Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. január 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/742/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415222301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415222301.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobkýň v 1. rade: Z. F.,

rodená T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátna občianska Slovenskej republiky, trvale bytom J.
XXXX/XA, U. - Q. J., v 2. rade: N. T., rodená E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, štátna občianska
Slovenskej republiky, trvale bytom W. XX, právne zastúpené: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária,
Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 47 454 831 proti žalovanému: Obec Belá, Belá 32, IČO: 00 308 781,
právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, LL.M., s.r.o., Nové Zámky, G. Czuczora 4 , IČO: 50 939 351
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými

spoluvlastníčkami pozemku, nachádzajúceho sa v okrese Nové Zámky, v obci Belá, v katastrálnom
území Belá, a to parcely registra „C“ číslo XXX/XXX o výmere 21 615 m2, druh pozemku: orná
pôda, vytvorenej Geometrickým plánom číslo XX/XXXX, vypracovaným dňa 04.11.2016 vyhotoviteľom
AAAGEODET s.r.o. a úradne overeným dňa 21.11.2016 Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom pod číslom XXXX/XX, ktorý tvorí súčasť rozsudku a to v spoluvlastníckych podieloch:
žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3/18.

II. Súd žalobkyniam v 1. rade a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobkyne sa svojou žalobou domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nové Zámky, obec a katastrálne územie Belá, vedenej
Okresný úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom na liste vlastníctva ( ďalej aj LV ) č. XXX ako
parcela registra E, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 (ďalej aj citovaná nehnuteľnosť)
tak, aby vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade bolo určené v spoluvlastníckom podiele 15/18 a žalobkyne
v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18. V žalobe poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých citovaná

nehnuteľnosť mala byť pridelená ich právnym predchodcom S. T., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke G.,
rodenej T., nar. 24.08.1907 Výmerom o vlastníctve pôdy, vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 15.03.1948, poukázané bolo aj na návrh prídelového plánu, ako aj Prídelovú
listinu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15.03.1948. Následne v dôsledku
dedenia, ale aj právneho úkonu darovania malo byť ustálené vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade k
citovanej nehnuteľnosti v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. Okresný úrad Nové Zámky,
katastrálny odbor však mal poznačiť poznámku do príslušného listu vlastníctva č. XXX, podľa ktorej je

narušenáhodnovernosťúdajakatastra,pretožeparcelaregistraEč.XXX/XXmáčiastočnepredstavovať
duplicitu s parcelou registra C č. XXX/X zapísanej na LV č. X, k.ú. a obec Belá, na ktorom LV má byť
ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný, no ktorý podľa žalobkýň nemohol vlastnícke právo k citovanej
nehnuteľnosti nadobudnúť zákonným spôsobom.1.2 V priebehu sporu žalobkyne v 1. a v 2. rade požiadali o zmenu žaloby z dôvodu, že po
začatí sporu si dali vypracovať geometrický plán, ktorým zamerali, v akej konkrétnej časti a rozsahu

sa citovaná nehnuteľnosť prekrýva a teda predstavuje duplicitu s parcelou registra C č. XXX/X k.ú. a
obec Belá, vedená na LV č. X. Výsledkom navrhovanej zmeny bolo právoplatné uznesenie Okresného
súdu Nové Zámky 10C/742/2015-121 zo dňa 01.03.2017, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, ktorou
sa žalobkyne v 1. rade a v 2. rade domáhajú, aby súd určil, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v
2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku nachádzajúceho sa v okrese Nové Zámky, v obci

Belá, v katastrálnom území Belá, a to parcely registra „C“, číslo XXX/XXX o výmere 21 615 m2, druh
pozemku: orná pôda (ďalej aj sporná nehnuteľnosť), vytvorenej Geometrickým plánom číslo XX/XXXX,
vypracovaným dňa 04.11.2016 vyhotoviteľom AAAGEODET s.r.o. a úradne overeným dňa 21.11.2016
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pod číslom XXXX/XX, ktorý má tvoriť súčasť
rozsudku a to v spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2.
rade v podiele 3/18 a podľa ktorej sa ďalej domáhajú, aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť

žalobkyniam v 1. rade a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Mal za to, že v skutočnosti
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný zákonným spôsobom a to na základe
rozhodnutia Okresného Národného výboru v Nových Zámkoch finančného odboru č.: fin.-XXX/XX/Sg zo

dňa 05.04.1967, čomu malo predchádzať rozhodnutie č. XXXX/XXXX o konfiškácii majetku pôvodným
majiteľom I. z roku 1959 a preto sporná nehnuteľnosť nemohla byť pridelená právnym predchodcom
žalobkýň ešte v roku 1948 v spojení so zákonom č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí. Žalovaný ďalej
poukázal aj na fakt, podľa ktorého aj spornú nehnuteľnosť mal pôvodný vlastník H. I. v roku 1942 darovať
svojim trom, v tej dobe maloletým deťom a to: H. I. mladšiemu, G. I. a R. I., každému v spoluvlastníckom

podiele 1/3. Podľa názoru žalovaného konfiškácia po 2. svetovej vojne sa týkala len H. I. staršieho a
G. I. a R. I., pričom H. I. mladší bol opomenutý a preto sa tento nedostatok mal odstrániť až v roku
1959 rozhodnutím č. XXXX/XXXX. Napokon žalovaný mal za to, že sporná nehnuteľnosť nemohla byť
riadne pridelená právnym predchodcom žalobkýň v roku 1948, pretože na základe výkazu plôch zo dňa
20.05.1955 malo dôjsť k rozparcelovaniu až v roku 1955.

3. Na pojednávanie konané v dňoch 04.12.2018 a 20.12.2018 sa strany sporu, teda žalobkyne v 1. a v 2.
rade a žalovaný, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu nedostavili, o odročenie pojednávania
nežiadali a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, výmeru o vlastníctve pôdy,
návrhu prídelového plánu, potvrdenia Daňového úradu Nitra, prídelovej listiny, rozhodnutia Štátneho
notárstva v Nových Zámkoch D XXXX/XX-XX zo dňa 20.10.1992, darovacej zmluvy, výpisu z katastra
nehnuteľností, osvedčení o dedičstve, výpisu z LV č. XXX k.ú. Belá, výpisu z LV č. X k.ú. Belá,
oznámení Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, návrhu na prevedenie zmeny v evidencii

nehnuteľností,rozhodnutíOkresnéhoNárodnéhovýboruvNovýchZámkoch,rozhodnutiaPozemkového
úradu Nové Zámky, potvrdenia Obecného úradu Belá, protokolu o vytýčení pozemkov pridelených
do náhradného užívania, nájomnej zmluvy, rozhodnutia Okresného Národného výboru v Štúrove,
častí spisov Ľudového súdu Štúrovo Čd XXX/XX, XXX/XX, identifikácie parciel, grafickej identifikácie
parciel, upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, podaní adresovaných

Okresnému súdu v Štúrove, zápisníc, geometrického plánu, listín v maďarskom jazyku a ich prekladov,
poznačenie konfiškácie, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX k.ú. Belá, výkazu plôch, snímky
katastrálnej mapy, návrhu na rozdelenie konfiškovanej nehnuteľnosti, pripojenej časti spisu tun. súdu
9C/108/2017 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 V pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. Belá je okrem iných uvedená pod poradovým č. XXX aj parcela
č. XXX/X roľa o výmere 277 231 holdov a pod poradovým číslom XXX parcela č. XXX/XX stavebná
plocha o výmere 1572 holdov. V časti B) pod poradovým číslom XX až XX bolo v roku 1942 zapísané
vlastníckeprávopodielovýchspoluvlastníkovE.I.vspoluvlastníckompodiele1/3P.I.vspoluvlastníckom
podiele 1/3 a R. I. v spoluvlastníckom podiele 1/3. Pod poradovým číslom XX je uvedený zápis zo dňa

10.08.1955 Čd. XXX, ktorého obsahom je konštatovanie, že podľa nákresu zo dňa 20.05.1955 a žiadosti
ONV v Štúrove rozkuskuje sa nehnuteľnosť parcely č. XXX/X na nehnuteľnosti XXX/X roľa, XXX/X -
XXX/XX stavebné plochy a tieto zapisujú sa pod AI XXX-XXX späť. Potrebné je podotknúť aj to, že v
časti majetkovej podstaty ešte pred poradovým číslom I. je strojom napísaný text „konfiškované podľanariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej
reformy v celosti - v čiastke 2/3.

