Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200047
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318200047.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: V. J., Z.. XX.XX.XXXX, B.

O. XXX, XXX XX I. Q., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.
r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.173,23 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 20.12.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti
- o určenie, že úver zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX z 03.06.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov,
- o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX z 03.06.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná,
- o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur,

- o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 0,77 eura.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 3/4.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.01.2018 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým určí, že 1/ úver zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX I. X.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov, 2/ žalovanému uloží povinnosť vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 2.227,77 eura s príslušenstvom, 3/
určí, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, 4/ žalovaného zaviaže na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, 5/ žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX I. L. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.700

eur.Žalobcanepripravovalspolusožalovanýmúverovúzmluvupojednotlivýchčlánkoch,zmluvaužbola
žalovaným vopred naformulovaná. Žalobca za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.700 eur zaplatil
do dnešného dňa trvalým príkazom zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/1100 sumu 3.933,77 eura, preto
žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.227,77 eura. Úver č. XXXXXXXXXX I. L. XX.XX.XXXXpovažoval za bezúročný a bez poplatkov pre veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok v
rozpore so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi, pre absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a najmä zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru

nákladov (RPMN) a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, rozlíšenie jednotlivých splátok na
istinu, úroky a iné poplatky. Mal tiež za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže je to
neakceptovateľná zmluvná podmienka. Tiež uviedol, že poistná zmluva mu bola vnútená, nakoľko on
chcel uzatvoriť len zmluvu o úvere a žalovaný formulárovou zmluvou zahrnul do zmluvy o úvere aj
poistnú zmluvu, ktorú nechcel uzatvoriť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K
námietke žalobcu o nečitateľnosti písma uviedol, že pre bežných užívateľov bez poškodenia zraku sú
tak úverová zmluva ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne čitateľné, bez použitia akéhokoľvek
zväčšovacieho zariadenia. Poukázal na skutočnosť, že veľkosť písma upravuje nariadenie vlády
141/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Toto nariadenie
bolo schválené dňa 28.05.2014, pričom účinnosť nastala od 1.1.2015. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný bol toho názoru, že predmetná
náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Názor žalovaného na
splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade aj s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa

09.11.2016 vo veci C-42/15. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade
so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere,
ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená. Samotný zákon č. 129/2010
Z.z. nestanovuje v úprave § 9 ods. 2 písm. j), že táto hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným
konkrétnym číslom. Žalovaný však nepovažuje hodnotu RPMN za neuvedenú, nakoľko rozmedzie je
zanedbateľné. Okrem toho bola žalobcovi ako klientovi zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti
odo dňa, kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, s čím samotný žalobca ako

klient súhlasil. Žalovaný je presvedčený, že pri uzatváraní úverovej zmluvy postupoval s náležitou
odbornou starostlivosťou a poskytol pravdivé informácie o výške RPMN, na základe ktorej si klient mohol
porovnať úver s produktmi ostatných finančných subjektov na finančnom trhu a slobodne, bez nátlaku
sa rozhodnúť či so žalovaným uzatvorením úverovej zmluvy vstúpi do odplatného záväzkového vzťahu.
Tvrdenie žalobcu, že výška RPMN v zmluve je zavádzajúca, je nepravdivé, nakoľko žalobca nepredložil

žiaden právne relevantný výpočet ako dôkaz, na základe ktorého by bola uvedená výška RPMN
nesprávna. Poistenie týkajúce sa danej zmluvy, o ktoré žalobca prejavil záujem pri uzatváraní zmluvy,
bolo dobrovoľné, od jeho zvolenia nezávisel vznik úverovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným bol informovaný o možnosti poistenia výdavkov v súvislosti s touto zmluvou, nebola to ale
jeho povinnosť, nakoľko v samotnej zmluve je uvedené, že dané poistenie je dobrovoľné. V úverovej

zmluve, konkrétne v bode 52. a nie pod bodom 58., ako uvádza žalobca, je možné vidieť, že žalobca si
zvolil Balíček ŠTANDARD, ktorým sa stáva poisteným pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity
následkom úrazu. Úhrada za poistenie Štandard 0,95 eur mesačne.(1,90 % z pravidelnej mesačnej
splátky úveru bez poistenia)“ . Žalovaný bol tiež presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na

základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške
51,01 eur. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej
zmluvy. Tiež mal za to, že žalobca nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz, že uhradil sumu, ktorú
uvádza v žalobe a na základe ktorej si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

