Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415222301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415222301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade:
Z. F., rodená T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, trvale
bytom J. XXXX/XA, U. - Q. J., v 2. rade: N. T., rodená E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, štátna
občianka Y. republiky, trvale bytom W. XX, právne zastúpené: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária,
Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 47 454 831 proti žalovanej: Obec Belá, Belá 32, IČO: 00 308 781, právne
zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, LL.M., s.r.o., Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 50 939 351, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky,

č. k. 10C/742/2015-335 zo dňa 18. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%,ovýškektoréhonárokurozhodnepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasúdprvejinštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyne v 1 .a 2. rade sú podielové
spoluvlastníčky pozemku nachádzajúceho sa v okrese Q. M., v obci U., v kat. území U., parcely registra
„C“ č. XXX/XXX o výmere 21 615 m2, druh pozemku: orná pôda, vytvorenej Geometrickým plánom č.

93/2016, vypracovaným dňa 04. 11. 2016 vyhotoviteľom AAAGEODET s.r.o., ktorý tvorí súčasť rozsudku
a to v spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele
3/18. Žalobkyniam podľa § 262 ods. 1 CCP k § 255 ods. 1 CSP súd priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2.Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137 písm. c, d CSP, § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 nar. č. 4/1945 Sb.
n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa ( účinný od 01.03.1945 ), § 1 ods. 1, 2 3, 4, 5 nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( ďalej aj nariadenie) v znení od 01.03.1945
do 27.5.1946 , § 1 ods. 7, 10 nariadenia v znení od 28.5.1946, § 1 ods. 10 nariadenia v znení od
28.5.1946 , § 26 ods. 1 nariadenia v znení od 01.03.1945, § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928
Zb. , § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie).

1.3. Konštatoval, že žalobkyne sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci a kat. území U., vedenej OÚ Q. M., katastrálnym odborom na liste vlastníctva ( ďalej aj LV )
č. XXX ako parcela registra E, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 (ďalej aj citovanánehnuteľnosť). Žalobkyňa v 1. rade žiadala určiť vlastnícke právo v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade
v podiele 3/18. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom vo výroku rozsudku.
Žalobu odôvodnili tým, že predmetná nehnuteľnosť mala byť pridelená ich právnym predchodcom - S.

T., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke G., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX Výmerom o vlastníctve pôdy,
vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15. 03.1948. Poukázali na
návrh prídelového plánu a Prídelovú listinu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo
dňa 15.03.1948. Následne v dôsledku dedenia, ale aj darovania malo byť ustálené vlastnícke právo
žalobkyne v 1. rade k citovanej nehnuteľnosti v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. OÚ

Q. M., katastrálny odbor, poznačil poznámku v LV č. XXX, o narušení hodnovernosti údaja katastra,
pretože parcela registra „E“ č. XXX/XX má čiastočne predstavovať duplicitu s parcelou registra „C“ č.
XXX/X zapísanej na LV č. 1, k.ú. obec U., kde je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný. Podľa žalobkýň
vlastnícke právo k citovanej nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť zákonným spôsobom.

1.4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudla

na základe rozhodnutia ONV v Nových Zámkoch, finančného odboru č.: fin.-209/67/Sg zo dňa
05.04.1967, čomu predchádzalo rozhodnutie č. 5951/1959 o konfiškácii majetku pôvodným majiteľom
Ullmannovcom z roku 1959, preto sporná nehnuteľnosť nemohla byť pridelená právnym predchodcom
žalobkýň ešte v roku 1948 v spojení so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Poukazovala tiež na
okolnosť, že nehnuteľnosť pôvodný vlastník H. I. v roku 1942 daroval svojim trom maloletým deťom

H., G. a R. I. každému v podiele 1/3. Podľa žalovanej sa konfiškácia po 2. svetovej vojne týkala len H.
I. staršieho a G. I. a R. I., pričom H. I. mladší bol opomenutý. Tento nedostatok sa odstránil až v roku
1959 rozhodnutím č. 5951/1959. Nehnuteľnosť nemohla byť riadne pridelená právnym predchodcom
žalobkýň v roku 1948, pretože na základe výkazu plôch zo dňa 20.05.1955 malo dôjsť k rozparcelovaniu
až v roku 1955.

1.5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v pkn vložke č. XXX k.ú. U. je
okrem iných uvedená pod poradovým č. XXX aj parcela č. XXX/X roľa o výmere 277 231 holdov a pod
poradovým číslom XXX parcela č. XXX/XX stavebná plocha o výmere 1572 holdov. V časti B) pod
poradovým číslom 39 až 41 bolo v roku 1942 zapísané vlastnícke právo podielových spoluvlastníkov

E. I., P. I. a R. I., pre každého v podiele 1/3. Pod poradovým číslom XX je uvedený zápis zo dňa 10.
08. 1955 Čd. XXX, ktorého obsahom je konštatovanie, že podľa nákresu zo dňa 20.05.1955 a žiadosti
ONV v Štúrove rozkuskuje sa nehnuteľnosť parcely č. XXX/X na nehnuteľnosti XXX/X roľa, XXX/X -
XXX/XX stavebné plochy a tieto zapisujú sa pod AI 144-164 späť. Potrebné je podotknúť aj to, že v
časti majetkovej podstaty ešte pred poradovým číslom I. je strojom napísaný text „konfiškované podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej
reformy v celosti - v čiastke 2/3.

1.6.Zprekladulistínpredloženýchžalovanýmsúdmalpreukázané,žedňa15.10.1942bola donotárskej
zápisnice v K. notárom dr. A. S. spísaná darovacia zmluva, podľa ktorej barón E. I. daroval v rovnakom

podiele svojim maloletým deťom - barónom E. I., P. I. a R. I. nehnuteľnosti - vklad do katastra č.
XXX so súpisným číslom XXX v Obci U.: sú.č.A.I.X-X, X/X, X/X, X-XX, XX/X, XX/X, XX-XX, XXXX/X,
XX-XXX,XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX-XXX,
XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX-
XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, Z XXX-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, +XXX/X, XXX/X, a vklad do katastra č. XXX so súpisným číslom: XX a XX/X
všetky nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve so všetkým náhradnými dielmi, príslušenstvom, vrátane
všetkých stavieb. Darca obdarovaným daroval v rovnakom podiele živé a mŕtve príslušenstvo, produkty
a nepozbieranú úrodu. Obdarovaní dar prijali s poďakovaním.