5.2 Žalovaný súdu predložil listiny v maďarskom jazyku, ako aj ich preklady, z ktorých bolo zistené
nasledovné:
- Dňa 15.10.1942 bola vo forme notárskej zápisnice v Ostrihome notárom dr. A. S. spísaná darovacia
zmluva, podľa ktorej barón E. I. daroval v rovnakom podiele svojim maloletým deťom a to barónom E. I.,
P. I. a R. I. nehnuteľnosti - vklad do katastra č. XXX so súpisným číslom XXX v Obci Belá: sú.č.A.I.X-X, X/

X, X/X, X-XX, XX/X, XX/X, XX-XX, XXXX/X, XX-XXX,XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX-
XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX,
XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, Z XXX-XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, +XXX/X, XXX/X, a vklad do katastra č. XXX
so súpisným číslom: XX a XX/X všetky nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve so všetkým náhradnými
dielmi, príslušenstvom, vrátane všetkých stavieb. Darca obdarovaným daroval v rovnakom podiele živé

a mŕtve príslušenstvo, produkty a nepozbieranú úrodu. Obdarovaní dar prijali s poďakovaním.
- Rozhodnutím Sociálnej kurately Ostrihomskej župy č. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.1942 Sociálna
kuratela prijala a schválila v mene maloletých baróna E. I., maloletej barónky P. I. a maloletého U. R. I.
dňa 08.10.1942 darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi barónom E. I. ako darcom a maloletým barón E.
I., maloletej barónky P. I. a maloletého baróna R. I. a ich zákonnými dedičmi, zastúpenými prideleným

zákonným zástupcom dr. Z. U. ako obdarovanými v súvislosti s nehnuteľnosťou v Belej, vkladom do
katastra pod č. XXX a XXX so živým a mŕtvym majetkom, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Originál
darovacej zmluvy, opatrený doložkou o schválení Sociálnou kuratelou Ostrihomskej župy a prílohy k
ďalšiemu konaniu boli postúpené Kráľovskému okresnému súdu v Parkane ako Katastrálnemu úradu a
kópia bola zaslaná s prílohami Maďarskému kráľovskému daňovému úradu v Ostrihome.

- Ďalším prekladom bolo zistené, že listom zo dňa 25.05.1943 ministra pôdohospodárstva bolo
potvrdené, že predpoklady stavené v § 3 ods. 7 zákona č. 15/1942 v súvislosti s prevodom vlastníckeho
právo zo dňa 08.10.1942 medzi vlastníkom barónom E. I. a maloletými nadobúdateľmi E. I., maloletej
barónky P. I. a maloletým barónom R. I. sú platné a účinné. - Rozhodnutím Kráľovského
Okresného súdu ako Katastrálneho úradu Párkány zo dňa 23.10.1942 bola predložená ministrovi

pôdohospodárstva so všetkými prílohami žiadosť o zápis vlastníckych práv do katastra - vklady do
katastra v Obci Belá evidované pod č. XXX a XXX v prospech nadobúdateľov E. I., P. I. a R. I..
- Potvrdením Obec Belá zo dňa 06.10.1942 bolo úradne potvrdené, že barón E. I. a E. I., evidovaní na
LV - vklad č. XXX a XXX je jedna a tá istá osoba.
- Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Parkane č. XXXX/XXXX zo dňa 30.06.1943 bol na základe

darovacej zmluvy zo dňa 08.10.1942 a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva nariadený zápis
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vklad č. XXX v obci Belá: AI., v ktorom je uvedený veľký
počet parcelných čísiel, vrátane č. XXX/X a nehnuteľnosti baróna E. I. z titulu darovania v prospech
nadobúdateľov v podiele 1/3 maloletý barón E. I., P. I. a R. I..

5.3 Podľa identifikácie parciel zo dňa 23.08.2016 a grafickej identifikácie parciel , parcela č. XXX/XX roľa
o výmere 2 ha 8270 m2 katastrálne územie Belá, vedená v pozemnoknižnej vložke ( PKV ) č. XXX, je
podľa údajov registra CKN vedená ako parcela č. XXX/X orná pôda s časťou výmery, parcela č. XXX/X
orná pôda s časťou výmery, ktorého vlastníkom je Obec Belá, teda žalovaný, v prípade parcely CKN na
LV č. X a žalobkyňa v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 15/18, žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníkom

podiele 3/18 v prípade parcely EKN na LV č. XXX.

5.4 Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava pod č. XXXXX/XX-I/B zo dňa
21.05.1946 vydala upovedomenie o tom, že Predsedníctvo Slovenskej Národnej rady na svojom
zasadnutí dňa 25.03.1946 rozhodlo na návrh Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

predloženej po dohode s Povereníctvom vnútra, že H. I., nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX,
maloletého R. I., nar. XX.XX.XXXX, treba považovať podľa § 1 ods. 1 písmeno b) Nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR za osoby národnosti maďarskej. Na základe tohto rozhodnutia sa Pôdohospodársky majetok
považuje v rozsahu § 2 citovaného Nariadenia patriaci vlastníckym právom H. I., G. I. a R. I. za
skonfiškovaný ku dňu 01.04.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na

celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Dňa 18.01.1948 Povereníctvo Pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Nových Zámkoch podaním zo dňa
13.01.1948 požiadala Okresný súd v Parkane o poznačenie konfiškácie podľa Nariadenia č. 104/45
Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR bývalého vlastníka H. I. a maloletý R. I. a tov pozemkovej knihe kat. územia Belá vo vložke č. XX, XXX a XXX. Podľa príslušnej listiny bol zápis
prevedený dňa 31.01.1948.

