Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210285
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5114210285.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: T. O., B..

XX.XX.XXXX, O. X. Z. - W. XX, U., XXX XX J. L., Š. C. U., právne zastúpená JUDr. Alžbetou
Skočdopolovou,advokátkousosídlomAlexandraRudnaya23,01001Žilina,protižalovanému:Fakultná
nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 43, 012 07 Žilina IČO: 17 335 825, právne
zastúpená HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07
Žilina, IČO: 47 249 722, o ochranu osobnosti a zaplatenie 50.997,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.03.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 21.03.2014 proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaslať jej doporučene list
podpísaný štatutárnym zástupcom nasledujúceho znenia: „Vážená pani T. O., porušením zákona pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 10.01.2013 do 11.01.2013 došlo k úmrtiu Vašej dcéry a
narodeniu mŕtveho dieťaťa, čo predstavuje neoprávnený zásah do Vášho práva na ochranu osobnosti.
Za tento zásah sa Vám touto cestou hlboko ospravedlňujeme“ a zároveň zaplatiť jej sumu 50.997,05 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 50.997,05 eur od 27.12.2013 do zaplatenia

a napokon nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 10.01.2013 absolvovala plánované vyšetrenie u
svojho obvodného gynekológa, ktorého upozornila, že niekoľko dní cíti slabšie pohyby plodu a aj lekár
CTG vyšetrením (vyšetrenie predpôrodnej kardiografie, ktoré zahŕňa diagnostiku akcie srdca dieťaťa a
stavu svaloviny maternice) zistil zníženú srdcovú frekvenciu plodu. Obvodný gynekológ stav vyhodnotil
ako tehotnosť v 10. mesiaci a suspektné (podozrivé, neurčité) CTG a z toho dôvodu ju odoslal na
kontrolné CTG vyšetrenie k žalovanému. Ešte v ten deň (10.01.2013) bol u žalovaného v čase o

09.17 hod. urobený CTG non stres test (nezáťažový). I keď sa nejednalo o patologický nález, bolo jej
odporučené i SONO IPP (ultrazvukové vyšetrenie pupočníkových prietokov) a o dve hodiny, t. j. o 11.59
hod. do 12.24 hod. (10.1.2013) jej bolo urobené kontrolné CTG vyšetrenie s vyhodnotením ako non
stres test reaktívny a normotonus. Pri ultrasonografickom vyšetrení boli vyšetrené nielen pupočníkové
prietoky ale i kompletná biometria plodu. Záverom žalovaný vyhodnotil normálny nález, normotonus,
normálnu pohybovú aktivitu plodu s následnou akceleráciou (zrýchľovaním) oziev, na kardiozázname
bola bazálna frekvencia 130 až 135 / min., variabilita 20 úderov / min., akcelerácia opakovane od 155

do 160 / min (tabuľkovo vyhodnotené ako stredná porucha). I keď má tento parameter v komplexe
celého vyšetrenia najmenšiu výpovednú hodnotu, bolo odporučené kontrolné vyšetrenie na druhý deň
11.01.2013 a bolo prijaté rozhodnutie nehospitalizovať ju. Ešte v ten istý deň 10.01.2013 ju o 23.24
hod. vyšetrili na Gynekologicko-pôrodníckej pohotovosti u žalovaného s tým, že od 19.00 hod. necítilapohyby; kontrakcie neudávala a nekrvácala. Žalovaný ju prijal na oddelenie, pri overovaní činnosti srdca
dieťaťa a USG vyšetrení o 23.30 hod. konštatovala službukonajúca lekárka úmrtie dieťaťa. Žalobkyňa
bola prijatá na pôrodnú sálu Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a po konzíliu vzhľadom na nález

uzatvorených pôrodných ciest pri vaginálnom vyšetrení bolo potrebné pôrod indukovať (vyvolať). Pôrod
boli indukovaný infúziou s oxytocínom dňa 11.01.2013 o 08.00 hod. O 11.30 hod. bola vykonaná
disrupcia vaku blán (umelo vyvolaný odtok plodovej vody) a pôrod bol vedený medikamentózne. O 17.55
hod. spontánne porodila zrelý plod ženského pohlavia s hmotnosťou 2.750 g a dĺžkou 52 cm. Placenta
sa porodila o 18.15 hod. o hmotnosti 750 g makroskopicky bez patologických zmien. Pupočník bol dlhý

s výraznou torquáciou (točením) a jedným nepravým uzlom. Podľa pitevného protokolu bola pitva mŕtvo
narodeného dieťaťa vykonaná dňa 15.01.2013, bol zistený nadmerne dlhý a nadmerne vinutý pupočník
s excesívnou torziou ciev (výrazným točením ciev). Príčinou smrti plodu bola intrauterínna asfyxia
(vnútromaternicové dusenie z nedostatku kyslíka) z príčin nadmerne dlhého a prekrúteného pupočníka.
Pitvou s mikroskopickým vyšetrením neboli zistené vrodené vývojové chyby ani žiadne nálezy, ktoré
by vysvetľovali inú príčinu intrauterínnej asfyxie ako z príčin pupočníka. Na základe podrobnej analýzy

na podklade jej podnetu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po vykonanom dohľade
konštatoval, že žalovaný po odoslaní obvodným gynekológom pochybil v diagnostickom procese a
nepostupoval v súlade s poznatkami súčasnej vedy, a to na základe zistenia, že nebola štandardne
pôrodnícky vyšetrená. Boli realizované iba jednotlivé pomocné vyšetrenia, ktoré neboli dôkladne
popísané a jednoznačne vyhodnotené i napriek tomu, že vykazovali známky možného intrauterínneho

(vnútromaternicového) ohrozenia plodu. Nebola prijatá na oddelenie na doriešenie stavu, ale odoslaná
domov, kedy počas necelých 12 hod. došlo k intrauterínnemu odumretiu plodu. Vzhľadom na vyššie
uvedené sa výkonom dohľadu zistili nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným, čím
došlo z jeho strany k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Uvedené jej Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou oznámil listom zo dňa 04.11.2013 zn. PO 1260/2013/502, 106461/2013/502.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že narodenie mŕtveho dieťaťa ako prvorodičke ju postihlo ako matku bolestivo
a spôsobilo jej výrazné psychické a fyzické útrapy. Následky tohto zásahu pociťuje neustále a dlhodobo.
Uvedené konanie žalovaného jej spôsobilo aj fyzické útrapy, musela podstúpiť hematologické vyšetrenia
s následnou preventívnou liečbou frexiparinom, zhoršil sa jej psychický zdravotný stav, je precitlivelá,
plačlivá. Toho času je v 6 mesiaci gravidity a ako dôsledok mimoriadneho stresu má veľké obavy o

zdravie dieťaťa, ako aj o svoje zdravie. Konaním žalovaného tak došlo podľa jej názoru k porušeniu
jej práv a slobôd zakotvených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd, konkrétne
ust. čl. 8, ktorý garantuje rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Do
pojmu súkromný život sa zahŕňa aj právo vytvoriť si a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami,
najmä v citovej oblasti, aby bolo možné rozvíjať a napĺňať si vlastnú osobnosť. Súčasťou súkromného

