Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201027
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118201027.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: O.. B. N., D.. XX.X.XXXX, N. G.,

Z. J. XXX, P., U. N., zastúpený: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, p
r o t i žalovanej: I. M., D.. X.X.XXXX, N. G., T. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX
k.ú. A. a to parcely CKN XXXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 34m2, parcely CKN XXXXX -
záhrady o výmere 287m2 a záhradkárskej chatky bez súpisného čísla stojacej na parcele CKN XXXXX
s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany v podiele 1/2 každej zo strán.

II. Protižalobu žalovanej o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 31.1.2018 sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX k.ú. A. a to parcelám CKN XXXXX a XXXXX, ako aj záhradkárskej chatky bez
súpisného čísla stojacej na parcele CKN XXXXX a to predajom týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z
predaja bude rozdelený medzi účastníkov v podiele žalobca 1/2, žalovaná 1/2. V žalobe uviedol, že nikto

z nich nemá záujem o prikázanie týchto nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, pričom snažil sa
so žalovanou dohodnúť na ich spoločnom predaji, ktorý sa však doposiaľ nerealizoval.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že súhlasí s predajom s tým, aby výťažok bol
rozdelený medzi obe strany s prihliadnutím na to, do akej miery spoluvlastník zhodnotil spoločnú vec.
Uviedla, že tým, že chata nebola celoročne obývaná, keďže obaja ju užívali len na rekreáciu, od roku
1990 sa o nehnuteľnosť stará len ona, čo vyžaduje finančné náklady a fyzickú silu a preto už nie je

schopná po finančnej a zdravotnej stránke nehnuteľnosti udržiavať. Žalobca už 27 rokov nemá záujem
o platenie základných poplatkov a údržbu, hoci každý rok navštevuje Slovensko, keďže býva v G.. Celá
réžia na údržbu bola financovaná len ňou a preto trvá na vyporiadaní nákladov, ktoré boli vynaložené
na údržbu nehnuteľností za 27 rokov.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti užíva po celý
časvýlučnežalovanáajsosvojourodinou.Medzistranamiprebiehaužniekoľkorokovjednanieohľadom

vyporiadania týchto nehnuteľností a žalobca neverí, že žalovaná má skutočnú snahu nehnuteľnosti
odpredať. Žalobca totiž oslovil realitnú kanceláriu v Prešove, žalovaná však odmietla chatu na obhliadku
bez vysvetlenia sprístupniť.4. Žalovaná v duplike na repliku žalobcu potvrdila niekoľkoročné jednanie ohľadom vyporiadania týchto
nehnuteľností, ako aj to, že doposiaľ k dohode nedošlo. Uviedla, že žalobca sa snažil ju pod nátlakom
prinútiť na jeho podmienky. Dodala, že ona nebýva v blízkosti nehnuteľností a má aj vážne zdravotné

problémy a preto nemôže vykonávať obhliadku s realitnou kanceláriou. Tú môže urobiť žalobca aj bez
nej, kľúče mu môže na ten účel poskytnúť. Zopakovala, že žalobca nemá záujem sa s ňou dohodnúť
po finančnej stránke, hoci vie, že 27 rokov sa nezúčastňoval na povinnostiach vlastníka ani platením
základných poplatkov údržby a nemá priznanú ani daňovú povinnosť. Dodala, že aj ona oslovila realitnú
kanceláriu, ale vzhľadom na jej zlý zdravotný stav žiada žalobcu, aby po dohode sa zúčastňoval na

predaji tejto nehnuteľnosti.

5. Prvé pojednávanie sa konalo 21.11.2018, na ktoré sa žalovaná nedostavila, hoci ohľadom doručenia
predvolania na pojednávanie platí u nej fikcia o doručení. Súd sa trikrát pokúšal doručiť jej predvolanie
na adresu G., T. X, na ktorú jej bola doručená žaloba s prílohami len za asistencie polície a na túto
adresu jej bolo neskôr doručené aj vyjadrenie žalobcu. S poukazom na § 112 CSP súd považoval

zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie za doručenú dňom jej vrátenia súdu 15.11.2018 a
keďže žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, boli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie tohto
pojednávania.
6. Právny zástupca žalobcu na ňom uviedol, že procesné strany sú súrodencami, pričom jednania
ohľadom uzavretia dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva prebiehajú medzi nimi už od roku 2012. V

