Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200490
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818200490.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky: Mgr.
A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. B. XXX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Panekovou, advokátkou
so sídlom G., M. O. XXXX, proti výživou povinnej osobe: K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. B. XXX,
právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom G., M. XXX, o určenie vyživovacej

povinnosti medzi manželmi, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 2Pc/2/2018-67 zo dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení povinnosti K. K. prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 200 eur mesačne od 5.3.2018 do 31.5.2018 a sumou 150 eur mesačne počnúc 1.6.2018, vždy
do 15. dňa vopred k rukám navrhovateľky, ako aj vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku II. o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e
d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) čiastočne vyhovel
návrhu navrhovateľky a uložil K. K. (ďalej v texte aj ako „manžel navrhovateľky“ alebo „výživou

povinná osoba“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 eur mesačne od 5.3.2018 do
31.5.2018 a sumou 150 eur mesačne počnúc 1.6.2018, vždy do 15. dňa vopred k rukám navrhovateľky
(výrok I.).
2. Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.).

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že účastníci ako manželia

žijú oddelene, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v 7/2017. Obaja striedavo v podobnom
rozsahu zabezpečujú starostlivosť o deti a domácnosť v rodinnom dome nadobudnutom počas trvania
manželstva. Výdavky spojené s chodom domácnosti (platby na prevádzku a réžie, úver a lízing na auto,
daň z nehnuteľností, poplatky za internet, TV) uhrádza manžel navrhovateľky, zatiaľ čo navrhovateľka
uhrádza náklady spojené s povinnými poplatkami detí (strava v školskej jedálni, cestovné, internát,
zošity). Na stravu osôb v domácnosti prispel každý z účastníkov. Príjem matky/navrhovateľky bol 600

až 650 eur, otca (výživou povinnej osoby) v hrubom cca 2.600 eur. Až do nariadenia neodkladného
opatrenia uznesením zo dňa 15.5.2018 v samostatnom konaní otec neprispieval na výživu detí. Za
obdobie od 5.3.2018, t.j. od podania návrhu, do 31.5.2018 (t.j. do výživného určeného neodkladným
opatrením), keď príjmové pomery navrhovateľky boli na oveľa nižšej úrovni, než príjmové pomery
otca, mu okresný súd uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky po 200 eur mesačne. Po
zastabilizovaní príjmových pomerov (určené výživné otca na deti 400 eur), keď príjem navrhovateľky

predstavoval už cca 1.050 eur, a po ustálení bývania navrhovateľky, t.j. počnúc 1.6.2018 okresný súd
určil výživné na manželku vo výške 150 eur.4. Okresný súd ďalej konštatoval, že je zrejmé, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť (aj) pre
existenciu mimomanželskej známosti, ktorá skutočnosť nemôže ísť (viac) na ťarchu výživou povinnej
osoby v tom zmysle, že by sa mal podieľať na bývaní navrhovateľky, ktorá si mohla zvoliť menej nákladný

podnájom. Okresný súd konštatoval, že zohľadnil aj povinné odvody K. K. z titulu prevádzkovania
živnosti; keďže na získanie príjmu vynaloží väčšie množstvo energie a času (dochádzanie, pobyt
mimo miesta bydliska, s tým súvisiace náklady na živobytie atď.). Namáhavosť jeho práce, podiel na
starostlivosti o deti, platenie výživného a zabezpečovanie prevádzky domácnosti znižujú jeho pomery,
ktoré sa tak dostávajú na úroveň navrhovateľky.

5. Súd prvej inštancie dodal, že nevzal do úvahy prerušenie živnosti K. K., nakoľko na to nepreukázal
relevantný dôvod, pričom na základe časových súvislostí prerušenia živnosti sa javí, že tak urobil
práve v čase podania návrhu navrhovateľkou na úpravy pomerov k deťom. Menovaný nepoprel, že
naďalej pracuje u svojho brata pri montáži výťahov, avšak ako pomocný robotník, stále pracuje mimo
miesta svojho pobytu na montáži výťahov so svojím bratom, teda tak, ako tomu bolo v čase, keď s
navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