1.6.1. Rozhodnutím Sociálnej kurately Ostrihomskej župy č. 5983/1942 zo dňa 15.10.1942 Sociálna
kuratela prijala a schválila v mene maloletých baróna E. I., maloletej barónky P. I. a maloletého U. R. I.
dňa 08.10.1942 darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi barónom E. I. ako darcom a maloletým barón E.
I., maloletej barónky P. I. a maloletého baróna R. I. a ich zákonnými dedičmi, zastúpenými prideleným
zákonným zástupcom dr. Z. U. ako obdarovanými v súvislosti s nehnuteľnosťou v U., vkladom do

katastra pod č. XXX a XXX so živým a mŕtvym majetkom, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Originál
darovacej zmluvy, opatrený doložkou o schválení Sociálnou kuratelou Ostrihomskej župy a prílohy k
ďalšiemu konaniu boli postúpené Kráľovskému okresnému súdu v Parkane ako Katastrálnemu úradu a
kópia bola zaslaná s prílohami Maďarskému kráľovskému daňovému úradu v Ostrihome.1.6.2. Ďalším prekladom bolo zistené, že listom zo dňa 25.05.1943 ministra pôdohospodárstva bolo
potvrdené, že predpoklady stavené v § 3 ods. 7 zákona č. 15/1942 v súvislosti s prevodom vlastníckeho

právo zo dňa 08.10.1942 medzi vlastníkom barónom E. I. a maloletými nadobúdateľmi E. I., maloletej
barónky P. I. a maloletým barónom R. I. sú platné a účinné.

1.6.3.Rozhodnutím Kráľovského Okresného súdu ako Katastrálneho úradu Párkány zo dňa 23.10.1942
bola predložená ministrovi pôdohospodárstva so všetkými prílohami žiadosť o zápis vlastníckych práv

do katastra - vklady do katastra v Obci U. evidované pod č. XXX a XXX v prospech nadobúdateľov E.
I., P. I. a R. I..

1.6.3. Potvrdením Obec U. zo dňa 06.10.1942 bolo úradne potvrdené, že barón E. I. a E. I., evidovaní
na LV - vklad č. XXX a XXX je jedna a tá istá osoba.

1.6.5. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Parkane č. 5983/1942 zo dňa 30.06.1943 bol na základe
darovacej zmluvy zo dňa 08.10.1942 a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva nariadený zápis
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vklad č. XXX v obci U.: AI., v ktorom je uvedený veľký
počet parcelných čísiel, vrátane č. XXX/X a nehnuteľnosti baróna E. I. z titulu darovania v prospech
nadobúdateľov v podiele 1/3 maloletý barón E. I., P. I. a R. I..

1.7. Podľa identifikácie parciel zo dňa 23.08.2016 a grafickej identifikácie parciel parcela č. XXX/XX
roľa o výmere 2 ha 8270 m2 v kat. území U., vedená v pkn vložke č. XXX, je podľa údajov registra
CKN vedená ako parcela č. XXX/X orná pôda s časťou výmery, parcela č. XXX/X orná pôda s časťou
výmery, ktorého vlastníkom je žalovaný, v prípade parcely CKN na LV č. X a žalobkyňa v 1. rade v

spoluvlastníckom podiele XX/XX, žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníkom podiele 3/18 v prípade parcely
P. na LV č. XXX.

1.8. Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava pod č. 18603/46-I/B zo dňa
21.05.1946 vydalo upovedomenie, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 25.03.1946

rozhodlo na návrh Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy predloženej po dohode
s Povereníctvom vnútra, že H. I., nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX, maloletého R. I., nar.
XX.XX.XXXX, treba považovať podľa § 1 ods. 1 písmeno b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR za osoby
národnosti maďarskej. Na základe tohto rozhodnutia sa pôdohospodársky majetok považuje v rozsahu
§ 2 cit. nariadenia, patriaci vlastníckym právom H. I., G. I. a R. I. za skonfiškovaný ku dňu 01.04.1945

bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či obci na celom území Slovenska sa tento majetok
nachádza. Dňa 18.01.1948 Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, pracovná skupina
pre pozemkovú reformu v Nových Zámkoch požiadala Okresný súd v Parkane o poznačenie konfiškácie
podľa Nar. č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR bývalého vlastníka H. I. a maloletý R.
I. v pozemkovej knihe kat. územia U. vo vložke č. XX, XXX a XXX. Zápis bol prevedený dňa 31.01.1948.

1.9. Výmerom o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. B-65125/47-
III bývalého vlastníka H. I. a spol. k.ú. U. prídelcu S. T. a manželka G. rodená T. zo dňa
15.03.1948 bol po postupe podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a

nepriateľov Slovenského národa a na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou Roľníckou
komisiou v Belej, potvrdeného Okresnou Roľníckou komisiou v Parkane a schváleného Povereníctvom
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 19.02.1948 pod č. B - 65125/47-III pridelené S. T. a
manželke G., rodená T., U. do vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. U. o celkovej výmere 14,5844 ha, ktoré v
prídelovom pláne sú označené takto: vložka č. XXX, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,2572 ha, vložka č.

XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 3,3142 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2,8270
ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,1860 ha, nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej
časti 1/2-1/2. Označený výmer o vlastníctve pôdy označuje dátum 15.03.1948 označenie povereníka dr.
A., hodnovernosť odpisu s nečitateľným podpisom a pečiatkou.

1.9.2. Veľkosti výmery uvedenej vo Výmere o vlastníctve pôdy zodpovedá k žalobe pripojený návrh
prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov bývalých vlastníkov H. I. a spol.
vyhotoveného miestnou roľníckou komisiou v U. 5.11.1947, preskúmaného a potvrdeného Okresnou
Roľníckou komisiou Parkan dňa 05.11.1947 a v konečnom dôsledku preskúmaného a schválenéhoPovereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti boli k žalobe pripojené
aj ďalšie tri listinné doklady, a to grafický plán, potvrdenie Daňového úradu Nitra a prídelová listina
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava. Daňový úrad Nitra potvrdil v liste zo

dňa 08.10.2015, že už zosnulý S. T. a manželka G. nemajú v evidencii prídelcov v druhej pozemkovej
reformy žiadny záznam o ťarche na nehnuteľnosti v k.ú. K. U.. Povereníctvo Pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave pod č. 15951/48-II/B zo dňa 15.03.1948 vydalo prídelovú listinu pre
k.ú. U. a to prídelom skonfiškovaného poľnohospodárskeho majetku podľa § 7 Nariadenia č. 104/1945
Sb. n. SNR v znení Nariadenia 64/1946 Sb. n. SNR prídelcom uvedeným v článku 3 tejto prídelovej

listiny - S. T. a manželka G. rodená T., U. 1/2-1/2; prídel bol označený pod č. XX .
1.9.3. Žalobkyne predložili súdu zápisnicu zo dňa 01.07.1947, napísanú v Obci U. pri príležitosti
odovzdania prídelov do držby a úžitku utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a spol. v k.ú. U..
Zástupcovia pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v NZ dňom 01.07.1947 odovzdali podpísaným
prídelníkom navrhované nehnuteľnosti z vyššie uvedeného majetku do držby a užívania od 01.10.1945.
Prídelci podpismi potvrdili, že im prídel na mieste samom bol odovzdaný a že sú im hranice prídelov,

ako sú uvedené v návrhu prídelového plánu vyznačené v grafickom pláne a tiež uvedené v zápisnici
o výbere uchádzačov zo dňa 30.06. až 01.07.1947, známe. Prídelci boli upozornení, že sú povinní na
pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Zápisnica obsahuje množstvo
vlastnoručných, no takmer nečitateľných podpisov.

