Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516214450
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516214450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát,
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, X., prechodne bytom
X. XXXX/X, U., o zaplatenie 235 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 16.06.2017, č. k. 56Csp/87/2016-30, takto,

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 16.06.2017, č.k.
56Csp/87/2016-30 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 235 € a úroky z

omeškania vo výške 5,05 % p.a odo dňa 20.08.2015 do 08.09.2015 zo sumy 385 €, odo dňa 09.09.2015
do zaplatenia zo sumy 235 €, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca ma voči žalovanému nárok na náhradu trov provoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zo dňa 16.06.2017,
č. k. 56Csp/87/2016-30 žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi
stranami sporu došlo k vzniku právneho vzťahu dňa 19.07.2015 registráciou žalovaného na adrese
internetového sídla žalovaného (www.pozickomat.sk ) za účelom zriadenia
užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s č.
účtu, na ktorý žiadal poukázať peňažné prostriedky. Na takomto právnom základe poskytol žalobca
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 385 €. Žalobca dôvodil, že dôkaz o predmetnom právnom
vzťahu medzi stranami nemá k dispozícii (nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru ani iná písomná

forma). Svoj nárok voči žalovanému osvedčil internetovým výpisom z obchodného registra žalobcu a
výpisom z bankového účtu žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalobca poukázal peňažné prostriedky
na účet žalovaného. Zároveň uviedol, že sa na žalovanom domáha iba vrátenia istiny. Posúdenie
právneho vzťahu, či ide o záväzok titulom zmluvy o pôžičke, titulom zmluvy o úvere, titulom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia ponechal na rozhodnutie súdu.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že podľa tvrdenia žalobcu

právny vzťah medzi stranami sporu bol založený dňa 19.07.2015 zmluvou, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 385 €. V tomto konaní sa žalobca domáha na
žalovanom vrátenia istiny 235 €. Posúdiac vec právne aplikoval súd prvej inštancie ust. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka), ust. o zmluve o pôžičke podľa§ 657 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm a), c), d), § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, keď právny vzťah strán sporu posúdil
ako spotrebiteľský. Listinami ktorými žalobca osvedčil svoj nárok, nemal súd za preukázané za akých

zmluvných podmienok predmetný právny vzťah vznikol, aké sú vzájomné práva a povinnosti strán
a ďalšie náležitosti zmluvy. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a
žalovaný v postavení spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie celého vzťahu je nutné oboznámiť sa so zmluvou na

základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky. Bez preukázania zmluvného vzťahu
nie je bez ďalšieho možné, iba na základe žalobcom predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu
uzavrieť, že medzi stranami vznikla predmetná zmluva ako tvrdí žalobca. Žalovaný ako strana sporu
nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, v konaní ostal nečinný, súd ale vzhľadom na nepreukázanie
zmluvného vzťahu medzi stranami, berúc v úvahu hľadisko, že žalovaný vystupoval v danom právnom
vzťahu ako slabšia strana, žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal. V
odôvodnení však súd prvej inštancie nesprávne v rozpore s výrokom o trovách konania uviedol, že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa žalobcu sú
dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne vyhodnotenie dôkazov,
ktoré uvádza vo svojom rozhodnutí. Uviedol, že žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril,

nenamietal že účet, na ktorý mu boli ním poukázané peňažné prostriedky, nie je jeho účtom a nepoprel
žiadneskutkovéokolnostiuvedenévžalobe.Malzato,žepreukázalposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
žalovanému, a to na účet, ktorý žalovaný uviedol vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že sa takto
mal žalovaný obohatiť vyplýva z ďalších identifikačných údajov uvedených v profile, a to rodné číslo,
číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaný je povinný tieto

údaje chrániť pred zneužitím. Uviedol, že svoj nárok voči žalovanému si uplatňuje z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Vzhľadom
k tomu mal za to, že predložil súdu dostatočné dôkazy na priznanie nároku z tohto titulu a absencia
akejkoľvek zmluvy je práve pre tento právny titul prirodzená a jeho povaha existenciu zmluvy vylučuje.
Pokiaľ by v danom prípade došlo k uzavretiu platnej zmluvy, nejednalo by sa podľa neho o bezdôvodné

obohatenie, ale o plnenie zo záväzkového vzťahu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom
nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky z jeho účtu a tento ani
nepoprel prijatie peňažných prostriedkov, teda táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP nebola medzi stranami sporu sporná. Skutočnosti,
ktoré súd prvej inštancie považoval za ním nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané

logicky na seba nadväzujúcou sériou dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Poukázal, že vo veci bol dňa
21.11.2016 vydaný aj platobný rozkaz teda listiny predložené žalobcom bez ich spochybnenia boli pre
rozhodnutie vo veci postačujúce. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP s tým, že pokiaľ skutkové tvrdenia nie sú popreté druhou sporovou stranou,
považujú sa za nesporné.