7. Proti tomuto rozsudku, čo do čiastočného vyhovenia návrhu, podal odvolanie K. K., ktorý sa domáhal

jeho zmeny - zamietnutia návrhu navrhovateľky.
8. Namietal, že na základe vykonaného dokazovanie nebola preukázaná disproporcia v životnej
úrovni účastníkov - manželov pre to, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke. Aj
keď bolo preukázané, že jeho príjem ustálený na sumu okolo 1.100 eur mesačne je o niečo vyšší,
než príjem navrhovateľky, po zohľadnení platby výživného na maloleté deti 400 eur mesačne je

príjem oboch účastníkov porovnateľný. Jeho vyživovacia povinnosť len voči maloletým deťom je na
úrovni rozhodovacou činnosti ustálenej miery 30 %. Ďalej uviedol, že k zastabilizovaniu pomerov u
navrhovateľky došlo už od 1.4.2018, odkedy bolo súdom určené výživné na maloleté deti. Navrhovateľka
má od 3/2018 príjem 650 eur, výživné na deti je 400 eur, poberá zároveň prídavky na deti 71 eur, spolu
cca 1.146 eur. Z uvedenej sumy hradí 250 eur za bývanie, na potreby detí 640 eur, teda jej zostane

okolo 256 eur. On platí mesačne 62,29 eur výdavky spojené s bývaním, splátku úveru 131,18 eur,
životnú poistku 70 eur, leasingovú splátku za auto 55,54 eur, internet 12,98 eur, drevo na kúrenie cca
46 eur, poistenie domu 11,12 eur, PZP 8,00 eur, žumpa 10,31 eur, výživné 400 eur, navyše s deťmi trávi
veľa času, v súvislosti s čím má výdavky minimálne 150 eur mesačne. Po sčítaní týchto výdavkov a
ich odpočítaním od čistého príjmu ustáleného okresným súdom je zrejmé, že životná úroveň manželov

je porovnateľná. Okresný súd nebral do úvahy špecifické výdavky navrhovateľky, ktoré táto uviedla
na pojednávaní dňa 15.1.2019 - krabička cigariet na deň a pol, mesačne cca 70 eur, fitnescentrum
36 eur mesačne; okrem toho absolvovala plastickú operáciu výslovne estetického charakteru (resp.
nepreukázala nevyhnutnosť zákroku zo zdravotných dôvodov).
9. Ďalej odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s okolnosťami týkajúcimi sa

dobrých mravov, s ktorými je priznanie manželského výživného v rozpore. Navrhovateľka konala v
rozpore s dobrými mravmi, keď opustila spoločnú domácnosť pre jej mimomanželský vzťah, ktorý
doposiaľ udržiava. Okresný súd pritom nepochyboval o uvedenom dôvode opustenia spoločnej
domácnosti navrhovateľkou, na uvedenú okolnosť však nijako neprihliadal. Navrhovateľka sama neplní
povinnosti vyplývajúce z manželstva, ktorá skutočnosť nezakladá jeho povinnosť prispievať na jej

výživu. Odvolateľ tiež argumentoval, že nič nebráni navrhovateľke nájsť si pre ňu vyhovujúce
zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej nárokom na výšku odmeny, ukončenému vysokoškolskému
vzdelaniu, kvalifikácii. Navrhovateľkou predložená špecifikácia výdavkov sa vzťahuje výlučne na
výdavky spojené so starostlivosťou o deti, ktoré však už boli predmetom posudzovania v inom konaní.
Zdôraznil, že koncom roka 2017 a začiatkom roka 2018 navrhovateľka vybrala prostriedky (cca 3.200

eur) z účtov maloletých detí. Záverom dodal, že aktuálne je zamestnaný v spoločnosti Z-mont s.r.o. s
príjmom 800 eur a nemá prostriedky, z ktorých by mohol platiť výživné na navrhovateľku.

10. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu potvrdiť. K zastabilizovaniu jej pomerov došlo ustálením bývania a získaním výživného na

základe neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2018. V konaní bolo preukázané, že príjem výživou
povinnej osoby sa pohyboval na hranici 2.600 eur. Roky pracoval ako živnostník, a potom ho jeho
brat zamestnal za minimálnu mzdu, nehovoriac o tom, že chodil za prácou aj do zahraničia, o čom
žiadne faktúry súdu nepredložil. V konaní o úpravu rodičovských práv a povinností mu bolo vytknuté,že jeho príjmy sú nižšie, než výdavky, na čo on argumentoval, že mu požičiava matka. V konaní o
rozvod deklaroval už ďalší pracovný pomer, pričom ho naoko zamestnal kamarát z U. B. za vyššiu
mzdu. V konaní o rozvod neurčito odpovedal, aké práce vykonáva, akú má pracovnú dobu, dokonca

uviedol, že cez víkendy býva na fuškách. Tvrdenia o zhoršení jeho psychického stavu sú špekulatívne
za účelom odôvodnenia zníženia jeho príjmu, keďže nevedel uviesť ani ktorého lekára navštevuje.
Navrhovateľka uviedla, že práve ona nezvládala tlak v rodinnom a manželskom živote a pokúsila sa
spáchať samovraždu.
11. Jednoznačne preukázanou podľa navrhovateľky bola disproporcia v životných úrovniach účastníkov

konania a to v jej neprospech. Návštevy fitness centra si nemohla dovoliť. Pokiaľ ide o fajčenie, fajčí
aj jej manžel, tiež si platí futbalové tréningy v hale, hokejové tréningy, posilňovňu a ďalšiu si zriadil v
dome v čase, keď žil z minima. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od októbra 2018 platila sama nájomné
za prenajatý dom vo Z. 490 eur, čo bolo pre ňu neúnosné, a tak ponúkla izbu svojmu známemu, ktorý
trávil väčšinu času v zahraničí, čím čiastočne riešila svoju finančnú situáciu.
12. Navrhovateľka poprela tvrdenia odvolateľa, že konala v rozpore s dobrými mravmi, keď opustila

domácnosť pre mimomanželský vzťah. Manželstvo účastníkov bolo len trápenie, odporca je chorobne
žiarlivý, čo sa ťahalo celým manželstvom a vyústilo do jej pokusu o samovraždu. Mimomanželské
známosti navrhovateľka sú výplodom žiarlivej mysle jeje manžela. Vysokoškolské vzdelanie má v
odbore cestovný ruch, v ktorom si uplatnenie na U. nenašla; navyše sa stará o tri maloleté deti, preto
si nevie predstaviť prácu na zmeny alebo v zahraničí. Vybraté finančné prostriedky boli použité na

vyplatenie zálohových platieb za bývanie a na úhradu nákladov na starostlivosť o deti. Dodala, že
aktuálne (od marca 2019) je zamestnaná na pracovný pomer v Tvrdošíne s platom 620 eur, teda nižším,
než pôvodne, pričom jej vzrástli výdavky na cestovanie za prácou i výdavky maloletých detí na autobus.

13. Odvolateľ v písomnom stanovisku k uvedenému vyjadreniu navrhovateľky v podstate zopakoval

odvolaciu argumentáciu.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podal účastník konania (§ 7 CMP v spojení s § 154 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP (z toho titulu

nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu
vo zvyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolanie je čiastočne opodstatnené. Manžel navrhovateľky už v konaní pred súdom prvej inštancie
(napr. vyjadrenia na č.l. 16, 31 spisu) - viď napr. záver bodu 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku
- okrem iného, argumentoval, že nárok navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na
dôvody jej odchodu zo spoločnej domácnosti v roku 2017, t.j. existenciu mimomanželskej známosti.

Ide o zásadnú hmotnoprávnu námietku, podľa § 75 ods. 2, časť vety pred bodkočiarkou, zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine totiž výživné nemožno (vôbec) priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Predmetnou námietkou sa okresný súd relevantne nezaoberal. Tým, že nevyhodnotil jej ne/
opodstatnenosť, učinil svoje rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným, čím v konečnom dôsledku
porušil právo odporcu na spravodlivý proces.