5.5 Výmerom o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. B-XXXXX/
XX-III bývalého vlastníka H. I. a spol. k.ú. Belá prídelcu S. T. a manželka G. rodená T. zo dňa 15.03.1948
bol po postupe podľa Nariadenia 104/1945 Sb.n.SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov Slovenského národa a na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou Roľníckou

komisiou v Belej, potvrdeného Okresnou Roľníckou komisiou v Parkane a schváleného Povereníctvom
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 19.02.1948 pod č. B - XXXXX/XX-III pridelené S. T. a
manželke G., rodená T., Belá do vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. Belá o celkovej výmere 14,5844 ha,
ktoré v prídelovom pláne sú označené takto: vložka č. XXX, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,2572 ha,
vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 3,3142 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o
výmere 2,8270 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,1860 ha, nehnuteľnosti boli pridelené

v ideálnej časti 1/2-1/2. Označený výmer o vlastníctve pôdy označuje dátum 15.03.1948 označenie
povereníka dr. A., hodnovernosť odpisu s nečitateľným podpisom a pečiatkou.
Uvedenému výmeru o vlastníctve pôdy zodpovedá aj k žalobe pripojený návrh prídelového plánu
zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov bývalých vlastníkov H. I. a spol. vyhotoveného
miestnou roľníckou komisiou v Belej 5.11.1947, preskúmaného a potvrdeného Okresnou Roľníckou

komisiou Parkan dňa 05.11.1947 a v konečnom dôsledku preskúmaného a schváleného Povereníctvom
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti boli k žalobe pripojené aj ďalšie tri
listinné doklady, a to grafický plán, potvrdenie Daňového úradu Nitra a prídelová listina Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava. Daňový úrad Nitra potvrdil v liste zo dňa
08.10.2015, že už zosnulý S. T. a manželka G. nemajú v evidencii prídelcov v druhej pozemkovej reformy

žiadny záznam o ťarche na nehnuteľnosti v k.ú. K. Belá. Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave pod č. XXXXX/XX-II/B zo dňa 15.03.1948 vydalo prídelovú listinu pre k.ú. Belá a
to prídelom skonfiškovaného poľnohospodárskeho majetku podľa § 7 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n.
SNR v znení Nariadenia 64/1946 Sb. n. SNR a to prídelcom uvedeným v článku 3 tejto prídelovej listiny.
Jednalo sa o prídelcov S. T. a manželka G. rodená T., Belá 1/2-1/2 a prídel bol označený pod č. XX

ako roľnícky nediel, roľa o výmere 14,5844 ha.

5.6 Rozhodnutím Okresného Národného výboru v Štúrove, odboru pôdohospodárstva Rady ONV
č. Pôd.XXXX/XXXX zo dňa 21.09.1959 bolo doplnené upovedomenie PPPR v Bratislave zo dňa
21.05.1946 č. XXXXX/XX-I/B o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku H., G. a maloletého R. I.,

nachádzajúceho sa na území Obce Belá vo vložke č. XXX A.X.X. aj parcela č. XXX/X v celosti
na mene vyššie uvedených zapísané. Dňa 20.10.1959 bol Ľudovému súdu Štúrovo doručený návrh
Československého štátu v zastúpení odbor pôdohospodárstva ONV v Štúrove o vklad vlastníckeho
práva na vložku č. XXX Belá. Vec bola vedená pod spisovou značkou čd. XXX/XX, pričom uznesením
Ľudovému súdu Štúrovo zo dňa 07.09.1959 boli povelené vo vložke č. XXX k.ú. Belá tieto zápisy. Vo

vložkeč.XXXnanehnuteľnostiparcelyč.XXX/XpísanénameneH.,G.aR.I.savkladávlastníckeprávo
Československému štátu v správe odboru pôdohospodárstva ONV. Dňa 10.08.1955 bol Ľudovému súdu
Štúrovo doručený pozemnoknižný návrh pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Štúrove o rozdelenie
konfiškovanej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. U. parcela č.
XXX/X. Vec bola vedená pod spisovou značkou XXX/XX a pozemnoknižnému návrhu bolo vyhovené

dňa 11.08.1955 podľa návrhu. Samotný návrh obsahoval žiadosť o povolenie zápisu v pozemkovej knihe
podľa geometrického plánu, podľa ktorého došlo k zlúčeniu parciel XXX/X, XXX/X - XXX/XX tak, že
parcela č. XXX/X roľa mala výmeru 27 ha 72 árov 31 m2 a ďalšie parcely č. XXX/X-XXX/XX mali výmeru
označenú v citovanom pozemnoknižnom návrhu. Napokon ONV v Nových Zámkoch finančný odbor pod
č. fin. - XXX/XX/Sg. zo dňa 05.04.1967 rozhodol, že nehnuteľný majetok zapísaný vo vložke č. XXX,

k.ú. Obce Belá, vedený pod parc. číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov a 31 m2 vlastníckym
právom patriaci Československému štátu v správe Odboru Pôdohospodárstva rady ONV v Štúrove v
celosti prevádza sa v zmysle citovanej vyhlášky do správy Miestneho Národného výboru v Belej dňom
01.04.1967.

5.7 Právoplatným rozhodnutím Štátneho notárska v Nových Zámkoch D zo dňa 20.10.1992 vo veci
dedičstva po S. T., nar. X.X.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX Štátne notárstvo vyporiadalo a prikázalo
majetok poručiteľa tak, že poľnohospodársku nehnuteľnosť v k.ú. Obce Belá, zapísanú v bývalej
pozemkovej knihe vo vložke č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2 ha 82 árov 70 m2 nadobudli dopodielovéhospoluvlastníctvaIng.J.T.,nar.XX.XX.XXXXvpomere6/18kcelkuaA.T.,nar.XX.XX.XXXX
v pomere 3/18 k celku. K žalobe bol pripojená aj darovacia zmluva zo dňa 25.06.1993, podľa ktorej
darkyňa G. T., rodená T., nar. 24.08.1907 darovala obdarovanému Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX, okrem

iného aj parcelu č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2, vedenú na LV č. XXX, k.ú. Belá v ideálnej
čiastke 1. Vklad bol povolený dňa 30.06.1993 pod č. V XXX/XXXX. Z čiastočného LV č. XXX k.ú.
Belá, Obec Belá zo dňa 25.05.1993 vyplýva, že parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 8272 m2
bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov S. T. a G. T., rodenej T.. K žalobe boli pripojené aj
osvedčenia o dedičstve, LV č. XXX a X k.ú. Belá, ako aj rozhodnutie Okresného Národného výboru v

Nových Zámkoch a rozhodnutie Pozemkového úradu Nové Zámky. Osvedčením o dedičstve JUDr. T.
U., súdnej komisárky so sídlom v Pezinku XXD/XXXX/XXXX-XXX, D.. XXX/XXXX zo dňa 29.01.2008
v dedičskej veci po nebohom Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Bratislava žalobkyňa v 1. rade nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú. a obci Belá, vedenú na
LV č. XXX, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 v spoluvlastníckom podiele 15/18.
Osvedčením o dedičstve JUDr. P. R., notársky so sídlom v Nových Zámkoch 8D XXX/XXXX-XX D.. XX/

XXXX zo dňa 11.05.2012 v dedičskej veci po nebohom A. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX
nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú. a obci Belá vedenú na LV č. XXX, parcela č. XXX/
XX orná pôda o výmere 28 270 m2 žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18. Podľa
LV č. XXX, k.ú a obec Belá zo dňa 26.11.2015 parcela registra E , evidovaná na mape určeného
operátu č. XXX/XX Orná pôda o výmere 28 270 m2 sa nachádzala v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. Označené LV obsahuje aj
poznámku, v zmysle ktorej podľa § 70 ods. 1 hodnovernosť údajov o právach k nehnuteľnostiam je
narušená, nakoľko vlastnícke práva sú evidované na LV X. Podľa LV č. X k.ú. a obec Belá zo dňa
26.11.2015 parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape č. XXX/X Orná pôda o výmere 240 753
m2 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, teda Obce Belá. Aj tento LV obsahuje poznámku o tom,

že podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona je hodnovernosť údajov o právach k nehnuteľnosti
parcely č. XXX/X registra C narušená, nakoľko je evidované vlastnícke právo k parcele č. XXX/X
registra E na LV č. XXX. Miestny národný výbor v Belej listom zo dňa 17.02.1972 požiadal Stredisko
geodézie Nové Zámky o prevedenie zmeny v evidencii nehnuteľností pre obec Belá u parcely č. XXX/
X o výmere 26 ha 60 árov 74 m2 a parcely č. XXX/XX o výmere 1 488 m2, aby toto bolo prevedené

do vlastníctva Československého štátu správy MNV Belej a to na základe rozhodnutia finančného
odboru ONV v Nových Zámkoch č. XXX/XX/Sg zo dňa 05.04.1967. Rozhodnutím ONV v Nových
Zámkoch č. fin. - XXX/XX/Sg zo dňa 05.04.1967 bol nehnuteľný majetok zapísaný vo vložke č. XXX
k.ú. Belá, vedený pod parcelným číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov 31 m2 vlastníckym
právom patriaci Československému štátu v správu odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Štúrove v

celosti bol prevedený do správy MNV v Belej v celosti dňom 01.04.1967. K žalobe boli pripojené aj
ďalšie listinné dôkazy a to rozhodnutie Pozemkového úradu Nové Zámky, potvrdenie Obecného úradu
Belá, protokolu o vytýčení pozemkov pridelených do náhradného užívania ako aj nájomná zmluva.
Rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky č. XXXX/XX zo dňa 16.12.1992 o vykonaní urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom na čas do schválenia pozemkových

úprav (dočasné usporiadanie) bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov
k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. Belá v hospodárskom obvode Poľnohospodárskeho podniku
PD Ľubá, ktoré sa vykonalo podľa priloženého zjednodušeného , rozdeľovacieho plánu projektovej
dokumentácie„zjednodušenéazrýchlenépozemkovéúpravyPDĽubá“.ObecnýúradvBelejpotvrdením
zo dňa 16.02.1993 uviedol, že vyššie citované rozhodnutie Pozemkového úradu bolo zverejnené

spôsobom v mieste obvyklým a vyvesené na úradnej tabuli k nahliadnutiu pre účastníkov konania po
dobu 15 dní. Protokol o vytýčení pozemkov pridelených do náhradného užívania vypracovaný v rámci
zjednodušených a zrýchlených pozemkových úprav obsahuje konštatovanie, že dňa 02.10.1992 boli
zamerané a vytýčené aj nasledovné náhradné pozemky. Parcela č. XXX/X o výmere 774289 m2 orná
pôda,ktorábolapridelenádonáhradnéhoužívaniaH.X.vovýmere120000m2,R.U. vrozsahu120465

m2aG.T.vovýmere139267m2.Napokonžalobkyňav1.radeakoprenajímateľuzatvoriladňa7.7.2014
s nájomcom A-Agro s.r.o. Belá 165 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom poľnohospodárskej
pôdy a to parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 8 270 m2 v podiele 15/18 zapísané v registri EKN
na LV č. XXX obec a k.ú. Belá pri celkovej výmere prenajímateľ poľnohospodárskej pôdy 23 558 m2.
Nájomná zmluva bola uzatvorená od 01.11.2014 do 30.09.2017.

5.8 Listom zo dňa 06.10.2014 Okresný úrad Nové Zámky katastrálny odbor oznámil, že parcela č. XXX/
X bola pôvodne evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. Belá vo vlastníctve H. I., G. I. a R.
I., ktorých majetok bol skonfiškovaný podľa Nariadenia XXX/XXXX Sb. n. SNR v znení nariadenia č.64/1946 Sb. n. SNR. Parcela č. XXX/X bola zapísaná v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX vo
vlastníctve Československého štátu v správe Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove, podľa návrhu
Odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove. Z PKV č. XXX parcela č. XXX/X bola na základe

rozhodnutia OVN finančný odbor zo dňa 05.04.1967 zapísaná do LV č. X v prospech Československého
štátu - MNV Belá v celosti. Vlastnícke právo k uvedenej parcele zostáva nezmenené. Ďalším listom
zo dňa 24.08.2016 Okresný úrad NZ, katastrálny odbor oznámil, že pozemok označený vo Výmere
o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B - XXXXX/
XX-X zo dňa 15.03.1948 ako parcela č. XXX/XX - roľa s výmerou 28 270 m2 (v citovanom výmere o

prídele do vlastníctva je označený chybne ako parcela č. XXX/XX), ktorý nadobudli do vlastníctva S. T.
a jeho manželka G., rodená T. v k.ú. Belá, bol podľa návrhu prídelového plánu vytvorený z pozemkov
zapísaných v PKV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Tieto pozemky boli evidované vo
vlastníctve H. I. v podiele 1/3, G. I. v podiele 1/3 a R. I. v podiele 1/3. V PKV č. XXX bola vyznačená
konfiškácia nehnuteľného majetku podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č.
64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v podiele 2/3, ktorý zápis bol v roku 1948 pod Čd.

XX/XXXX v citovanej PKV zrušený. V roku 1959 zápisom pod Čd. XXX/XXXX bolo na základe návrhu
odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove odňaté vlastnícke právo I. k nehnuteľnostiam v PKV č.
XXX, teda aj pozemnoknižným parceliam č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX a zapísané bolo v prospech
Československého štátu v správe odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v podiele 2/3, ktorý
bol následne zmenený na podiel 1/1. Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy v Bratislave B - XXXXX/XX-X zo dňa 15.03.1948 nebol v PKV č. XXX zapísaný
a navrhovaný prídelový plán nebol zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra.
V roku 1967 bolo na zápis do operátu bývalej evidencie nehnuteľností doručené rozhodnutie ONV v
Nových Zámkoch fin. - XXX/XX/Sg zo dňa 05.04.1967, podľa ktorého nehnuteľný majetok PKV č. XXX
ako parcela č. XXX/X roľa o výmere 277 231 m2 patriacich Československému štátu v správu odboru

Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v celosti bol, v zmysle vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966
Zb. prevedený do správy MNV v Belej v celosti. V roku 1972 bola na zápis do Evidencie nehnuteľností
doručená žiadosť MNV v Belej č. XX/XXXX zo dňa 17.02.1972 o zápis vlastníctva k parcele č. XXX/
X, keď citovanej pôvodnej parcele zodpovedal v stave EN blok parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/

XX, XXX/X spolu s výmerou 276 397 m2. Parcela č. XXX/X bola v roku 1972 zapísaná do vlastníctva
Československého štátu v správe MNV Belá do LV č. X v podiele 1/1. V súčasnosti je parcela č. XXX/X
evidovaná ako parcela registra C orná pôda s výmerou 240 753 m2 vo vlastníctve obce Belá v podiele
1/1, pričom uvedený vlastník bol na LV č. X zapísaný na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Okresný úrad NZ, katastrálny odbor sa ďalej vyjadril k zápisu záložnej zmluvy, darovacej zmluvy zo dňa

25.06.1993 uzatvorenej medzi G. T. ako darkyňou a Ing. J. T. ako obdarovaným a napokon sa vyjadrenie
týkalo aj zápisu rozhodnutia Štátneho notárstva v NZ D po S. T., pri ktorom rozhodnutí Okresný úrad
NZ, katastrálny odbor poukázal na chybu v písaní , pretože namiesto správnej parcely č. XXX/XX bola
uvedená parcela č. XXX/XX. Okresný úrad NZ, katastrálny odbor potvrdil zápis aj osvedčení o dedičstve
a to XXDXXXX/XX po Ing. J. T. a XDXXX/XXXX po A. T.. Pri zápise osvedčenia o dedičstve XXDXXXX/

XX po Ing. J. T. bolo zistené, že pôvodná parcela č. XXX/XX zapísaná pôvodne vo výmere a zobrazená
v návrhu prídelového plánu a v katastri evidovaná ako parcela registra E č. XXX/XX na LV č. XXX sa
v platnej katastrálnej mape prekrýva s časťou parcely registra C č. XXX/X evidovanej na LV č. X a s
časťou parcely registra C č. XXX/X, ktorá nie je evidovaná na LV. V prípade vlastníctva časti parcely
registra E č. XXX/XX na LV č. XXX, ktorá je totožná s časťou parcely registra C č. XXX/X na LV č.