1.10. Rozhodnutím ONV v Štúrove, odboru pôdohospodárstva Rady ONV č. Pôd.5951/1959 zo dňa
21.09.1959 bolo doplnené upovedomenie PPPR v Bratislave zo dňa 21.05.1946 č. 18603/46-I/B o
konfiškácii pôdohospodárskeho majetku H., G. a maloletého R. I., nachádzajúceho sa na území Obce
U. vo vložke č. XXX A.1.2. aj parcela č. XXX/X v celosti na mene vyššie uvedených zapísané. Dňa
20.10.1959 bol Ľudovému súdu Štúrovo doručený návrh Čsl. štátu v zastúpení odbor pôdohospodárstva

ONV v Štúrove na vklad vlastníckeho práva vo vložke č. XXX , k.ú. U.. Vec bola vedená pod spisovou
značkou Č.d. 784/59, pričom uznesením Ľudového súdu Štúrovo zo dňa 07.09.1959 boli povolené vo
vložke č. XXX zápisy - na parcely č. XXX/X písané na mene H., G. a R. I. sa vkladá vlastnícke právo Čsl.
štátu v správe odboru pôdohospodárstva ONV. Dňa 10.08.1955 bol Ľudovému súdu Štúrovo doručený
pozemnoknižný návrh pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Štúrove na rozdelenie konfiškovanej

nehnuteľnosti v pkn. vložke č. XXX k.ú. U. parcela č. XXX/X. Vec bola vedená pod spisovou značkou
XXX/XX a návrhu bolo vyhovené dňa 11.08.1955. Návrh obsahoval žiadosť o povolenie zápisu v
pozemkovej knihe podľa geometrického plánu, podľa ktorého došlo k zlúčeniu parciel XXX/X, XXX/X -
XXX/XX tak, že parcela č. XXX/X roľa mala výmeru 27 ha 72 árov 31 m2 a ďalšie parcely č. XXX/X-XXX/
XX mali výmeru označenú v citovanom pozemnoknižnom návrhu. Napokon ONV v Nových Zámkoch

finančný odbor pod č. fin. - 209/67/Sg. zo dňa 05.04.1967 rozhodol, že nehnuteľný majetok zapísaný
vo vložke č. XXX, k.ú. K. U., vedený pod parc. číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov a 31 m2
vlastníckym právom patriaci Československému štátu v správe Odboru Pôdohospodárstva rady ONV
v Štúrove v celosti prevádza sa v zmysle citovanej vyhlášky do správy Miestneho Národného výboru
v Belej dňom 01. 04. 1967.

1.11. Rozhodnutím Št. notárstva v Nových Zámkoch D3144/91-22 zo dňa 20.10.1992 vo veci dedičstva
po S. T., nar. X.X.XXXX, zom. XX.XX.XXXX vyporiadalo a prikázalo poľnohospodársku nehnuteľnosť v
k.ú. Obce U., zapísanú v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere
2 ha 82 árov 70 m2 do podielového spoluvlastníctva Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX v pomere 6/18 k celku

a A. T., nar. XX.XX.XXXX v pomere 3/18 k celku. K žalobe bol pripojená aj darovacia zmluva zo dňa
25.06.1993, podľa ktorej darkyňa G. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX darovala Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX,
okrem iného aj parcelu č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2, vedenú na LV č. XXX, k.ú. U. v
ideálnej čiastke 1. Vklad bol povolený dňa 30.06.1993 pod č. V 904/1993.

1.11.2.Z čiastočného LV č. XXX k.ú. U., K. U. zo dňa 25 .05. 1993 vyplýva, že parcela č. XXX/XX orná
pôdaovýmere28272m2 bolavbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovS.T.aG.T.,rod.T..Kžalobe
boli pripojené aj osvedčenia o dedičstve, LV č. XXX k.ú. U., ako aj rozhodnutie ONV v N. Zámkoch a
rozhodnutie Pozemkového úradu Q. M..

1.11.3.Osvedčením o dedičstve JUDr. T. U., súdnej komisárky so sídlom v Pezinku 30D/1107/2007-121,
Dnot. 136/2007 zo dňa 29.01.2008 v dedičskej veci po nebohom Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX zom
XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú. a obci U., vedenú na LV
č. XXX, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 v spoluvlastníckom podiele 15/18.1.11.4. Osvedčením o dedičstve JUDr. P. R., notársky so sídlom v Nových Zámkoch 8D 474/2011-39
Dnot. 31/2012 zo dňa 11.05.2012 v dedičskej veci po neb, A. T., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX

nadobudla nehnuteľnosť v k.ú. a obci U. vedenú na LV č. XXX, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere
28 270 m2 žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18.

1.11.5..Podľa LV č. XXX, k.ú a obec U. zo dňa 26.11.2015 parcela registra E , evidovaná na
mape určeného operátu č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 sa nachádzala v podielovom

spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. Označené
LV obsahuje aj poznámku, podľa ktorej hodnovernosť údajov o právach k nehnuteľnostiam je narušená,
nakoľko vlastnícke práva sú evidované na LV č. X.

1.12. Podľa LV č. X k.ú. obec U. zo dňa 26.11.2015 parcela registra C, evidovaná na katastrálnej
mape č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Aj tento

LV obsahuje poznámku o tom, že podľa § 70 ods. X Katastrálneho zákona je hodnovernosť údajov o
právach k nehnuteľnosti parcely č. XXX/X registra C narušená, nakoľko je evidované vlastnícke právo
k parcele č. XXX/X registra E na LV č. XXX. Miestny národný výbor v Belej listom zo dňa 17.02.1972
požiadal Stredisko geodézie Nové Zámky o prevedenie zmeny v evidencii nehnuteľností pre obec
U. u parcely č. XXX/X o výmere 26 ha 60 árov 74 m2 a parcely č. XXX/XX o výmere 1 488 m2,

aby toto bolo prevedené do vlastníctva Čsl. štátu do správy MNV Belej a to na základe rozhodnutia
finančného odboru ONV v Nových Zámkoch č. 209/67/Sg zo dňa 05.04.1967. Rozhodnutím ONV v
Nových Zámkoch č. fin. - 209/67/Sg zo dňa 05.04.1967 bol nehnuteľný majetok zapísaný vo vložke č.
XXX k.ú. U., vedený pod parcelným číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov 31 m2 vlastníckym
právom patriaci Československému štátu v správe odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Štúrove v

celosti bol prevedený do správy MNV v U. dňom 01.04.1967.