minulosti už podal žalobu o vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam pod sp. zn.
13C/265/2013,ktorúneskôrzobralspäť,pretožesadomnieval,žedôjdekuzavretiumimosúdnejdohody.
Dodal, že komunikácia so žalovanou bola obtiažna, keďže táto menila svoje stanoviská k spôsobu
vyporiadania, najprv požadovala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, neskôr
už súhlasila s ich predajom. Celý čas sa riešili ňou tvrdené investície do chaty a pozemku, ktoré však

napriek ich výzve žalovaná nebola schopná preukázať. Žalobca v snahe, aby motivoval žalovanú k
uzavretiu mimosúdnej dohody, sa dohodol so žalovanou na ustálení výšky spomínaných nákladov,
pričom však žalovaná odmietla uzavrieť písomnú dohodu. Poukázal tiež na to, že po podaní žaloby
prejavila záujem o nehnuteľnosti realitná kancelária v Prešove, ktorú nakontaktoval na žalovanú, avšak
tá neumožnila obhliadku týchto nehnuteľností a vyjadrila sa tak, že má kupcov za oveľa vyššiu kúpnu

cenu.Nehnuteľnostiužchátrajúaajkeďnavrhovanériešeniepodľažalobyjenajmenejvýhodné,žalobca
nemá inú možnosť.

7. Ďalšie pojednávanie bolo uskutočnené dňa 20.11.2019, žalovaná prevzala až opakovane doručované
predvolanie na pojednávanie dňa 4.11.2019, pričom dva dni pred pojednávaním svoju neúčasť

ospravedlnila s tým, že nevidí dôvod súdneho pojednávania a že po obnovení komunikácie so
žalobcom je ústretová mimosúdnej dohode. Keďže žalovaná nežiadala o odročenie pojednávania a
ani nepreukázala lekárskou správou, že by jej zdravotný stav nedovoľoval zúčastniť sa pojednávania,
boli splnené zákonné podmienky aj na realizáciu tohto pojednávania. Právny zástupca žalobcu však
na ňom poprel, že by bola obnovená komunikácia so žalovanou, aj po predchádzajúcom pojednávaní

sa ozval ďalší záujemca o predmetné nehnuteľností, ktorého nakontaktoval na žalovanú s tým, aby
následne mu oznámil, ak by žalovaná súhlasila s predajom nehnuteľností. Keďže tento záujemca sa mu
už neozval, predpokladá, že k dohode so žalovanou nedošlo. Poukázal na to, že nehnuteľnosti chátrajú,
pretože žalovaná sa už nevenuje ich udržiavaniu, čo zdokladoval ich fotografiou z roku 2015, ktorá v
porovnaní s fotografiou z roku 2012, ktorú taktiež založil do spisu preukazuje postupné chátranie týchto

nehnuteľností.

8. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu
žalobcu, výpisom z LV č. XXXX k.ú. A., kúpnou zmluvou N651/90 Nz 675/90, fotodokumentáciou, ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každá z nich v 1 a to parciel CKN
XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34m2 a CKN XXXXX - záhrady o výmere 287m2,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. Prešov. Zároveň v tých istých podieloch sú spoluvlastníkmi
neskolaudovanej chatky postavenej na parcele CKN XXXXX, čo vyplýva z kúpnej zmluvy N651/90

Nz 675/90 zo dňa 15.6.1990, ktorou predmetné nehnuteľnosti kupovali od L. V. V. O.. Zmluva bola
registrovaná dňa 26.6.1990 (č. registrácie je nečitateľné).10. Žalobca aj s rodinou dlhodobo žije v G.. Dňa 3.11.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu spracoval návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
buď ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej alebo ich predajom, ktorý nepochybne bol

žalovanej doručený, keďže tento list doložila samotná žalovaná k svojmu vyjadreniu vrátane jej
odpovede,žesúhlasíspredajomnehnuteľnostícezrealitnékanceláriestým,abynákladypredajaznášal
len žalobca.