X išlo teda v katastri o duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu istému pozemku, resp. jeho časti.
Uvedené sa premietlo do poznámok vyznačených na LV č. XXX a LV č. X k.ú. a obec Belá. V tejto
súvislosti si súd zabezpečil výpis LV č. XXX a č. X k.ú. a obec Belá, ktoré oba listy vlastníctva obsahujú
obmedzovaciu poznámku. Pri LV č. XXX je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra o práve k časti
parcely registra E č. XXX/XX je spochybnená z dôvodu duplicitne evidovaného vlastníckeho práva v

registri C - k časti parcely č. XXX/X v LV č. X. V LV č. X je obmedzujúca poznámka, ktorej obsahom je
konštatovanie, že hodnovernosť údajov katastra o právach vlastníka k nehnuteľnosti k parcele CKN č.
XXX/X je spochybnená záložnou zmluvou V XXX/XX na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. B-XXXXX/
XX-III vydaného Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.

5.9 Žalobkyne predložili súdu zápisnicu zo dňa 01.07.1947, napísanú v Obci Belá pri príležitosti
odovzdania prídelov do držby a úžitku utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a spol. v k.ú. Belá.
Zástupcovia pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v NZ dňom 01.07.1947 odovzdali podpísaným
prídelníkomnavrhovanénehnuteľnostizvyššieuvedenéhomajetkudodržbyaužívaniaatosplatnosťouod 01.10.1945. Podpísaný prídelci vlastnoručnom podpisom potvrdili, že im prídel na mieste samom
bol odovzdaný a že sú im hranice prídelov ako sú uvedené v návrhu prídelového plánu vyznačené v
grafickom pláne a tiež uvedené v zápisnici o výbere uchádzačov zo dňa 30.06. až 01.07.1947 známe.

Prídelci boli upozornení, že sú povinní na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho
hospodára. Zápisnica obsahuje množstvo vlastnoručných, no takmer nečitateľných podpisov.

5.10 Na Okresom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 9C/108/2017 prebieha spor na základe
žaloby žalobcu H. T., nar. XXXX, bytom T., T. XX proti žalovanému obec Belá, keď predmetom sporu

je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci Belá, k.ú. Belá, zapísanej na LV č. XXX
ako parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 28 270 m2, ku ktorej žalobca navrhuje, aby bol určený za
výlučného vlastníka. Uvedená vec doteraz nie je právoplatne skončená (pripojená časť spisu tun. súdu
9C/108/2017).

5.11GeometrickýmplánomčísloXX/XXXX,vypracovanýmdňa04.11.2016vyhotoviteľomAAAGEODET

s.r.o. a úradne overeným dňa 21.11.2016 Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pod
číslom XXXX/XX boli z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obec Belá, vedenej
na LV č. X parcela registra CKN, parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 zamerané a
novovytvorené tri parcely a to: parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 200 101 m2, parcela č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 19 037 m2 a parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmere 21 615 m2, keď pri poslednej,

novovytvorenej parcele č. XXX/XXX sa konštatuje aj duplicitné vlastníctvo v prospech žalobkýň v 1. rade
a v 2. rade na jednej strane a žalovaného na druhej strane.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj C.s.p. ) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.1 Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.s.p., kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa
písmena d). Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm.
c) O.s.p., no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je.
Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen
skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.

V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne
postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,
naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má

možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

7.2 Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c/
O.s.p ( § 137 písm c) C.s.p. ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo

právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ), podľa ktorého návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti

takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ) nemôže
byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie . Aj v prípade, keď možno žalovať o

splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný
právnyzákladpreprávnevzťahymedziúčastníkmiapredídesatakprípadnýmďalšímžalobámoplnenie
alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny zákon") je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu
je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože

súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009 ).

8. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 4/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
( účinný od 01.03.1945 ) s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej
reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve
a) osôb nemeckej národnosti,

b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť,
c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha,
d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti.

Podľa§1ods.2nariadeniač.4/1945Sb.n.SNRpodľaods.1sanekonfiškujepôdohospodárskymajetok

tých osôb nemeckej národnosti [písm. a)], ktoré sa činne zúčastnily na protifašistickom boji, pokiaľ ich
pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

Podľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 4/1945 Sb. n. SNR o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti [ods. 1 písm. a), b), c)], za zradcov a nepriateľov slovenského národa [ods. 1

písm. d)], ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku podľa ods. 2, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej
národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.Podľa § 1 ods. 4 nariadenia č. 4/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej
rady podľa ods. 3 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 dňom účinnosti
tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný a sťažnosť na Najvyšší

správny súd sa vylučuje.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
( ďalej aj nariadenie) v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 s okamžitou platnosťou a bez náhrady

konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je
vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti, b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938
nemali československú štátnu príslušnosť, c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru
50 ha, d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti, e) účastinných a iných
spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945
prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, pokiaľ tieto osoby

nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenie
ods. 5, f) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia
povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 konfiškácii podliehajú aj podiely na
pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

Podľa § 1 ods. 3 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 nekonfiškuje sa podľa ods. 1
pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom

boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 pre posúdenie príslušnosti k nemeckej
alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk užívaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť
k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri

niektorom sčítaní ľudu po roku 1929.

Podľa § 1 ods. 5 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 za zradcov a nepriateľov slovenského
národa treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4 nariadenia č.
50/1945 Sb. n. SNR.

Podľa § 1 ods. 6 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 o tom, ktoré osoby treba považovať za
osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 4) alebo za zradcov a nepriateľov slovenského národa
(ods. 5), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenie ods. 1 písm.
e) alebo f), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku podľa ods. 3, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej

národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

Podľa § 1 ods. 7 nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej
národnej rady podľa ods. 6 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 alebo

2 dňom účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa
nepripúšťa.

Podľa § 1 ods.7 nariadenia v znení od 28.5.1946 o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a

Československej republiky (ods. 6), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod
ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4,
rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia (ďalej aj Komisia).

Stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh povereníka pre

pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v
jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru (správnej
komisie), po jednom zástupcovi Jednotného sväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov,Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných
vojakovaokresnejroľníckejkomisie.Zástupcuorganizácií,uvedenýchvpredošlejvete,vysielapríslušná
okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného

výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda zvoláva Komisiu
podľa potreby. Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje
väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe
rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor
povereníkov (§ 1 ods. 8 nariadenia v znení od 28.5.1946 ).