života je aj rodinný život a vzťahy medzi blízkymi príbuznými. Materstvo je možné považovať za jeden
z dôležitých atribútov rodinného a súkromného života jednotlivca. Keďže tehotenstvo je považované za
súčasťsúkromnéhoživotamatky,jemožnéjejopísanépsychickéafyzickéutrpenieakomatkypripôrode
mŕtveho dieťaťa až doposiaľ považovať za zásah do práva na súkromný život tak, ako to má na mysli ust.
čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konaním zamestnancov žalovaného došlo k

neoprávnenému zásahu do jej súkromia a života. Konanie zamestnanca v danom prípade jednoznačne
zaväzuje žalovaného, ktorý je za jeho konanie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedný,
nakoľko pri posudzovaní toho, kto zodpovedá za zásah do osobnostných práv, sa postupuje obdobne
ako pri náhrade škody, teda ak bol zásah spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou alebo inou
fyzickou osobou k plneniu činnosti tejto osoby, postihuje občianskoprávna sankcia takúto právnickú

alebo fyzickú osobu. V prípade neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti má fyzická
osoba v súlade s ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa najmä domáhať upustenia od
neoprávnených zásahov, odstránenia následkov týchto zásahov a primeraného zadosťučinenia. Jej
právo bolo porušené zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou, pretože
by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá ujma na jej osobnosti

vzhľadom na okolnosti prípadu, vysokú intenzitu nepriaznivého následku konania žalovaného, ktorý je
nereparovateľný a jej vzniknutá trauma je prakticky neodstrániteľná. Protiprávnym konaním žalovaného
tak došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti v značnej miere. Konanie žalovaného bolo
v priamej príčinnej súvislosti s následkom, ktorý znamenal zásah do osobnostných práv žalobkyne,
čím bolo narodenie mŕtveho dieťaťa. Ak by zamestnanec žalovaného postupoval pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom, nedošlo by k zásahu do jej osobnostných práv. Konkrétne
k uplatneným nárokom žalobkyňa ďalej uviedla, že v danom prípade neprichádzajú do úvahy prvé
dva nástroje ochrany osobnostných práv, a to upustenie od neoprávnených zásahov a odstránenie
následkov zásahov, nakoľko nie sú reálne možné. Žiada tak, aby jej bolo priznané právo na primeranézadosťučinenie, a to formou ospravedlňujúceho listu a zároveň požaduje náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorej sa možno domáhať, ak by sa nezdalo postačujúce primerané zadosťučinenie najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Ust. § 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje iba demonštratívny výpočet zvlášť závažných zásahov do
osobnostných práv fyzickej osoby, a teda vzťahuje sa na všetky zásahy, ak sa nezdá postačujúce
zadosťučinenie. Predpokladom priznania náhrady nemajetkovej ujmy je skutočnosť, že k zásahu do
osobnostných práv došlo v značnej miere a primerané zadosťučinenie sa nezdá postačujúcim. Tvrdí, že
došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu v dôsledku ujmy, ktorú utrpela stratou dieťaťa. Ňou požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur je primeraná k intenzívnemu zásahu do súkromia
a rodinného života, na spôsobenú ujmu a nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku narodenia
mŕtvej dcéry. Ujmou je prežívanie danej situácie ňou a jej pocity v dôsledku narodenia mŕtveho
dieťaťa. Prežívanie straty mŕtvej dcéry dosahuje intenzitu prežívania straty dieťaťa v plne fungujúcej
rodine s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, bez akýchkoľvek patologických rysov, a to s
prihliadnutím na usporiadaný partnerský život s otcom dieťaťa T. O., s ktorým 8 rokov žije v spoločnej

domácnosti už od roku 2005. Riadne dbala na svoj zdravotný stav počas tehotenstva a tešila sa na dieťa.
Domáha sa tak podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 50.000,- eur na tom skutkovom základe, že dňa 10.01.2013 porodila mŕtvu dcéru v
príčinnej súvislosti s porušením zákona pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týmto konaním došlo
k neoprávnenému zásahu do jej duševnej integrity, do jej súkromia, spôsobilo a aj naďalej spôsobuje

psychické útrapy, narušuje jej rodinný a osobný život. K uplatnenému nároku na zaplatenie sumy
997,05 eur žalobkyňa uviedla, že si tento uplatňuje ako nárok na náhradu primeraných nákladov, ktoré
vynaložila na pohreb mŕtvonarodenej dcérky - zriadenie pomníka, ktoré neboli uhradené „pohrebným“ z
titulu sociálneho poistenia, ktoré zaplatila obchodnej spoločnosti Kamenárstvo Riedl, s. r. o. na základe
faktúryč.XXXXXXXXXzodňa23.08.2013splatnej06.09.2013vovýške997,05eur.Napokonžalobkyňa

v žalobe uviedla, že vyzvala odporcu na zaplatenie žalovaných nárokov pokusom o zmier zo dňa
10.12.2013 a ospravedlnenie v lehote do 14 dní, t. j. do 26.12.2013. Žalovaný pokus o zmier prevzal
dňa 12.12.2013. Žalovaný na pokus o zmier nereagoval a ani nezaplatil jej pohľadávku. S odkazom na
to, že žalovaný sa tak dostal do omeškania dňa 27.12.2013 si žalobkyňa v ďalšom uplatnila nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 50.997,05 eur od 27.12.2013 až do

zaplatenia.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadril podaním zo dňa 03.07.2014, v ktorom
uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v žalobe nesúhlasí a nárok žalobkyne neuznáva v
celom rozsahu. Žalobkyňa tvrdí, že porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že žalobkyni
nebola poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť, a to najmä, že z jeho strany neboli vykonané

všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby.
Žalobkyňa tvrdí, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ustálil, že z jeho strany došlo
k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uvedené tvrdenia žalobkyne sú pokusom o
zavádzanie súdu. Predmetné oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na ktoré sa
žalobkyňa odvoláva je neprávoplatným rozhodnutím. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v

predmetnej veci doposiaľ nevydal rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť. V zmysle Protokolu
č. 521/2013 o vykonanom dohľade sa na posudzovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti
podieľal T.. T. L., špecialista v medicínskom odbore gynekológia ako prizvaná osoba podľa § 43
zákona č. 581/2004 Z. z. V prípade, že tento špecialista nedisponuje atestáciou v subšpecializácii
Fetomaternálna medicína a Sonografia v Gyn.- pôr., má za to, že predmetný špecialista nie je

oprávnený riadne posúdiť a zhodnotiť výkon poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Dňa 10.01.2013
(žalovaný zrejmým omylom uviedol deň 17.01.2013) bola žalobkyňa svojím obvodným gynekológom
na základe ním realizovaného CTG vyšetrenia a s údajom pacientky o slabých pohyboch plodu
odoslaná na Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie žalovaného na kontrolné CTG vyšetrenie, ktoré by
zhodnotilo aktuálny stav plodu. Obvodným gynekológom vykonané CTG vyšetrenie nebolo popísané