V uvedenej právnej veci dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, aby preukázal jednotlivé úhrady aj s
dátumami úhrad na prípadné posúdenie premlčania uplatneného nároku žalobcu. K Dohode o zrážkach
zo mzdy uviedol, že je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov. Mal za to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, tak ako je uvedená v úverovej zmluve, má všetky zákonom predpísané náležitosti.
Okrem uvedených skutočností žalovaný dal do pozornosti, že zrážky zo mzdy sa u žalobcu nikdy

nerealizovali a vzhľadom k zdroju príjmu, v prípade omeškania klienta realizovať ani nemôžu, preto
toto ustanovenie nie je možné voči žalobcovi aplikovať. Uviedol tiež, že žalobca vo svojej žalobe riadne
nepreukázal naliehavý právny záujem na vyhlásení úveru za bezúročný a bez poplatkov, prípadne na
určení neplatnosti samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur,mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým
spôsobom nepreukázal úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla
vo výške 500 eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia.

4. Žalobca v replike trval na podanej žalobe, žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 30.11.2018 uviedol, že nedošlo zo strany žalobcu k
zdokladovaniu úhrad na žalovanej úverovej zmluve, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzniesol
tiež námietku premlčania voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ohľadne
plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uviedol, že za jej začiatok možno považovať
práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti
boli žalobcovi známe. Tvrdil, že žalobca uhradil sumu požičanej istiny splátkou splatnou dňa 07.05.2014

amalzato,ženárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniajepodátume07.04.2016premlčaný.
Mal za to, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu, navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávanie sa nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil neúčasť na

pojednávaní a súhlasil s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal spor v zmysle §
180 CSP v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

7. Žalobca sa na pojednávaní dňa 03.12.2018 pridržal písomne podanej žaloby, trval na tom, že zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky, najmä pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu a RPMN, žiadal o vydanie

bezdôvodného obohatenia 2.227,77 eura s 5,05 % úrokom z omeškania od 03.06.2011 do zaplatenia,
ako aj na priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, ktoré odôvodnil spracovaním žaloby
a vyjadrení a nákladmi spojenými s podaním žaloby. Súd pojednávanie odročil za účelom predloženia
prehľadu plácania poskytnutého úveru a všeobecných úverových podmienok, ktorú povinnosť uložil
žalovanému.

8. Žalovaný požadované listiny súdu nepredložil.

9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.01.2018 zobral žalobu čiastočne späť, resp. zmenil žalobu
a žiadal, aby súd určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je

povinný vydať žalobcovi sumu 2.227 eur ako bezdôvodné obohatenie, žalovaný je povinný zaplatiť ročné
úročenie z omeškania od uzatvorenia zmluvy 5,05 % teda sumu 779,80 eura, finančné zadosťučinenie
náklady s právnymi úkonmi a poradenstvo a administratívou vo výške 500 eur. Žiadal, aby súd na
tvrdenia žalovaného o premlčaní neprihliadal, splátky uhrádzal do 15.06.2018. Subjektívna premlčacia
začala podľa neho plynúť uplatnením žaloby na súde.

10. Na pojednávaní dňa 06.02.2019 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a zmenil žalobný petit tak,
aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 2.227 eur spolu s úrokom
z omeškania 5,05 % ročne od doručenia výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia do zaplatenia,
do 3 dní právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným dňa 06.02.2019.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel tak, že si dal zmluvu posúdiť
na komisiu MSSR, na základe čoho sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a oni mu
odporučili, aby podal žalobu na súd.

11. V podaní doručenom súdu dňa 12.02.2019 žalobca uviedol, že premlčacia doba je v danom prípade

10 ročná, nakoľko ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného.