11. Vzhľadom na písomné vyjadrenie žalovanej z 13.6.2018, v ktorom len všeobecne uviedla, že trvá na

vyporiadaní nákladov na údržbu nehnuteľností za 27 rokov a zároveň žiadala pri rozdelení finančného
výťažku prihliadať na jej zhodnotenie nehnuteľností, súd vyzval žalovanú uznesením č.k. 11C/4/2018-74
z 22.11.2018 na doplnenie jej podania, aby jasne uviedla, či podáva protižalobu ohľadom širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v kladnom prípade mala konkretizovať všetky uplatnené
nákladynaopravu,údržbuainvestíciesuvedenímčohosatýkaliavakejvýškebolivynaložené,abybolo
možnévovzťahukukaždémunákladuposúdiť,čiišloonutnúalebonienevyhnutnúúdržbualeboopravu,

či žalobca dal k ním súhlas alebo išlo o bežnú údržbu alebo opravu. Mala označiť tiež všetky dôkazy na
preukázanie tvrdených skutočností a uviesť žalobný petit s uvedením sumy o zaplatenie ktorej žiada vo
vzťahu k žalobcovi. Súd pripomína, že tento postup bol nevyhnutný, nakoľko podľa už ustálenej súdnej
praxe a judikatúry o širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa musí rozhodnúť samostatným
výrokom a teda o takomto nároku súd koná len na základe žaloby alebo protižaloby (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR 2Cdo/53/2004 z 1.7.2005 publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. 42/05). Keďže žalovaná na túto výzvu súdu nereagovala, súd musel jej
podanie ohľadom širšieho vyporiadania odmietnuť a to uznesením č.k. 11C/4/2018-78 zo dňa 8.1.2019.
Vočitomutouzneseniusažalovanáodvolala,vodvolanílenvyčíslilasvojefinančnénákladyodroku1990
do roku 2018 a to nasledovne: kosenie trávy, orezávanie kríkov 300 Eur za 27 rokov - 8.100 Eur; oprava

komína pri zatekaní - 150 Eur; farba na fasádu, okná, steny - 130 Eur; oprava betónového chodníka -
100 Eur; daň za chatu za 1 rok - 34 Eur za 28 rokov - 952 Eur; elektrina základná udržiavacia sadzba
za 28 rokov - 448 Eur; odčerpávanie vody a maľba v dôsledku záplavy pivníc v roku 1999 - 120 Eur a
náter dreveného obkladu - 120 Eur.

12. Napriek tomu, že žalovaná zjavne nesplnila výzvu súdu, neoznačila žiadne dôkazy a dokonca
neuviedla ani žalobný petit, čo je jedna zo základných náležitostí žaloby (a teda aj protižaloby) podľa
§ 132 ods. 1 CSP, odvolací súd uznesením č.k. 11Co/35/2019-92 zo dňa 2.7.2019 toto uznesenie
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie. Nepochopiteľne uviedol, že nešlo o protižalobu žalovanej, ale len jej
procesnú obranu vo forme kompenzačnej námietky. S týmto názorom zásadne nie je možné súhlasiť

s poukazom na už spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ale aj ďalšie a to R 46/91 alebo
2Cdo/53/04, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1640/2006. Navyše súd druhej inštancie
si neuvedomil navrhovaný spôsob vyporiadania, v rámci ktorého súd nerozhoduje o žiadnej konkrétnej
sume pri vyporiadaní, len o predaji a rozdelení výťažku podľa podielov, výška výťažku teda v čase
súdneho rozhodovania ešte nie je známa a teda niet s čím započítať pohľadávku žalovanej. Navyše

pri vyporiadaní spoluvlastníctva ich predajom napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o predaji
podielové spoluvlastníctvo stále trvá, pokiaľ nedôjde k realizácii predaja. Súd preto zotrváva na názore,
že pohľadávku žalovanej na náhradu za jej investície, či zhodnotenie nehnuteľností je potrebné posúdiť
ako jej protižalobu.

13. Napriek opakovanej výzve súdu o preukázanie vynaložených nákladov zo strany žalovanej do
predmetných nehnuteľností a ich výšky žalovaná patrične nereagovala. Len vymenovala jednotlivé
náklady, uviedla ich výšku, ale to, či vôbec tieto náklady vynaložila a v akej výške, nepreukázala.
Predložila k ním len jediný dôkaz a to poštový ústrižok o úhrade dane z nehnuteľnosti za rok 2017
vo výške 33,39 Eur. Žalovaná teda žiadnym spôsobom vynaložené náklady na údržbu, či opravu

nehnuteľnosti nepreukázala a preto pre neunesenie dôkazného bremena súd musel jej protižalobu
zamietnuť. Pokiaľ ide o poštový ústrižok ohľadom zaplatenia sumy 33,39 Eur ani tento dôkaz
nepostačuje, keďže z neho nie je zrejmé, či žalovaná zaplatila daň aj za žalobcu. Každý spoluvlastník má
totiž daňovú povinnosť sám za seba podľa výšky svojho podielu a teda poštový ústrižok nepreukazuje, či
žalovaná zaplatila daň aj za žalobcu alebo len za seba (§ 5 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych

daniach).

14. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o náklady jedného spoluvlastníka do spoločnej veci je
potrebné rozlišovať, či sa týkali bežnej opravy alebo údržby alebo išlo o nutnú opravu alebo údržbu, čibol daný k nim súhlas ďalšieho spoluvlastníka alebo nie a podľa toho sa posúdi nárok investujúceho
spoluvlastníka - či pôjde o nárok podľa § 137 ods. 1 a § 138 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo o
bezdôvodné obohatenie podľa § 456 Občianskeho zákonníka, pričom všetky tieto nároky podliehajú

premlčaniu, ktoré sa (v prípade námietky premlčania) posudzujú rôzne. Ak by žalovaná uplatnila nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zhodnotenia nehnuteľností jej investíciami, tento nárok by
jejvznikolažzánikomspoluvlastníctva.Tovšakvtomtoprípade,tedarozhodnutímsúduopredaji,ostáva
zachované aj po právoplatnosti rozsudku, keďže k zániku spoluvlastníctva dôjde až predajom. Preto
tento nárok žalovanej za zhodnotenie nehnuteľností by bol navyše predčasný. Z uvedených dôvodov

súd preto protižalobu žalovanej o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. To, že o
takomtonárokusarozhodujesamostatnýmvýrokomvyplývaajzďalšiehorozhodnutiaNajvyššiehosúdu
SR a to 4MCdo/12/2011 zo dňa 27.2.2012.

15. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. V ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené nielen možnosti a spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie. Vychádza sa zo zásady, že
nikohonemožnospravodlivonútiť,abyzotrvalvpodielovomspoluvlastníctve.Súdpritomprirozhodovaní

nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania.

19. Je nesporné, že procesné strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý
z nich v podiele 1 a nesporné je aj to, že doposiaľ nedošlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní
spoluvlastníctva. Vzhľadom na charakter predmetných nehnuteľností, teda že ide o chatku s pozemkami

o nie veľkej výmere, sú tieto reálne nedeliteľné a nepochybné je aj to, že nikto zo strán nemá o ich
prikázanie do svojho výlučného vlastníctva záujem. Preto prichádzal do úvahy v poradí tretí spôsob
vyporiadania tohto spoluvlastníctva a to ich predaj, s čím súhlasila aj žalovaná. Vo výroku rozsudku
o predaji spoločnej veci musia byť pritom uvedené aj podiely, podľa ktorých sa má medzi účastníkmi
rozdeliť výťažok predaja (R 54/73). Spomínané podiely musia zodpovedať výške spoluvlastníckych

podielov strán k spoločnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vyššie citované zákonné
ustanovenia bolo preto právne dôvodné žalobe o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v celom
rozsahu vyhovieť.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal pritom zo záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, súd mal za
preukázané, že žalobca sa pokúšal so žalovanou mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva
od roku 2012, pričom k dohode pre postoj žalovanej nedošlo. Žalovaná uplatňovala náhradu nákladov
do nehnuteľností, ktoré však nepreukázala. Aj keď žalobca v rámci mimosúdneho dojednania bol
ústretový a bol ochotný podieľať sa na ich náhrade žalovaná odmietla o tom uzavrieť písomnú dohodu.

Realitnej kancelárii, ktorá prejavila záujem o kúpu nehnuteľnosti neumožnila jej obhliadku. Žalobca, aj
keďnavrhovanýspôsobvyporiadaniajenevýhodnýpreobestrany,inúmožnosťnežvyporiadaniecestou
súdu nemal a to práve pre pasívny postoj žalovanej k realizácii predaja. Napokon o postoji žalovanej
svedčí aj skutočnosť, že sa nedostavila ani na jedno pojednávanie a nepreberala ani súdne zásielky.
Žalobca bol teda v spore v celom rozsahu úspešný a keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu §

257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne, súd mu priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.