Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816200010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: T. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. Q. X, zastúpená G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q. X, proti žalovanému: Agrodružstvo v
Soli, Soľ 12, IČO: 36 504 459, zastúpenému: JUDr. Pavol Bilý, bytom Nižný Hrabovec 48, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
sp.zn. 4C/1/2016-155 zo dňa 16.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzujesarozsudokvovýrokuozamietnutížalobyčodozvyškuavovýrokuonáhradetrovkonania.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom rozhodol tak:

„Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 11,70 eura s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
od 01.01.2014 do dňa zaplatenia, sumu 11,70 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2015
do zaplatenia, ako aj sumu 11,70 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2016 až do dňa
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobkyne čo do zvyšku z a m i e t a .
Súd vyslovuje, že žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým 24. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, a teda medzi
nimi nie je právne upravený nájomný vzťah, týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, vlastnícky patriacej
žalobkyni,vužívanížalovaného,pretoženávrhnájomnýchzmlúv,ktorébolimedzinimizasielané,jednou
ako aj druhou stranou, neboli akceptované. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa v roku 2005
vedela, že Poľnohospodárske družstvo Soľ od roku 2005 neužíva jej pôdu, lebo došlo k zmene užívateľa
na žalovaného, ktorý vstúpil namiesto Poľnohospodárskeho družstva Soľ, bez písomnej zmluvy, lebo

dohoda medzi účastníkmi uzavretá nebola, keďže sa na jej obsahu nedohodli. V tejto súvislosti dáva
súd do pozornosti §139 ods. 2 OZ, na ktorý poukazuje aj §12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

3. U žalovaného tým, že za užívanú poľnohospodársku pôdu, vlastnícky patriacu žalobkyni, jej
neposkytoval žiadnu finančnú náhradu, ani vo výške ako ostatným podielovým spoluvlastníkom, došlo

k bezdôvodnému obohateniu.

4. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala bezdôvodného obohatenia z užívania jej pôdy žalovaným
za roky 2005-2014 tak, ako je to uvedené v petite jej žaloby a vychádzajú z námietky premlčaniavznesenej žalovaným. Súd mal za preukázané, že žaloba žalobkyne je premlčaná, pokiaľ sa týka úrokov
zomeškaniazaroky2005-2012, ztohodôvoduvtejtočastižalobužalobkynezamietol.Žalobkynipriznal
bezdôvodné obohatenia za obdobie rokov 2013-2015, a to za každý rok vo výške 11,70 eura , podľa

súkromného znaleckého posudku B.. C. M., ktorý si dala vyhotoviť žalobkyňa, keďže mal súd za to, pri
hodnotení dôkazov, že v danom prípade je daná suma primeraná.
5. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška
úroku zodpovedá základnej úrokovej sadzbe platnej v deň vzniku omeškania + 8 percentuálnych bodov
podľa § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z. v aktuálnom znení, vo výške, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala že námietka premlčania vznesená
zo strany žalovaného nebola. Ďalej namietala, že či podanie námietky premlčania nie je aj proti

dobrým mravom, aj keď podľa jej názoru námietka nebola podaná. Poukázala na to, že žalovaný im
nevydal pozemok do 30 dní po zbere úrody a porušil zákonné ustanovenia čím žalobkyňu uviedol do
omylu. Žiadala, aby súd dal pokyn žalovanej, aby vydala žalobkyni poľnohospodársku pôdu a vydala
bezdôvodné obohatenie s úrokmi od roku 2005. Znalecký posudok si dala vypracovať žalobkyňa, ale
na základe požiadavky súdu vypracovanie posudku považovala za zbytočné (stál 200 eur), pretože

posudok je vypracovaný v roku 2017 a pojednávanie je za obdobie od roku 2005. Pričom tento posudok
je z jej pohľadu zavádzajúci, nezodpovedajúci prejednávanému času a nedôveryhodný pre chyby, ktoré
sú v ňom. Keď chcel zástupca žalobkyne vo svojom vystúpení na ostatnom pojednávaní podať návrh na
zabezpečenie listinných materiálov cestou súdu, ktoré mali v rozhodnej miere spresniť výmeru užívanej
pôdy žalovanou stranou, toto mu nebolo zo strany súdu umožnené lebo sudca ho prerušil a nedovolil

pokračovať. V rozsudku nie je uvedená výmera za akú výmeru je stanovená suma na vyplatenie, preto
rozsudok považuje odvolateľka za zmätočný.

8. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdiť a odvolanie žalobkyne zamietnuť. Pre úplnosť dodala, že žalovaný nespôsobil

toto súdne konanie, bol ochotný sa mimosúdne dohodnúť pred podaním žaloby ako aj počas celého
súdneho konania, čo žalobkyňa neakceptovala.

9. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na názore, že námietka premlčania
podanánebolaazostranyžalovanejnebolasplnenápovinnosťzozákonavydaťnehnuteľnosťžalobkyni.

V ostatnom zotrvala na dôvodoch odvolania.

10. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol
rozsudok potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

12. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej
aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej

inštancie vo výroku vo veci samej.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazovvychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

17. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,

popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

19. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že

v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

20. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu. Za stavu, ak žalobca neoznačil žiadne dôkazy - prostriedky procesného
útoku do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie skončilo, tak potom ani
odvolací súd na tieto skutočnosti uplatnené v odvolacom konaní už prihliadať nemohol.

23. V danom prípade je potrebné poukázať na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 05.05.2016 z č.l. 47 spisu,

v zmysle ktorej zástupca žalovaného uviedol, že „oni sú ochotní uhradiť navrhovateľke za roky 2012,
2013, 2014 po 8,63 eura, pretože po identifikácii parciel došlo k zmene výmer a tak túto čiastku vyplácajú
ročne aj ostatným s tým, že pokiaľ sa týka rokov 2005-2011 vznáša námietku premlčania ohľadne týchto
období, za ktoré žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia.“

24. So zreteľom na uvedené potom námietka odvolateľky o nevznesení námietky premlčania zo strany
žalobkyne je neopodstatnená.

25. Námietky žalobkyne v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom, ktoré žalobkyňa sama
predložiladotohtosúdnehokonaniasúvzhľadomnauvedenéneopodstatnené,pretožesamažalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní. Ak znalec žalobkyne určil ročné nájomné na 11,70 Eur a
súd prvej inštancie uvedenú sumu za jednotlivý kalendárny rok priznal, potom námietky odvolateľky sú
neopodstatnené.

26. Vo vzťahu k namietanému odňatiu možnosti konať v súvislosti s predložením dôkazov na ostatnom

pojednávaní, odvolací súd poukazuje na to, že podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.11.2017 č.l.
152 spisu vyplýva, že na tomto pojednávaní zástupca žalobkyne mal dostatočne vytvorený časový
rozsah na to, aby návrhy na doplnenie dokazovania predložil alebo ich navrhol. Z uvedenej zápisnice
ako aj zo zvukového záznamu nevyplýva, že by súd prvej inštancie takúto príležitosť zástupcovi
žalobkyne neposkytol, resp. by žalobkyňa nemohla návrh na vykonanie dôkazov predniesť. Preto

námietky odvolateľky v tomto smere sú neopodstatnené.

27. Žiadosť žalobkyne o vydaní nehnuteľnosti musí byť vzhľadom na ust. § 371 CSP uplatnená v
osobitnom konaní, pretože zmena žaloby nie je v odvolacom konaní prípustná.
28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli

spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 396
CSP s poukazom na ust. § 255 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd náhradu trov odvolaciehokonania úspešnému žalovanému nepriznal z toho dôvodu, že mu ani žiadne preukázateľné trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).