 Obč. zák. nakoľko je zrejmé, že takéto dojednanie sa prieči dobrým mravom,

citovaná zmluva bola absolútne neplatná a bola uzatvorená na dobu určitú do 05.10.2013 a nakoľko
žaloba bola doručená súdu až dňa 21.10.2015 preto podľa súdu táto bola doručená súdu po uplynutí
premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia z poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu,
ktorá začala plynúť od 06.10.2013 a uplynula po 2 rokoch podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. ku ktorým
skutočnostiam súd prihliadol podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

9. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom § 39 Obč. zák.

10. Na základe § 451 a súvis. ustanovení Obč. zák. platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona platí, že bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu;

11. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkon koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.12. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:
a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej

osoby (obohatený),
b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na
základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451
ods. 2 a § 454 OZ ),
c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného),
pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného,
d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik

bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

13. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil,
a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia

(§ 456 OZ ).

14. Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom
znení, nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade s rozhodnutím NS SR
spisová značka 3MCdo zo dňa 21.4.2015. Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho
zákonníka vyplýva, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

To potom znamená, že aj pri posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z
ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.

15. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

16. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý čas uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže

čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za
následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká
ale existuje, už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

17. Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade

vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

19. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.21. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 327,- EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol. V konaní úspešná žalovaná strana si neuplatnila nárok na

náhradu trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako
je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené podľa § 257 CSP.

22. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

23. Vzhľadom k celkovej pasivite žalovanej strany sporu k predmetu konania, nemožno zohľadniť
neúspech žalobcu pri rozhodnutí súdu o náhrade trov konania v prospech žalovaného, nakoľko
jeho úspech nie je výsledkom aktívneho postoja žalovaného k predmetu konania (napr. v dôsledku
vykonaných úhrad), nakoľko v konaní neučinil žiaden právny úkon a to ani si len neuplatnil nárok na
náhradu trov konania a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že mu do súčasnosti žiadne trovy

konania ani len nevznikli, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak ako je vo výroku
tohto rozhodnutia uvedené.

24. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

25. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.