1.13. Rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky č. 1333/92 zo dňa 16.12.1992 o vykonaní
urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom na čas do schválenia
pozemkových úprav (dočasné usporiadanie) bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych

a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. U. v hospodárskom obvode
Poľnohospodárskeho podniku PD Ľubá, ktoré sa vykonalo podľa priloženého zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu projektovej dokumentácie „zjednodušené a zrýchlené pozemkové úpravy PD W.“.
Obecný úrad v Belej potvrdení zo dňa 16.02.1993 uviedol, že vyššie citované rozhodnutie Pozemkového
úradu bolo zverejnené spôsobom v mieste obvyklým a vyvesené na úradnej tabuli k nahliadnutiu pre

účastníkov konania po dobu 15 dní. Protokol o vytýčení pozemkov pridelených do náhradného užívania
vypracovaný v rámci zjednodušených a zrýchlených pozemkových úprav obsahuje konštatovanie, že
dňa 02.10.1992 boli zamerané a vytýčené aj nasledovné náhradné pozemky. Parcela č. XXX/X o
výmere 774289 m2 orná pôda, ktorá bola pridelená do náhradného užívania H. X. vo výmere 120
000 m2, R. U. v rozsahu 120 465 m2 a G. T. vo výmere 139 267 m2. Napokon žalobkyňa v 1. rade

ako prenajímateľ uzatvorila dňa 7.7.2014 s nájomcom A-Agro s.r.o. Belá XXX nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bol prenájom poľnohospodárskej pôdy a to parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 8 270
m2 v podiele 15/18 zapísané v registri EKN na LV č. XXX obec a k.ú. U. pri celkovej výmere prenajímateľ
poľnohospodárskej pôdy 23 558 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená od 01.11.2014 do 30.09.2017.

1.14. Listom zo dňa 06.10.2014 Okresný úrad Q. M., katastrálny odbor oznámil, že parcela č. XXX/
X bola pôvodne evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. U. vo vlastníctve H. I., G. I. a R. I.,
ktorých majetok bol skonfiškovaný podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946
Sb. n. SNR. Parcela č. XXX/X bola zapísaná v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX vo vlastníctve
Čsl. štátu v správe Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove, podľa návrhu Odboru Pôdohospodárskej

rady ONV v Štúrove. Z PKV č. XXX parcela č. XXX/X bola na základe rozhodnutia OVN finančný
odbor zo dňa 05.04.1967 zapísaná do LV č. 1 v prospech Československého štátu - MNV U. v celosti.
Vlastnícke právo k uvedenej parcele zostáva nezmenené. Ďalším listom zo dňa 24.08.2016 Okresný
úrad NZ, katastrálny odbor oznámil, že pozemok označený vo Výmere o vlastníctve pôdy Povereníctva
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B - 65125/47-3 zo dňa 15.03.1948 ako parcela č.

XXX/XX - roľa s výmerou 28 270 m2 (v citovanom výmere o prídele do vlastníctva je označený chybne
ako parcela č. XXX/XX), ktorý nadobudli do vlastníctva S. T. a jeho manželka G., rodená T. v k.ú. U.,
bol podľa návrhu prídelového plánu vytvorený z pozemkov zapísaných v PKV č. XXX ako parcely č.
XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Tieto pozemky boli evidované vo vlastníctve H. I. v podiele 1/3, G. I. vpodiele 1/3 a R. I. v podiele 1/3. V PKV č. XXX bola vyznačená konfiškácia nehnuteľného majetku podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej
reformy v podiele 2/3, ktorý zápis bol v roku 1948 pod Čd. 81/1948 v zrušený. V roku 1959 zápisom

pod Čd. 784/1959 (čl.76 - vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva 158/1959 Ú.v.o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem bolo na základe návrhu odboru
Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove odňaté vlastnícke právo I. k nehnuteľnostiam v PKV č. XXX,
teda aj pozemnoknižným parceliam č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX a zapísané bolo v prospech Čsl. štátu
v správe odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v podiele 2/3, ktorý bol následne zmenený na

podiel1/1.VýmerovlastníctvepôdyPovereníctvaPôdohospodárstvaapozemkovejreformyvBratislave
B - 65125/47-3 zo dňa 15.03.1948 nebol v PKV č. XXX zapísaný a navrhovaný prídelový plán nebol
zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra. V roku 1967 bolo na zápis do operátu
bývalej evidencie nehnuteľností doručené rozhodnutie ONV v Nových Zámkoch fin. - 209/67/Sg zo dňa
05.04.1967, podľa ktorého nehnuteľný majetok PKV č. XXX ako parcela č. XXX/X roľa o výmere 277
231 m2 patriacich Čsl. štátu v správu odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v celosti bol v

zmysle vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. prevedený do správy MNV v Belej v celosti. V
roku 1972 bola na zápis do Evidencie nehnuteľností doručená žiadosť MNV v Belej č. 78/1972 zo dňa
17.02.1972 o zápis vlastníctva k parcele č. XXX/X, keď citovanej pôvodnej parcele zodpovedal v stave
EN blok parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X spolu s výmerou 276 397 m2. Parcela č. XXX/

X bola v roku 1972 zapísaná do vlastníctva Čsl. štátu v správe MNV U. do LV č. 1 v podiele 1/1. V
súčasnosti je parcela č. XXX/X evidovaná ako parcela registra „C“ orná pôda s výmerou 240 753 m2
vo vlastníctve obce U. v podiele 1/1, pričom uvedený vlastník bol na LV č. X zapísaný na základe
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Okresný úrad NZ, katastrálny odbor sa ďalej vyjadril k zápisu
záložnej zmluvy, darovacej zmluvy zo dňa 25.06.1993 uzatvorenej medzi G. T. ako darkyňou a Z.. J. T.

ako obdarovaným a napokon sa vyjadrenie týkalo aj zápisu rozhodnutia T. notárstva v NZ D3144/91 po
S. T., pri ktorom rozhodnutí Okresný úrad NZ, katastrálny odbor poukázal na chybu v písaní , pretože
namiesto správnej parcely č. XXX/XX bola uvedená parcela č. XXX/XX. Okresný úrad NZ, katastrálny
odbor potvrdil zápis aj osvedčení o dedičstve a to 30D1107/07 po Z.. J. T. a 8D474/2011 po A. T.. Pri
zápise osvedčenia o dedičstve 30D1107/07 po Ing. J. T. bolo zistené, že pôvodná parcela č. XXX/XX

zapísaná pôvodne vo výmere a zobrazená v návrhu prídelového plánu a v katastri evidovaná ako
parcela registra „E“ č. XXX/XX na LV č. XXX sa v platnej katastrálnej mape prekrýva s časťou parcely
registra C č. XXX/X evidovanej na LV č. X a s časťou parcely registra C č. XXX/X, ktorá nie je evidovaná
na LV. V prípade vlastníctva časti parcely registra E č. XXX/XX na LV č. XXX, ktorá je totožná s časťou
parcely registra C č. XXX/X na LV č. X išlo teda v katastri o duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu

istému pozemku, resp. jeho časti. Uvedené sa premietlo do poznámok vyznačených na LV č. XXX a LV
č. X k.ú. a obec U.. V tejto súvislosti si súd zabezpečil výpis LV č. XXX a LV č. X k.ú. obec U., ktoré oba
listy vlastníctva obsahujú obmedzovaciu poznámku. Pri LV č. XXX je uvedené, že hodnovernosť údajov
katastra o práve k časti parcely registra E č. XXX/XX je spochybnená z dôvodu duplicitne evidovaného
vlastníckeho práva v registri „C“ - k časti parcely č. XXX/X v LV č. X. V LV č. 1 je obmedzujúca poznámka,

ktorej obsahom je konštatovanie, že hodnovernosť údajov katastra o právach vlastníka k nehnuteľnosti
k parcele CKN č. XXX/X je spochybnená záložnou zmluvou V 668/93 na základe výmeru o vlastníctve
pôdy č. B-65125/47-III vydaného Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.

