Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/214/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202648
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915202648.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XXX, L. E. XXX XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so
sídlom Ulica 9.mája 20, Vidiná proti žalovaným: 1/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/X, I. T.,
právnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouBitalová&Demeterová,s.r.o.,sosídlomŽánovská5183/2A,

Rimavská Sobota, 2/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, 3/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XXX, J. a 4/ R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. XXX, v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/82/2015-62 zo
dňa 11. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/82/2015-62 zo dňa 11. 06. 2019 v napadnutom
výroku III. o trovách konania žalovaného I. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom

I. konanie zastavil. Výrokom II. žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku zo žaloby v sume 92,80 Eur,
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., a výrokom III. žalovanému I. priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Výrokom IV. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaným
2/ až 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2015 domáhal voči žalovaným určenia
neplatnosti právneho úkonu. Uznesením č. k 8C/82/2015-32 bolo predmetné konanie prerušené až

do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 12C/85/2015. Žalobca
podaním zo dňa 01. 06. 2019 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutím Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/81/2015 došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu vznesenia námietky
premlčania. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu uznesenia poukázal na ust. § 145 ods. 1 a konanie
zastavil, pričom o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania

a žalovaným 2/ až 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im zo spisu žiadne účelne
vynaložené trovy konania nevyplývali.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 357 písm. m/ CSP, pričom
špecifikoval, že uznesenie súdu prvej inštancie napáda len v jeho treťom výroku týkajúcom sa náhrady

trov konania. Vo vecnom zdôvodnení odvolania uviedol, že žalobca si svoj zákonný nárok z relatívne
neplatného prevodu vlastníckeho práva riadne a v zákonnej lehote uplatnil na príslušnom súde. Zdoposiaľ nezistených dôvodov Okresný súd Rimavská Sobota v konaní, ktoré konaniu predchádzalo,
viac ako rok účastníkom konania doručoval žaloby. Následne vznesením námietky premlčania žalobcom
riadne uplatnený nárok sa stal súdne nevymáhateľný bez ohľadu na inštitút prerušenia premlčacej lehoty

podľa § 112 OZ. Právny zástupca žalobcu má za to, že za daných okolností práve uvedené konanie
je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy je potrebné, aby súd aplikoval ust. § 257 CSP tak, ako
to bolo v konaní, ktoré konaniu predchádzalo. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
sp. zn. 12C/85/2015 zo dňa 06. 06. 2019, kedy Okresný súd Rimavská Sobota vzhľadom na okolnosti
prípadu účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Práve za situácie, kedy súd zamietnutím

riadne a včas podanej žaloby v prípade relatívne neplatného právneho úkonu odvolávajúc sa na plynutie
času, svojím rozhodnutím potvrdil porušenie zákona, sa využitie ustanovenia § 257 javí ako jediné
racionálne a spravodlivé riešenie eliminujúce vznik ďalších škôd v súvislosti s náhradou trov konania
sa navyše priznávajú len náhrady a trovy skutočne a účelne vynaložené, pričom spolu so žalobou bol
podaný návrh na prerušenie konania do momentu vyriešenia základnej otázky, teda akékoľvek trovy
účastníkov konania za daných okolností nespĺňajú podmienku hospodárnosti. Z uvedeného dôvodu

žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v treťom výroku zmenil a účastníkom konania
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3.Odvolaniežalobcubolodoručenénavyjadrenieprávnemuzástupcovižalovaného1/dňa03.10.2019.

4. Dňa 10. 10. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu.
Tento uviedol, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý.
Žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu žalobca podal a zobral späť z vlastného podnetu. Nič
mu nebránilo v tom, aby sa v zákonnej trojročnej lehote dovolal neplatnosti právneho úkonu voči
všetkým jeho účastníkom priamo. Kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo ostatných

spoluvlastníkov sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka považuje za relatívne neplatný právny
úkon, ktorý je platným dovtedy, kým sa ho oprávnený nedovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podlieha premlčacej dobe v zmysle § 100 OZ, ktorá je trojročná. Žalobca sa relatívnej
neplatnosti nedovolal žiadnym písomným oznámením adresovaným žalovanému, ale priamo podaním
žaloby na súde dňa 13. 03. 2015. Tá však bola doručená žalovanému až 19. 08. 2016, t. j. po uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty. Podľa názoru žalovaného 1/ podanie žaloby súdu nenahrádza adresovanie
právneho úkonu priamo zmluvnej strane, a preto voči nej nemôže podanie žaloby na súd mať tie isté
právne účinky, ako keby bolo dovolanie sa neplatnosti adresované priamo zmluvnej strane. Tento právny
záver priamo vyplýva z judikátu R50/1985 až po účinnom dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu by
sa tak dalo uvažovať o vzniku vzájomného vzťahu medzi všetkými účastníkmi dotknutého právneho

úkonu a spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo opomenuté. Dovtedy napríklad medzi kupujúcim
a opomenutým spoluvlastníkom nie je žiadny právny vzťah, nemožno ich definovať ako veriteľa a dlžníka
a aj z tohto dôvodu nie je možné pre tento prípad aplikovať § 112 OZ o prerušenie plynutia premlčacej
doby. V zmysle § 145 ods. 1 CSP bol súd povinný po späťvzatí žaloby konanie vo veci zastaviť, avšak
nebol povinný skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 CSP potvrdil ako vecne správne.

5. Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07.
11. 2019. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku III. o trovách konania žalovaného 1/ postupom podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal len žalobca, pričom
odvolaním napadol výrok uznesenia III., ktorým súd prvej inštancie žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výroky uznesenia o zastavení konania, o vrátení časti
súdneho poplatku zo žaloby v sume 92,80 Eur a výrok o trovách konania žalovaného 2/ až 4/ odvolaním

žiadnej zo sporových strán napadnuté neboli, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch,
t. j. vo výroku 1/, 2/ a 4/ nadobudlo účinky právoplatnosti. Predmetom preskúmavacej a rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu tak bol len výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V prejednávanej veci z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal žalobu o
určenie neplatnosti právneho úkonu proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ dňa 13. 03. 2015. Následne v dôsledku
procesného úkonu - návrhu na prerušenie konania žalobcu do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/85/2015 súd prvej inštancie konanie
prerušil.

13. Dňa 04. 06. 2019 žalobca doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota späťvzatie žalobného návrhu,
v ktorom uviedol poukaz na rozhodnutie v konaní 8C/81/2015 a uviedol, že i napriek skutočnosti, že
žaloba o určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva bola podaná v trojročnej premlčacej lehote,
z doposiaľ neznámych dôvodov žaloba nebola účastníkom konania doručená v primeranej lehote,

pričom podľa názoru Okresného súdu Rimavská Sobota podaním žaloby nedošlo k prerušeniu plynutia
premlčacej lehoty podľa § 112 OZ, pričom z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na
túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na výzvu žalovaného v 1/ rade na ukončenie súdnych konania žalobca
zobral žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom navrhol súdu rozhodnúť o trovách
konania tak, že týmto nárok na ich náhradu neprizná.

14. V nadväznosti na späťvzatie žaloby žalobcom súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách
žalovaného 1/ rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval jeho procesné zavinenie
na zastavení konania.

15. Odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu v konaní, ako aj rozhodnutie o trovách konania
vzniknutých žalovanému 1/, bol správny a v súlade s právnou úpravou. Späťvzatie žaloby žalobcom
je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako procesné zavinenie strany sporu - žalobcu na zastavení
konania. V ustanovení § 256 CSP, podľa ktorého o trovách konania žalovaného 1/ rozhodol súd prvej
inštancie je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. A táto znamená, že trovy je

povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia uvedenej zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
Pojem procesné zavinenie použitý v ust. § 256 CSP je potrebné chápať výlučne z procesného hľadiska.
Žalobca v prejednávanej veci zobral svoj návrh späť, čím procesne zavinil zastavenie konania a v zmysle

ustanovení Civilného sporového poriadku je tak tou sporovou stranou, ktorá je povinná nahradiť trovy
vzniknuté protistrane v konaní. Pokiaľ žalobca argumentuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, na
ktoré by mal v prejednávanej veci konajúci súd prvej inštancie, či odvolací súd prihliadnuť, aplikácia
ustanovenia § 257 CSP v danej veci neprichádza do úvahy, nakoľko vec nebola meritórne súdom
rozhodnutá a nebolo potrebné a účelné posudzovať okolnosti prebiehajúceho konania, či pomery na

strane sporových strán. Samotný žalobca v predmetnom konaní, ako aj v iných konaniach vedených
na súde prvej inštancie, na ktoré poukazuje zastúpený právnym zástupcom, mal sám zvážiť následky
podania žaloby o určenia neplatnosti právneho úkonu, ako aj následky späťvzatia takejto žaloby, keď
nezvratným následkom procesného úkonu späťvzatia žaloby je uloženie povinnosti náhrady trov v
konaní z dôvodu zavinenia zastavenia konania. Pokiaľ žalobca nevyčkal, resp. netrval na meritórnom

rozhodnutí o veci, v rámci ktorého by boli vyhodnocované i okolnosti prebiehajúceho konania, postoj a
pomery sporových strán, ale tento zobral svoj žalobný návrh späť a žiadal konanie zastaviť, procesne
zavinil zastavenie konania, a preto je na mieste a správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti náhrady trov konania žalovaného 1/ právo žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že v danejveci vzhľadom na procesné zavinenie zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby nie je dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť
vyjadreniu žalovaného 1/, že konajúci súd nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia žaloby žalobcom.

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku III. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 CSP, § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom tento nebol úspešný ani sčasti
a procesne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný 1/. Keďže zo spisu vyplýva, že
žalovanému 1/ preukázateľne v súvislosti s vedeným odvolacím konaním trovy reálne vznikli (vyjadrenie
žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu podané právnou zástupkyňou žalovaného 1/), odvolací súd rozhodol
tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne
o výške trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).