Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416206169
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416206169.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členove
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q.,
dieťa rodičov: matky T. L. rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, Q., zast. Mgr. Miroslavom Huljakom,
advokátom so sídlom 29. januára 666, Štrba a otca S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Q., zast.

Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Vsetínska 1021/19, Stará Ľubovňa, IČO: 47
234 831, vo veci o návrhu otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 3P/163/2016-41 zo dňa 29.12.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievkonaníozmenuúpravyrodičovskýchprávapovinnostík
mal.L.nariadilneodkladnéopatrenievznení,žedoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamejsamaloletá
L. L., nar. XX.XX.XXXX odovzdáva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch a to tak, že otec S. L., nar. XX.XX.XXXX je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloletú každý týždeň od nedele v párnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a
matka T. L., nar. XX.XX.XXXX je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý týždeň od
nedele v nepárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod., pričom otec je povinný v
nedeľu párneho týždňa o 17.00 hod. prevziať maloletú v mieste bydliska matky a po uplynutí týždňového
intervalu v nedeľu nepárneho týždňa o 17.00 hod. maloletú odovzdať matke na tom istom mieste. Každý
z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s

jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok.

2. Zaviazal otca počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletej L. L., nar.
XX.XX.XXXX sumou 30,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. L., nar.
XX.XX.XXXX počnúc dňom 29.12.2017.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2; 360; 366; 367 Civilného mimosporového poriadku, §§
24 ods. 2, 4; 26; 62 ods. 1, 2, 6 Zákona o rodine, § 325 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že v danom prípade dospel k záveru, že je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím
dočasne upraviť pomery účastníkov konania voči maloletej a nariadiť neodkladným opatrením

odovzdanie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko v záujme každého
dieťaťa nepochybne je, aby sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa podieľali rovnakou mierouobaja rodičia, ak to nevylučujú také okolnosti, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne
zasahovať do záujmu dieťaťa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie osvedčené,
že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, nakoľko počas tohto konania bola

maloletá v striedavej starostlivosti oboch rodičov počas letných prázdnin na základe dohody rodičov pred
súdom ako aj v októbri tohto roka a v starostlivosti žiadneho z rodičov súd nezistil žiadne nedostatky. Aj
otec, nielen matka, sa dokázal o maloletú plnohodnotne postarať a vytvoriť jej vhodné podmienky pre jej
zdravý psychický a fyzický rozvoj. Podľa charakteristiky maloletej vypracovanej Základnou školou E. v Q.
z 22.11.2017 sa otec tiež zaujíma o školské výsledky maloletej a dokáže zabezpečiť jej riadnu prípravu

do školy. Podľa správy psychologičky Y.. R. Z. z októbra 2017 otec má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú, dokáže sa o maloletú riadne postarať a samotná
maloletá si praje byť v starostlivosti oboch rodičov, je jej dobre pri matke i otcovi, striedanie bývania
u rodičov jej vyhovuje, tak by to chcela aj naďalej. Vzhľadom na takto doposiaľ zistený skutkový stav
súd prvej inštancie dospel k záveru, že až do meritórneho rozhodnutia súdu je pre dieťa najvhodnejšou
formou starostlivosti práve návrat k forme starostlivosti oboch rodičov, keď týmto spôsobom bude

najlepšie zabezpečené rovnaké právo oboch rodičov k dieťaťu, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov a nedôjde k ohrozeniu zníženia kvality vzťahu maloletej k žiadnemu z rodičov. Preto
súd prvej inštancie týmto uznesením aj bez návrhu nariadil do právoplatného skončenia tohto konania
odovzdanie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch ( tak
ako to vyjadril v I. výroku).