1.15. Geometrickým plánom číslo 93/2016, vypracovaným dňa 04.11.2016 vyhotoviteľom AAAGEODET

s.r.o. a úradne overeným dňa 21.11.2016 Okresným úradom Q. M., katastrálnym odborom pod číslom
X599/16 boli z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území U., vedenej na LV č. 1 parcela registra
CKN, parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 zamerané a novo vytvorené tri parcely a to:
parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 200 101 m2, parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmere 19 037
m2 a parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmere 21 615 m2, keď pri poslednej, novovytvorenej parcele

č. XXX/XXX sa konštatuje aj duplicitné vlastníctvo v prospech žalobkýň v 1. rade a v 2. rade na jednej
strane a žalovaného na druhej strane.

1.16. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštanice žalobe vyhovel. Vychádzal
pritom z právneho názoru, že vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie

je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný,
z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. ( § 186 ods. 1 C.s.p. ) vychádzať. Za nulitný akt
možno považovať taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec
právomoci toho-ktorého orgánu. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku 4 Cdo123/2003, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, že výmery a
prídelovélistiny,akoverejnélistiny,boliaajsúvsúčasnostidokladmiovlastníctveprídelcovkprideleným
nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami a mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd

nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, Môže ho preskúmavať len so zreteľom na
to, či ide akt nulitný(ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne
nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozsudku 5 Cdo 110/2000,
ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku 2 Cdo 337/2006 z
27. novembra 2007, obdobne aj v uznesení 4 Sž 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov SR č. 65/1995, v uznesení 4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov R č. 77/1998 a napokon v rozsudkoch 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014 , 5 Cdo
198/2008 zo dňa 17.6.2009 a 3 Cdo 45/2008 zo dňa 26.5.2009.

1.16.2.Skutočnosť, že výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“, neodôvodňuje záver, že
táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola považovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne

konštituovalo alebo osvedčovalo právny stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver o tom, že výmer
o vlastníctve pôdy nemôže byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, že neobsahuje odtlačok úradnej
pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Pokiaľ právny poriadok
platný v dobe vydania výmeru vyžadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu
oprávneného (bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je možné z dôvodu, že výmer takýto odtlačok

pečiatky neobsahoval, takéto rozhodnutie považovať sa neperfektnú verejnú listinu. Ani skutočnosť, že
sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho
orgánu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014 ).

1.16.3..Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej aj nariadenie)
upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve
pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako
verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,

na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer
bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej
listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán,
prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym

následkom vady takejto listiny nie je jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny
nemá a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia
(rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014, 4 Cdo 48/2008 zo
dňa 28.10.2009 a 1 M Cdo 8/2009 zo dňa 29.4.2010 ).

1.16.4. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu
nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Odňatie prideleného majetku a vzdanie sa prídelu sú dva odlišné
právneinštitúty,ktoréumožňovalivtomčaseplatnéprávnepredpisy.Vzdaniesaprídelupôdyumožňoval
zákon č. 141/1950 Zb. (Stredný občiansky zákonník) účinný od 1.1.1951 v ustanovení § 132 ods. 1,
podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá

a že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho
prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam
zákon vyžaduje písomnú formu okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby
alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 Stredného občianskeho zákonníka) a že z právneho
úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci

( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2009 ).

1.16.5. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR a nar. č. 104/1946 Sb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné
výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali

rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve
prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého
vlastníctva do katastra nehnuteľností, avšak museli byť a musia byť právne perfektné. Ak prídelca
nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, mohlo mu Povereníctvo pôdohospodárstva apozemkovej reformy do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného
zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej
(podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.) kvalifikovanej osobe, o ktorej bolo možno odôvodnene

predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť (§ 23 ods. 2 citovaného nariadenia). V období
od 2.2.1948 do 1.1.1990 množstvo vlastníkov poľnohospodárskeho majetku prišlo o svoj majetok,
získaný prídelom, práve tzv. vzdaním sa prídelu. Vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej pôdy či
poľnohospodárskeho majetku bolo jednostranným právnym úkonom či už v období do 31.12.1950 (§
444 Všeobecného občianskeho zákonníka v zmysle ktorého vlastníctvo mohlo zaniknúť vôľou vlastníka;

vlastníctvo nehnuteľných vecí zaniklo len výmazom z verejných kníh) alebo od 1.1.1951, t. j. v období
účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb. v zmysle § 132 ods. 1, podľa ktorého
vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.

1.16.6. S poukazom a s prihliadnutím na spoločenskú situáciu, ako aj vtedajší právny výklad príslušných
právnych predpisov, po skončení II. svetovej vojny bol štát nútený dať pred zabezpečením súladu

medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v pozemkovej knihe prednosť tomu, aby
pôda bola čo najrýchlejšie pridelená novým vlastníkom, ktorí by zabezpečili jej obhospodarovanie. S
ohľadom na tieto spoločenské zmeny bol v tej dobe uplatňovaný výklad, podľa ktorého sa vlastníctvo k
obhospodarovanej pôde nenadobúdalo ani zápisom vlastníctva do pozemkových kníh, ani vyhotovením
listín, na ktorých základe by takýto zápis bolo možné vykonať. Podľa vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo

nehnuteľností nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej držby, nie až prevzatím držby knihovnej.
Vlastníctvo zabraného pozemkového majetku sa teda v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový
vlastník zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Vyhotovenie vkladových listín
a zápis do pozemkovej knihy boli už len vykonaním knihovného poriadku, ktorým mal byť následne
uvedený stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri daný do súladu so skutočný právnym

stavom. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola
poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť,
že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do pozemkovej knihy zapísané. Z týchto skutočnosti potom
vyplýva, že stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností faktické prevzatie štátom. K prechodu
vlastníckeho práva prevzatím pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani

vyhotovenie vkladovej listiny. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam,
kde bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát
sa vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je okolnosť, či štát nehnuteľnosti fakticky
prevzal (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 180/2009 zo dňa 31. 01.
2011).

1.17. Súd prvej inštancie v prvom skúmal v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem
žalobkýň na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej je evidované duplicitné
vlastníctvo aj v prospech žalovaného. Konštatoval, že majú naliehavý právny záujem majú, pretože
súdne rozhodnutie by bolo spôsobilou listinou na odstránenie neistoty vzťahu medzi stranami a zároveň

ajvytvoreniapevnéhozákladuprejehousporiadanietým,ženapríslušnomOkresnomúrade,katastrálny
odbor by sa prípadný vyhovujúci rozsudok zapísal vo forme záznamu a mal by za následok zrušenie
duplicitného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v prospech oboch žalobkýň.