Podľa § 1 ods. 10 nariadenia v znení od 28.5.1946 rozhodnutím Komisie (ods. 7) alebo Sboru
povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2
alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší
správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 26 ods. 1 nariadenia v znení od 01.03.1945 nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady
č. 4/1945 Sb.n. SNR sa zrušuje.

Podľa § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb. rozhodnutie je vydané, pokiaľ v správnych
predpisoch nie je ustanovené inak, doručením jeho písomného vyhotovenia, a ak bolo vyhlásené ústne

v prítomnosti strán, ústnym vyhlásením.

Podľa § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ich vydáva,
uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu oprávneného.

9. Vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti
preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v
zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. ( § 186 ods. 1 C.s.p. ) vychádzať. Za nulitný akt možno považovať taký
akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého

orgánu. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku 4 Cdo 123/2003,
ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, že výmery a
prídelovélistiny,akoverejnélistiny,boliaajsúvsúčasnostidokladmiovlastníctveprídelcovkprideleným
nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať len so zreteľom

na to, či ide akt nulitný(ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne
vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež
v rozsudku 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj
v rozsudku 2 Cdo 337/2006 z 27. novembra 2007, obdobne aj v uznesení 4 Sž 88/1995, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995, v uznesení

4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
č. 77/1998 a napokon v rozsudkoch 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014 , 5 Cdo 198/2008 zo dňa
17.6.2009 a 3 Cdo 45/2008 zo dňa 26.5.2009.
Skutočnosť, že výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“, neodôvodňuje záver, že
táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola považovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne

konštituovalo alebo osvedčovalo právny stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver o tom, že výmer
o vlastníctve pôdy nemôže byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, že neobsahuje odtlačok úradnej
pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Pokiaľ právny poriadok
platný v dobe vydania výmeru vyžadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu
oprávneného (bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je možné z dôvodu, že výmer takýto odtlačok

pečiatky neobsahoval, takéto rozhodnutie považovať sa neperfektnú verejnú listinu. Ani skutočnosť, že
sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho
orgánu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014 ).
Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej aj nariadenie) upravovalo,

ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č.
104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy
bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú
listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základektorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný
k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so

všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v
ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom
vady takejto listiny nie je jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda, že
nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia (rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 201/2012 zo dňa 11.2.2014, 4 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2009 a 1 M

Cdo 8/2009 zo dňa 29.4.2010 ).
Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá
vplyv na vlastníctvo k prídelu. Odňatie prideleného majetku a vzdanie sa prídelu sú dva odlišné právne
inštitúty, ktoré umožňovali v tom čase platné právne predpisy. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval zákon
č. 141/1950 Zb. (Stredný občiansky zákonník) účinný od 1.1.1951 v ustanovení § 132 ods. 1, podľa
ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá a že

ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho
prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam
zákon vyžaduje písomnú formu, okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby
alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 Stredného občianskeho zákonníka) a že z právneho
úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci

( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2009 ).
Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia č.
104/1945 Sb.n. SNR a nar. č. 104/1946 Sb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné
výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali
rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve

prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého
vlastníctva do katastra nehnuteľností, avšak museli byť a musia byť právne perfektné. Ak prídelca
nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, mohlo mu Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného
zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej

(podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.) kvalifikovanej osobe, o ktorej bolo možno odôvodnene
predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť (§ 23 ods. 2 citovaného nariadenia). V období
od 2.2.1948 do 1.1.1990 množstvo vlastníkov poľnohospodárskeho majetku prišlo o svoj majetok,
získaný prídelom, práve tzv. vzdaním sa prídelu. Vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej pôdy či
poľnohospodárskeho majetku bolo jednostranným právnym úkonom či už v období do 31.12.1950 (§

444 Všeobecného občianskeho zákonníka v zmysle ktorého vlastníctvo mohlo zaniknúť vôľou vlastníka;
vlastníctvo nehnuteľných vecí zaniklo len výmazom z verejných kníh) alebo od 1.1.1951, t. j. v období
účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb. v zmysle § 132 ods. 1, podľa ktorého
vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.
S poukazom a s prihliadnutím na spoločenskú situáciu, ako aj vtedajší právny výklad príslušných

právnych predpisov, po skončení II. svetovej vojny bol štát nútený dať pred zabezpečením súladu
medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v pozemkovej knihe prednosť tomu, aby
pôda bola čo najrýchlejšie pridelená novým vlastníkom, ktorí by zabezpečili jej obhospodarovanie. S
ohľadom na tieto spoločenské zmeny bol v tej dobe uplatňovaný výklad, podľa ktorého sa vlastníctvo k
obhospodarovanej pôde nenadobúdalo ani zápisom vlastníctva do pozemkových kníh, ani vyhotovením

listín, na ktorých základe by takýto zápis bolo možné vykonať. Podľa vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo
nehnuteľností nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej držby, nie až prevzatím držby knihovnej.
Vlastníctvo zabraného pozemkového majetku sa teda v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový
vlastník zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Vyhotovenie vkladových listín
a zápis do pozemkovej knihy boli už len vykonaním knihovného poriadku, ktorým mal byť následne

uvedený stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri daný do súladu so skutočný právnym
stavom. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola
poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť,
že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do pozemkovej knihy zapísané. Z týchto skutočnosti potom
vyplýva, že stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností faktické prevzatie štátom. K prechodu

vlastníckeho práva prevzatím pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani
vyhotovenie vkladovej listiny. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam,
kde bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát
sa vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je okolnosť, či štát nehnuteľnosti faktickyprevzal (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 180/2009 zo dňa 31. 01.
2011).

10. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9) Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú

legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania,
určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom
konaní.

11.1 V súdenej veci sa súd v prvom rade zaoberal, či obe žalobkyne majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení podľa § 137 písmeno c) C.s.p.. V tomto smere sa poukazuje na body 6, 7.1 a 7.2
odôvodneniatohtorozsudkuapretotaksúdlenvstručnostiopakuje,žeprocesnápovinnosťpreukázania
naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobkyne, ktoré sú povinné preukázať, či žaloba navrhovaným

spôsobom odstraňuje neistotu vzťahu strán, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Nemôže
zbytočne vyvolávať konanie, po ktorom bude aj tak musieť nasledovať ďalšie konanie alebo konania.
Žalobkyne sa v tomto spore domáhajú určenia vlastníckeho práva v celosti (žalobkyňa v 1. rade v
spoluvlastníckom podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18) k nehnuteľnosti,
voči ktorej je evidované duplicitné vlastníctvo aj v prospech žalovaného a ktorého presná výmera bola

určená a zameraná vyššie citovaným geometrickým plánom ako novovytvorená parcela č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 21 615 m2 v k.ú. Belá. Za tejto situácie má súd za to, že žalobkyne v 1. rade a
v 2. rade majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie by bolo
spôsobilou listinou na odstránenie neistoty vzťahu medzi stranami a zároveň aj vytvorenia pevného
základu pre jeho usporiadanie tým, že na príslušnom Okresnom úrade, katastrálny odbor by sa prípadný

vyhovujúci rozsudok zapísal vo forme záznamu a mal by za následok zrušenie duplicitného vlastníctva
k spornej nehnuteľnosti v prospech oboch žalobkýň.

