Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200964
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200964.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Stanislava Libanta, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. ul. XXXX/XX, H., o vymoženie sumy 261,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 13Er/50/2017 zo dňa 26.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/50/2017 zo dňa 26.09.2018 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora preskúmal

oprávneným predložené listiny, a to zmluvu o pôžičke z 19.11.2004, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach z 26.01.2014, rozhodcovskú zmluvu z 26.01.2014 a dotazník k dohode o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve podpísaný povinným 26.01.2014.
Ďalej citoval znenie rozhodcovskej doložky zakotvenej v článku 3 predloženej rozhodcovskej zmluvy.
Uviedol, že vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa §
53 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval ustanovenie § 2

písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods.
1, 2 citovaného zákona, § 53, § 54 ods. 1,2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007. Považoval za
nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, založený na
základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné
ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na

spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.01.2014. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme
povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je
predkladaná povinnému spolu s ostatnými listinami. Z textu považoval súd prvej inštancie za zrejmé,

že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Dlžník takúto
dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujmepredĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si
významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený
nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný nemal žiadnu

vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva bola vopred
oprávneným naformulovaná, takže jej obsah už povinný nemohol ovplyvniť. Do takto pripraveného
formulára boli vpísané už iba osobné údaje povinného. Oprávnený síce listom z 24.11.2015 vyzval
povinného na výber stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania do 30
dní od doručenia predmetnej výzvy, avšak súd takéto konanie oprávneného vyhodnotil ako účelové,

keď sám spotrebiteľ má vyvíjať aktivitu, aby odvrátil preňho nepriaznivejšiu alternatívu rozhodcovského
konania, ktoré mu bolo vnútené oprávneným, pričom v dôsledku absencie takéhoto konania spotrebiteľa
oprávnenému už nič nebráni v tom, aby vec predložil na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý
sám vybral a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď
v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje
práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie

o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto
konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku

je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnie.Zuvedených

dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ak bola rozhodcovská
zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie v súlade
s bodom 3.3 rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani nemohol odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v prípade, že zmluva bola

platne uzavretá. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že nevidí dôvod, prečo by mal spotrebiteľ,
ktorý si zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy, ktorá mu
bola druhou stranou vnútená. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho
uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v
podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2,
5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol,
že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a tak je obsahovo aj formálne

oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne,
pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú
zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej
rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnémuposkytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 23.11.2004, pričom rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená dňa 26.01.2014, teda po viac ako deviatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.
Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016 sp. zn.

6CoE/17/2017 zo dňa 13.06.2017. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch
rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok
prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby
takýto rozhodcovský rozsudok nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné

vykonať exekúciu. Oprávnený uviedol, že nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodnutie
exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky
zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia
na výkon exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru oprávneného je odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení
právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo
súdneho spisu. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.12.2016, kedy
bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Komárno dňa 23.01.2017, požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku č. k. SRSAspA 07569/16 zo dňa 31.05.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
17.10.2016 a vykonateľnosť dňa 20.10.2016.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutiespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle
tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad
so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V
prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žesúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehukonania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania

ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa
13.09.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27.01.1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

13. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný

súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

14. V danej právnej veci bola dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, dotazník
k uvedenej dohode, ako aj samotná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá v ten istý deň, t.j.

26.01.2014, pričom z ich obsahu možno zhodne s názorom súdu prvej inštancie vyvodiť, že majú
charakter formulárových zmlúv, pretože obsahovali podmienky vopred predtlačené, bez toho, aby
povinný ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel
taktiež k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu
je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto

ustanovenia, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal
možnosťtentovýberovplyvniť,bolprevybranýrozhodcovskýsúdzdrojompríjmov,apretobolanamieste

obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne objavilo
aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré oprávnený v zmysle spotrebiteľských
predpisov nemal nárok. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalentrozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámciexekúciedomáhať.Zuvedenýchpodstatnýchdôvodovnámietkyoprávnenéhouvedenévodvolaní
považoval za neopodstatnené. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.