7. Odvolanie bolo doručované žalovanému opakovane, naposledy dňa 05.09.2017 (č.l. 142) žalovaný
si zásielku neprevzal v odbernej lehote a svoje procesné právo vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil. Zásielka
sa súdu prvej inštancie vrátila späť dňa 27.09.2017.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebnédoplniť,resp.zopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitýverejnýzáujem)apopreskúmaníodvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zmeniť z nasledovných dôvodov:

9. Z obsahu podanej žaloby, ako aj z dôkazov ktoré predložil žalobca súdu prvej inštancie vyplýva, že
žalobca poskytol na účet žalovaného peňažné prostriedky, a to sumu 385 €, o čom predložil výpis z
bankového účtu (č.l. 3). Žalobca v podanej žalobe uvádza, že nemá k dispozícií iný dôkaz o ďalších
podrobnostiach právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pretože sa nezachovala zmluva o
poskytnutí úveru a ani iná písomná zmluva. Svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy sa domáha

s titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom predmetná suma predstavuje iba vrátenie istiny.
Žalobca predložil spolu so žalobou aj výpis z účtu (č.l. 3), z ktorého vyplýva, že dňa 20.07.2015 bola
účet príjemcu Y. odoslaná platba vo výške 385 €.

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11.Podľa§150ods.1a2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
13. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú v podstate procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácií konania, ktorá vyžaduje, aby strana sporu vykonala určité
špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. omeškané procesné úkony sú alebo môže byť

neúčinné. Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Ustanovenia § 149 a nasl. (až ust. § 154 CSP)
prispievajú k efektívneniu, k rýchleniu a k hospodáreniu sporového konania. Pokiaľ ide o ust. § 150 CSP
toto zakotvuje povinnosť tvrdenia, t .j. takú procesnú povinnosť, v ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať rozhodujúce a podstatné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu.

14. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Podľa § 215 ods. 1 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Odvolací súd má za to, že je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že postup súdu prvej inštancie je
rozporný s ust. § 215 CSP. I podľa odvolacieho súdu bol postup súdu v rozpore s ust. § 215 CSP, keď súd
prvej inštancie vzhľadom na nepreukázanie zmluvného vzťahu medzi stranami žalobu zamietol, pričom

nevyhodnotil ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov, a to, že žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky. Na druhej strane žalovaný existenciu zmluvy uzatvorenej
medzi stranami, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov, tak ako to tvrdil žalobca, nepoprel. Podľa
odvolacieho súdu je neprípustné, aby súd prvej inštancie bez spochybňovania skutkových tvrdení
žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybnil bez riadneho dokazovania na pojednávaní.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe a
procesným poučením bola žalovanému doručená na adresu trvalého bydliska, ktorú súd prvej inštancie
zisťoval a doručoval žalovanému na zistenú adresu jeho trvalého bydliska, písomnosti sa však vracali
späť súdu prvej inštancie ako zásielky, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote. Súd prvej inštancie pokiaľ
sa týka doručovania písomnosti do vlastných rúk nepochybil, keď zverejnil oznámenie o podanej žalobe

v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu prvej inštancie a webovej stránke súdu po dobu
15 dní, a následne ďalšie súdne písomnosti doručoval žalovanému na adresu trvalého bydliska podľa
ust. § 106 ods. 1 a) CSP na základe takéhoto zákonného postupu doručovania písomnosti žalovanému
sa písomnosti pre žalovaného po ich vrátení súdu prvej inštancie považovali za doručené.
17. Otázka uzatvorenia a podpísania zmluvy je v podstate otázkou skutkovou, pričom okresný súd v

konaní pri posúdení existencie zmluvy bol povinný v zmysle ust. § 151 CSP vychádzať z nesporných
skutkových tvrdení, t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, a
preto sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaním plnením bez právneho dôvodu, plnením z

neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úrok koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.20. Vzhľadom na vyššie uvedené nespochybniteľné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že vyplatiť
finančné prostriedky vo výške 385 € žalovanému, čo mal odvolací súd za nesporne preukázané výpisom
zúčtuzodňa20.07.2015,keďnaúčetžalovanéhoO.bolauhradenásuma385€,avšakbezpreukázania

uzavretia zmluvného vzťahu, odvolací súd vyhodnotil nárok žalobu na zaplatenie istiny, avšak len vo
výške 235 € z dôvodu, že tak, ako žalobca tvrdil v žalobe, žalovaný do dňa podania žaloby uhradil zo
sumy 385 € sumu 150 €, keď poslednú úhradu vykonal dňa 08.09.2015. Odvolací súd preto vyhodnotil
nárok žalobcu za dôvodný do výšky 235 € ako nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia,
pretože žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu, a tieto žalovaný v zostávajúcej

uplatnenej výške žalobcovi nevrátil.
21. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky,platnákprvémudňuomeškaniasplnenýmpeňažnéhodlhu.
23. Žalovaný sa dostal s úhradou sumy 235 € do omeškania, a preto odvolací súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 235 €, ako aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a.. odo
dňa 20.08.2015 do 08.09.2015 zo sumy 385 € (kedy žalovaný vykonal svoju poslednú úhradu v sume
150 € - t. j dňa 08.09.2015) a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
odo dňa 09.09.2015 do zaplatenia zo zostávajúcej sumy 235 € v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP preto zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie, tak ako je vyššie uvedené.
25. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 2 CSP, v zmysle
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania sa súde prvej inštancie. V súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP preto priznal odvolací súd úspešnej

strane sporu - žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, keďže žalobca bol vzhľadom
na vyššie uvedenú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom
rozsahu úspešný.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods.
1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný, a

preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).