11.2 V druhom rade sa súd zaoberal, či vo veci je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkýň
a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Súd pritom dospel k záveru, že aj tento predpoklad tak na

strane žalobkýň, ako aj žalovaného daný je. Žalobkyne v 1. a v 2. rade sú totiž zapísané ako podielové
spoluvlastníčky aj spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. a obec Belá, parcela E KN č. XXX/XX Orná
pôda o výmere 28 270 m2 a to žalobkyňa v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 15/18 a žalobkyňa v
2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18. V konaní je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, pretože
sporná nehnuteľnosť je aj súčasťou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. a obec Belá, vedenej na LV

č. X parcela registra C č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 a na ktorom liste vlastníctva je za
výlučného vlastníka v celosti označený žalovaný. Je nutné zdôrazniť, že hodnovernosť údajov tak na LV
č. XXX k.ú. a obec Belá, ako aj na LV č. X k.ú. a obec Belá je narušená podľa poznámok Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, ktoré sú v podrobnostiach uvedené v bode 5.8 odôvodnenia
tohto rozsudku. Okrem uvedeného sa dodáva, že aktívnej vecnej legitimácii žalobkýň okrem LV č. XXX

k.ú. a obec Belá nasvedčujú aj rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky D zo dňa 20.10.1992,
darovacia zmluva zo dňa 25.06.1993, osvedčenie o dedičstve XXD/XXXX/XXXX-XXX, Dnot. XXX/XXXX
zo dňa 29.01.2008 a osvedčenie o dedičstve 8D XXX/XXXX-XX Dnot. XX/XXXX zo dňa 11.05.2012,
ktoré sú v podrobnostiach špecifikované v bode 5.7 odôvodnenia tohto rozsudku. Obdobne sa uvádza
aj k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, že táto je daná nielen podľa LV č. X k.ú. a obec Belá,

ale aj podľa rozhodnutia ONV v Štúrove zo dňa 21.09.1959, spisov Ľudového súdu Štúrovo Čd. XXX/
XX, Čd. XXX/XX a rozhodnutie ONV v Nových Zámkoch zo dňa 05.04.1967, ktoré sú v podrobnostiach
vymedzené v bode 5.6 odôvodnenia tohto rozsudku.

11.3 Po doriešení otázky naliehavého právneho záujmu, aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň a

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a s prihliadnutím na vymedzený predmet sporu, na základe
pripustenej zmeny žaloby právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/742/2015-121
zo dňa 01.03.2017 bolo potrebné vyhodnotiť dôkazy uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Súd
pritom dospel k záveru, že žaloba žalobkýň v 1. a v 2. rade v spojení s pripustenou zmenou žalobyje dôvodná v celom rozsahu a je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto
rozsudku z nasledovných dôvodov. Vlastníctvo spornej nehnuteľnosti sa odvíja od osôb barónov H. I.
staršieho a jeho, v roku 1942 ešte maloletých detí barónov H. I. mladšieho, G. I. a R. I.. V bode 5.2

odôvodnenia tohto rozsudku je podrobne vymedzené, že dňa 15.10.1942 vo forme notárskej zápisnice
barón H. I. starší daroval každému zo svojich troch detí spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku aj k spornej
nehnuteľnosti. V tejto súvislosti sa poukazuje nielen na notársku zápisnicu zo dňa 15.10.1942 ale aj
rozhodnutie Sociálnej kurately Ostrihomske župy zo dňa 15.10.1942, list ministra pôdohospodárstva zo
dňa 25.05.1943, potvrdenia Obce Belá zo dňa 06.10.1942 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Parkane

zo dňa 30.06.1943, ktoré sú podrobne uvedené v citovanom bode 5.2. Z hľadiska ujasnenia si predmetu
sporu a zistenia, ktorej časti sa týka duplicitné vlastníctvo oboch strán je dôležitý list Okresného úradu
Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 uvedený v bode 5.8 odôvodnenia tohto rozsudku,
na ktoré sa v podrobnostiach poukazuje. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor totiž jasne a
bez akýchkoľvek pochýb skonštatoval, že Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave XX/XXX/XX-X zo dňa 15.03.1948 obsahuje aj pozemok označený ako

parcela XXX/XX roľa o výmere 28 270 m2, keď v citovanom výmere je pozemok označený chybne ako
parcela č. XXX/XX a pridelený pozemok s parcelou č. XXX/XX bol vytvorený z pozemkov zapísaných
v PKV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Uvedenému výmeru predchádzali iné
skutočnosti, predovšetkým upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.
XX XXX/XX-I/B zo dňa 21.05.1946, ktorým bolo dané na vedomie, že Predsedníctvo SNR na svojom

zasadnutí dňa 25.03.1946 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, že
H.I.starší,nar.XX.XX.XXXX,G.I.,nar.XX.XX.XXXXamaloletýR.I.,nar.XX.XX.XXXXtrebapovažovať
za osoby národnosti maďarskej podľa § 1 ods. 1 písmeno b) nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Na
základe tohto rozhodnutia sa považoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia
uvedených osôb za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či

a v ktorej obci sa tento majetok nachádza. Možno tak mať za to, že Predsedníctvo SNR tak postupovalo
podľa §1 ods. 3 Nariadenia č. 4/1945 Sb.n.SNR účinného od 01.03.1945 s následkami uvedenými
v § 1 ods. 4 citovaného nariadenia, resp. podľa § 1 ods. 6 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v
znení od 01.03.1945 do 27.05.1946 s následkami uvedenými v § 1 ods. 7 Nariadenia v znení od
01.03.1945 do 27.05.1946, čo znamená, že Predsedníctvo SNR malo právomoc rozhodnúť o tom, ktoré

osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti alebo za zradcov a nepriateľov
Slovenského národa, pričom na základe takéhoto rozhodnutia sa majetok označenej osoby považoval
za skonfiškovaný. Znamená to, že v súdenej veci Predsedníctvo SNR postupovalo uvedeným spôsobom
pri konfiškácii majetku H. I. staršieho a jeho, v tej dobe maloletých detí G. Ullmannovej a R. I.. M. v
priebehu sporu namietal, že pri konfiškácii majetku baróna H. I. staršieho nebola zohľadnená darovacia

zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice zo dňa 15.10.1942 uvedená v bode 5.2 odôvodnenia tohto
rozsudku spolu s ďalšími listinami vo vzťahu k darovacej zmluve, na základe ktorej barón H. I. starší
daroval svojim trom deťom a to každému po 1/3 z celku aj spornú nehnuteľnosť. Súd nespochybňuje
právny úkon darovania z roku 1942 medzi barónom H. I. starším a jeho tromi deťmi a nespochybňuje sa
ani fakt, že Predsedníctvo SNR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.03.1945 túto skutočnosť nezohľadnilo

a teda nebralo do úvahy, že tretinový podiel spornej nehnuteľnosti sa už v tej dobe nachádzal v
spoluvlastníctve H. I. mladšieho, syna baróna H. I. staršieho. Na druhej strane sa súd nestotožňuje
s argumentáciou žalovaného, že uvedený nedostatok bol napravený dodatočne a to rozhodnutím
Okresného Národného výboru v Štúrove odboru pôdohospodárstva Rady ONV č. Pôd.XXXX/XXXX
zo dňa 21.09.1959, pretože podľa názoru súdu Okresný Národný výbor v Štúrove nemal právomoc a

kompetencie doplniť upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
zo dňa 21.05.1946 č. XXXXX/XX-I/B o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku H., G. a R. I. a preto na
toto rozhodnutie súd vôbec neprihliada. Ku dňu 21.09.1959 bolo stále účinné Nariadenie č. 104/1945
Sb.n.SNR a podľa k uvedenému dňu platného znenia mala oprávnenie podľa § 1 ods. 7 rozhodnúť
o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti alebo za zradcov

alebo nepriateľov Slovenského alebo Českého národa a Československej republiky jedine konfiškačná
komisia, ktorej zloženie je uvedené v § 1 ods. 8 Nariadenia v znení od 28.05.1946. Účinky rozhodnutia
konfiškačnej komisie majú za následok, že majetok takejto osoby sa považuje za konfiškovaný (§ 1
ods. 10 nariadenia v znení od 28.05.1946). Namietanie nedostatočného postupu pri konfiškácii majetku
baróna H. I. mladšieho by mohlo prislúchať jedine dotknutej osobe alebo jeho právnym nástupcom.