16. Okresný súd síce (a iba) v bode 14 odôvodnenia svojho rozsudku konštatoval, že je zrejmé, že
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť (aj) pre existenciu mimomanželskej známosti; uvedenú
okolnosť však následne posúdil/vyhodnotil len tak, že nemôže ísť viac na ťarchu odporcu tým, že by
sa mal podieľať na bývaní navrhovateľky, ktorá si mohla zvoliť menej nákladný druh prenájmu. Dané
hodnotenie je neurčité, keď, okrem iného, smeruje akoby len k otázke bývania, resp. nákladov bývania

navrhovateľky; pričom v konečnom dôsledku okresný súd navrhovateľke výživné priznal. Absentuje
jednoznačné (výslovné) hodnotenie, či je alebo nie je uplatnený nárok vzhľadom na uvedenú okolnosť
v rozpore s dobrými mravmi, a pokiaľ áno/nie, prečo.
17. Krajský súd preto dodáva, že bude nevyhnutné skúmať, či k rozpadu vzťahu medzi navrhovateľkou
a jej manželom došlo viac-menej konaním len jedného z nich, alebo k nemu prispeli obaja. Napríklad v

prípade opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov bude potrebné zistiť, čo ho/ju k tomu viedlo
(násilné konanie druhého manžela, mimomanželský pomer atď.).18. Obstojí tiež námietka odvolateľa týkajúca sa záveru okresného súdu o „zastabilizovaní“ pomerov
navrhovateľky počnúc 1.6.2018, a to ustálením bývania, ako aj určením výživného na maloleté deti
neodkladným opatrením. Nie je celkom zrejmé, čo mal okresný súd na mysli slovným spojením ustálenie

bývania (v rodinnom dome vo Z. totiž navrhovateľka býva už od 1.4.2018) a tiež aký je jeho vplyv na
výšku manželského výživného. Okrem toho, pokiaľ okresný súd poukazoval na určenie výživného otca
na maloleté deti vo výške 150 eur mesačne neodkladným opatrením, krajský súd uvádza, že rozsudkom
č. k. 1P/11/2018-101 zo dňa 23.10.2018 (ktorý mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku okresný
súd k dispozícii) bolo určené výživné otca k rukám matky na všetky tri maloleté deti už od 1.4.2018,

včítane zameškaného výživného. Keďže bolo otcovi uložené zaplatiť zameškané výživné za obdobie
už od 1.4.2018 k rukám matky, ktorá tak - síce dodatočne, avšak v konečnom dôsledku získa finančné
prostriedky pokrývajúce dané obdobie, nemožno pri určení jej manželského výživného za dotknuté
obdobie (t.j. od 1.4.2018 do 31.5.2018) vychádzať z toho, že otec neplatil výživné na deti.

19. Vo zvyšnej časti je odvolanie neopodstatnené. Nevedno, na základe akých úvah dospel odvolateľ k

záveru, že okresný súd vychádzal z hodnoty jeho čistého mesačného príjmu cca 1.100 eur. Okresný súd
v bode 13 odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na hrubý mesačný príjem K. K. cca 2.600 eur, ktorý
skutkový záver menovaný ani nespochybňoval; následne po zdanení a splnení odvodových povinností
mu tak nemohlo zostať len 1.100 eur.
20. Pokiaľ ide o tvrdenú plastickú operáciu navrhovateľky, okrem iného neboli produkované žiadne

tvrdenia ohľadom finančnej náročnosti takéhoto zákroku Čo sa týka nákladov navrhovateľky na cigarety
(tieto tvrdenia navrhovateľka nespochybnila, resp. potvrdila s dodatkom, že fajčí aj odvolateľ), krajský
súd poznamenáva len toľko, že tieto neboli zohľadnené pri určovaní výživného. Predmetnú „potrebu“
musí navrhovateľka financovať na úkor jej iných životných potrieb.

21. Po vrátení veci okresný súd bude postupovať v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia
krajského súdu. Predovšetkým sa vysporiada so zásadnou námietkou o rozpore uplatňovaného nároku
navrhovateľky s dobrými mravmi, v ktorej súvislosti bude môcť zohľadniť aj dôvody rozpadu manželstva
vedúce k jeho rozvodu v zmysle rozsudku tamojšieho súdu č. k. 1P/48/2017-96 zo dňa 9.4.2019, vo
výroku o rozvode manželstva už toho času právoplatného. Rozhodne tiež o trovách konania, včítane

trov aktuálneho odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e p r í p u s t n é .