5. Súd prvej inštancie tiež vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletej považoval
za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca aj bez návrhu z úradnej povinnosti
odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia (29.12.2017) zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletej sumou 30,- eur mesačne s poukazom na to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že napriek rovnakému rozsahu starostlivosti oboch rodičov o maloletú, je dôvodné
domnievať sa, že otcova životná úroveň je vyššia ako matkina predovšetkým vzhľadom na to, že sám
otec navrhol, že aj počas trvania striedavej starostlivosti je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou
50,- eur mesačne, resp. uhrádzať všetky školské výdavky maloletej a na druhej strane maloletá má
právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov tak, aby životná úroveň maloletej v každý deň

trvania striedavej starostlivosti bola približne rovnaká. Súd prvej inštancie však týmto neodkladným
opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletej len sumou 30,- eur mesačne s poukazom na
to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere, aj
keby v jeho schopnostiach a možnostiach bolo poskytovať výživné vo väčšom rozsahu. Zdôraznil, že
úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná.

Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch
rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej, bude predmetom ďalšieho dokazovania v konaní o veci
samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla,

že dňa 24.08.2016 podala na Okresný súd Kežmarok návrh, kde žiadala o zvýšenie výživného zo
súčasných 30,- eur na sumu 150,- eur. Otec následne sa domáhal zmeny rozhodnutia z 19.01.2016,
vydaného Okresným súdom Kežmarok č. k. 3P/110/2015-27 tak, aby mal. L. súd zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, pričom otec by si maloletú vyzdvihoval aj
odovzdával osobne matke na adrese jej bydliska, a ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu

Kežmarok č. k. 5P/332/2012-24 z 10.01.2013 tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej by neupravil
s tým, že by všetky školské náklady a výdavky na školské potreby uhrádzal výlučne otec. Matka uviedla
dôvody, pre ktoré nesúhlasí s návrhom otca a má za to, že by to nebolo ani v záujme vývoja maloletej.
Maloletá má určené presné hranice, plní si svoje povinnosti a matka sa jej venuje. Maloletá má vlastnú
izbu, má všetko, čo dieťa v jej veku potrebuje. Všetky poplatky spojené so školou uhrádza matka. Otec

doposiaľ zaplatil minimum poplatkov spojených so vzdelaním. Nie je pravdivým tvrdenie otca, že s
matkou vychádzajú dobre. Otec má množstvo dlhov, dlhší čas neplatí výživné, bolo na neho podané
trestné oznámenie. Nevie sa postarať sám o seba, nevie si platiť ani poistné, nie je vhodným príkladom
zodpovedného človeka. Matka nebráni vzťahu otca s dcérou, avšak otec je nezodpovedný. Matka sa
stará ešte o 2-ročnú dcéru F., preto sa môže venovať aj mal. L. a zabezpečiť jej všetky potreby.

7. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

9. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak (§ 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku).

10. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

11. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu
(§ 360 ods. 1 CMP).

12. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

13. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého
odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods.
1 CMP).

14. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP).

15. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má
osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U

maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa,
výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

16. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine").

17. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine).

18. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 Zákona o rodine).

19. Zo spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/332/2012-24 z 10.01.2013
maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec v tomto konaní navrhuje zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti o maloletú a zveriť ju do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom
svoj návrh odôvodňuje tým, že chce s maloletou tráviť rovnaký čas ako matka, s maloletou má dobré

vzťahy, maloletá by naďalej vyrastala v rovnakom meste, nemusela by meniť základnú školu ani
obvodného lekára, podľa otca je striedavá starostlivosť v záujme maloletej, ktorá si to sama želá. Matka
nesúhlasila so striedavou starostlivosťou. Svoj nesúhlas zdôvodňuje tým, že otec sa nebude vedieť
o maloletú vôbec postarať, už teraz po maloletú do školy niekedy posiela svojich príbuzných, medzirodičmi absentuje komunikácia a takýmito dlhšími pobytmi u otca sa maloletá môže zhoršiť v učení
aj v správaní. Podľa matky otec nespĺňa kritérium schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa
do starostlivosti a zaistiť jeho vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby. Otec

nemá materiálne predpoklady, lebo sa dlhodobo vyhýba povinnosti platiť výživné na maloletú, prečo
bolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Otec sa dlhodobo vyhýba riadnemu pracovnému pomeru a
poberá len pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. Nemá predstavu a prehľad o svojom finančnom
hospodárení, je dlžníkom na zdravotnom poistení, sociálnom poistení a má dlhy voči mestu Q.. Otec
má len základné vzdelanie, na čierno si privyrába v stavebnej činnosti a nebude mať dostatok času

venovať sa maloletej. Rodičia nie sú schopní vzájomne komunikovať. Otec v minulosti fyzicky napadol
matku, žije životom, v ktorom porušuje princípy morálky a slušného správania a neplní si povinnosti
vyplývajúce mu z právnych predpisov. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, ktorá
nastúpila do 1. ročníka základnej školy a nie je potrebné, aby sa experimentovalo so striedavou osobnou
starostlivosťou.