úplne detailne. Z popísaného CTG vyšetrenia ambulantným gynekológom sa nedajú odvodiť známky
aktuálneho ohrozenia plodu. Z uvedeného vyplýva, že ambulantný gynekológ po vykonanom CTG
vyšetrení nepovažoval za potrebné pacientku ihneď hospitalizovať a teda zdravotný stav pacientky
zrejme nepovažoval za vážny, keďže túto odoslal len na kontrolné CTG vyšetrenie. Následne bolo
žalobkyni žalovaným dňa 10.01.2013 (žalovaný zrejmým omylom opätovne uviedol deň 17.01.2013)

urobené CTG vyšetrenie, ktoré bolo záverované ako suspektný nález, a preto, aj keď sa nejednalo
o patologický nález a nedalo sa z neho odvodiť aktuálne a už vôbec nie budúce ohrozenie plodu, z
dôvodu ochrany zdravia žalobkyne bolo s časovým odstupom v ten istý deň opätovne vykonané CTG
vyšetrenie so záverom normálny nález, na ktorý však Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,konkrétne prizvaný špecialista, pri posudzovaní vôbec neprihliadal. Navyše bolo žalobkyni urobené aj
sonografické vyšetrenie, ktorým bol zistený normálny nález v parametri R1 (resistance index), ktorý
je smerodajný pre dlhšiu prognózu vývoja stavu plodu. Bola zistená len odchýlka v hodnote jedného

parametra (pomer A/B), ktorý vykazoval strednú poruchu a z ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou pri svojom posudzovaní vychádzal. Uvádzaný parameter A/B, ktorý vykazoval strednú
poruchu, nebol pre posúdenie vývoja stavu plodu smerodajný, a to z dôvodu normálneho RI parametra
v placentárnych prietokoch, ktorý je smerodajný pre určenie dlhšej prognózy stavu plodu. Tento
normálny nález v smerodajnom parametri RI bol pri posudzovaní Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou taktiež opomenutý, aj keď sa jedná o tak dôležitý údaj. V prípade slabého pociťovania
pohybov plodu pacientkou sa jedná len o subjektívne pocity, ktoré boli zobjektivizované opakovaným
kardiotokografickým vyšetrením, kde je jasne zadokumentovaná normálna pohybová aktivita, pričom
opätovne táto skutočnosť bola Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opomenutá. Na
základe výsledkov všetkých po sebe vykonaných vyšetrení, ktorými došlo k vylúčeniu patologického
stavu, ktorý by mohol viesť k aktuálnemu alebo možnému budúcemu ohrozeniu plodu - funkčnej

nedostatočnosti placenty alebo práve prebiehajúcej pupočníkovej alebo inej tehotenskej komplikácii -
nebola nutná akútna hospitalizácia žalobkyne. Sám Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
Protokole uvádza alternatívnu možnosť riešenia stavu pacientky, podľa ktorého sa pacientka s ohľadom
na zistený zdravotný stav prijme na lôžkové oddelenie, alebo sa odporučí do starostlivosti obvodného
gynekológa s uvedením všetkých zistených skutočnosti, popisom vyšetrenia, stanovením diagnózy,

odporučením ďalšieho postupu a poučením pacientky. Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
poskytol žalobkyni riadne zdravotnú starostlivosť, o ktorú žiadal odosielajúci ambulantný gynekológ,
vykonal všetky potrebné lekárske vyšetrenia v súlade s poznatkami lekárskej vedy a postupoval aj v
súladesvyššieuvedenýmpostupom,ktorýuvádzasámÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,
a teda žalobkyňu po vykonaných vyšetreniach, po vylúčení podozrenia na aktuálne ohrozenie plodu

alebo patológiu tehotenstva odporučil do starostlivosti obvodného gynekológa. Neobstojí ani tvrdenie,
podľa ktorého žalobkyňa nebola štandardne gynekologický vyšetrená. Štandardné gynekologicko-
pôrodnícke vyšetrenie znamená vonkajšie pôrodnícke vyšetrenie spolu s vaginálnym vyšetrením nálezu
na pôrodných cestách a vyšetrenie vonkajších rodidiel pacientky pomocou gynekologických zrkadiel. Ide
o vyšetrenia, ktoré pre stanovenie možného budúceho akútneho stavu plodu v tomto prípade nemajú

žiaden význam, nakoľko toto nedokáže potvrdiť alebo vylúčiť možnosť budúcej trombózy pupočníka, ale
ani možnosť funkčnej nedostatočnosti placenty. Žalovaný zdôraznil, že aj závery súdnej patologicko-
anatomickej pitvy, v ktorých sa uvádza, že príčinou smrti plodu bolo jeho vnútromaternicové dusenie z
príčiny tvorby vnútrocievnych mikrotrombov v pupočníku pri náleze nadmerne dlhého a nadpriemerne
vinutéhopupočníkasmimoriadnymtočenímciev.Tejtopríčinezodpovedaliajznámkyakútnehodusenia.

Toto sa zo žiadnych dostupných vyšetrení vopred nedá zistiť. Jednalo sa o akútny stav, spojený s
náhle vzniknutou zástavou cievnej cirkulácie v orgánoch plodu, ktorý nastal až za niekoľko hodín po
vykonaní predmetných vyšetrení. A teda príčinou smrti plodu nemohla byť funkčná nedostatočnosť
placenty, prípadne iná aktuálne prítomná tehotenská patológia, ktoré by boli dôvodom na hospitalizáciu
v čase vyšetrení . Tieto boli správne vylúčené vykonanými vyšetreniami. Uvedené potvrdila aj pitva a

histológiaplacenty.Príčinousmrtiplodubolakútnevzniknutýstav-trombózacievpupočnejšnúry,zrejme
vkombináciisjejnáhloukompresiou,ktorýaniprivykonanívšetkýchdostupnýchvyšetreníametódnieje
možné vopred zistiť a účinne mu predísť. Vo vzťahu k príčine úmrtia plodu, žiadna skutočnosť zistená zo
všetkých troch vyšetrení ním vykonaných nebola v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom.
Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z. z. Vzhľadom na súčasné poznatky lekárskej vedy nie je možné žiadnymi lekárskymi
postupmi vopred predpovedať budúci výskyt trombózy ciev pupočníkovej šnúry, a teda nie je možné ani
žiadnymi lekárskymi postupmi a vyšetreniami v takýchto prípadoch vopred zabezpečiť účinnú liečbu.
Konštatovanie žalobkyne o možnosti predísť v tomto prípade vnútromaternicovému odumretiu plodu,
považuje za absolútne neadekvátne a zavádzajúce. Je potrebné si uvedomiť a zdôrazniť, že výkon

lekárskeho povolania, resp. komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti je súborom mimoriadne
citlivých individuálnych procesov a riešení. Napriek faktu, že zdravotnícki pracovníci vykonajú všetky
potrebné úkony a dodržia konkrétne postupy, neexistuje možnosť predvídať takýto akútne vzniknutý stav
u pacientky. Na záver žalovaný uviedol, že je mu úprimne ľúto veľkej straty, ktorú žalobkyňa narodením
mŕtvej dcéry pocítila, avšak z jeho strany nebolo možné ani po vykonaní všetkých možných liečebných

postupov poskytnutých v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tejto strate zabrániť. Žalovaný
tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Súd danú sporovú vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch
19.04.2016, 14.06.2016, 27.03.2018, 08.03.2019, 03.05.2019 a 24.09.2019, a to za prítomnostižalobkyne,jejprávnehozástupcuaprávnehozástupcužalovanéhoavneprítomnostižalovaného,keďže
jeho osobnú účasť nepovažoval za nevyhnutnú a žalovaný o odročenie pojednávaní nepožiadal. Na
pojednávaní dňa 24.09.2019 vo veci verejne vyhlásil tento rozsudok.