12. V podaní doručenom súdu dňa 05.03.2019 žalovaný uviedol, že s vyhodnotením žalobcu, ktorý
považoval konanie žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy ako úmyselné, zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia, žalovaný v žiadnom prípade nemôže súhlasiť. Žalovaný má v predmete

činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch ( platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) patria úroky. Je preto
neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne saobohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe
úverovej zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2011
je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 4.205,04 eur. Úverová zmluva je klientom

ako žalobcom riadne podpísaná. Žalobca preto už v čase uzatvárania úverovej zmluvy vedel, koľko
má na danej zmluve za poskytnutý úver uhradiť. Z uvedeného dôvodu je akékoľvek úmyselne konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia vylúčené, keďže žalovaný za poskytnutie úveru v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalobcovi prezentoval výšku celkovej čiastky a žalovaný s ňou
na základe podpisu zmluvy súhlasil. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu,

platí trojročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k
reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že objektívna doba vždy začne plynúť
skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolnosti. Zároveň je dôležité podotknúť, že subjektívna
premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť. Nie je možné domáhať
sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú
subjektívnu dobu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Úverovou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, Rozhodcovskou zmluvou, splátkový kalendárom k zmluve, listom žalovaného zo dňa
10.06.2011, listom MS SR zo dňa 12.12.2017, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, predžalobnou výzvou zo dňa 04.12.2017, upomienkami zo dňa 24.02.2018 a 15.02.2018,

potvrdením banky zo dňa 07.12.2018, poštovým podacím lístkom zo dňa 04.12.2017 a zistil tento
skutkový stav:

14. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom dňa 03.06.2011 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.700 eur, ktorý sa

žalobca zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach po 51,01 eura. Ročná úroková sadzba bola uvedená
vo výške 30,21 %, RPMN vo výške od 35,4 % do 36,9 %, priemerná hodnota RPMN 17,62 % a
celkováčiastkasplatnáspotrebiteľombola4.205,04eura.Lehotasplatnostiboladojednaná84mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve je tiež uvedené, že presná
hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu

Spoločnosťoznámipoposkytnutíúveru.Prvásplátkajesplatnápomesiacioddátumuposkytnutiaúveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy v 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Ako doplnkové služby si žalobca zvolil

poistenie výdavkov - Balíček Štandard za úhradu 0,95 eura mesačne. V zmluve je tiež uvedené, že klient
a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok za poplatok 0,30 eura (zahrnutý
v splátke).

15. V rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2011 je uvedené, že

zmluvné strany dnešného dňa uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a ďalej zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I. a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. Zmluvné strany sa dohodli,
že majetkové spory, vzniknuté z uvedených zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich
platnosť, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri Slovenskej spoločnosti rozhodcovského konania, s.r.o. so sídlom Sibírska 2/1329, Holič 908 51, IČO

45 432 520, a to jediným rozhodcom ustanoveným a konajúcim podľa základných vnútorných predpisov
tohto rozhodcovského súdu. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre
strany záväzné. Týmto nie je dotknuté právo spotrebiteľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na
príslušný súd Slovenskej republiky.

16.Zlistužalovanéhozodňa08.06.2011vyplýva,žezákladnéúdajepresplácanieúverusúnasledujúce:
výška mesačnej splátky 51,01 eura, počet mesačných splátok 84, RPMN 35,9 %, prvú splátku je
potrebné uhradiť najneskôr 06.07.2011, každú ďalšiu splátku do 10. dňa v mesiaci. Súčasťou zmluvy
je poistenie a úhrada za poistenie je zahrnutá v mesačnej splátke a činí 0,95 eura. Poistenie štandard
obsahuje tieto poistné riziká: poistenie invalidity, poistenie smrti následkom úrazu.

17. Upomienkou zo dňa 21.12.2017, doručeniu žalobcovi e- mailom, vyzval žalovaný žalobcu na úhradu
dlžnej čiastky 51,01 eura, pričom táto upomienka je spoplatnená sumou 4 eurá. Upomienkou zo dňa15.02.2018 vyzval žalovaný žalobcu na úhradu sumy 169,89 eura (z toho sankcie 16,86 eura) a
upomienkou zo dňa 24.02.2018 vyzval žalovaný žalobcu na úhradu dlžnej čiastky 192,84 eura.

