Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210248
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416210248.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko a.s. Žilina Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému P. P. nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX,
zastúpená AK JUDr. Peter Rybár s.r.o. Košice Kuzmányho 29 IČO: 47 234 466 o žalobe na zaplatenie
1.602,30,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca sa domáhal žalobou voči žalovanému úrady sumy 1.602,30,- € spolu s 28% úrokom z
omeškania ročne odo dňa 26.8.2015 do zaplatenia s odkazom na uzatvorenú zmluvu o spolupráci pri

poskytovaní bankových služieb a produktov, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným
dňa21.12.2009.Žalobcatvrdil,žezdôvoduporušovaniazmluvnýchpovinnostížalovaného(nepovolené
prečerpanie na účte ) uzatvoril účet, realizoval internú účtovnú transakciu, kde zostatok previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet a s odkazom na všeobecné obchodné podmienky uplatnil nárok na
úhradu úroku vo výške 28% ročne.

2/. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnúť. Dôvodil to tým, že neuzatvoril
zmluvu o nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte tak ako to tvrdil žalobca,
naopak služba nepovoleného prečerpania na bežnom účte v čase uzatvárania zmluvy žalovaného
so žalobcom v zmysle všeobecných obchodných podmienok ( ktoré neboli predložené súdom ) ani
neexistovala a osobitne žalovaný si vymienil neaktivovanie služby povoleného prečerpania. Žalovaný
žiadal žalobu zamietnúť tiež z dôvodu, z premlčaného nároku, ktorý v konaní žalobca uplatňuje.

3/. Súd vo veci realizoval pojednávanie dňa 10.10.2017 bez prítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť
ospravedlnil(§180C.s.p.)vypočulžalovaného,oboznámilsaspredloženýmilistinamizostranyžalobcu
ako i žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4/. Právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovaným
ako klientom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 21.12.2009
predmetom, ktorej bolo zriadenie účtu s frekvenciou výpisov štvrťročne poskytnutie grid karty s výhradou

neposkytovania služby povolené prečerpanie na osobnom účte pre žalovaného. Všeobecné obchodné
podmienky banky platné v čase uzatvorenia takejto zmluvy súdu predložené neboli. Žalovaný predložil
všeobecné obchodné podmienky platné počnúc dňom 1.10.2016. Takto uzatvorenú zmluvu je nutné
subsumovať pod hmotnoprávne ustanovenie § 708 ods. 1. Obchodného zákonníka ako zmluvu obežnomúčte.Žalobcapredložillistinyatoprehľadtransakciíuskutočnenýchnatakomtoúčtežalovaného
za obdobie od 21.12.2009 do 25.8.2015 z takto predložených výpisov na bežnom účte je zrejmé, že ku
dňu 25.8.2015 predstavoval debet 1.602,3,- €. S odkazom na platné všeobecné obchodné podmienky

s povinnosťou žalovaného bolo bez zbytočného odkladu vyrovnať debetný zostatok s odkazom na
všeobecné obchodné podmienky ods. 3. 12 žalobcu. Žalobca mohol preto s odkazom na takéto
všeobecné obchodné podmienky bezodkladne podať žalobu na súd.

5/. Žalovaný namietal tvrdenia žalobcu a preukázal súdu s odkazom na uzatvorenú zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb ( zmluva o bežnom účte zo dňa 21.12.2009 ), že
neaktivoval službu nepovolené prečerpanie na bežnom účte. Neskôr počas existencie zmluvného
vzťahu požiadal 4.6.2012 o poskytovanie služby povolené prečerpanie v limite 1.500,- €, ktorú službu
i aktívne využíval. Keďže s plnením svojich povinností sa dostal do omeškania a neuhrádzal v zmysle
zmluvne dojednaných podmienok svoje záväzky žalobca listom zo dňa 2.6.2014 ( čl. 76 spisu ) oznámil
z dôvodu porušovania zmluvných podmienok, že ku dňu 1.8.2014 odstupuje od príslušnej zmluvy o

povolenom prečerpaní a ručí limit povoleného prečerpania na účte žalovaného. Súčasne vyčíslil debetný
zostatok na sumu 1.510,93,- €.