5. Možno konštatovať, že žalobkyňa zotrvala počas celého konania na svojej argumentácii v spore,
ako túto vymedzila v žalobnom návrhu. Po vykonanom dokazovaní žalobkyňa založila dôvodnosť
žaloby na zdôraznení, že u žalovaného sa prezumuje zavinenie a žalovaného tak zaťažovalo v
spore dôkazné bremeno, že vnútromaternicové úmrtie plodu žalobkyne nezavinil. Takýto dôkaz však
žalovaný súdu v spore nepredložil. Žalobkyňa v ďalšom argumentovala tým, že v reálnom čase

nebolo síce možné presne diagnostikovať uvedenú patológiu pupočníka, avšak pupočníková príčina
z podozrivých kardiotokografických záznamov a slabých pohybov plodu prichádzala do úvahy v rámci
diferenciálnej diagnostiky. Výsledný stav, vnútromaternicové úmrtie plodu v pomerne krátkom čase, v ten
istý deň 10.01.2013, jednoznačne korešponduje s dvoma v ten deň zhotovenými kardiotokografickými
vyšetreniami, ktoré boli zhodnotené ako suspektné, podozrivé z patológie a s údajom o slabých pocitoch
jej plodu. Žalobkyňa tak dôvodila, že jej hospitalizácia dňa 10.01.2013 a následné zdravotnícke úkony,

teda správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti by podstatne zvýšili pravdepodobnosť opačného javu,
aký nastal, teda že by k vnútromaternicovému odumretiu jej plodu nedošlo. Žalobkyňa s odkazom na
bližšie nekonkretizovanú súdnu prax mala za to, že sa nevyžaduje preukázanie 100 %-nej príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žalovaným a
následkom v podobe vnútromaternicového odumretia jej plodu, pričom všetkými dôkazmi vo vzájomnej

súvislosti preukázala žalovaný nárok, teda uniesla bremeno dôkazu na preukázanie svojich skutkových
tvrdení.
6. Žalovaný pred vyhlásením rozsudku v záverečnej reči svojho právneho zástupcu sústredil okrem
námietok uvedených vo vyjadrení k žalobe svoju argumentáciu v spore na to, že tvrdenie žalobkyne
o tom, že jej hospitalizácia by zvýšila nádej na záchranu a prežitie dieťaťa je len v hypotetickej

rovine, ktorej nie je možné pričítať akúkoľvek právnu relevanciu. Z vykonaného dokazovania žalovaný
vyvodzoval, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a
jej spôsobom poskytnutia z jeho strany a vnútromaternicovým úmrtím dieťaťa žalobkyne. Žalobkyňa
počas celého súdneho konania nijakým spôsobom nepreukázala existenciu priamej príčinnej súvislosti
medzi jej nehospitalizovaním a akútnym vnútromaternicovým úmrtím jej plodu, ktoré bolo zapríčinené

pupočníkovou patológiou, ktorú nebolo možné žiadnym relevantným spôsobom odhaliť. Nie je
tak vhodné, ani správne sa zameriavať len na existenciu hypotetickej výšky pravdepodobnosti
možnej záchrany pri hospitalizovaní žalobkyne, ktorá sa nijako nedá vypočítať. Za daných okolností
tohto prípadu treba vziať nepochybne do úvahy aj existenciu výšky pravdepodobnosti úmrtia
plodu pri samotnej hospitalizácii. Nie je možné jasne a jednoznačne stanoviť výšku týchto dvoch

pravdepodobností, keďže v danej veci a s prihliadnutím na už známu príčinu úmrtia na základe pitevného
nálezu, ide o tak povediac vis major, ktorej v bežnej pôrodníckej praxi nevedia účinne zabrániť žiadni
lekári. Len na základe pravdepodobnosti záchrany dieťaťa, ktorej výška nie je objektívne určiteľná, nie
je možné ustáliť jednoznačný záver, že bez akýchkoľvek pochybností nesie za úmrtie dieťaťa v prípade
žalobkyne právnu zodpovednosť. Žalovaný tak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou

žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť mu trovy konania.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a znalcom, pričom
dospel k ďalej výslovne uvedeným skutkovým zisteniam, resp. k skutkovým zisteniam uvedeným v
rámci samotného právneho posúdenia danej sporovej veci. Pokiaľ súd v ďalšom obsahu odôvodnenia
tohto rozsudku neuvádza iné skutkové zistenia vyplývajúce zo stranami sporu produkovaných a súdom

vykonaných listinných dôkazov, je tomu tak z toho dôvodu, že tieto nemohli nič zmeniť na dôvodoch,
na ktorých súd založil svoje rozhodnutie v prejednávanej sporovej veci. Zväčša išlo o listiny obsiahnuté
v spisovej dokumentácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúcej sa vykonaného
dohľadu a konania o správnom delikte v dotknutej veci (na č. l. 37 až 86 spisu). Obsah týchto
listinných dôkazov vzhľadom na výrokovú časť a dôvody rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou č. k. ZS 502/00004/2013 zo dňa 31.10.2013 a rozhodnutia predsedníčky Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. ZS 502/00004/2013/R zo dňa 24.06.2014, ako aj závery
dokazovania znalcom, nepovažoval za podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej sporovej veci.
8. Z pitevného protokolu vypracovaného T.. I. Y. (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 111 spisu)
vyplýva, že pitvou plodu (ženského pohlavia o váhe 275 g a výške 51 cm) žalobkyne, mŕtvoporodeného

dňa 11.01.2013 o 17.55 hod., bol zistený nadmerne dlhý (865 cm) a nadmerne vinutý pupočník s
excesívnou torziou ciev, mikroskopickým vyšetrením boli v pupočníku zistené intravazálne mikrotromby.
Príčinou smrti plodu bola teda intrauterinná asfyxia z príčin pupočníka pri uvedených nálezoch.9. Z rodného listu vystaveného Matričným úradom mesta Žilina dňa 16.01.2013 (dôkaz produkovaný
žalobkyňou na č. l. 12 spisu) vyplýva, že v knihe narodení tohto úradu bolo vo zväzku XXX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod por. č. XX, zapísané narodenie mŕtvonarodeného dieťaťa s priezvisko O. rodičov:

žalobkyňa ako matka a T. O. ako otec.
10. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin rozhodnutím č. k. ZS
502/00004/2013 zo dňa 31.10.2013 (na č. l. 119 spisu), ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2014 v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou č. k. ZS 502/00004/2013/R zo dňa 24.06.2014, ako správny orgán

príslušný podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 v nadväznosti na ust. § 50 ods. 2 písm. a) zákona
č. 581/2004 Z. z. a podľa ust. § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodol o uložení pokuty vo
výške 9.500,- eur podľa ust. § 50 ods. 2 pís. a) a ust. § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004
Z. z. žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené skončeným výkonom dohľadu dňa 05.09.2013 nad správnym
poskytnutímzdravotnejstarostlivostižalobkynivdohliadanomobdobívdňoch10.01.2013až11.01.2013

zdravotníckymi pracovníkmi žalovaného. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom,
že žalobkyňa dňa 10.01.2013 nebola na gynekologicko - pôrodníckom oddelení štandardne vyšetrená,
boli realizované len jednotlivé pomocné vyšetrenia, ktoré neboli dôkladne popísané a jednoznačne
vyhodnotené, aj napriek tomu, že vykazovali známky možného vnútromaternicového ohrozenia plodu.
Žalobkyňa nebola prijatá na hospitalizáciu na doriešenie stavu, ale odoslaná domov, kedy počas

necelých 12 hodín došlo k vnútromaternicovému odumretiu plodu.
11. Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. k. ZS
502/00004/2013/R zo dňa 24.06.2014 (na č. l. 125 spisu), ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2014, ako správny orgán príslušný podľa ust. § 23 ods. 1 písm.
e) zákona č. 581/2004 Z. z., rozhodla o rozklade žalovaného proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin č. k. ZS 502/00004/2013 zo dňa 31.10.2013 tak, že rozklad
žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamietla a rozkladom napadnuté rozhodnutie
potvrdila.
12. Podľa informácie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin zo dňa
11.05.2016 (na č. l. 117 spisu) žalovaný nepodal proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou žalobu podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p.
13. Obchodná spoločnosť Kamenárstvo Riedl, s. r. o. vyúčtovalo žalobkyni faktúrou č. XXXXXXXXX
zo dňa 23.08.2013 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 13 spisu) so splatnosťou dňa 06.09.2013
dodávku pomníkových dielov, krycej dosky, zlatého svietnika s montážou, poloblúkových hrán, ďalší
spotrebný a spojovací materiál, sekanie a zlatenie písma a kríža, montážne práce, v celkovej sume

997,05 eur. Súd považoval medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne (§ 151 ods.
1 CSP), že žalobkyňa fakturovanú sumu 997,05 eur obchodnej spoločnosti Kamenárstvo Riedl, s. r. o.
uhradila.
14. Pokusom o zmier zo dňa 10.12.2013 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 8b spisu) vyzvala
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na dobrovoľné plnenie žalovaných

nárokov, a to v lehote 14 dní. Tento list žalobkyňa zásadne odôvodnila rovnako ako podanú žalobu.
Pokus o zmier bol žalovanému doručený dňa 12.12.2013 (doručenka - dôkaz produkovaný žalobkyňou
na č. l. 8a spisu).
15. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživota

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
16. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzická osoba má
právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
17. Podľa ust. § 13 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ by sa

nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18. Podľa ust. § 13 ods. 3 OZ v znení zákona č. 87/1990 Zb. účinnom od 29.03.1990, výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.
19.Podľaust.§420ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,každýzodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.20. Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;

ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
21. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti
sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
22. Podľa ust. § 449 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

23. Podľa ust. § 449 ods. 3 OZ, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
24. Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ v znení zákona č. 252/1999 Z. z. účinnom od 11.10.1999,
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
25. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

350/2005 Z. z. účinnom od 01.09.2005 do 31.12.2017, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
26. Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005
z. z. účinnom od 01.09.2005 do 30.06.2014, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva
dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, [40) § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2005 Z. z.] a za podmienok
ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 6) ukladá sankcie.

27. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh
ním ustanovenej poradnej komisie.
28. Podľa ust. § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 581/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009, ak Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu nad poskytovaním

zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, [40) § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2005 Z. z.] alebo ak úrad zistí porušenie povinností
ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2).
29. Podľa ust. § 64 (s názvom „Pokuty za správne delikty“) ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v

znení zákona č. 461/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu
až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
30. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

31. Žalobkyňa si tak podanou žalobou uplatňovala nasledovné nároky: a) nárok podľa cit. ust. § 13 ods.
1 OZ na primerané morálne zadosťučinenie (morálnu satisfakciu) vo forme ospravedlňujúceho listu v
znení uvedenom v žalobnom petite, b) nárok podľa cit. ust. § 13 ods. 2 OZ na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 50.000,- eur, c) nárok podľa cit. ust. § 449 ods. 2 a 3 OZ na úhradu
primeraných nákladov spojených s pohrebom jej mŕtvonarodeného dieťaťa vo výške 997,05 eur; a to na

tom skutkovom základe, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo
strany žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k vnútromaternicovému odumretiu
jej plodu, čím bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv, konkrétne práva na súkromie chráneného cit.
ust. § 11 OZ. Zo strany žalovaného tak malo ísť o protiprávne konanie, na podklade ktorého vznikla
jednakjehozodpovednosťzazásahdojejosobnostnýchpráv-právanasúkromnýživot(vtomtoprípade

zodpovednosť žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aplikujúc analogicky v zmysle cit.
ust. § 853 ods. 1 OZ primerane ust. § 420 ods. 2 OZ) a jednak zodpovednosť za škodu na zdraví podľa
cit. ust. § 420 ods. 1 a 2 OZ.32. V kontexte so žalovanými nárokmi žalobkyne na primerané morálne zadosťučinenie a na náhradu
nemajetkovej ujmy, si súd dovolí citovať z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn.
5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, ktoré právne závery si súd osvojuje z hľadiska právneho posúdenia

týchto žalobkyňou uplatnených nárokov: „Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo 16. decembra
1992 vo veci Niemetz proti Nemecku uviedol, že „...nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa
o vyčerpávajúcu definíciu pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento
pojem „výsostným okruhom“, v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne,
a úplne z tohto okruhu vylúčiť vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného

života musí tiež obsahovať do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“
Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život... Podstatou rodinného života je oprávnenie
fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových
väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k
nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej

osobydoprávanasúkromie,resp.právarodinnýživotmôžebyťďalšiemuúčastníkovivzťahuspôsobená
taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková
ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)

s blízkou osobou. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v
prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti,
ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy,
pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z
týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé

v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti.“. V súlade s citovaným ust. § 13 ods. 1 OZ na to, aby oprávnená osoba
(v prejednávanej veci žalobkyňa) mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň

stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie
takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. (k
tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/77/2009 zo dňa 27.10.2010) Ja zjavné, že úmrtím
ešte nenarodeného dieťaťa došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne v sfére jej rodinného života,
prejavujúcemu sa v opise tohto zásahu, ako to žalobkyňa uviedla v samotnej žalobe.

33. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 OZ sú porušenie
právnej povinnosti (uloženej právnym predpisom, príp. zmluvnej povinnosti) povinným (zodpovedným)
subjektom, spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou
škodou a napokon zavinenie povinného subjektu. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom
spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti

môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom,aleboujmu,ktoránastalanazdravípoškodeného.Existenciupríčinnejsúvislosti(kauzálny
nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade

bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej
povinnosti a následku - vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku
zavineného protiprávneho konania, teda ak protiprávne konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu
príčiny a následku. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25 Cdo 1019/2002 zo dňa 06.11.2003, ktorého závery si súd

vzhľadom na totožnosť dotknutej právnej úpravy v ČR a SR osvojuje) V každom konkrétnom prípade
však treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná
súvislosť je daná len vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla
bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR

spis. zn. 23 Cdo 3337/2007, ktorého závery si súd vzhľadom na totožnosť dotknutej právnej úpravy v
ČR a SR osvojuje) Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebonepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Konštrukcia
zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420 OZ vychádza z prezumpcie (predpokladu, vyvrátiteľnej

právnej domnienky) zavinenia, pričom je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil (exkulpácia,
vyvinenie; ust. § 420 ods. 3 OZ). Nejde tak o objektívnu zodpovednosť. Škodca musí preukázať
existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Z hľadiska uplatňovaného
nároku na úhradu nákladov spojených s pohrebom jej mŕtvonarodeného dieťaťa, možno konštatovať,

že nebyť jeho úmrtia, žalobkyňa by takéto náklady nebola vynaložila a teda jej vznikla majetková škoda.
34. Pokiaľ tak ide o žalobkyňou uplatňované nároky, pre vznik zodpovednosti žalovaného za zásah do
osobnostných práv žalobkyne a za škodu sa primárne vyžaduje protiprávne konanie žalovaného ako
zodpovedného subjektu.
35. V danom prípade možno konštatovať, že žalovaný konal protiprávne, čo spočívalo v tom, že ako
poskytovateľzdravotnejstarostlivostiporušilsvojupovinnosťpodľacit.ust.§4ods.3zákonač.576/2004

Z. z. tým, že žalobkyňu dňa 10.01.2013 na svojom gynekologicko - pôrodníckom oddelení štandardne
nevyšetril, realizoval len jednotlivé pomocné vyšetrenia, ktoré neboli dôkladne popísané a jednoznačne
vyhodnotené, aj napriek tomu, že vykazovali známky možného vnútromaternicového ohrozenia plodu.
Žalobkyňa nebola prijatá na hospitalizáciu na doriešenie stavu, ale odoslaná domov, kedy počas
necelých 12 hodín došlo k vnútromaternicovému odumretiu plodu. Pri tomto závere súd vychádzal z

rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou [ako orgánu príslušného podľa cit. ust.
§ 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 581/2004 Z. z.] č. k. ZS 502/00004/2013 zo dňa 31.10.2013
v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou [ako orgánu
príslušného podľa cit. ust. § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z.] č. k. ZS 502/00004/2013/R zo
dňa 24.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.07.2014 a ktorým bola žalovanému uložená pokuta

9.500,- eur podľa cit. ust. § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., a to za
správny delikt pre porušenie povinnosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. spočívajúcom
vo vyššie uvedenom konaní. Súd bol tak v zmysle cit. ust. § 193 CSP viazaný uvedeným rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda tým, že žalovaný sa dopustil uvedeným konaním
správneho deliktu, čo samé o sebe implikuje protiprávne konanie žalovaného, pretože inak by žalovaný

nemohol byť uznaný vinným z tohto správneho deliktu. Preto sa súd nezaoberal námietkami žalovaného
spočívajúcimi v jeho argumentácii, že zdravotnú starostlivosť v danom prípade poskytol v súlade so
svojou povinnosťou podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Rovnako z tohto dôvodu nebral
v úvahu ani závery znalca J.. T.. Y. Z.V., L.. ohľadom správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti
žalovaným a neindikácie hospitalizácie žalobkyne dňa 10.01.2013.

36. Pre vznik žalobkyňou uplatňovaných nárokov bolo nevyhnutné naplnenie ďalšieho predpokladu, a
to, že protiprávne konanie bolo v príčinnej súvislosti so zásahom v osobnostnej sfére života žalobkyne,
resp. so vznikom škody v majetkovej sfére žalobkyne, inak povedané, že neposkytnutie zdravotnej
starostlivosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žalovaným ako zdravotníckym zariadením
žalobkyni bolo v priamej príčinnej súvislosti s úmrtím jej nenarodeného dieťaťa, resp. že v prípade

poskytnutia zdravotnej starostlivosti v súlade s cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zo strany
žalovaného ako zdravotníckeho zariadenia žalobkyni by k úmrtiu nenarodeného dieťaťa žalobkyne
nedošlo.
37. V danom prípade bolo nepochybné, že bezprostrednou príčinou vnútromaternicového odumretia
plodu žalobkyne (ako sa na tejto príčine zhodli obaja znalci a ako ich závery korešpondujú s pitevným

nálezom T.. I. Y. zo dňa 15.01.2013) bola asfyxia (udusenie) plodu z pupočníkovej príčiny (uškrtenie
pupočníka, ktorý bol dlhý a viac krát otočený okolo vlastnej osi (torquovaný), z dôvodu ktorého dochádza
k stlačeniu ciev, pritlačením ciev k vzniku trombu (zrazeniny), ktorý cievy úplne upchá, čím sa zastaví
prívod kyslíka k plodu).
38. Ako otázka zásadne ovplyvňujúca vznik žalovaných nárokov sa tak vyjavila otázka, či by

hospitalizácia žalobkyne dňa 10.01.2013 a ďalšie v rámci nej vykonané zdravotné výkony vytvorili
(zabezpečili) podmienky, za ktorých by došlo k zabráneniu vnútromaternicového odumretiu plodu
žalobkyne. V danom prípade išlo o zložitú odbornú otázku, za účelom zodpovedania ktorej bolo súdom
nariadené dokazovanie znalcom a následne ďalším znalcom. Možno konštatovať, že obaja súdom
ustanovení znalci zhodne uzavreli, že ani pri správnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti (vrátane

hospitalizácie) nebolo možné so 100 % istotou zabrániť (eliminovať, vylúčiť) vnútromaternicové úmrtie
plodu v danom prípade.39. Znalci sa tak rozchádzali len v tom, s akou pravdepodobnosťou by bolo možné v prípade
hospitalizácie žalobkyne za súčasných poznatkov lekárskej vedy predísť vnútromaternicovému
odumretiu jej plodu.

40. Znalec J.. T.. Y. Z., L.. dospel k záveru, že ani hospitalizácia žalobkyne dňa 10.01.2013 nebola
spôsobilá zabrániť vnútromaternicovému odumretiu plodu, keďže jeho úmrtie vzniklo na základe náhlej
neočakávanej komplikácie a k takýmto úmrtiam dochádza aj u hospitalizovaných pacientok, pretože
neexistujemetódanavčasnépoznaniepupočníkovejkomplikácie(neexistujúvyšetrovaciemetódy,ktoré
by predpovedali hrozbu náhleho úmrtia plodu v maternici, č. l. 203,204 spisu). Ak by sa dal teoreticky

uvedený náhly stav spoznať za prípadného neustáleho sledovania oziev srdca plodu, nebolo by to nič
platné, keďže k úmrtiu plodu dochádza veľmi rýchlo, časovo v minútach (č. l. 206). Ex post možno naozaj
konštatovať, že vyvolanie pôrodu, alebo sekcia mohli zabrániť úmrtiu plodu, ale ex ante na to nebol
žiadny dôvod. Vyvolanie pôrodu alebo sekcia majú svoje komplikácie a musia sa urobiť iba v prípade, že
existujú reálne indikácie. Príčinou úmrtia plodu bolo akútne upchatie ciev pupočníka s udusením, ktoré
sa stalo nezávisle od výsledkov získaných vyšetrení (CTG, prietokov) č. l. 207

41. Znalec T.. Y. L. vyjadril záver, že v danom prípade nebolo možné predpokladať, že k
vnútromaternicovému úmrtiu plodu dôjde toho istého dňa, ako bola žalobkyňa u žalovaného vyšetrená,
ale bolo možné prognosticky predpokladať zhoršenie stavu plodu a bolo nutné žalobkyňu a jej
plod sledovať v lôžkovom zariadení (č. l. 283). Uvedené by umožňovalo sledovať žalobkyňu a plod
(opakovanými 20-25 minút trvajúcimi kardiotokografickými vyšetreniami, pri patologicky podozrivých

záznamoch dlhšie trvajúcim tzv. kontinuálnym kardiotokografickým vyšetrením, poprípade vykonaním
oxytocínového záťažového testu) s vyššou pravdepodobnosťou diagnostiky vnútromaternicovej
kyslíkovej nedostatočnosti plodu - akútneho zhoršovania stavu plodu s možnosťou terapeuticky
zasiahnuť a teda aj so zvýšenou nádejou na záchranu života dieťaťa. Pravdepodobnosť zabráneniu
úmrtia plodu by bola vyššia ako tomu bolo za okolností, ktoré boli v danom prípade. Č. l. 281. Znalec

sa však ani na priamu otázku súdu (na pojednávaní dňa 08.03.2019) s akou mierou pravdepodobnosti
by bolo možné za ním uvedených okolností zabrániť vnútromaternicovému odumretiu plodu vyjadriť
nevedel, pričom opakovane uviedol len toľko, že táto miera pravdepodobnosti by bola vyššia, avšak so
100 %-tnou mierou pravdepodobnosti by sa zabrániť vnútromaternicovému úmrtiu plodu nedalo, teda
mohlo dôjsť k tomuto úmrtiu aj v nemocnici. Plod žalobkyne mohol pri danej patológii exitovať (umrieť) aj

pri správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nedajú sa s istotou predpovedať výsledky zdravotných
výkonov a postupov, ktoré sa neuskutočnili.
42. Z ust. čl. 6 až 8 CSP (v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP je aj na danú sporovú vec, aj keď sa konanie
o nej začalo na súde pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, okamžite aplikovateľný CSP)
vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že

tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je povinnosťou strán sporu. Okrem povinnosti
tvrdenia majú strany sporu dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje tú stranu sporu, v ktorej
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou sporu tvrdená, bola v konaní
i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne

sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu sporu, ktorá tzv. dôkazné bremeno
neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
tú stranu sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného

bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je
isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie
potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút
dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené
skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej
strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa
zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti.

43. Súd tak považuje za potrebné zdôrazniť, že pre ustálenie oprávnenosti nároku žalobkyne
nepostačuje iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti a okolnosti nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú
súvislosť je treba vždy jednoznačne (bezpochybne) preukázať. Hľadisko časových súvislostí medzi
porušením právnych povinností a skutkovou udalosťou, z ktorej vzniká škoda (zásah do osobnostnýchpráv žalobkyne) nie je samo o sebe rozhodujúce, vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca.
V tomto prípade je nutné preukázať, či protiprávne konanie žalovaného bolo vyvolávajúcim činiteľom
poškodeniazdravianenarodenéhodieťaťa(plodu)žalobkyne,t.j.jehosmrti.(ktomurozsudokKrajského

súdu v Žiline spis. zn. 6Co/55/2011 zo dňa 26.10.2011). V danom prípade, ako už bolo uvedené,
bezprostrednou príčinou vnútromaternicového úmrtia plodu žalobkyne bola asfyxia (udusenie) plodu
z pupočníkovej príčiny (akútna hypoxia - kyslíková nedostatočnosť spôsobená uškrtením pupočníka).
K tejto došlo nezávisle od konania žalovaného, pričom zásadnou otázkou, ako už bolo spomenuté,
bolo to, či sa správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z. z. zo strany žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dalo vzniku
uvedenej bezprostrednej príčiny vnútromaternicového úmrtia plodu žalobkyne predísť, teda že by
nedošlo k uškrteniu pupočníka a následnému vnútromaternicovému odumretiu plodu udusením. Ani
prostredníctvomdokazovaniaznalcomsanepodarilobezpochybnepreukázať,ževdanomprípadebyza
súčasných poznatkov lekárskej vedy a dostupných metód včasnej a účinnej liečby bolo možné uvedenú
príčinu vnútromaternicového odumretia plodu žalobkyne predvídať, zároveň (aj v prípade hospitalizácie

žalobkyne a ďalších v rámci nej vykonaných zdravotných výkonov) odhaliť akútnu hypoxiu (kyslíkovú
nedostatočnosť) plodu žalobkyne dostatočne včas na to, aby mohli byť vykonané také zdravotné úkony,
ktoré by zabránili jeho úmrtiu. Ako uzavrel znalec T.. Y. L. (na rozdiel od znalca J.. T.. Y. Z., L.., tento
zásadne vylučoval možnosť záchrany plodu žalobkyne hlavne z dôvodu časových možností, keďže k
odumretiu plodu spôsobom ako tomu došlo v danom prípade dochádza rádovo v minútach, kedy v

zásade nie je možné z časového hľadiska adekvátne reagovať a vykonať možné zdravotné úkony na
záchranu plodu) k žiadanému výsledku (záchrane plodu žalobkyne) by tak mohlo dôjsť len s určitou
mierou pravdepodobnosti (ktorú by správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného
zvýšilo), nie však s istotou. Je teda možné uzavrieť, že ani správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti
zo strany žalovaného v súlade s cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. nemuselo v danom

prípade viesť k záchrane života plodu žalobkyne. Táto, či už väčšia, alebo menšia, prípadne veľmi
malá pochybnosť, bránila súdu vo vyvodení záveru o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
zo strany žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. a následkom v podobe zásahu do osobnostných práv žalobkyne, resp. k vzniku škody u
žalobkyne, ktoré boli vyvolané úmrtím plodu žalobkyne. Tento objektívne daný nedostatok skutkového

zistenia súdu spôsobený tým, že sa nedajú predpovedať výsledky zdravotných výkonov a postupov,
ktorésaneuskutočnili(akotouviedolznalecT..Y.L.),možnovzmyslevýkladuuvedenéhovodsekuč.42
odôvodnenia tohto rozsudku vztiahnuť na ťarchu žalobkyne, keďže práve ju v spore zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného. Nebolo možné
sa stotožniť s argumentáciou žalobkyne prednesenou jej právnym zástupcom v rámci záverečnej reči,

že naopak žalovaný nepreukázal, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Je totižto potrebné rozlišovať medzi
príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti žalovaným (porušenie povinnosti podľa cit.
ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.) a následkom v podobe vnútromaternicového odumretia
plodu žalobkyne ako jedného z predpokladov vzniku žalovaných nárokov a zavinením (psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode) ako ďalšieho predpokladu vzniku žalovaných nárokov (v

danom prípade pri žalovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ide o zodpovednosť objektívnu,
na ktorej vznik sa ani zavinenie nepožaduje). Predmetnú príčinnú súvislosť nemožno vyvodiť ani z
výroku rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. ZS 502/00004/2013 zo dňa
31.10.2013, keďže v tomto sa len udáva, že po odoslaní žalobkyne žalovaným domov dňa 10.01.2013
počas necelých 12 hodín došlo k vnútromaternicovému odumretiu plodu. Je teda zrejmé, že Úrad pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neriešil v správnom konaní otázku príčinnej súvislosti medzi
porušenímpovinnostipodľacit.ust.§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.žalovanýmavnútromaternicovým
odumretím plodu žalobkyne. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou posudzoval výlučne len
otázku porušenia danej zákonnej povinnosti žalovaným. Vzhľadom k uvedenému neostávalo súdu nič
iné, ako uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala v spore jednu z podmienok vzniku ňou uplatňovaných

nárokov (príčinnú súvislosť), a preto žalobu už bez ďalšieho zamietol.
44. Ak žalobkyňa argumentovala, že podľa súdnej praxe sa nevyžaduje preukázanie 100%-nej príčinnej
súvislosti (žalobkyňa neoznačila akékoľvek relevantné súdne rozhodnutie, ktoré by podporilo jej
argumentáciu), súd takejto argumentácii nemohol prisvedčiť, a to z dôvodu, že práve vykonaným
dokazovaním nebola vylúčená aj tá možnosť (aj keď by bola pravdepodobná v čo i len malej miere), že

by aj v prípade splnenia povinností žalovaným podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. došlo
k úmrtiu plodu žalobkyne. Takúto možnosť pripustil aj znalec T.. Y. L., keď sa vyjadril, že plod žalobkyne
mohol pri danej patológii exitovať (umrieť) aj pri správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V takom
prípade by však zodpovednosť žalovaného nikdy nevznikla z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti. Aknebola dokazovaním vyvrátená takáto možnosť, nemožno dôjsť k záveru o zodpovednosti žalovaného
len na základe určitej (hoc aj vyššej) pravdepodobnosti skutkového deja, ktorý nikdy nenastal. Ako
už bolo uvedené pre vznik zodpovednosti, či už za zásah do osobnostných práv, alebo za škodu, sa

vyžaduje bezpečné preukázanie všetkých predpokladov tejto zodpovednosti.
45. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) súd považuje za potrebné uviesť, z akých
dôvodov rozhodol o nevykonaní ďalších stranami sporu navrhovaných dôkazov (§ 185 ods. 1 CSP). Ak
strany sporu navrhovali vykonať dokazovanie výsluchom T.. J. W. (ako lekára OK-GYN s. r. o., MD.. J.
W., T.. T. L., resp. bližšie neoznačenej lekárky žalovaného (zrejme T.. V.), ktorá vyšetrila dňa 10.01.2013

žalobkyňu, títo by pri ich výsluchu v postavení svedka (§ 196 a nasl. CSP) mohli vypovedať len o
skutkových okolnostiach prejednávanej veci vnímateľných zmyslami, týkajúce sa priebehu deja, ktorý
nastal dňa 10.01.2013. Tieto skutkové okolnosti zásadne sporné neboli, sporné bolo medzi stranami len
ich vyhodnotenie z hľadiska zodpovedania otázky, či žalovaný poskytol správne zdravotnú starostlivosť
v súlade s cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Táto otázka však už bola zodpovedaná v konaní
Úradupredohľadnadzdravotnomstarostlivosťou,atovjehorozhodnutíč.k.ZS502/00004/2013zodňa

31.10.2013 v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.
ZS 502/00004/2013/R zo dňa 24.06.2014. (k tomu viď odsek č. 35 odôvodnenia tohto rozsudku) Výsluch
týchto osôb ako odborne spôsobilých osôb (§ 206 CSP) by bol nadbytočný, keďže na zodpovedanie
odborných otázok bolo súdom na návrh strán sporu nariadené dokazovanie dvomi znalcami. Ako už bolo
uvedené zásadnou otázkou v spore nebolo to, či žalovaný postupoval / nepostupoval v súlade so svojou

povinnosťou podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., a teda či poskytol zdravotnú starostlivosť
žalobkyni správne (otázka, ktorá už nemohla byť z už uvedených dôvodov podľa cit. ust. § 193 CSP
posudzovaná súdom), ale odborná otázka, či porušenie povinnosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z. žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bolo v príčinnej súvislosti s
vnútromaternicovým odumretím plodu žalobkyne. Práve zodpovedanie tejto otázky bolo uložené súdom

ustanoveným znalcom. Pokiaľ v ďalšom žalobkyňa navrhovala vykonať dokazovanie ďalším znalcom,
ktorý by sa svojim závermi prípadne priklonil k záverom či už znalca J.. T.. Y. Z., L.. alebo znalca T.. Y. L.,
súd považoval nariadenie takéhoto dokazovania za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania (čl. 17 CSP), a to vzhľadom k tomu, že ani jeden zo súdom ustanovených znalcom nepotvrdil, že
správnymposkytnutímzdravotnejstarostlivostizostranyžalovanéhovsúladescit.ust.§4ods.3zákona

č. 576/2004 Z. z. by došlo s určitosťou k zabráneniu vnútromaternicového úmrtia plodu žalobkyne.
Súd nepovažuje za vhodné, aby nariaďoval opakovane dokazovanie ďalšími znalcami, ak závery ani
jednéhozužustanovenýchznalcov(ajnapriekrôznymzáveromohľadomniektorýchparciálnychotázok)
nepreukázali tvrdenia žalobkyne o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného podľa
cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a vnútromaternicovým úmrtím plodu žalobkyne. Ak ďalej

žalobkyňa navrhovala dokazovanie výsluchom seba ako strany sporu (§ 195 CSP), obsah jej výpovede
(jej opis skutkových okolností zo dňa 10.01.2013) zjavne nebol spôsobilý ovplyvniť odborné závery
oboch znalcov ohľadom zásadne posudzovanej odbornej otázky a v ostatnej miere by bol nadbytočný,
keďže by išlo opisovanie subjektívnych pocitov, či iných objektívnych okolností, ktoré nastali u nej po
úmrtí jej nenarodeného dieťaťa (plodu) a ktorými mal byť zdôvodnený len rozsah ňou uplatňovaných

nárokov vyplývajúcich z porušenia jej práva na ochranu osobnosti. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania samotného základu žalobou uplatnených nárokov (vzniku zodpovednosti žalovaného)
bolo by zjavne nadbytočné tento dôkaz vykonať. Rovnako tomu je aj v prípade dôkazného návrhu
žalobkyne na výsluch svedka T. O. (manžela žalobkyne a biologického otca mŕtvonarodeného dieťaťa
žalobkyne).

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
47. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. V prejednávanej sporovej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietol. Žalovanému tak ako procesne úspešnej sporovej strane by mala byť priznaná
náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Súd však v danom prípade o nároku na náhradu trov konania
podľa cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovanému v zmysle cit. ust. § 257 CSP náhradu

trov konania nepriznal, a to výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd tieto vzhliadol v
skutkovýchokolnostiachprejednávanejsporovejveci,pričomzatietopovažovalskutočnosť,žežalovaný
v danom prípade neposkytol žalobkyni zdravotnú starostlivosť správne, čo objektívne posudzované
mohlo vyvolať u žalobkyne presvedčenie, že práve táto skutočnosť bola s úmrtím jej plodu v príčinnejsúvislosti, ktorá však v konaní nebola preukázaná. Súčasne súd prihliadol aj na správanie sa žalovaného
pred začatím sporu, kedy žalovaný na pokus o zmier zo strany žalobkyne ani len nereagoval, čím
možno žalovanému vzhľadom na citlivosť okolností v danom prípade pričítať istú formu zavinenia

na začatí sporu. Žalovaný totiž nereagoval na pokus o zmier zo strany žalobkyne, ani len prejavom
ľútosti a pochopenia. V kontexte uvedeného tak súd považoval za spravodlivé v súlade s princípmi
etiky nepriznať žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý pochybil a neposkytol
žalobkyni zdravotnú starostlivosť správne (aj keď v spore nebola bezpochybne preukázaná príčinná
súvislosť medzi porušením jeho povinnosti podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a

vnútromaternicovým odumretím plodu žalobkyne, čo viedlo k zamietnutiu žaloby), náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).