1.18. Následne súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobkýň a pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaného. Dospel k záveru, že aj tento predpoklad je daný. Žalobkyne sú zapísané ako podielové
spoluvlastníčky aj spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. obec U., parcela E KN č. XXX/XX orná pôda
o výmere 28 270 m2 a to žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3/X8.
Sporná nehnuteľnosť je aj súčasťou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obec U., vedenej na LV
č. 1 parcela registra C č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 v celosti vo vlastníctve žalovaného.

Hodnovernosť údajov na LV č. XXX a LV č. X k.ú. obec U. je narušená podľa poznámkou Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor. Okrem toho aktívnej vecnej legitimácii žalobkýň nasvedčujú aj
rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky D3144/91-22 zo dňa 20.10.1992, darovacia zmluva zo
dňa 25.06.1993, osvedčenie o dedičstve 30D/1107/2007-121, Dnot. 136/2007 zo dňa 29.01.2008 a
osvedčenie o dedičstve 8D 474/2011-39 Dnot. 31/2012 zo dňa 11.05.2012. Pasívna vecná legitimácia

žalovaného je tiež daná aj podľa rozhodnutia ONV v Štúrove zo dňa 21.09.1959, spisov Ľudového súdu
Štúrovo Čd. 784/59, Čd. 747/55 a rozhodnutia ONV v Nových Zámkoch zo dňa 05.04.1967.1.19. Ďalej konštatoval, že vlastníctvo spornej nehnuteľnosti sa odvíja od barónov H. I. staršieho a
jeho, v roku 1942 ešte maloletých detí H. I. mladšieho, G. I. a R. I.. Dňa 15.10.1942 vo forme notárskej
zápisnice barón H. I. starší daroval každému zo svojich troch detí spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku

aj k spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na notársku zápisnicu zo dňa 15.10.1942
a rozhodnutie Sociálnej kurately Ostrihomske župy zo dňa 15.10.1942, list ministra pôdohospodárstva
zo dňa 25.05.1943, potvrdenia Obce U. zo dňa 06.10.1942 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v
Parkane zo dňa 30.06.1943. Z hľadiska ujasnenia predmetu sporu a zistenia, ktorej časti sa týka
duplicitné vlastníctvo oboch strán je dôležitý list Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo

dňa 24.08.2016 z ktorého je vyplýva, že Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave 65/121/47-3 zo dňa 15.03.1948 obsahuje aj pozemok označený ako
parcela XXX/XX roľa o výmere 28 270 m2, keď v citovanom výmere je pozemok označený chybne ako
parcela č. XXX/XX a pridelený pozemok s parcelou č. XXX/XX bol vytvorený z pozemkov zapísaných
v PKV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Výmeru predchádzali iné skutočnosti,
predovšetkým upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 18 603/46-

I/B zo dňa 21.05.1946, ktorým bolo dané na vedomie, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí
dňa 25.03.1946 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, že H. I.
starší , nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. I., nar. XX.XX.XXXX treba považovať
za osoby národnosti maďarskej podľa § 1 ods. 1 písmeno b) nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Na
základe tohto rozhodnutia sa považoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia

uvedených osôb za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945. Možno tak mať za to, že Predsedníctvo SNR
tak postupovalo podľa §1 ods. 3 Nariadenia č. 4/1945 Sb.n.SNR účinného od 01.03.1945 s následkami
uvedenými v § 1 ods. 4 citovaného nariadenia, resp. podľa § 1 ods. 6 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR
v znení od 01.03.1945 do 27.05.1946 s následkami uvedenými v § 1 ods. 7 Nariadenia v znení od
01.03.1945 do 27.05.1946, čo znamená, že Predsedníctvo SNR malo právomoc rozhodnúť o tom, ktoré

osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti alebo za zradcov a nepriateľov
Slovenského národa, pričom na základe takéhoto rozhodnutia sa majetok označenej osoby považoval
za skonfiškovaný. Znamená to, že v súdenej veci Predsedníctvo SNR postupovalo uvedeným spôsobom
pri konfiškácii majetku H. I. staršieho a jeho, v tej dobe maloletých detí G. I. a R. I.. Žalovaný v
priebehu sporu namietal, že pri konfiškácii majetku baróna H. I. staršieho nebola zohľadnená darovacia

zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice zo dňa 15.10.1942 spolu s ďalšími listinami vo vzťahu
k darovacej zmluve, na základe ktorej barón H. I. starší daroval svojim trom deťom a to každému po
1/3 z celku aj spornú nehnuteľnosť. Súd nespochybňuje právny úkon darovania z roku 1942 medzi
barónom H. I. starším a jeho tromi deťmi a nespochybňuje sa ani fakt, že Predsedníctvo SNR vo
svojom rozhodnutí zo dňa 25.03.1945 túto skutočnosť nezohľadnilo a teda nebralo do úvahy, že tretinový

podiel spornej nehnuteľnosti sa už v tej dobe nachádzal v spoluvlastníctve H. I. mladšieho, syna baróna
H. I. staršieho. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že uvedený nedostatok bol napravený
dodatočne rozhodnutím ONV v Štúrove odboru pôdohospodárstva Rady ONV č. Pôd.5951/1959 zo
dňa 21.09.1959. Podľa súdu Okresný Národný výbor v Štúrove nemal právomoc a kompetencie doplniť
upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 21.05.1946

č. 18603/46-I/B o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku H., G. a R. I. a preto na toto rozhodnutie súd
vôbec neprihliada. Ku dňu 21.09.1959 bolo stále účinné Nariadenie č. 104/1945 Sb.n. SNR, a podľa §
1 ods. 7 oprávnenie rozhodnúť o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej
národnosti alebo za zradcov alebo nepriateľov Slovenského alebo Českého národa a Československej
republiky mohla jedine konfiškačná komisia, ktorej zloženie je uvedené v § 1 ods. 8 cit. nar. v znení od

28.05.1946. Účinkom rozhodnutia konfiškačnej komisie bolo, že majetok takejto osoby sa považuje za
konfiškovaný (§ 1 ods. 10 nar. v znení od 28.05.1946). Namietať nedostatočný postup pri konfiškácii
majetku baróna H. I. mladšieho by mohla jedine dotknutá osoba alebo jej právny nástupca, ktorým
žalovaný nie je.