20. Matka k svojmu vyjadreniu predložila fotokópiu internetovej stránky o dlžníkoch na poistnom -
otca maloletej, fotokópiu o zozname dlžníkov podľa zák. č. 563/2009 Z. z. - otca maloletej, správu z
chirurgickejÚPSambulanciezodňa02.02.2011,kdebolaošetrenámatka,potvrdeniezodňa02.02.2011
o tom, že matka urobila oznámenie o verbálnom a fyzickom napadnutí otcom.

21. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na dni 08.12.2016, 16.02.2017, 23.02.2017.

22. Dňa 10.03.2017 doručila matka súdu prvej inštancie návrh na zmenu úpravy styku maloletej s otcom
v ktorom žiadala, aby sa styk maloletej s otcom uskutočňoval každý nepárny týždeň v čase od piatka
od 7.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas týždňa napr. v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., počas

vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov podľa dohody, počas letných prázdnin napr. prvé dva
júlové týždne a prvé dva augustové týždne.

23. Na pojednávaní dňa 27.06.2017 otec a matka vyhlásili, že medzi nimi došlo k predbežnej dohode,
pokiaľ ide o osobnú starostlivosť a to tak, že počnúc dňom 03.07.2017 každý nepárny týždeň bude dieťa

v období od pondelka do pondelka u jedného z rodičov, to znamená od 03.07.2017 do 09.07.2017, kedy
si ho matka vyzdvihne o 9.00 hod. s tým, že táto dohoda platí do konca mesiaca august. Od mesiaca
september 2017 platí pôvodný režim, to znamená že dieťa je u matky s tým, že je mu umožnené stýkať
sa s otcom. Aj počas letných prázdnin otec platí výživné, ktoré je teraz stanovené rozhodnutím súdu.

24. V mesiaci október 2017 bolo uskutočnené poradenstvo s rodičmi maloletej a s maloletou. Maloletá
sa vyjadrila, že je jej dobre pri matke aj otcovi a chcela tráviť rovnaký čas u oboch rodičov.

25. Vo vzťahu k maloletej podala správu aj základná škola, ktorú maloletá navštevuje. Podľa správy
s maloletou nie sú žiadne výchovné problémy, školské pomôcky a domáca príprava je pod kontrolou

rodičov. Matka sa pravidelne zúčastňuje rodičovského združenia a aj otec je v kontakte s triednou
učiteľkou. Maloletá javí o vyučovanie záujem primeraný jej veku.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

27. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné ešte pred meritórnym
rozhodnutím dočasne upraviť pomery účastníkov konania voči maloletej a nariadiť neodkladným
opatrením odovzdanie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, majúc za to, že je
v záujme každého dieťaťa, aby sa na jeho výchove a starostlivosti podieľali rovnakou mierou obaja
rodičia, ak to nevylučujú také okolnosti, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať

do záujmu dieťaťa.

28. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a k odvolacím námietkam matky
na doplnenie konštatuje:

29. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.30. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spolu, predpokladá sa, že
svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o
rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne

tak, ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone
rodičovskýchprávapovinnostíaažkeďnedôjdekdohoderodičovovýkonerodičovskýchpráv,rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého

dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

31. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neodkladným opatrením o striedavej starostlivosti rodičov
o maloletú vychádzal zo skutočnosti, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej a obaja rodičia sú
schopní poskytovať maloletej starostlivosť.

32. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko tento

korešponduje so závermi vyplývajúcimi zo spisu, a to predovšetkým z vyjadrenia maloletej, z vyjadrenia
psychológa a z vyjadrenia základnej školy. Tiež je v tomto smere potrebné poukázať na výpoveď matky
i otca, podľa ktorej má maloletá pozitívny vzťah k otcovi a doterajší priebeh styku maloletej s otcom
nebol problémový. Matka styku otca s maloletou nebráni. Návrh otca vo veci samej o zverenie maloletej
do striedavej starostlivosti sa v tomto štádiu konania javí byť dôvodným. Doposiaľ nebolo preukázané,

že by striedavá osobná starostlivosť bola v neprospech maloletej a že by ohrozovala jej fyzický alebo
psychický vývin. Tvrdenia matky o tom, že otec nie je schopný sa o maloletú riadne starať neboli ničím
preukázané. Ak by následne sa preukázalo, že otec nemá predpoklady sa o mal. L. riadne postarať
počas doby, keď bude mať mal. v striedavej starostlivosti, bude to vyhodnotené pri rozhodovaní vo veci
samej. No nateraz sa javia obavy matky nedôvodné.

33. Vzhľadom na uvedené a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poukazuje na
zákonné ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
vychovávať dieťa a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie

zaistené potreby dieťaťa. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
a na základe výsledkov dokazovania vyvodil správny záver, že v danej veci sú splnené predpoklady pre
rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, ešte pred meritórnym rozhodnutím, a
to neodkladným opatrením nakoľko to je v najlepšom záujme maloletej.

34. Úprava striedavej starosltivosti k maloletému dieťaťu v zásade prichádza do úvahy, keď je vykonaná
v záujme maloletého. Záujem tým vyžaduje, aby sa vytvorilo, resp. udržiavalo citové puto tak k otcovi,
ako aj k jeho matke. Obaja rodičia uplatňujú pri striedavej výchove svoju úlohu vo výchove dieťaťa v
zmysle Zákona o rodine.

35. Je zároveň potrebné konštatovať, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv
a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom
opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný
súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že
je povinný poskytnúť ochranu obom stranám, ale v rámci ústavných pravidiel s dôrazom na záujem

maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať
konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

36. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť

kedykoľvek zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). S prihliadnutím na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať na preferencie samotného dieťaťa,
ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať anisamotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné
a rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami
dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).

37. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje práve
záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletého možno zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie
spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.

38. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné neodkladným opatrením upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej tak, ako o tom rozhodol napadnutým uznesením.

39. Z Ústavy SR, konkrétne z ustanovenia čl. 41 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti
a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v
súlade s literou zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta
zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ďalej len „Zákon o rodine“). Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a
povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta cit. zákona), v

ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či vyslovenie bránenie kontaktu s jeho otcom. Súd má
tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých, a preto dôrazne
apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na
jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletej nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči
druhému rodičovi dieťaťa. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine,

najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tiež z ustanovenia
§ 30 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Vyššie
uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom
zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že

obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá
aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby
bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

40. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa.
Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3, 12 a 18 spomínaného Dohovoru.

41. Je nutné zdôrazniť, že v konaní vo veci samej sa bude zisťovať, vyhodnocovať a preukazovať,
či v danom prípade sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, o čom bude

rozhodnuté rozsudkom. V tomto štádiu konania však tak, ako to vyššie uviedol odvolací súd, sú splnené
zákonné podmienky na to, aby bola maloleté zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
už neodkladným opatrením. Takúto možnosť dáva zákon a neboli zistené žiadne prekážky, aby to nebolo
v záujme maloletej L..

42. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil, a to v oboch jeho výrokoch. Otec, podľa jeho vyjadrenia bol ochotný
platiťvýživnénamaloletúajpristriedavejosobnejstarostlivosti,atovovýške50,-eur.Súdprvejinštancie
správne rozhodol, pokiaľ uložil otcovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere, a to vo výške 30,- eur,
aj keby bolo v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo väčšom rozsahu s tým, že úprava

vyživovacej povinnosti vykonaná neodkladným opatrením je len dočasná a bude predmetom ďalšieho
dokazovania ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností oboch rodičov.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).