Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010429
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010429.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich

Ing. Dušana Matanina a Ing. Lenky Gojdanovej v trestnej veci obžalovanej G.. M. P., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 374/16/7702 zo dňa 1. júna 2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. januára 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná G.. M. P.Á., J.. XX.XX.XXXX I. E.,
trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX E.,

uznáva sa za vinnú, že

v presne nezistenom období od roku 2012 do 13.05.2016 v rodinnom dome na ulici G. Č.. XXXX/XX I.
E. zamykala jedlo pred dcérou VF. P., J.. XX.XX.XXXX tak, aby k nemu nemala prístup v ľubovoľnom
čase, odopierala jej prístup k internetu nevyhnutný na plnenie si školských povinností, neprimerane
s ňou zaobchádzala pri rôznych názorových konfliktoch, nedôvodne jej vyčítala spôsob obliekania,

nezabezpečovala jej pravidelne stravu - desiatu do školy, zamkla pre ňou dom a bránila jej v prístupe
doň, tak že Viktória bola nútená prenocovať niekoľko nocí mimo domu a neustále sa jej vyhrážala tým,
že len čo dovŕši vek osemnásť rokov, vyhodí ju z domu, čo nakoniec aj urobila,
teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť zaopatrovať iného,
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchala

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na § 36
písm. j) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obvinenú M. P. obžalobu pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že: „v presne
nezistenom období najmenej od roku 2012 do 13.05.2016 v rodinnom dome na ul. G. Č.. XXXX/XXX I.

E. spôsobovala psychické utrpenie svoje dcére I. P., J.. XX.XX.XXXX a to tak, že ju bila, udierala, ťahala
ju za vlasy, vulgárne jej nadávala, vyhrážala sa jej vyhodením z domu, vyvolávala v nej stres, citovo ju
vydierala, bezdôvodne jej odopierala stravu, zamykala ju pred ňou, bezdôvodne jej upierala bývanie,
tým, že na rodinnom dome na ul. G. Č.. XXXX/XX I. E. vymenila zámky neodôvodnene ju obmedzovala
v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, pričom toto správanie sa a konanie G.. M. P. poškodená
I. P.Á. pociťovala ako ťažké príkorie“.

Prokurátor kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaná vyhlásila, že je nevinná. K osobným pomerom uviedla, že je vydatá, žije s manželom v
rodinnom dome spolu s ďalšími jej maloletými deťmi synom P., ktorý má šestnásť rokov a synom X.,
ktorý má osem rokov a spolu s nimi býva matka S. P.. Dcéra I. už býva v N. u matky jej manžela.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, ktorá ku skutku uviedla,

že nie je pravdou, že by dcéru I. (poškodená) bila, alebo zamykala pred ňou jedlo. Snažila sa o všetky
tri deti starať rovnako, no práve I., J.. XXXX asi od roku 2013 sa k nej začala správať vulgárne, odmietla
oblečenie, ktorá jej ona ako matka kupovala, uzatvárala so do seba. Ako matke jej vadilo, že I. si jedlo
naberá rukami, neudržiava si poriadok v izbe a voľný čas trávila s kamarátkami, ktoré ju ovplyvňovali.
Špajzu začala zamykať, aby deti nekontrolovane nejedli sladkosti. Kľúče od špajze mala okrem nej aj jej

matka a manžel. Na otázku, aký je teraz jej vzťah k dcére I., obžalovaná výslovne uviedla, že „žiadny“.

Nie je úlohou súdu pri odôvodnení rozsudku podrobne opakovať výpovede, ktoré sú zachytené v
zápisnici o hlavnom pojednávaní, preto súd len stručne poukáže na to, ako vyznel obsah výpovedí
jednotlivých svedkov:

I. P., J.. XXXX (poškodená), na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, pretože je dcérou
obžalovanej. Prokurátor navrhol prečítať výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 20.03.2017
zo dňa 30.08.2016, zo dňa 09.02.2017(správne 9.12.2016 - pozn. súdu). Predseda senátu (po prerušení
hlavného pojednávania a porade senátu) o návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania, vyhlásil
uznesenie, ktorým rozhodol tak, že podľa § 263 ods. 4 TP, súd vykoná dokazovanie prečítaním výpovede

I. P. zo dňa 20.03.2017.

Predseda senátu upozornil, že výpoveď I. P. realizovanú dňa 30.08.2016 a zo dňa 09.12.2016 nie je
možné čítať v zmysle § 263 ods. 4 TP, podľa ktorého zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol

pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne
vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
tohto zákona.

Predseda senátu upozornil, že trestné stíhanie vo veci zločinu týranie blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) TZ, bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ
ČVS: ORP-366-1/VYS-HE-2016 zo dňa 03.08.2016 (čl. 27), pretože „doposiaľ nestotožnená osoba z
rodinného prostredia..... týrala I. P. tým, že ju bila, udierala, ťahala za vlasy, vulgárne jej nadávala,
bezdôvodne jej upierala stravu, zamykala ju pred ňou, nedávala jej finančné prostriedky na lieky,
ošatenie a iné bežné výdavky, bezdôvodne jej upierala bývanie tým, že na rodinnom dome na ul. G. Č..

XXXX/XX I. E. vymenila zámky.....“

Výpovede poškodenej z prípravného konania zo dňa 30.08.2016 a zo dňa 9.12.2016 tak boli realizované
v čase, kedy ešte nebola matka svedkyne obvinená - i keď už v čase začatia trestného stíhania bolo
zrejmé, kto je zo skutku dôvodne podozrivý (doposiaľ nestotožnená osoba z rodinného prostredia). Pretosvedkyňa, ako osoba vo vzťahu k obžalovanej uvedenom v ustanovení § 130 ods. 1 TP, ani nemohla
uplatniť právo odoprieť výpoveď tak, ako to využila na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 206 ods. 1, ods. 2 TP, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po
začatítrestnéhostíhaniadostatočneodôvodnenýzáver,žetrestnýčinspáchalaurčitáosoba,policajtbez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému. O začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením, ktoré policajt oznámi bez meškania
obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. O tomto úkone upovedomí oznamovateľa

a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením
uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.

Za situácie ak vyšetrovateľ nepostupoval v súlade s ustanovením § 206 ods. 1, ods. 2 TP, tak svedecká
výpoveď osoby vo vzťahu k obžalovanej uvedenom v ustanovení § 130 ods. 1 TP, ktorá nemohla
uplatniť právo odoprieť výpoveď, bola získaná „obídením“ citovaných ustanovení a súd ju považuje za

nezákonnú.

Až následne dňa 30.12.2016 bolo pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. e) TZ, ods. 3 písm. d) TZ, s poukazom na § 138 písm. b) TZ uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Humenné ČVS: ORP-366-1/VYS-HE-2016 zo dňa 30.12.2016 (čl. 30) vznesené

obvinenie G.. M. P..

Vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.03.2017 I. uviedla, že po tom, keď zistila, ako žijú ostatné
rodiny, aj ona chcela takto žiť - využívať internet, chodiť vonku, obliekať sa podľa vlastného vkusu a
podobne. Ona sama nikdy nechodila domov opitá, vonku sa nesprávala neslušne a keď s odstupom

času hodnotí správanie svojej matky, nemyslí si, že táto jej nechcela zle, ale iba že „to robila zle“. Rodičia
jej už nechýbajú, skôr ju trápi predstava, že mohla mať lepších rodičov, náhodné stretnutie s matkou v
nej nevyvoláva pozitívne pocity, ani radosť, skôr naopak.

Z. P., manžel obžalovanej - na tomto mieste súd vyjadruje prekvapenie nad tým, že ako jeden z rodičov,

ktorého účasť na skutku bola už v prípravnom konaní zrejmá, tiež nebol zo skutku obvinený - uviedol,
že fyzicky I. nikdy netrestali, stotožnil sa s výchovnými metódami jeho manželky, disponoval s kľúčami
od špajze a v súčasnosti nemá k dcére žiadny citový vzťah. Za psychológom s týmto problémom nebol
a po spoločnom rozhodnutí s manželkou vymenil zámky na dome, aby zabránil I. vrátiť sa domov.

S. P., J.. XXXX, matka obžalovanej žijúca s nimi v spoločnej domácnosti, uviedla, že vnučka Viktória
je jej úplne ľahostajná, vzhľadom na to, ako sa ona správala, súhlasila s metódami, ktoré používala
obžalovaná vo vzťahu k I.. Potvrdila, že jedlo sa muselo zamykať, pretože po príchode zo školy navarené
jedlo ochutnávala rukami a po zahryznutí do fašírky, či rezňa ho vrátila späť do hrnca a „všade boli po nej
vlasy“. Svedkyňa ďalej potvrdila, že oslavy narodenín vnučky I. usporadúvala rodina do desiatich rokov

jej veku, aj to len preto, že si to vyžadovala jej druhá babka. Potom už oslavy odmietla robiť. I. označila
za chamtivú „hoďte jej zopár mincí a uvidíte, čo urobí“. Potvrdila, že manžel obžalovanej vymenil zámky
na dverách domu, pretože im už „išlo o život“.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné upozorniť na zvukový záznam hlavného pojednávania, na

ktorom je zachytená výpoveď svedkyne S. P., nakoľko tento záznam najlepšie svedčí o jej dominantnom
postavení v spoločnej domácnosti a o pôvode dôvodu citového odcudzenia rodičov vo vzťahu k I.Ó..

F. P., stará mama I. (matka jej otca Z. P.) - jej výpoveď nebola konkrétna, potvrdila však, že I. u nej býva
od mája roku 2016, pretože ju rodičia vyhodili z domu. Ona sama nebola na návšteve v dome svojho

syna posledných desať rokov. Spočiatku jej na výživu I. neprispievali žiadnym spôsobom, až neskôr
poštovou poukážkou zasielali sumu 47,00 eur.

P. P., J.. XXXX (brat poškodenej), uviedol, že on s mamou vychádzal normálne, avšak medzi I. a mamou
boli konflikty. Konflikty medzi I. a matkou vznikali z toho dôvodu, že I. mame nadávala, potvrdil, že špajza

sa zamykala, aby si I. nemohla brať odtiaľ jedlo.

S. G., J.. XXXX, uviedla, že len z počutia od I. sa dozvedela, že doma pred ňou zamykali jedlo, že ju
mama nikdy za nič nepochválila a viackrát prišla do školy bez jedla, takže preto jej so spolužiačkamiviackrát doniesli desiatu. I. označila za snaživú žiačku. Tiež vedela o tom, že I. musela prespať u
kamarátky E., pretože ju rodičia nechceli pustiť domov.

S. G., J.. XXXX, popísala okolnosti za akých u nich prespala I. po tom, čo ju rodičia odmietli pustiť domov.

N. G., matka I. E., spolužiačky poškodenej, zdôraznila, že jej dcéra mala s I. dobrý vzťah. Táto sa
chodievala k nim učiť. Spomenula na prípad, keď dievčatá mali vypracovať spoločný školský projekt a
I. P. u nich pobudla asi do devätnástej hodiny večer, pričom keď odišla domov, rodičia ju odmietli pustiť

domov a povedali jej, že nech ide odkiaľ prišla, preto sa k nim poškodená vrátila a prenocovala u nich.
Poškodenú vnímala ako milé, slušné dievča.

S..M.A.,detskálekárka,vktorejzdravotnejstarostlivostisúdetiobžalovanejodroku2009,ničpodstatné
ku skutku neuviedla.

S.. O. G., triedna učiteľka I. P., potvrdila, že rodičia sa sťažovali na správanie I.. Ona sama s I. nemala
výchovné problémy, pretože I. hodnotí ako dobrú žiačku.

S.. K. H., pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, uvádzala okolnosti spojené so
šetrením udalosti zo dňa 13.05.2016, kedy I. sociálnej kurátorke oznámila, že ju rodičia vyhodili z domu.

Uviedla, že pri návšteve domácnosti P. jej stará mama (S. P.) a otec (Z. P.) I. opakovali, že I. je zlá,
„vyžiera jedlo“ a chodí po dome obutá. Následné stretnutie s rodičmi poškodenej na úrade k ničomu
neviedlo, bolo konfrontačné.

S.. X. G., psychologička na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny v Humennom potvrdila, že v roku 2016 sa snažila viesť konzultácie s I. a jej rodičmi, vedúce
k úprave vzťahov, no ani jedna zo strán o takúto úpravu vzťahov nemala záujem. Obžalovaná sa na
ďalšie konzultácie ani nedostavila.

Po súhlasom stanovisku procesných strán, bola prečítaná výpoveď I. E., J.. XXXX z prípravného

konania. Uviedla, že s I. sú bývalé spolužiačky zo základnej školy a od nej vedela, ako jej mama nadáva,
že ju bije, kontroluje jej veci v izbe, že keď jej darovala nejaké oblečenie, tak obžalovaná ho vyhodila a
spálila v krbe. Raz u nich prenocovala, pretože rodičia ju odmietli pustiť domov. Potvrdila, že desiatu v
škole mala len raz za čas a preto jej ona a ostatné spolužiačky dávali jedlo.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, PhDr. Eugen Čižek zotrval
na záveroch znaleckého posudku č. 81/2016 a na otázky procesných strán na hlavnom pojednávaní
odpovedal tak, že vysvetlil na základe akých metód došiel k záveru o zníženej špecifickej vierohodnosti
obvinenej. Znalec za spúšťací mechanizmus sebauvedomenia si zlého rodinného prostredia poškodenej
označil moment, kedy I. mala možnosť porovnávať spôsob rodinného života a výchovy u svojich

spolužiačok, teda v iných rodinách - dieťa v puberte vyjadruje vzdor voči okoliu a vtedy je úlohou
rodiča, aby správania dieťaťa korigoval a nie naopak - ak sa rodič postaví do opozície voči dieťaťu tým
spôsobom,žedieťavytláčazrodiny,dochádzavtedykzánikucitovýchväzieb.To,žemalaobmedzovanú
stravu, bol vymenený zámok, aj samotná citová deprivácia, keď dieťa nedostáva lásku rodičov, toto
je konštatovanie psychického týrania, ktoré dôsledkom osobnostnej štruktúry I. nezanechalo u nej

dlhodobé následky.

Znalec zotrval aj na záveroch znaleckého posudku č. 86/2016. Týmto posudkom bola posudzovaná
osobnosť I. P.H., kde zdôraznil, že ona sama spôsob, akým sa k nim správali rodičia nevnímala ako
príkorie, pretože dovtedy nič iné nepoznala, až v pubertálnom veku došlo u nej k vzdoru a opozičnému

postoju voči rodičom. Znalec nezistil známky fyzického týrania. Konštatoval však, že obžalovaná
vyvolávala u poškodenej nepohodu a stavy úzkosti. Ide o vyhrážanie sa niečím, čo ohrozuje bytie
dospievajúceho človeka, napr. aj vyhrážanie sa vyhodením z domu nieslo známky psychického týrania -
ktoré však v dôsledku osobnostnej štruktúry I. nezanechalo u nej dlhodobé následky. Znalec špecifickú
vierohodnosť I. označil za zachovanú. Nezistil u nej snahu skresľovať udalosti vo svoj prospech.

Ak prokurátor v záverečnej reči na jednej strane navrhoval uznať vinu zo skutku uvedeného v obžalobe
s tam uvedenou právnou kvalifikáciou (trestná sadzba sedem rokov až pätnásť rokov odňatia slobody)
a za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) TZ, uložiť jej podmienečný trest odňatia slobody na triroky, určiť skúšobnú dobu na štyri až päť rokov a zároveň ustanoviť probačný dohľad s povinnosťou
zúčastniť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálneho výcviku, mal by uviesť ktoré
konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa zistil, že sú takej povahy, že by použitie trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Prokurátor sa však vôbec nezmienil o dôvodoch, pre ktoré navrhoval mimoriadne zníženie trestu a súd
sámtakétodôvodynezistil-naopakbolzistenýosobitnýkvalifikačnýpojem-závažnejšíspôsobkonania,

páchanie trestného činu po dlhší čas.

Vykonaným dokazovaním prokurátor preukázal spáchanie skutku obžalovanou v rozsahu, v akom je
skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku.

Právnu kvalifikáciu preukázaného skutku súd takto vysvetľuje:

Týraním sa rozumie také úmyselné zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti s určitým trvaním, ktoré táto osoba pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť a bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o dlhšie alebo dlhší čas trvajúce
konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí ísť však o konanie, ktoré
týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas.

Konajúci súd konštatuje, že fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie predpokladané ustanovením §
208 TZ- teda také, ktorého mieru by bolo možné kvantifikovať tak, že by bolo spôsobilé (nie však len
jednorázovo, či krátkodobo) ohrozovať fyzické alebo psychické zdravie poškodenej, preukázané nebolo.