1.20. Z hľadiska celkového posúdenia veci súd považoval za podstatnú existenciu Výmeru o
vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B-65125/47-3 zo
dňa 15.03.1948, ktorým bola sporná parcela pridelená právnym predchodcom žalobkýň v 1. a v 2.
rade, S. T. a jeho manželke G., rodenej T. a aj s poukazom na oznámenie Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 je zrejmé, že pridelená bola aj parcela č. XXX/XX roľa

o výmere 28 270 m2 vytvorená z pozemkov v k.ú. U. R. č. XXX z parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX
a XXX. Výmer spĺňa všetky formálne náležitosti, vrátane dátumu, podpisu, označenia orgánu, ktorý
výmer vydal, pečiatky. Uviedol, že súd vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi
nemôže preskúmavať mimo správneho súdnictva, takýto správny akt treba považovať za právny aktbezchybný a súd musí z neho vychádzať, ak bol vydaný v tej dobe na to oprávneným orgánom.
Obdobné platí aj v prípade prídelových listín a zároveň tieto verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti
dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami. Keďže k

nadobudnutiu vlastníctva prídelom a ani výmerom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu
nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu alebo k výmeru. Preto aj keď pri konfiškácii majetku baróna H. I. st. a
jeho maloletých detí, G. a R. nebolo brané do úvahy vlastnícke právo v spoluvlastníckom podiele 1/3 k
celku R. I. mladšieho, súd môže preskúmavať vyššie citovaný výmer o vlastníctve pôdy len z hľadiska, či
bol vydaný v tej dobe na to oprávneným orgánom a či spĺňa formálne náležitosti. Vecnú správnosť tohto

výmeru napr. z hľadiska zodpovedania si otázky, či došlo k účinnej konfiškácii majetku H. I. mladšieho,
súd nie je oprávnený riešiť. Výsledkom toho je, že právnym predchodcom žalobkýň S. T. a jeho manželke
G. bola účinne pridelená aj sporná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1/2-1/2, teda v celosti a
tentopostupbolpodporenýajďalšímilistinami,ktorýmisúprídelovýplánMiestnejroľníckejkomisieBelá,
potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Parkane a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy dňa 19.02.1948, potvrdením Daňového úradu Nitra zo dňa 08.10.2015, Prídelovou

listinou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 15951/48-II/B zo dňa
15.03.1948,akoajzápisnicouzodňa01.07.1947,napísanouvobciU.pripríležitostiodovzdaniaprídelov
do držby a úžitku, utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a spol v k.ú. Belá. Teda právnym
predchodcom žalobkýň bola sporná nehnuteľnosť pridelená zákonným spôsobom a na základe výmeru,
ktorý bol vydaný na to oprávneným orgánom a ktorý spĺňa všetky formálne náležitosti. Nič na tomto

konštatovaní nemení ani oznámenie Okresného úradu Q. M., katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 o
tom, že výmer o vlastníctve pôdy nebol v PKV č. XXX zapísaný a navrhovaný prídelový plán nebol
zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra. Chyby v tomto smere sa dopustil štát
a hoci zápis by už mal len deklaratórny charakter, mohlo sa tak predísť komplikáciám, ktoré nastali práve
z dôvodu, že štát si svoju povinnosť nesplnil v súvislosti so zápisom výmeru a prídelového plánu. Inak

by sa totiž nemohlo stať, aby ONV v Nových Zámkoch vydal dňa 05.04.1967 rozhodnutie, podľa ktorého
aj sporná nehnuteľnosť mala byť prevedená do správy MNV v Belej v celosti a zároveň sa mala v celosti
nachádzať aj vo vlastníctve Československého štátu a už vonkoncom nemalo prísť k rozparcelovaniu
spornej nehnuteľnosti v roku 1955 na základe výkazu plôch zo dňa 20.05.1955.

1.21.Súd uzavrel, že sporná nehnuteľnosť bola pridelená zákonným spôsobom právnym predchodcom
oboch žalobkýň, ktorým ani ich právnym nástupcom vlastnícke právo nebolo odňaté zákonným
spôsobom. Na druhej strane Čsl. štát práve v dôsledku svojho pochybenia a nevykonania zápisu
do príslušnej PKV č. XXX k.ú. U. postupoval spôsobom, pri ktorom nerešpektoval vlastnícke právo
právnych predchodcov žalobkýň a prostredníctvom štátnych orgánov si aj spornú parcelu pridelil do

svojho vlastníctva v rozpore s vtedy existujúcim právnym stavom. Československý štát sa tak nemohol
účinne stať vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto ani žalovaný, ako jeho právny nástupca podľa
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa tak nemohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a žalobu

zamietnuť. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tým, že súd neprihliadol na
skutočnosť, že žalovaný od roku 1967 parc. č. XXX/X, z ktorej je vytvorená sporná parcela č. XXX/XXX o
výmere 21615 m2 dobromyseľne spravovala jej vlastnícke právo nebolo ani v konaní o obnove evidencie
niektorýchpozemkovspochybnené.NehnuteľnosťnazákladerozhodnutiaONVvN.Zámkochč.209/67/
Sg z 05.04.1967 a § 13 vyhl. MF č. 104/1966 bola vo vlastníctve Čsl štátu, zo správy Odbor poľ. rady

ONV v Štúrove bola prevedená do správy Miestneho NV v Belej, dňom 01.04.1967 bola zapísaná do LV
č. 1 v prospech Čsl. štátu a následne prešla v zmysle zák. č. 138/1991 7b. do jej vlastníctva.

2.2. Poukázala tiež na darovaciu zmluvu, ktorou pôvodný pkn. vlastník barón H. I. daroval nehnuteľnosti
svojim trom deťom - mal. H., G. a R., každému v 1/3-ine. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v zmysle § 1 nar. č. 104/1945 Sb. za osoby maďarskej národnosti boli vyhlásení
H. I., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a R. nar. XX.XX.XXXX. Z upovedomenia Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 18603/46-IB vyplýva, že konfiškovaný mohol byť len
majetok osobám, ktoré boli vyhlásené za osoby maďarskej národnosti, teda nie aj H. I., nar.XXXX ; preto
mohol byť zoštátnený len majetok vo veľkosti 2/3-in podielu obdarovaných, preto majetok vo veľkosti

1/3-iny patriaci H. I., nar. XXXX nemohol štát rozdeliť a prideliť prídelcom. Zároveň predložila zápisnicu
z 30.10.1952 spísanú na MNV U., z ktorej vyplýva, že S. T., prídelca, od ktorého si žalobkyne odvodzujú
vlastnícke právo, sa ako aktívny člen vzdal vlastníckeho práva v prospech JRD v U..3. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že v konaní pred súdom prvej
inštancieneargumentovaladobromyseľnosťou,pričomtátoskutočnosťniejepodstatná,pretožerovnako
dobromyseľné boli aj ony. Súhlasili s právnym názorom súdu prevej inštancie, že nie je možné

preskúmavať vecnú správnosť Výmeru. Procesná obrana prostredníctvom dôkazu, predloženého až v
odvolacom konaní je neprípustná v zmyslel § 366 ods., 1 písm. d) CSP a navrhli rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je dôvodné

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec vo veci samej správne

právne posúdil. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného
dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku. Nakoľko odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd,
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného vo veci samej nenašiel dôvod, pre ktorý
by sa odchýlil od právnych záverov súdu prvej inštancie, keď žalovaný v podanom odvolaní uvádza v
podstate rovnaké právne a skutkové argumenty ako pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhajú určenia vlastníckeho práva k parc.
reg. „E“ č. XXX/XX zapísanej v LV č. XXX v kat úz. U., ktorej časť je zapísaná v LV č. X aj vo
vlastníctve žalovaného. V priebehu konania dali vypracovať geometrický plán, ktorým boli vytvorené
nové parcely, ktoré sa stali predmetom konania. Žalobkyne tvrdili, že parcelu č. XXX/XX nadobudli

ich právni predchodcovia Výmerom o vlastníctve pôdy, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 15. 03.1948. Žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
nadobudolnazákladerozhodnutiaONVvNovýchZámkoch,finančnéhoodboruč.:fin.-209/67/Sgzodňa
05.04.1967, čomu predchádzalo rozhodnutie č. 5951/1959 o konfiškácii majetku pôvodným majiteľom
Ullmannovcom z roku 1959, a preto sporná nehnuteľnosť nemohla byť pridelená právnym predchodcom

žalobkýň ešte v roku 1948 v spojení so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Spornú nehnuteľnosť
mal pôvodný vlastník H. I. v roku 1942 darovať svojim trom maloletým deťom H. ml., G. a R., každému
v podiele 1/3. Podľa žalovaného konfiškácia sa týkala len H. I. staršieho, G. I. a R. I.. H. I. mladší bol
opomenutý a tento nedostatok bol odstránený v roku 1959 rozhodnutím č. 5951/1959.

