Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212798
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1316212798.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava,
proti žalovanému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom M. XXX, H., o zaplatenie 6 833,86 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nepriberá do konania na ochranu práv žalovaného právnickú osobu: VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 79/7, Bratislava.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 379,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % odo dňa 07.10.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný v rozsahu 28,18 % nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6
833,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 985,51 eura od 07.10.2014
do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 26.04.2012 uzatvorila spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaný zmluvu o úvere č. 5027976380, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver v sume 5 000,- eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal splatiť 70 splátkami v sume 117,52 eura vždy k 27. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške
14,90 % ročne a celkové náklady predstavovali sumu 2945,61 eura s tým, že celkovom splatená suma
žalovaným predstavovala 7 945,61 eura. Žalovaný sa však so splácaním úveru dostal do omeškania,
na základe čoho bol veriteľom vyzvaný dňa 08.09.2014 k úhrade s poučením o možnosti mimoriadneho
zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný k úhrade nepristúpil, veriteľ s odkazíom na 7.6.1. všeobecným
obchodných podmienok dňa 03.10.2014 úver zosplatnil. Žalovaný uhradil celkovo len sumu 620,08 eura.
Následne bola pohľadávka veriteľa postúpena zmluvou zo dňa 29.10.2014 na žalobcu, pričom istina

pohľadávky predstavovala sumu 4 985,51 eura a príslušenstvo sumu 1 930,12 eura pozostávajúce z
úroku v sume 1 712,32 eura, úroku z omeškania v sume 130,05 eura a zákonného úroku z omeškania
odo dňa zosplatnenia do postúpenia v sume 81,77 eura a pôvodné poplatky v sume 5,98 eura. Žalovaný
bol dňa 15.06.2016 žalobcom vyzvaný k úhrade dlžnej sumy 7 319,15 eura, avšak bezvýsledne.3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp
4/2016-39 zo dňa 12.10.2016, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, na základe

čoho súd uznesením zo dňa 09.02.2017 predmetný platobný rozkaz zrušil.

4. Právnická osoba VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962 podaním zo
dňa 04.05.2017 navrhla, aby ju súd pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného z
dôvodu ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa.

5. Následne sa dňa 27.07.2017 podarilo súdu doručiť žalovanému do vlastných rúk žalobu, spolu s
prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie k tejto žalobe, ako aj podaním vyššie uvedené osobitného
subjektu vrátane výzvy, aby sa žalovaný v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s tým, aby tento osobitný
subjekt vstúpil do konania, avšak žalovaný sa ostal nečinný a k ničomu sa nevyjadril.

6.Podľa§95ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“)naochranuprávstranymôžesúdaj
beznávrhudokonaniapribraťorgánverejnejmoci,vpôsobnostiktoréhojeochranazákladnýchľudských
práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
Podľa § 95 ods. 2 C.s.p. subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže

vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
Podľa § 95 ods. 3 C.s.p. ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na
ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému
usporiadaniu vzťahov.

7. Ustanovenie § 95 C.s.p. upravuje možnosť súdu pribrať do konania osobitný subjekt, ktorého
cieľom bude chrániť práva niektorej zo strán sporu. Medzi takéto subjekty patria najmä združenia na
ochranu práv spotrebiteľa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, odborové organizácie a pod.
Predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu do konania je súhlas strany sporu, na ochranu práv
ktorej má osobitný subjekt vystupovať. O pribratí takéhoto osobitného subjektu do konania rozhoduje

súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pretože ide o uznesenie o vedení konania.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nedal súdu súhlas na pribratie predmetného osobitného
subjektu do konania na jeho stranu za účelom ochrany jeho práv, súd o návrhu právnickej osoby
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962 rozhodol tak, že túto podľa § 95

ods. 1 C.s.p. nepribral do konania na stranu žalovaného za účelom ochrany jeho práv.

9. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 09.04.2019 pojednávanie, na ktoré boli obe strany riadne a
včas predvolané. Nakoľko advokát žalobcu svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a súhlasil,
aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil všas a

vážnymi okolnosťami, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pojednával
v neprítomnosti strán sporu a keďže žiadna zo strán sporu nemala ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 C.s.p.
vyhlásil tento rozsudok.

10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o splátkovom úvere vrátane
štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok, prehľadu
splátok úveru, výzvy zo dňa 08.09.2014, oznámenia zo dňa 06.10.2014, zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.10.2014, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014, čím vykonal všetky
stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného

skutkového stavu.

11. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 26.04.2012 v písomnej forme zmluvu o splátkovom úvere
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úver v sume 5 000,- eur, ktorý

bol žalovaný povinný vrátiť spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami za podmienok dohodnutých v zmluve
o úvere.

12. Zo zmluvy o úvere vyplývalo, že:- poskytnutý úver predstavoval spotrebný úver bez konkrétneho účelu použitia;
- úrok bol dohodnutý ako fixný a vo výške 14,90 %;
- splátka úveru predstavovala sumu 117,52 eura mesačne, splatná vždy k 27. dňu v kalendárnom

mesiaci;
- počet splátok bol stanovený na 70;
- konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 27.02.2018;
- ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala výšku 18,54 %;
- priemerná hodnota RPMN bola v čase poskytnutia úveru 18,77 %;

- celková splatená suma žalovaným z titulu uzatvorenej zmluvy predstavovala sumu 7 945,61 eura.

13. Okrem toho zmluva o úvere v čl. II nazvanom „poplatky“ ukladala žalovanému povinnosť platiť
mesačnýpoplatokvsume2,99eurazasprávuúveru,vsume3,97eurazapoistenieúveruajednorázovo
zaplatiť sumu 119,- eur ako spracovateľský poplatok.

14. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj ustanovenia poistnej zmluvy, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal
počas trvania zmluvy o úvere platiť poplatok za poistenie k úveru, ktorý bol splátky v deň splatnosti
splátky úveru, pričom z obsahu zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej poistnej zmluvy nevyplývalo, že
žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere aj bez uzatvorenia poistnej zmluvy.

15. Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere konkretizovali, že výška splátky v sume
117,52 eura predstavovala splátku istiny úveru, pričom splatnosť úrokov a iných poplatkov (t.j. poplatku
za správu úveru v sume 2,99 eura mesačne, poplatku za poistenie v sume 3,97 eura mesačne a
jednorázového spracovateľského poplatku v sume 119,- eura) nastala ku dňu splatnosti prvej splátky
úveru a následne vždy v periodicite a termíne splátok úveru.

16. Z prehľadu splátok úveru vyplývalo, že žalovaný z titulu zmluvy o úvere zaplatiť veriteľovi sumu
620,08 eura a to celkovo šiestimi úhradami, pričom od poslednej úhrady dňa 17.04.2013 žiadnu ďalšiu
úhradu nerealizoval, na základe čoho bol veriteľom dňa 08.9.2014 vyzvaný k úhrade dlžných splátok v
celkovej sume 2 716,08 eura k dátumu výzvy, a keďže žalovaný dlžné splátky úveru neuhradil, veriteľ

oznámením zo dňa 06.10.2014 pristúpil podľa 7.6.1 písm. a) všeobecných zmluvných podmienok k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalovaný bol v omeškaní so splatením splátok úveru po
dobu dlhšiu ako tri mesiace a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6 833,75 eura. Následne
veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 predmetnú pohľadávku voči žalovanému
postúpil žalobcovi, ktorý túto skutočnosť dňa 11.11.2014 oznámil samotnému žalovanému.

17. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení účinnom do (ďalej len „zákon č.

129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.20. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

21.Podľa§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýa
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za

kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa§19ods.3zákonač.129/2010Z.z.privýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovsavychádzaz
predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa§52aods.2Občianskehozákonníkaakvšakzpovahyzmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúv
uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,

vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným
spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých
zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

24.Nazákladezistenéhoskutkovéhostavupovažovalsúdzanesporné,žemedziveriteľomažalovaným

došlo dňa 26.04.2012 uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme k vzniku obchodno-právneho
záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť
peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedkya zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny
obchodno-záväzkovývzťah,naktorýsabezohľadunapovahuúčastníkovprijejuzatváranípoužilprávny
režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré

Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny
režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských
zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako
dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4
Občianskehozákonníka,išlopodľa§52ods.1Občianskehozákonníkaospotrebiteľskúzmluvu,naktorú

sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z., upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
účinný v čase jej uzatvorenia, keďže za spotrebiteľský úver sa podľa tohto zákona považuje dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme úveru.

25. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti

(t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné
náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti
uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) alebo uvedenie nesprávnej
RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny

stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú
z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa,
veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.

26. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj
poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistná zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavovali

podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka od seba vzájomné závislé zmluvy, keďže jediným účelom
poistnej zmluvy bolo zabezpečenie schopnosti žalovaného plniť svoj záväzok z titulu zmluvy o úvere,
teda zabezpečenie hlavného záväzku žalovaného (predmetu zmluvy o úvere) spočívajúceho vo vrátení
poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach spolu s úrokmi. Na základe toho mal súd za to,
že podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka je vznik každej z týchto zmlúv podmienkou vzniku

ostatných zmlúv a teda nebolo možné zmluvu o úvere uzatvoriť bez neuzatvorenia poistnej zmluvy, a
preto aj záväzok žalovaného vyplývajúci z poistnej zmluvy v sume 3,97 eura mesačne mal byť zaradený
medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z.z.. Rovnaký záver platí aj pre poplatok za správu úveru v sume 2,99 eura hradený mesačne
a spracovateľský poplatok v sume 119,- eur hradený jednorázovo, pretože povinnosť žalovaného platiť

predmetné poplatky vyplývala so samotnej zmluvy o úvere.

27. Od výšky celkových nákladov sa následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len „RPMN“). Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto
jej nesprávne uvedenie v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté

následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje
porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie
v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov.

28. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže

žalovaným celkom zaplatená suma mala predstavovať 8 832,60 eura ako súčet poskytnutého úveru
a povinnosti zaplatiť úrok, poplatok za správu úveru v sume 2,99 eura mesačne, poistné v sume
3,97 eura mesačne a spracovateľský poplatok v sume 119,- eur, pričom veriteľ do celkových
nákladov spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere zahrnul len povinnosť vrátiť istinu úveru spolu s
úrokom bez toho, aby zohľadnil v celkových nákladoch aj vyššie uvedené mesačné poplatky vrátane

jednorazového spracovateľského poplatku, čo v konečnom dôsledku predstavovalo rozdiel medzi
veriteľom deklarovanými celkovými nákladmi v sume 7 945,61 eura a skutočnými celkovými nákladmi v
sume 8 832,60 eura, až 886,99 eura, teda takmer 1/5 poskytnutého úveru. V zmysle uvedeného malo
RPMN správne predstavovať výšku 24,42 % a nie ako bolo uvedené v predmetnej zmluve, výšku 18,54%. Na základe toho súd skonštatoval, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa a z tohto dôvodu treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bezpoplatkov.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca (ako právny nástupca
veriteľa podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa mohol úspešne domáhať len vrátenia dlžnej
časti istiny úveru v sume 4 379,92 eur (teda rozdielu medzi istinou poskytnutého úveru a uhradenou
sumou žalovaným), na základe čoho súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie sumy 4 379,92

eura a v ostatnej časti o zaplatenie 2 453,94 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

31. Nakoľko veriteľ a žalovaný nemali úrok z omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného
s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

32. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z
omeškania, t.j. dňa 07.10.2014, predstavovala výšku 0,05 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,25 % ročne.

33. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,05 %, súd priznal žalobcovi právo
na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške (t.j. 5,05 %) z priznanej sumy až do dňa reálneho
zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 28,18 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý
súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 35,91 %, odpočítal od úspechu žalobcu,
ktorý predstavoval 64,09 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1

C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.