Z popisu skutku uvedeného v obžalobe a právnej vety z neho plynúcej, mala obžalovaná spôsobiť ťažké

príkorie dcére I. tým, že ju že „ju bila, udierala, ťahala ju za vlasy, vulgárne jej nadávala, vyhrážala sa
jej vyhodením z domu, vyvolávala v nej stres, citovo ju vydierala, bezdôvodne jej odopierala stravu,
zamykala ju pred ňou, bezdôvodne jej upierala bývanie, tým, že na rodinnom dome na W.. G. Č.. XXXX/
XX I. E. vymenila zámky...“

Psychické alebo fyzické utrpenie však musí poškodený pociťovať sám - poškodená nevyjadrila svoj
vnútorný pocit tak, aby to bolo možné vyhodnotiť ako prejavenie prežitého psychického či fyzického
utrpenia,čiťažképríkorie.(porov.rozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne23To/42/2012zodňa23.05.2012)

Z výpovede znalca je zrejmé, že poškodená toto konanie zo strany obžalovanej nevnímala ako ťažké

príkorie a z výpovedí svedkov (spolužiačky a ich matky) je zrejmé , že prevládajúcim pocitom poškodenej
bolo sklamanie zo vzťahu poškodenej s rodičmi (obidvomi).

Súd v súlade s ustanovením § 2 ods.12 TP hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne. Znalecký posudok, či výpoveď znalca je len jedným z dôkazných prostriedkov
prostredníctvom, ktorého súd získal poznatky pre rozhodnutie veci. Znalcom konštatované formálne
naplnenie znakov psychického týrania, nemôže samo o sebe mať za následok mechanické prevzatie
právnej kvalifikácie z obžaloby. Vyhodnotením ďalších dôkazov v ich vzájomnej súvislosti (výpovede
poškodenej, jej spolužiačok a ich matiek) súd dospel k právnym záverom uvedeným v právnej vete

výroku o vine a z toho plynúcej právnej kvalifikácii zisteného skutku.

Podľa § 278 ods. 1 TP, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo pasívnym

prejavom vôle páchateľa (t.j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky skutkovej
podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že skutok sa čo do častí okolností (časti konania) stal tak ako je
uvedený v obžalobe, avšak tento nenapĺňa všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, Trestného zákona. Konajúci súd na neprítomnosť

následkov na zdraví poškodenej poukazuje len okrajovo.

Za určujúce súd považuje zistenie, že neboli naplnené objektívne znaky žalovaného zločinu
zodpovedajúce jeho závažnosti. Pokiaľ týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou
alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší

stupeň citlivosti a bezohľadnosti a vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo
opakovanýmiútokmi,ktorétátoosobavzhľadomnajehohrubúbezohľadnosťalebobolestivosťpovažuje
za ťažké príkorie, ponižovanie, tak na tomto mieste súd konštatuje, že obžalovaná sa takéhoto konania
nedopustila.

Trestný čin zanedbanie povinnej výživy je Trestným zákonom upravený takto:

§ 207 Zanedbanie povinnej výživy
(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v
povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, to znamená vo faktickej
starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod.

Zákon č. 36/2005 Z. z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoR), definuje
povinnosť rodiča poskytnúť dieťaťu starostlivosť v § 28 ods. 1 písm. a) takto :
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je len jednou zo
základných povinností rodiča.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je definovaná v § 62 ZoR tak, že ide o zákonnú povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Ďalšími základnými povinnosťami rodiča k dieťaťu sú podľa § 28 ods. 1 najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa - práve tieto povinnosti rodiča
možno subsumovať pod pojem „zaopatrovať“ uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu

zanedbanie povinnej výživy, ktorý nemožno zamieňať s pojmom „opatrovníctvo“, ktorý je definovaný v
ust. § 60 a § 61 ZoR.

Výsledky vykonaného dokazovania sa odrazili v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, keď súd v
nej uvádza len tie okolnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní preukázané.

Zákonná povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného v zmysle § 213 TZ nespočíva len v peňažnom
plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t.j. vofaktickej starostlivosti o jeho bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o jeho výchovu
a všestranný rozvoj.

Konanie obžalovanej uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku súd posúdil ako úmyselné
vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti zaopatrovať iného trvajúce dlhší čas, čím boli naplnené znaky
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaná viedla
pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 TZ.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu
poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej
trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba jeden rok až tri roky a osem

mesiacov odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná nemá žiadny záznam v odpise registra trestov. Poukazujúc na vyššie uvedené súd
považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest odňatia slobody pri strede zákonom

stanovenej trestnej sadzby a uložil trest odňatia slobody na dva roky, výkon ktorého podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu na dva roky.

Uložený trest má pôsobiť nielen na prevýchovu obžalovanej, ale má byť aj dostatočnou zárukou toho,
že obžalovaná nebude opakovať svoje konanie, pre ktoré bola týmto rozsudkom odsúdená, pri výchove

jej ďalších maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.