7. Žalovaná namietala, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K tomu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody naplnené nie
sú. V súvislosti so žalovanou podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyťpreskúmané.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej a keďže
ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto

v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a reagujúc na odvolací dôvod
žalovanej, že pri spravovaní parc. č. XXX/X bola dobromyseľná odvolací súd poukazuje na ust. §
366 CSP, ktorý upravuje prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať
nové skutočnosti a dôkazy; to znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný

prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy,
ak sa týkajú uvedených dôvodov. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nie je m

9.2. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany
tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové
dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. V
kontexte vyššie uvedeného výkladu nejde o výnimku uvádzanú v § 366 CSP, preto nemohol odvolací

súd posudzovať dobromyseľnosť žalovanej, ktorou skutočnosťou dôvodil až v odvolacom konaní.

10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že mohol byť zoštátnený len majetok vo veľkosti 2/3-in podielu
obdarovaných, preto majetok vo veľkosti 1/3-iny patriaci H. I., nar. XXXX nemohol štát prideliť prídelcom
odvolací súd súhlasí právnlu argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v odseku 1.20. tohto

rozhodnutia, že vzhľadom na právne účinky Výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorým bola sporná parcela pridelená právnym predchodcom
žalobkýň v 1. a v 2. rade, S. T. a jeho manželke G., rodenej T. a ustálenú rozhodovaciu prax v
otázke preskúmavania vecnej správnosti tejto listiny je potrebné vychádzať z premisy správnosti
obsahu Výmeru. Nariadenie č. 104/1946 Sb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej

podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. upravovalo vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy
bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Podľa § 68 ods. 3 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne
konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ich vydáva, uvedený dátum a pripojený

podpis úradného orgánu k tomu oprávneného. Výmer je verejná listina dokazujúca vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dostatočného ospravedlnenia (§ 1 ods.
2 nariadenia č. 104/1945 Sb.). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným
subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho

vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.

11. V danej veci je nesporné, že žalobkyne po svojich právnych predchodcoch Výmerom o vlastníctve
pôdy vydaným podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov

a nepriateľov Slovenského národa zo dňa 15.03.1948 č. B-65125/47-III vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v prospech S. T. a manželku G., rodenú T.
nadobudli nehnuteľnosti v kat. území U. o celkovej výmere 14,5844 ha, ktoré sú v prídelovom pláne
označené takto: vložka č. XXX, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,2572 ha, vložka č. XXX parcela
č. XXX/XX roľa o výmere 3,3142 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2,8270 ha,

vložka č. XXX parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,1860 ha. Z uvedeného výmeru je nesporné, že
tento spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti po formálnej, ako aj obsahovej stránke. Bol vydaný
orgánom na to kompetentným podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb., vo výmere je uvedené,
kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný,opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená, priezviská bývalých
vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, označenie nehnuteľností a ďalšie podmienky,
za ktorých sa uskutočňuje pridelenie tam uvedených nehnuteľností. Ide preto nepochybne o listinu,

ktorú treba považovať „za perfektnú“ a má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom
k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať (R 44/2005, rozhodnutia NS SR 3Cdo 12/2004, 5Cdo
157/2007).

12. S oprávnením súdu preskúmavať vecnú správnosť výmeru súvisí odpoveď na námietku žalovanej,

že konfiškovaný a následne pridelený prídelcom mohol byť len majetok osobám, ktoré boli vyhlásené za
osoby maďarskej národnosti, teda nie aj H. I., nar.XXXX a len vo veľkosti 2/3-in podielu obdarovaných.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a názorom akceptovaným právnou
praxou, že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť Výmeru, preto uvedené
námietky žalovanej o správnosti celkovej výmery nehnuteľností, ktoré mali., resp. mohli byť výmerom
pridelené do vlastníctva právnym prechodom žalovaných nemohol posudzovať ani súd prvej inštancie

a ani odvolací súd. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, ani
nedostatok zápisov nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Pokiaľ teda v danej veci na základe Výmeru
o vlastníctve pôdy právnych predchodcov nedošlo k zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov
žalobkýň k nehnuteľnostiam v rozsahu uvedenom vo Výmere, vytvorilo sa pri nadobudnutých
nehnuteľnostiach dvojité vlastníctvo. Z hľadiska vlastníctva právnych predchodcov žalobkýň nebola

rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nebol urobený zápis o prídelovom konaní.

13. Pokiaľ ide o zápisnicu spísanú na MNV v U. dňa 30. 10. 1952, ktorú predložila žalovaná až v
odvolacom konaní, je potrebné uviesť, že ide o prostriedok procesného útoku, ktorý neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd k tejto listine poukazuje na svoje závery uvedené v

bode 8, 8.2; ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že
predmetná zápisnica preukazuje len tú skutočnosť, že JRD vykonalo vyúčtovanie s odchádzajúcimi
prídelcami, ktorí sa postupne vzdávali pôdy v prospech JRD v Belej. Listina nepreukazuje vzdanie
sa vlastníctva prídelcov, neobsahuje vyjadrenie slobodnej a vážnej vôle prídelcov vzdať sa svojho
vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti a absentujú v nej aj podpisy prídelcov. Vykladať

predmetné listiny je potrebné aj s ohľadom na historické súvislosti. Išlo o obdobie začiatku kolektivizácie
sprevádzané znárodňovaním majetku, zakladaním poľnohospodárskych družstiev, ktoré brali do
užívania pôdu vo vlastníctve občanov, svojich členom i nečlenov, často aj násilným spôsobom. V
kontexte týchto historických súvislostí je spochybnené, že sa prídelcovia dobrovoľne vzdali vlastníctva
a že dobrovoľne svoje nehnuteľnosti opustili. Išlo o jednostranný akt zo strany poľnohospodárskeho

družstva, ktoré zabralo do užívania pôdu vlastníkov bez ohľadu na ich súhlas a nie o opustenie
nehnuteľností vlastníkmi, resp. o vzdanie sa vlastníctva, ako to hodnotí a vykladá odvolateľka.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil. Československý štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli pridelené do vlastníctva právnym predchodcom žalobkýň vo
veľkosti uvedenej vo výmere, preto potom ani žalovaný a jeho právny nástupca podľa zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí sa nemohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

15. V konaní úspešným žalobkyniam odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle

§ 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).