6/. Zmluvný vzťah založený medzi žalobcom ( právnym predchodcom žalobcu ) a žalovaným je
spotrebiteľského charakteru s odkazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca

ako banka je dodávateľom a žalovaný ako klient banky spotrebiteľom ( § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka ). Aj keď zmluva uzatvorená medzi stranami sporu o bežnom účte je ako typ zmluva upravená
v § 708 a nasledujúceho Obchodného zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchod, prednostne v
prípade spotrebiteľského vzťahu klasického občiansko-právneho vzťahu je nutné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka v danom prípade § 52 a nasledujúce OZ. Súd uvádza, že na všetky

právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ je nutné prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka i na prípady, pokiaľ by sa mali aplikovať normy obchodného práva.

7/. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), účinného ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy
medzi stranami sporu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhorši svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8/. Z takto citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvného

vzťahu medzi stranami sporu bola vyjadrená prednosť občiansko-právnej úpravy spotrebiteľských
vzťahov a následne zákonodarca s účinnosťou od 1.4.2015 takýto princíp explicitne doplnil do
hmotnoprávneho ustanovenia § 52 ods. 2. Občianskeho zákonníka. Súd preto konštatuje, že i keď
zmluvný vzťah bol založený z úpravy obchodného práva, podstata takéhoto vzťahu medzi stranami
sporu je spotrebiteľského charakteru a preto je primárne občianskym právnym vzťahom na ktoré je nutné

aplikovať príslušné ustanovenia. Žalovaný má postavenie spotrebiteľa.

9/. S odkazom na ustanovenie § 5 b/ Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo na zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, ak keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10/. S odkazom na vyššie citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa ako i vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd konštatuje, že ex offo musí prihliadnúť na

premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj pre prípad, pokiaľ sa spotrebiteľ premlčania nedovolá.

11/. Podľa § 100 ods. 1. Občianskeho zákonníka (OZ), právo sa premlčí ak sa nevykoná v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 - 110 ).

12/. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodnéhoobohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

13/. Žalobca v konaní nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi existenciu zmluvného vzťahu,
od ktorého odvodzoval uplatňovaný nárok s odkazom na uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služby
nedovoleného prečerpania. Naviac žalovaný v konaní relevantným spôsobom a to oznámením žalobcu
preukázal, že ku dňu 1.8.2014 došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu.

14/. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je
to v tomto, alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

15/. Odstúpením od zmluvy ak nie je právnym predpisom, alebo účastníkmi dohodnuté inak, zmluva
sa od počiatku ruší a zmluvné strany sú povinné navzájom si prinavrátiť plnenia. Zo strany žalobcu

došlo jednostranným právnym úkonom k odstúpeniu zmluvy dňa 1.8.2014. Žalobca mohol i s odkazom
na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, na ktoré sa sám i odvoláva sa domáhať dlhu z titulu
nepovoleného prečerpania bez zbytočného odkladu potom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý
produkt.

16/. Pokiaľ potom samotný žalobca odkazuje i v aktuálnych obchodných podmienkach bod 3.12 na
skutočnosť, že nepovolené prečerpanie sa musí bez zbytočného odkladu vyrovnať, dlh z nepovoleného
prečerpania je splatný bezokladne, potom čo vznikne a sám odstúpil od zmluvy o bežnom účte, ktorá
neobsahovala dojednanie služby nepovolené prečerpanie na bežnom účte dňa 1.8.2014 mohol sa
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zákonnej 2 - ročnej premlčacej lehote s odkazom na

ustanovenie § 107 ods. 1. Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň po
odstúpení od zmluvy t.j. 2.8.2014 a žaloba súdu bolo doručená dňa 7.11.2016 teda po márnom uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty na strane žalobcu v trvaní žalobcov 2 rokov. Keďže vzťah strán sporu má
charakter spotrebiteľského vzťahu je potrebné prioritne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalovaného nároku zamietol.

17/. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1. Civilného sporového poriadku ( C.s.p. )
a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal plné právo na náhradu trov voči žalobcovi. O výške
náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 162 ods. 2. C.s.p. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).