18. Listom zo dňa 12.12.2017 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, v
nadväznosti na žiadosť žalobcu o posúdenie zmlúv uzatvorených o.i. so žalovaným, že úverová zmluva
č.XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 01.06.2011 podľa ich názoru neobsahuje povinné náležitosti, ktoré
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov platnom a účinnom v čase podpísania zmlúv museli obsahovať vzhľadom

k čomu sa jeho úvery považujú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 toho istého zákona za bezúročné
a bez poplatkov. Avšak upozornilo žalobcu na skutočnosti, ktoré zákon spája s plynutím času (§ 100
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dlžník dovolá premlčania, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať). Tiež uviedlo, že odbor ochrany spotrebiteľa nemá právomoc rozhodovať o právach a
právom chránených záujmoch, keďže jeho oprávnenia sú zamerané len na signalizovanie nedostatkov
združeniam na ochranu spotrebiteľov a štátnym orgánom. Právomoc rozhodovať konkrétne spory má

súd, na ktorý sa má právo obrátiť.

19. Zo Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobcovi bol
poskytnutý úver s nasledovnou špecifikáciou: bezúčelový úver vo výške 1.700 eur, ktorý bude
spotrebiteľovi vyplatený bankovým prevodom; spotrebiteľ musí zaplatiť 84 mesačných splátok po 51,01

eura, prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, ďalšie splátky v nasledujúcich
mesiacoch vždy k 15. dňu v mesiaci; úrok a/alebo poplatky sa budú splácať anuitne a sú zahrnuté
v splátke; celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť 4.205,04 eura, úroková sadzba
spotrebiteľského úveru - fixná 30,21 %; Ročná percentuálna miera nákladov od 35,4 % do 36,9 %
(vypočítané pre výšku úveru, počet a výšku splátok uvedené vyššie. Zahŕňa všetky náklady s výnimkou

úhrady za poistenie výdavkov a platieb, ktoré je povinný spotrebiteľ uhradiť v prípade omeškania);
poistenie na zabezpečenie úveru - nie je povinné; zmluva o doplnkovej službe - nie je povinná; úhrada
za poistenie 0,95 eura mesačne.

20. Z potvrdenia Tatrabanky, a.s. vyplýva, že žalovaný v období od 06.07.2011 do 31.12.2017 za účelom

splatenia poskytnutého úveru (V.: XXXXXXXXXX) uhradil 77 platieb po 51,01 eura v celkovej sume
3.927,77 eura.

21. Predžalobnou výzvou zo dňa 04.12.2017 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.227,77 eura do 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa predloženého

poštového podacieho lístku bola predžalobná výzva adresovaná žalovanému podaná na poštovú
prepravu doporučene 1. triedou dňa 04.12.2017.

22. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy (03.06.2011), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.23. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane

najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané..

27. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.32. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

34. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

35. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

36. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, a to jednak podaním doručeným súdu dňa
04.01.2018 a jednak na pojednávaní dňa 06.02.2019, súd konanie v časti o určenie, že úver zo
Zmluvy č. XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov, o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX z 03.06.2011 uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur, o vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 0,77 eura, zastavil (výrok II.). Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo
s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby
žalobcaprejavujevôľu,abysúdvovecinekonalaovecimeritórnenerozhodol.Vzhľadomnaskutočnosť,
žežalovanýnevyjadrilnesúhlasspredmetnýmčiastočnýmspäťvzatím,možnokonštatovať,žeanivážne
dôvody na prípadný nesúhlas u žalovaného dané nie sú.

37. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.227
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.227 eur od doručenia výzvy na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia do zaplatenia.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len
čiastočne. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX I. L.
XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.700 eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach po 51,01 eura. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške
30,21 %, RPMN vo výške od 35,4 % do 36,9 %, priemerná hodnota RPMN 17,62 % a celková čiastka

splatná spotrebiteľom bola 4.205,04 eura. Táto zmluva je pritom nepochybne zmluvou spotrebiteľskou
s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s
poukazom skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť jej obsah. Taktiež je nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver

upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil ku skúmaniu
predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 9 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

39. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a

inýchpoplatkov/§9ods.2písm.k)/,súdsastýmtotvrdenímnestotožňuje.Vtomtosmeresúdpoukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v
ktorom sa konštatuje, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich

uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k

dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva,
že aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2018 vo veci C-42/15 zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo formeamortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod
53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky

(bod 53 Rozsudku). Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na
právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté

so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

40. Preskúmaním obsahu zmluvy však súd zistil, že táto obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN v
neprospech spotrebiteľa a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť /§ 9 ods. 2 písm. j)/. Žalovaný do
celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (4.205,84 eura) nezahrnul poplatky za doplnkové služby. Je síce
pravdou,žedoplnkovéslužbyzvolenéžalovaným(poistenievýdavkov-BalíčekŠtandardzaúhradu0,95
eura mesačne) boli dobrovoľné, avšak boli už v samotnej zmluve zahrnuté do pravidelných mesačných

splátok (51,01 eura), preto výpočet celkovej sumy k zaplateniu vyznieva zavádzajúco. V zmluve je
uvedené, že úver je splatný v 84 mesačných splátkach po 51,01 eura, čoho súčin predstavuje suma
4.284,84eura.Vtejtosúdpoukazujenaust.§2písm.g/ah/-celkovýminákladmispotrebiteľaspojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal
za ponúkaných podmienok a celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd

je jednoznačne toho názoru, že pokiaľ boli v zmluve dohodnuté doplnkové služby (a tieto už dokonca
aj boli zhrnuté v pravidelnej mesačnej splátke) mali byť súčasťou celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu súd nepokladá túto povinnú náležitosť zmluvy za splnenú,
nakoľko táto je v zmluve uvedená nesprávne, teda nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v
neprospech spotrebiteľa. Taktiež súd považuje za potrebné uviesť, že údaj o rozmedzí RPMN od 35,4

% do 36,9 % s odkazom, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s
tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru, súd nepovažuje za splnenie
zákonnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/. Z týchto dôvodov sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko ide o neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie takých údajov v zmluve, ktorých neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pritom súd poukazuje na skutočnosť,
že pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak
v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmysle§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.predpísanýchvust.§9ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sa súd

ďalej nezaoberal ostatnými neprijateľnými zmluvy, nakoľko by to v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania a aj bez právneho významu.41. Keďže úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 4106000306 zo dňa
03.06.2011 vo výške 1.700 eur je bezúročný a bez poplatkov, pričom na jeho úhradu doposiaľ žalobca
zaplatil 3.927,77 eura, vzniklo žalovanému na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2.227,77

eura ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou zo strany žalobcu.

42. Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorý tvrdil, že za
začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby možno považovať práve deň, kedy sa vykonali
prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobcovi známe.

Poukázal pritom na to, že žalobca uhradil sumu požičanej istiny splátkou splatnou dňa 07.05.2014 a
mal za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 07.04.2016 premlčaný.
V tomto smere žalobca tvrdil, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedel z listu
Ministerstva spravodlivosti zo dňa 12.12.2017, ktoré mu oznámilo, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe mal za to, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, a teda žiadal o aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby.

43. Podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktorý sa
premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia

sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej
doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby,

ale aj neskôr. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva na
základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia

priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

44. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy žalobca zaplatil čiastku,
ktorou reálne splatil splátky požičaných finančných prostriedkov podľa uzatvorenej zmluvy a zaplatil tak
finančné prostriedky navyše, teda zaplatením 34. splátky uhradenej dňa 04.04.2014 vo výške 51,01

eura, z ktorej časť vo výške 16,67 eura bola doplatkom do sumy poskytnutej istiny 1.700 eur a zvyšná
časť už bola bezdôvodným obohatením žalovanej, nakoľko na plnenie nad sumu 1.700 eur nemal
žalovaný právny nárok. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ
rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto prípade by malo ísť o splátky,
ktorými žalobca ako dlžník zaplatil viac, ako len vrátil prijaté plnenia istiny úveru. Premlčacia doba začala

v plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaný fakticky získal bezdôvodné obohatenie. Žaloba
bola podaná na súd dňa 03.01.2018. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, podľa názoru sudu nie
je možné akceptovať tvrdenie žalobcu o tom, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel
v decembri 2017 z listu MSSR, keďže o zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobca
mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. priamo ustanovuje, kedy sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu, že žalobcom je spotrebiteľ, bolo by neprimeranou
ochranou jeho práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň,
kedy sa z listu MSSR dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Navyše je potrebné zdôrazniť,
že list MSSR je datovaný 12.12.2017, pričom žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenie už dňa 04.12.2017, teda vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodného obohateniu nemohol

získať z tohto listu, ale musel ju mať skôr. V tomto smere súd poukazuje rozhodnutia NSSR sp zn. sp.
zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn. 3Cdo/169/2017, z ktorých vyplýva, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel
(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To
znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je
možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. Súd je preto toho názoru, že subjektívna
premlčacia doba (rovnako ako objektívna) začala plynúť odo dňa nasledujúceho po úhrade tej - ktorej
splátky, ktorá už bola bezdôvodným obohatením. Skutkové okolnosti boli žalobcovi známe, vedel komuplatí (žalovanému), na základe akého titulu (úverovej zmluvy) a aj v akej výške (51,01 eura/mesačne).
Čo sa týka objektívnej premlčacej doby má súd za to, že je potrebné vychádzať z premlčacej doby
trojročnej. Premlčacia doba desaťročná bola by zachovaná len za predpokladu, že zo strany žalovaného

by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa, pri ktorom musí byť nespochybniteľným spôsobom
preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy, smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu
sa, musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje ak by bolo bezdôvodné
obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Na preukázanie
úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného,

resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
vyhlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za
bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu
konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s
poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel, alebo
aspoň bo uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci

takýto úmysel žalovaného preukázaný nebol, preto nebol dôvod vychádzať z 10 ročnej objektívnej
premlčacej doby, i keď je potrebné uviesť, že aplikácia 3 ročnej či 10 ročnej objektívnej premlčacej
doby v danom prípade nie je rozhodujúca, keďže súd je toho názoru, ako je už uvedené vyššie, že tak
subjektívna ako i objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uhradení tej ktorej
splátky, ktorou žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. Nepremlčané tak boli len splátky uhradené

2 roky pred podaním žaloby (03.01.2018), keďže ostatné uhradené splátky sú z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej doby premlčané. Splátky, ktoré boli uhradené od 08.01.2016 do 08.11.2017
(23 splátok po 51,01 eura) premlčané nie sú, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto
časti súd vyhodnotil ako dôvodný. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu sumu 1.173,23 eura a vo zvyšku

súd žalobu zamietol.

45. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená,
je potrebné vychádzať z § 563 OZ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni,
keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. V konaní bolo preukázané, že žalobca zaslal predžalobnú výzvu

na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému doporučeným listom 1. triedy dňa 04.12.2017, teda
05.12.2017 musela byť výzva žalovanému doručená. Keďže žalovaný mal v zmysle výzvy žalobcu
povinnosť splniť do 14 dní od doručenia tejto výzvy, čiže do 19.12.2017, do omeškania sa dostal odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od 20.12.2017. S poukazom k uvedenému súd v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od

01.02.2013 priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (t.j. základná úroková sadzba ECB
v rozhodujúcom období - od 16.03.2016 - 0 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.173,23 eura odo
dňa 20.12.2017 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 252 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 3/4. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca si podanou žalobou
uplatnil 4 nároky, a to 1/ určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, 2/ vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 2.227,77 eura, 3/ určenie neplatnosti zmluvy a 4/ primerané finančné zadosťučinenie
500 eur. Následne zobral žalobu späť v častiach 1/, 3/, 4/, ako aj 2/ v časti o zaplatenie 0,77 eura, bez
toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda zavinil v týchto častiach zastavenie konania a
úspech sa pričítal žalovanému, čo predstavuje 3 predmetu konania. V časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia (1/4 predmetu konania) bol žalobca úspešný v 1, čo predstavuje 1/8 predmetu konania.

Hrubý úspech žalovaného tak predstavuje 7/8 (3/4 + 1/8) predmetu konania a čistý úspech žalovaného
(po odpočítaní hrubého úspechu žalobcu 1/8) potom predstavuje 3 predmetu konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).