Obec Belá, ako žalovaný podľa súdu nie je právnym nástupcom H. I. mladšieho a v tomto smere žiadne
listinné dôkazy tomu ani nenasvedčujú. Z hľadiska celkového posúdenia veci je však podstatná iná
skutočnosť a tou je existencia Výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave B-XXXXX/XX-X zo dňa 15.03.1948, ktorým bola sporná parcela pridelenáprávnym predchodcom žalobkýň v 1. a v 2. rade, S. T. a jeho manželke G., rodenej T. a aj s poukazom na
oznámenie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 je zrejmé, že pridelená
bola aj parcela č. XXX/XX roľa o výmere 28 270 m2 vytvorená z pozemkov v k.ú. Belá PKV č. XXX z

parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. K samotnému výmeru o vlastníctve pôdy sa dodáva, že tento spĺňa
všetky formálne náležitosti, vrátane dátumu, podpisu, označenia orgánu, ktorý výmer vydal, pečiatky. V
tejto súvislosti sa poukazuje na bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom je zaujatý zásadný právny
názor, ktorého sa súd naďalej pridržiava a to, že vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými
predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať mimo správneho súdnictva a takýto správny akt treba

považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd vychádzať, ak bol vydaný v tej dobe na to
oprávneným orgánom. Obdobné platí aj v prípade prídelových listín a zároveň tieto verejné listiny boli a
aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom a ani výmerom zásadne nebolo treba intabulácie,
nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu alebo k výmeru. Tieto úvahy majú za následok,
že aj keď pri konfiškácii majetku baróna H. I. staršieho a jeho dvoch detí, v tej dobe maloletých G. a R.

I. nebolo brané do úvahy vlastnícke právo v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku R. I. mladšieho, súd
môže preskúmavať vyššie citovaný výmer o vlastníctve pôdy len z hľadiska, či bol vydaný v tej dobe na
to oprávneným orgánom a či spĺňa formálne náležitosti. Vecnú správnosť tohto výmeru napr. z hľadiska
zodpovedania si otázky, či došlo k účinnej konfiškácii majetku H. I. mladšieho, súd nie je oprávnený
riešiť. Výsledkom toho je tvrdenie súdu, že právnym predchodcom žalobkýň S. T. a jeho manželke

G. bola účinne pridelená aj sporná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele X/X-X/X, čo znamená
spolu v celosti a tento postup bol podporený aj ďalšími listinami, ktorými sú prídelový plán Miestnej
roľníckejkomisieBelá,potvrdenýOkresnouroľníckoukomisiouvParkaneaschválenéhoPovereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 19.02.1948, ďalej potvrdením Daňového úradu Nitra zo
dňa 08.10.2015, Prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

č. XXXXX/XX-II/B zo dňa 15.03.1948, ako aj zápisnicou zo dňa 01.07.1947, napísanou v obci Belá
pri príležitosti odovzdania prídelov do držby a úžitku, utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a
spol v k.ú. Belá, ktoré listiny sú v podrobnostiach vymedzené v bode 5.5 odôvodnenia tohto rozsudku.
Možno tak uzatvoriť, že právnym predchodcom žalobkýň bola sporná nehnuteľnosť pridelená zákonným
spôsobom a na základe výmeru, ktorý bol vydaný na to oprávneným orgánom a ktorý spĺňa všetky

formálne náležitosti. Nič na tomto konštatovaní nemení ani oznámenie Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 o tom, že výmer o vlastníctve pôdy nebol v PKV č. XXX zapísaný
a navrhovaný prídelový plán nebol zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra.
Chyby v tomto smere sa dopustil štát a hoci zápis by už mal len deklaratórny charakter, mohlo sa tak
predísť komplikáciám, ktoré nastali práve z dôvodu, že štát si svoju povinnosť nesplnil v súvislosti so

zápisom výmeru a prídelového plánu. Inak by sa totiž nemohlo stať, aby ONV v Nových Zámkoch vydal
dňa 05.04.1967 rozhodnutie, podľa ktorého aj sporná nehnuteľnosť mala byť prevedená do správy MNV
v Belej v celosti a zároveň sa mala v celosti nachádzať aj vo vlastníctve Československého štátu a už
vonkoncom nemalo prísť k rozparcelovaniu spornej nehnuteľnosti v roku 1955 na základe výkazu plôch
zo dňa 20.05.1955. Súd tak uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania bola sporná nehnuteľnosť

pridelená zákonným spôsobom právnym predchodcom oboch žalobkýň, ktorým predchodcom a rovnako
tak ani ich právnym nástupcom vlastnícke právo nebolo odňaté zákonným spôsobom a na druhej strane
Československý štát práve v dôsledku svojho pochybenia a nevykonania zápisu do príslušnej PKV č.
XXX k.ú. Belá postupoval spôsobom, pri ktorom nerešpektoval vlastnícke právo právnych predchodcov
žalobkýň a prostredníctvom štátnych orgánov si aj spornú parcelu pridelil do svojho vlastníctva v rozpore

s vtedy existujúcim právnym stavom. Československý štát sa tak nemohol účinne stať vlastníkom
sporných nehnuteľností a preto ani žalovaný, ako jeho právny nástupca podľa zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí sa tak nemohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Súd súhlasí aj s navrhovanou
výškou spoluvlastníckych podielov žalobkýň v 1. a v 2. rade, pretože tieto vyplývajú nielen z LV č. XXX
k.ú. a obec Belá, ale aj z jednotlivých dedičských konaní a darovacej zmluvy, ktoré sú v podrobnostiach

vymedzené v bode 5.7 odôvodnenia tohto rozsudku. Úplným záverom sa súd v stručnosti vyjadruje aj k
sporu Okresného súdu Nové Zámky 9C/108/2017 tak, že uvedená vec sa síce týka určenia vlastníckeho
práva voči tomu istému žalovanému, no predmet sporu, teda nehnuteľnosť je odlišná od predmetu sporu
vymedzeného v konaní tunajšieho súdu 10C/742/2015 a teda vec tunajšieho súdu 9C/108/2017 nemá
pre túto súdenú vec žiadny podstatný význam.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalobkyniam v 1. a v 2. rade, ktoré mali vo veci plný úspech priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o trovách konania súd nepostupoval podľa § 257 C.s.p.,pretože vzhľadom na charakter sporu , pomery a postoj žalovaného nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré musia mať výnimočný charakter a pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada
trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie.